Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 24, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoPr/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415203541
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5415203541.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana a
sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne Mgr. Gabriela Koppalová,
s miestom podnikania Martin, V. Žingora 1675/49, IČO: 43 733 905, právne zastúpenej advokátkou
Mgr. Vierou Rišiaňovou, so sídlom N. XX, proti žalovanej B. O., rod. B., nar. XX.X.XXXX, bytom G.
XX, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou SLAMKA & Partners, s.r.o., so sídlom Dolný Kubín,

Radlinského 1735/29, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, na základe
odvolaniažalovanejprotirozsudkuOkresnéhosúduDolnýKubínč.k.5Cpr/4/2015-68zodňa29.januára
2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru podaním zo

dňa 24.6.2015 dané žalovanou žalobkyni je neplatné. Konštatoval, že žalobkyňa predmetnú žalobu
podala v zákonom stanovenej lehote (§ 77 Zákonníka práce). V bezprostrednom vecnom posúdení
vychádzal z toho, že vzhľadom na (najmä časové) konkrétnosti súdenej veci mohla žalovaná okamžitým
spôsobom skončiť pracovný pomer z titulu nevyplatenia mzdy (časti mzdy) len vtedy, ak by nemala
vyplatenú mzdu za mesiac apríl 2015. Nakoľko samotná žalovaná výslovne potvrdila, že mzdu za
uvedený mesiac mala ku dňu dania okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplatenú v celom

rozsahu, je nepochybné, že jej okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatným právnym úkonom;
pretože neexistoval v ňom uvádzaný dôvod. Okresný súd dodal, že pre právne posúdenie veci nie
je významné, či a v akom rozsahu nemala byť žalovanej vyplatená mzda za iné mesiace; napríklad
január 2015, či november a december 2014. Uvedený záver - s poukazom na splatnosť mzdy žalovanej
a deň dania okamžitého skončenia pracovného pomeru - sa v plnej miere vzťahuje aj na eventualitu
nevyplatenia mzdy za mesiac máj 2015.

2. Okresný súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu výsluchom žalobkyne, keďže v danom smere
absentovalo tvrdenie zo strany žalovanej, ktoré by bolo v rozpore s tvrdeniami žalujúcej strany a
pravdivosť ktorého by mala byť preukázaná práve výpoveďou žalobkyne. Dodal, že predmetom tohto
konania bol výlučne hmotnoprávny jednostranný úkon žalovanej voči žalobkyni z 24.6.2015 (doručený
žalobkyni 17.7.2015), a nie aj následný jednostranný úkon žalovanej voči žalobkyni z 20.7.2015
(doručený 31.7.2015), ktorý je predmetom iného konania na tamojšom súde (sp. zn. 6Cpr/4/2015). O

trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že priznal žalobkyni voči žalovanej ich náhradu
vo výške 365,69 eur, ktorú sumu konkrétne zdôvodnil.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná, ktorá sa domáhala
alternatívne jeho zmeny tak, že bude vyslovené, že okamžité skončenie pracovného pomeru podaním
z 24.6.2015 dané žalovanou žalobkyni je platné, alebo jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.

Poukazovala na to, že jej pracovný čas dohodnutý v pracovnej zmluve bol 40 hodín týždenne. Žalobkyňa
ju však v súvislosti s výkonom práce v mesiaci apríl 2015 vyplatila nie z hrubej mzdy 188,19 eur, ktoráby jej vzhľadom na odpracované dni patrila, ale túto znížila s odkazom na nerovnomerne rozvrhnutý
pracovný čas o 61,42 eur. To znamená, že žalovanej nebola vyplatená celá mzda; navyše jej neboli
poskytnuté ani stravné lístky.

