Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10CoPr/6/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5415203541
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Urban

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5415203541.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Urbana

a sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobkyne Mgr. Gabriely
Koppalovej, s miestom podnikania Martin, V. Žingora 1675/49, IČO: 43 733 905, právne zastúpenej
advokátkou Mgr. Vierou Rišiaňovou, so sídlom N. XX, proti žalovanej B. O., nar. XX.X.XXXX, bytom
G. XX, právne zastúpenej Advokátska kancelária SLAMKA & Partners, s.r.o., so sídlom Dolný Kubín,
Radlinského 1735/29, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, na základe
odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 5Cpr/4/2015-134 zo dňa 21.
novembra 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresnýsúdnapadnutýmrozsudkom(vporadídruhým)žalobu(vcelomrozsahu)zamietol.Vychádzal
zo záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej listom zo dňa 24.6.2015,
ktorý bol žalobkyni doručený dňa 17.7.2015, bolo platné. Konštatoval, že hoci žalovaná odôvodňovala
okamžité skončenie pracovného pomeru dvoma dôvodmi (jednak nevyplatením mzdy, a jednak častými
nezhodami s vedúcou), aj vzhľadom na odkaz na § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je zrejmé,

že dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru „malo byť práve a len nevyplatenie mzdy“.
Absencia konkrétneho obdobia, za ktoré nemala byť žalovanej vyplatená mzda, v texte súvisiacej
písomnosti nemá sama osebe za následok neurčitosť skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého
skončenia pracovného pomeru.
2. Okresný súd uviedol, že žalovaná až v rámci odvolacieho konania (v poradí prvého) začala výslovne
tvrdiť, že dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru bolo nevyplatenie mzdy za mesiac apríl
2015. V danom mesiaci žalovaná odpracovala 9 dní, t.j. 72 hodín pri 8-hodinovom dennom pracovnom

čase, z celkového počtu 22 „pracovných“ dní (20 pracovných dní + 2 dni platený sviatok pripadajúci
na pracovný deň). Vzhľadom na v pracovnej zmluve dojednanú hrubú mesačnú mzdu 450 eur by
odpracovanému počtu dní zodpovedala mzda v sume 184,09 eur (prípadne, ak by hrubá mesačná
mzda bola 460 eur, ako je uvedené vo výplatnom lístku) v sume 188,19 eur. Okresný súd zdôraznil, že
žalobkyňa zaplatila žalovanej titulom mzdy (len) 114,87 eur, keď vychádzala z hrubej mzdy 126,77 eur. K
uvedenej výške hrubej mzdy žalobkyňa dospela odpočítaním čiastky 61,42 eur (označenej vo výplatnom
lístku ako „zníženie - nerovnomer. rozvrh. prac. čas“) od celkovej výšky hrubej mzdy žalovanej 188,19

eur. V tejto spojitosti však okresný súd ustálil, že žalobkyňa nepreukázala, že by so žalovanou malo byť
niekedy platne dojednané (akékoľvek) nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času. Nadväzne uzavrel,
že žalobkyňa nevyplatila žalovanej celú mzdu, ktorá jej za mesiac apríl 2015 prináležala. Doplnil, že s
poukazom na dátum vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného pomeru (24.6.2015; dňa 26.6.2015ho žalovaná odovzdala na poštovú prepravu za účelom doručenia žalobkyni) a na jednomesačnú
prekluzívnu lehotu vyplývajúcu z § 69 ods. 3 Zákonníka práce mohla žalovaná z dôvodu nevyplatenia
(časti) mzdy platne okamžite skončiť pracovný pomer práve vtedy, ak by jej nebola vyplatená mzdu

(eventuálne jej časť) za mesiac apríl 2015.
3. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že
žalovanej priznal ich náhradu v rozsahu 50 %. Hoci žalovaná mala v spore plný úspech, zohľadnil (aj
s poukazom na „pokyn“ odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení) nedôslednosti v spôsobe bránenia
práva žalovanou ako dôvod hodný osobitného zreteľa. Okolnosti vedúce k úspechu v spore začala totiž

žalovaná prvýkrát výslovne tvrdiť až v (poradí prvom) odvolacom konaní, pričom túto možnosť
mohla úspešne využiť v štádiu odvolacieho konania len vďaka zmene procesného kódexu. Ak by sa
náležite bránila proti nároku žalobkyne, bolo by možné vec prejednať a rozhodnúť na prvom pojednávaní
dňa 18.1.2016 a nevznikli by tak zbytočne (nielen žalovanej) ďalšie trovy. Namiesto šiestich úkonov
právnej služby by na bránenie jej práva plne postačovali tri úkony (prevzatie a príprava zastúpenia,
vyjadrenie k žalobe, zastupovanie na jednom pojednávaní), v ktorom rozsahu okresný súd žalovanej

nárok na náhradu trov konania priznal.

