Decision was made at the court Okresný súd Trebišov
Judgement was issued by JUDr. Helena Kuzmová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 6C/9/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914200419
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Kuzmová
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2015:7914200419.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov, sudkyňou JUDr. Helenou Kuzmovou,v právnej veci navrhovateľa: C. M. , nar.
X.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, O., zastúpená: B. C., bytom A. XXX/XX, O., proti odporcovi: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava 26, Pribinova 25, IČO: 35792752, zastúpený: AK JUDr. Andrea
Cviková, s.r.o., Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47233516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
r o z h o d o l :
Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .
Účastníkom n e p r i z n á v anáhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Slovenského
arbitrážneho súdu Bratislava sp.zn. 38/09/13 zo dňa 17.10.2013. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil
tým, že uvedeným rozsudkom mu bola uložená povinnosť zaplatiť pre odporcu sumu 871,95 Eur s
príslušenstvom, ako aj trovy rozhodcovského konania vo výške poplatku za rozhodcovské konanie
49,79 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 213,33 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že Slovenský arbitrážny súd Bratislava nemal právomoc na konanie
a rozhodovanie o návrhu odporcu, pretože rozhodcovská doložka, na základe ktorej mala byť právomoc
Slovenského arbitrážneho súdu Bratislava založená, je neplatná. Navrhovateľ uviedol aj iné skutočnosti,
na potvrdenie svojich dôvodov.
Odporca žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť. Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva je individuálne
uzavretým právnym úkonom. Individuálnosť právneho úkonu, ktorým je rozhodcovská zmluva vyplýva
nielenzostránkyformálnej,aleajmateriálnej.Rozhodcovskázmluvabynemohlabyťneplatnýmúkonom
ani podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Odporca uviedol aj iné skutočnosti
a iné dôvody, pre ktoré žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil :
Navrhovateľ podal dňa 14.1.2014 návrh na Okresnom súde v Trebišove proti odporcovi, v ktorom žiadal,
aby súd vyššie uvedený rozhodcovský rozsudok zrušil .
Slovenský arbitrážny súd Košice bez nariadenia pojednávania dňa 17.10.2013 rozhodol rozhodcovským
rozsudkom č. 38/09/13 a tento rozhodcovský rozsudok bol doručený navrhovateľovi 13.12.2013.
Vyššie uvedené skutočnosti súd zistil zo spisu Slovenského arbitrážneho súdu Bratislava sp. zn.
38/09/13.Súd dospel k tomuto právnemu záveru:
Novelizáciou zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) v rámci zák. č. 335/2014 Z.z., bod 49, sa za
§ 243c vložil nový § 243d.
Podľa § 243d ods. 1 zák. č. 335/2014 Z. z. exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného
predpisu vydaného pred 1. Januárom 2015, možno začať len do 3 mesiacov od účinnosti tohto
zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie
na vykonanie exekúcie, rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania
zaväzovať.
Uvedené ustanovenie je platné a účinné od 1.1.2015. Rozhodcovský rozsudok č. 38/09/13, o ktorého
zrušenie sa v tomto konaní usiluje podanou žalobou navrhovateľ, spĺňa kumulatívne predpoklady
obsiahnuté v uvedenej právnej norme.
Ide o rozhodcovské rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 1. januárom 2015.
Exekučné konanie na jeho základe (ako exekučného titulu v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku)
ani do 3 mesiacov platnosti a účinnosti hore uvedenej novely Exekučného poriadku nebolo zo strany
odporcu iniciované.
Súd zistil, že odporca exekučné konanie voči navrhovateľovi vo vyššie uvedenom konaní na základe
rozhodcovského rozsudku neinicioval a tak predmetný rozhodcovský rozsudok navrhovateľa ani
odporcu nezaväzuje. Pretože výkon predmetného rozhodcovského rozhodnutia neprebieha preukazuje
aj to, že príslušný exekučný súd nevedie vykonávacie konanie na základe tohto rozsudku proti
navrhovateľovi.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že v dôsledku aplikácie dispozície tejto právnej normy (rozhodcovské
rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať) danej v §243d Exekučného
poriadku sa právne postavenie účastníkov tohto súdneho konania obnovilo do stavu pred vydaním
rozhodcovského rozsudku, navrhovateľ nie je viazaný povinnosťou založenou rozhodcovským
rozsudkom a odporca nemôže uplatňovať nárok mu rozhodcovským rozsudkom priznaný.
Právoplatnosť rozhodnutia znamená, že rozhodnutie konečným a záväzným spôsobom upravuje právne
pomery účastníkov konania. Skutočnosť, že v dôsledku aplikácie § 243d Exekučného poriadku na
uvedený rozhodcovský rozsudok prestáva tento rozsudok účastníkov zaväzovať, tzn., že uvedená
novela Exekučného poriadku anuluje právoplatnosť tohto rozhodcovského rozsudku.
Na základe zákonodarcom prijatej zmeny právnej úpravy rozhodcovský rozsudok stratil svoje základné
atribúty, a to záväznosť, teda právoplatnosť a vykonateľnosť, v dôsledku čoho súd v súčasnosti koná a
rozhoduje o zrušení rozhodcovského rozsudku, ktorý už nikoho nezaväzuje a to bez ohľadu na výsledok
konania o zrušení rozhodcovského rozsudku.
Zánikom právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, ktorý je predmetom tohto súdneho konania, stratilo
toto súdne konanie význam a zanikol predmet konania. Súd preto z dôvodu zmeny právnej normy tak,
ako to bolo vyššie uvedené, návrh navrhovateľa zamietol.
Podľa § 80 písm. c/ OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu
právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Navrhovateľa zaťažuje dôkazne bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho
vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Tento záujem bude
spravidla daný v prípade, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak by právne postavenie
navrhovateľa bez takéhoto určenia bolo neisté. Súd za danej situácie dospel k záveru, že navrhovateľka
stratila v dôsledku zmeny právnej úpravy vo veci naliehavý právny záujem na vyslovení zrušeniarozhodcovského rozsudku, pretože tento ju od 1.4.2015 nezaväzuje a nie je možné na jeho základe
viesť voči nej exekúciu. A preto z vyššie uvedených dôvodov návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 OSP.
Podľa § 150 ods. 1 OSP ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Podľa § 150 ods. 2 OSP ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.
Súd v prejednávanej veci návrh zamietol. Odporca v zmysle ustanovenia §142 ods. 1 OSP má nárok na
náhradu trov konania voči navrhovateľke. Súd však z dôvodov hodných osobitného zreteľa odporcovi
náhradu trov nepriznal. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl súd v objektívnej situácii, ktorá nastala
novou legislatívnou úpravou. Táto zabezpečila taký stav, aký chcela navrhovateľka dosiahnuť súdnym
rozhodnutím. K tejto situácii došlo počas konania, nezávisle na navrhovateľke, ktorá nemohla túto
legislatívnu zmenu predvídať. Súd z uvedených dôvodov nepriznal odporcovi trovy konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na súde, proti
rozsudku ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované; podanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
podľa ustanovenia § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnom
konaní.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.