4. Žalovaná uviedla, že pokiaľ sa vyjadrovala ku vyplateniu mzdy za mesiac apríl 2015, nesprávne
pochopila otázku súdu, resp. táto bola nesprávne položená. Zdôraznila, že na pojednávaní tvrdila (a
tvrdí stále), že mzdu za mesiac apríl 2015 jej žalobkyňa vyplatila len tak, ako bolo navrhované v
dohode, ktorú jej chcela dať podpísať dňa 14.7.2015. Žalovaná však nikdy netvrdila, že mzda za mesiac
apríl jej bola vyplatená v plnej výške podľa platne uzavretej pracovnej zmluvy z 5.5.2014. Naopak,

mzda od mesiaca apríl 2015 jej bola žalobkyňou vyplácaná len čiastočne, hoci ona žiadny dodatok k
pôvodnej pracovnej zmluve nikdy neakceptovala. S uvedeným faktom sa podľa odvolateľky okresný súd
nevyporiadal. Práve k tejto otázke mala byť vypočutá žalobkyňa Mgr. Gabriela Kopalová; je totiž na nej
(ako zamestnávateľovi) dôkazné bremeno preukázania vyplatenia mzdy.

5. Žalobkyňa žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Poukazovala na to, že skutočnosti uvádzané

protistranou v odvolaní nemôžu byť predmetom (odvolacieho) konania, keďže žalovaná - a ani jej právny
zástupca - ich v konaní pred okresným súdom vôbec neuvádzali. Žalobkyňa zopakovala, že samotná
žalovaná pred súdom I. inštancie jednoznačne uviedla, že mzda za mesiac apríl 2015 jej bola vyplatená,
pričom dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru malo byť práve nevyplatenie mzdy za
daný mesiac. Žalobkyňa zhrnula, že postup protistrany je „v zjavnom rozpore“ s princípom koncentrácie

konania vyjadreným tak v ustanovení § 120 ods. 4, ako aj § 205a ods. 1 O.s.p., keďže v prípade
vznesenýchodvolacíchnámietokideonovéskutočnosti/tvrdenia,ktorémalibyťprodukovanéužvštádiu
konania pred okresným súdom.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 379

a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods.
3 CSP) napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1
písm. c/ a § 391 CSP v spojení s § 320 CSP.

7. V konkrétnostiach súdenej veci je nepochybné, že tvrdenie žalovanej o tom, že jej síce žalobkyňou

bola vyplatená mzda za mesiac apríl 2015 (dokonca podľa výplatnej pásky), ale táto je nižšia, než na akú
má/malanárokpodľapracovnejzmluvy,jetvrdenímnovej-vkonanípredsúdomI.inštancieneuvádzanej
-skutočnosti.Zhľadiskaodvolaciehoprieskumujenadväznerozhodujúcouotázka,čižalovanejprináleží
procesné oprávnenie uviesť (aj až) v rámci odvolacieho konania takúto (svojou povahou jednoznačne)
novú skutočnosť.

8. Ako je zrejmé už z označenia právneho predpisu, podľa ustanovení ktorého (procesne) konal odvolací
súd, v aktuálnom štádiu konania je nutné v procesných otázkach postupovať podľa zákona č. 160/2015
Z.z. - Civilný sporový poriadok. Uvedené výslovne vyplýva z jeho prechodných ustanovení - § 470 ods.
1 CSP. Nadväzne prejednávaná vec „získava“ čiastočne odlišný charakter, keďže vzhľadom na predmet

sporu a jeho strany (individuálny pracovnoprávny spor) ide o jeden z prípadov sporov s ochranou slabšej
strany (druhá hlava tretej časti CSP). Pre tieto druhy sporov - na rozdiel od štandardných civilných
sporových konaní - platia určité výnimky.