4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala
jeho zmeny tak, že žalobe bude vyhovené. Prioritne namietala neplatnosť právneho úkonu okamžitého
skončenia pracovného pomeru žalovanou pre nedostatok jeho určitosti. Žalovaná totiž až v reakcii na

tvrdenia obsiahnuté v žalobe uviedla, že pracovný pomer sa rozhodla okamžite skončiť pre nevyplatenie
časti mzdy žalobkyňou za mesiac máj 2015; neskôr - v rámci odvolacieho konania (prvého v poradí) „so
zámerom privodiť sebe pozitívny výsledok“ - už tvrdila, že dôvodom okamžitého skončenia pracovného
pomeru má byť nevyplatenie mzdy za mesiac apríl 2015. To znamená, že žalovaná ako osoba
uskutočňujúca daný úkon ani sama nevie jednoznačne určiť, pre nevyplatenie ktorej konkrétnej mzdy

sa rozhodla pracovný pomer okamžite skončiť, čo je v rozpore s § 37 Obč. zák. Napriek tomuto
„protirečeniu“ okresný súd dospel k záveru, že dôvodom skončenia pracovného pomeru žalovanou bolo
nevyplatenie mzdy za mesiac apríl 2015.
5. Žalobkyňa nesúhlasila taktiež so záverom okresného súdu o nevyplatení mzdy žalovanej za mesiac
apríl 2015. Poukazovala na to, že žalovaná odpracovala v danom mesiaci dohodnutý počet hodín, za

ktorý jej bola mzda „spracovaná“ a vyplatená. Jej výšku pritom žalovaná nikdy predtým nereklamovala
a rovnako ani v podnete na prešetrenie zákonnosti postupu žalobkyne ohľadne (ne)vyplatenia mzdy,
adresovanom inšpektorátu práce, nenamietala správnosť výpočtu mzdy za mesiac apríl 2015. Podľa
žalobkyne žalovaná len v snahe vyhnúť sa neúspechu v konaní začala tvrdiť, že mala mať nárok na
vyššiu mzdu a poukazovala na formálne nedostatky vo výplatnej páske. Odvolateľka zdôraznila, že

„zo všetkých vyššie uvádzaných skutočností“ je zrejmé, že žalovaná s uzatvorením dohody o zmene
pracovných podmienok súhlasila. V danej spojitosti dodala, že okresný súd rozhodol len s odkazom na
nové - v poradí v prvom odvolacom konaní - žalovanou produkované tvrdenia a úplne prehliadol väčšinu
skutkových okolností prípadu, z ktorého titulu označila napadnuté rozhodnutie aj za arbitrárne.

6. Žalovaná žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Mala za to, že z textu okamžitého skončenia
pracovného pomeru dostatočne jasne vyplýva dôvod podľa § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce.
Z ustálenej judikatúry súdov (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 205/2007 zo
dňa 22.2.2008) je pritom zrejmé, že neuvedenie konkrétneho obdobia, za ktoré nemala byť vyplatená
mzda, nemá za následok neurčitosť skutkového vymedzenia dôvodu okamžitého skončenia pracovného

pomeru.
7. Žalovaná zopakovala, že už na prvom pojednávaní uviedla, že „za apríl 2015 ju žalobkyňa za
odpracované dni vyplatila len tak, ako bolo navrhované v dohode, ktorú jej vtedy chcela dať podpísať;
toho 14.7.2015“. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobkyňa nevyplatila žalovanej za mesiac
apríl 2015 celú mzdu v zmysle pracovnej zmluvy. Žalovaná zdôraznila, že žalobkyňa nepredložila súdu

žiadny dodatok k pracovnej zmluve o znížení mzdy z dôvodu nerovnomerne rozvrhnutého pracovného
času. V tejto súvislosti doplnila, že podpis na Dodatku č. 2 zo dňa 1.6.2015 (predloženom inšpektorátu
práce) k pracovnej zmluve zo dňa 5.4.2014, nie je jej podpisom; čo potvrdzuje aj to, že predmetnú
písomnosť protistrana v konaní nepredložila z obavy skúmania pravosti podpisu žalovanej.

8. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovanej uviedla, že v celom rozsahu zotrváva na svojom odvolaní
a v ňom uvádzaných argumentoch.
9. Rovnako žalovaná v nadväzujúcom podaní sa pridržiavala svojho (prvotného) vyjadrenia k odvolaniu
protistrany a napadnutý rozsudok považovala za správny.10. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní
(§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219

ods. 3 CSP) napadnutý rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

11. Odvolací súd sa nestotožnil so zásadnou námietkou odvolateľky o neurčitosti (a tým neplatnosti)
právneho úkonu okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovanou. Možno síce čiastočne súhlasiť
s tým, že pri izolovanom nazeraní (okrem iného opomínajúcom podstatu žalovanou/zamestnancom

uplatňovaného pracovnoprávneho nároku) sa text predmetnej písomnosti zo dňa 24.6.2015 môže javiť
ako nie úplne jednoznačný, ale v konkrétnostiach súdenej veci je z hľadiska určitosti jeho obsahu a
právnych účinkov plne dostačujúci. Len na okraj krajský súd dodáva, že (aj) z judikatúry ústavného súdu
vyplýva, že pri posudzovaní otázok platnosti právnych úkonov má byť preferovaný taký prístup/výklad,
v dôsledku ktorého bude určitý úkon vyhodnotený ako platný, pred prehnane formalistickým prístupom
vedúcim k záverom o jeho neplatnosti.

12. Zároveň skutočnosť, že žalovaná ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatnila
(predovšetkým) nevyplatenie mzdy, t.j. dôvod vymedzený v § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, je v
súdenej veci nesporný; čo napokon vyplýva i z argumentácie žalobkyne, vrátane odvolacích námietok.
Tento dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru má priamo v zákone určené veľmi striktné

časové súvislosti. Bezprostredne ustanovenie § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce definuje lehotu
15 dní po splatnosti dotknutých „mzdových“ nárokov. V spojení s jednomesačnou prekluzívnou lehotou
podľa § 69 ods. 3 Zákonníka práce je tak v konkrétnostiach toho-ktorého prípadu dostatočne zrejmé,
nevyplatenie mzdy za aké obdobie je, resp. relevantne môže byť, materiálnym/skutkovým základom
okamžitého skončenia pracovného pomeru daného zamestnancom.

13. V súdenej veci mzda za mesiac apríl 2015 bola splatná najneskôr 31.mája 2015, čiže 15. júna 2015
uplynula 15-dňová lehota podľa § 69 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce a žalovanej (zamestnancovi)
plynula do 15. júla 2015 jednomesačná lehota podľa § 69 ods. 3 Zákonníka práce. Ak žalovaná okamžité
skončenie pracovného pomeru vykonala 24.6.2015 (na poštovú prepravu bolo dané dňa 26.6.2015), je
zrejmé, že obdobím, za ktoré mzda podľa tvrdení zamestnanca nebola vyplatená, je mesiac apríl 2015.

14. Už v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu (uznesenie Krajského súdu v
Žiline sp. zn. 10CoPr/4/2016 z 24.8.2016) bolo konštatované, že súdená vec predstavuje jeden z
prípadov sporov s ochranou slabšej strany (individuálny pracovnoprávny spor). Hoci takéto výslovné
zadefinovanie predchádzajúca procesná právna úprava neobsahovala, v judikačnej praxi súdov už aj

za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku výrazne prevládalo pravidlo priznávajúce väčšiu mieru
ochrany (i z hľadiska hmotnoprávnych kritérií) zamestnancovi. Pri zohľadnení tohto východiska a
skutočnosti, že žalovaná pracovala na pozícii skladník, pomocné práce v potravinárskej výrobe, je plne
opodstatnené tolerovať fakt, že právny úkon okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je právne
dokonalý. Navyše, dotknutý úkon bol adresovaný zamestnávateľovi, ktorý z titulu vedenia účtovných,

mzdových a iných podkladov a evidencie platieb mohol pomerne jednoducho zistiť/ /skontrolovať, či
žalovanej bola mzda za rozhodné obdobie vyplatená (či už vôbec alebo v správnej výške).

15. Odvolateľka nespochybnila záver okresného súdu o vyplatení mzdy žalovanej za mesiac apríl v
nižšej výške, ako jej prináležal pri 8-hodinovom dennom pracovnom čase (dohodnutom v pracovnej

zmluve). Tvrdenie o údajnom dojednaní kratšej pracovnej doby, resp. nerovnomerne rozvrhnutého
pracovného času žalobkyňa nepreukázala. Aj v rámci aktuálne posudzovaného odvolania len tendenčne
uvádza, resp. opakuje toto tvrdenie, ale vo vzťahu k nemu nepoukazuje na žiaden dôkaz. Nadväzne
vyslovene účelovo vyznieva aj námietka žalobkyne o arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Naopak,
odôvodnenie rozsudku okresného súdu obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 220 ods. 2 CSP a

jednotlivé jeho úvahy a východiská, ako aj z nich rezultujúce závery sú v ňom jasne vymedzené.

16. Keďže odvolacie námietky žalobkyne boli neopodstatnené a neboli zistené ani nedostatky v postupe
okresného súdu, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), napadnutý
rozsudok v meritórnej časti potvrdil.

17. Žalobkyňa síce odvolaním výslovne napadla aj výrok rozsudku okresného súdu o trovách
prvoinštančného konania, ale výlučne v súvislosti s ňou tvrdenou nesprávnosťou rozhodnutia vo
veci samej (zamietnutím žaloby). Nadväzne, potvrdenie rozhodnutia v meritórnej časti zakladá vecnú
správnosť (pre viazanosť odvolacieho súdu konkrétnymi odvolacími dôvodmi - § 380 ods. 1 CSP) aj odneho závislého výroku o náhrade trov konania. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite
aplikoval zásadu úspechu v spore a dôsledne zohľadnil aj dôvody hodné osobitného zreteľa, majúce
základ v spôsobe bránenia práva žalovanou.

18. O náhrade trov (aktuálneho) odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 255 ods. 1 v spojení
s § 396 ods. 1 CSP. Odvolateľka - žalobkyňa nebola v tomto štádiu konania (vôbec) úspešná, preto má
žalovaná voči nej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v (plnom) rozsahu - 100%.

19. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 a § 421 ods. 1 CSP.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.