9. Z pohľadu možnosti zamestnanca (v súdenej veci žalovanej) predložiť alebo označiť všetky

skutočnosti alebo dôkazy na podporu svojich nárokov krajský súd považoval za zásadné ustanovenie
§ 320 CSP. V jeho zmysle: „Zamestnanec môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú“.
10. Citované znenie právnej normy nie je dostatočne jednoznačné vo vzťahu k termínu „najneskôr do

vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej; predovšetkým z hľadiska výkladu, či rozhodnutím vo veci samej je
rozhodnutie súdu I. inštancie, alebo až rozhodnutie odvolacieho súdu. Krajský súd sa priklonil k druhému
uvádzanému variantu. Zohľadnil širšie súvislosti a samotný význam osobitného vymedzenia sporov
s ochranou slabšej strany, v ktorých bezprostredne zákonodarca narúša jeden z nosných princípov
sporového konania; a to rovnosť postavenia strán sporu (čl. 6 ods. 1 Základných princípov CSP).

Ochranu slabšej strany (taktiež priamo určenej zákonodarcom) je totiž nepochybne možné zabezpečiť
vo výraznejšom rozsahu, ak uvedenie nových skutočností bude pre ňu prípustné až do vyhlásenia
meritórneho rozhodnutia odvolacieho súdu, než len do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej súdom I.
inštancie.11. Zároveň prezentovaný prístup rešpektuje i konštrukciu ustanovenia § 320 CSP a zadefinovanie jeho
miesta v priebehu civilného sporového súdneho procesu. Ak priamo z druhej vety dotknutej právnej
normy je zrejmé, že nemožno použiť v individuálnych pracovnoprávnych sporoch (ani) ustanovenia

o zákonnej koncentrácii konania (§ 154 CSP); t.j., že „prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí“,
potom bezprostredne na jej základe by zamestnanec mohol predložiť a označiť skutočnosti a dôkazy až
do vyhlásenia meritórneho rozhodnutia. Význam osobitného zdôraznenia tohto procesného oprávnenia
slabšej strany v prvej vete § 320 CSP bude nadväzne dôsledne naplnený pri takom výklade, v rámci

ktorého sa za rozhodnutie vo veci samej bude považovať až odvolacie meritórne rozhodnutie. Podľa
krajského súdu prezentovaný výklad zodpovedá zásadnému východisku, aby zákonom deklarovaná
ochrana slabšej strany bola nielen iluzórna, ale reálne poskytnutá.

12. Z rozoberaného vyplýva, že je prípustné, aby zamestnanec (v súdenej veci žalovaná) označil
(nové) skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení aj po vyhlásení rozsudku okresným súdom.

Nadväzne je nutné ustáliť skutkové okolnosti ohľadne tvrdenia žalovanej o nevyplatení jej mzdy
žalobkyňou za mesiac apríl 2015 v rozsahu zodpovedajúcom pracovnej zmluve a vec „nanovo“ právne
posúdiť. V súvislosti s aplikáciou nového procesného predpisu odvolací súd poukazuje aj na odlišný -
oproti štandardným sporovým konaniam - rozsah dokazovania vyplývajúci z § 319 CSP.

13. Krajský súd v spojitosti s doterajším priebehom konania zároveň považuje za potrebné uviesť,
že podania/argumentácia (tak skutková, ako i právna) žalovanej v rámci prejednávania súdenej veci
pred súdom prvej inštancie boli značne nedostatočné a neraz až na hranici splnenia si procesných
povinností. Predmetné okolnosti vyplývajú nielen z obsahu písomných podaní žalovanej a zápisníc o
úkonoch okresného súdu, ale tiež (či skôr predovšetkým) z nahrávky pojednávania dňa 28.1.2016.

Zo zvukového záznamu daného pojednávania je zrejmé, že tak otázka konajúceho súdu/sudcu, ako i
odpoveď žalovanej ohľadne vyplatenia mzdy za mesiac apríl 2015 boli jednoznačné; preto odvolacia
námietka o údajnom nesprávnom položení otázky je len účelovou. Na nedôslednosti v spôsobe bránenia
práva žalovanou je žiaduce prihliadnuť v rámci rozhodovania o náhrade trov konania, ktorých súčasťou
bude i rozhodnutie o trovách (tohto) odvolacieho konania - § 396 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie n i e j e prípustné.