Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Monday, April 4, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 10C/99/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413209571
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6413209571.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľky:

E. P., F.. XX.XX.XXXX, bytom H. Č.. XXX, v konaní právne zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr.
Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Košice, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466, proti odporcovi: CETELEM
SLOVENSKO, a. s., so sídlom Bratislava, Panenská 7, IČO: 35 787 783, v konaní právne zastúpený
Advokátskou kanceláriou Nagyová Tenkač, s. r. o., so sídlom Bratislava, Ružinovská 42, IČO: 36 862
169, v konaní o zaplatenie 1.873,60 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 226,86 € s úrokom z omeškania vo výške
5,50 % ročne z tejto sumy od 23.08.2013 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.

III. Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 82,08 € a trovy právneho
zastúpenia vo výške 753,99 €, a to ich zaplatením právnej zástupkyni odporcu Advokátska kancelária
Nagyová Tenkač, s. r. o., so sídlom Ružinovská 42, Bratislava, IČO: 36 862 169 v lehote 3 dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 06.08.2013 žiadala navrhovateľka uložiť odporcovi povinnosť
zaplatiť jej sumu 1.873,60 € s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 1.860,99 € od
24.05.2013 do zaplatenia. Návrh zdôvodnila tým, že s odporcom uzavrela dňa 16.12.2003 zmluvu
o poskytnutí revolvingového úveru a na jej základe jej odporca poskytol celkovú čiastku 1.593,47 €.
Predmetná zmluva však bola bezúročná a bez poplatkov, nakoľko v nej nebola uvedená RPMN. Preto
odporca mal len nárok na vrátenie uvedenej sumy, pričom uhradila na jeho účet v súvislosti s touto
zmluvou oveľa vyššiu sumu, t.j. sumu 3.467,07 €. O sumu 1.873,60 € sa v dôsledku toho odporca na

jej úkor bezdôvodne obohatil a túto jej nevydal ani po písomnej výzve zo dňa 14.05.2013, v ktorej ho
žiadala o vrátenie tejto sumy do 24.05.2013.

Odporca žiadal návrh zamietnuť poukazujúc na to, že zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom
úvere, ktorú uzavrel s navrhovateľkou je platným právnym úkonom, nakoľko obsahuje všetky zákonné
náležitosti s tým, že sa vlastne jednalo o návrh zo strany navrhovateľky na uzavretie zmluvy o
revolvingovom úvere, ktorý on prijal odoslaním oznámenia zo dňa 02.02.2004 o prijatí návrhu v súvislosti

s čím navrhovateľke zaslal úverovú kartu. Namietal, že RPMN nemusela byť obsiahnutá v zmluve,
nakoľko táto sa vzhľadom na revolvingový úver nedala určiť presne, ale len príkladmo s čím rátal aj
zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Vzniesol tiež námietku premlčania poukazujúc na to,
že sú premlčané tie platby, ktoré mu poukázala navrhovateľka pred viac ako dvoma rokmi pred podanímžalobného návrhu. Každá mesačná splátka zahŕňala splácanie úverovej istiny, úrokov, poistného a
prípadné ďalšie poplatky a tak navrhovateľka v prípade bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru má nárok
len na vrátenie poplatkov, či úrokov zaplatených v období posledných dvoch rokov pred podaním žaloby

na súde.

Tunajší súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 07.02.2014 č. k. 10C/99/2013 - 91 tak, že v celom
rozsahu vyhovel žalobnému návrhu, ktorý bol predmetom konania po jeho úprave na pojednávaní dňa
07.02.2014 (z obsahového hľadiska sa však jednalo o čiastočné späťvzatie návrhu, no bol vyhlásený

výrok o pripustení zmeny návrhu), teda vyhovel návrhu navrhovateľky v rozsahu, ktorý zostal predmetom
konania, t.j. v sume 1.804,60 € s úrokom z omeškania 5,05 % ročne z tejto sumy od 24.05.2013. V
úverovej zmluve absentovalo uvedenie RPMN, ktorá bola preto bezúročná a bez poplatkov a tak na
úkor navrhovateľky sa odporca bezdôvodne obohatil, pričom námietku premlčania súd posúdil tak, že
navrhovateľka sa dozvedela o dôvode na vydanie bezdôvodného obohatenia dňa 15.07.2013, kedy
splnomocnila svojho právneho zástupcu na poskytnutie právnych služieb a keďže žalobný návrh bol

súdu doručený 06.08.2013 subjektívna premlčacia doba neuplynula.

Na odvolanie odporcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 29.05.2015 č.k. 13Co/579/2014
- 120 zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec na ďalšie konanie. Odvolací súd skonštatoval, že je potrebné
komplexne posúdiť odporcom vznesenú námietku premlčania nielen z hľadiska subjektívnej, ale aj

z hľadiska objektívnej premlčacej doby s tým, že začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je
potrebnésprávneustáliť.Zhľadiskaobjektívnejpremlčacejdobyodvolacísúdpoukázalnato,ženakoľko
išlo o plnenie v splátkach, tak objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia plynula
v danom prípade osobitne vo vzťahu ku každej splátke úveru, ktorej súčasťou boli aj úroky a poplatky a
teda je potrebné vyriešiť otázku správnej výšky bezdôvodného obohatenia berúc do úvahy, že z každej

splátky úveru časť splátky predstavovala istinu, ktorá nepodlieha nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia na strane odporcu, ktoré vzniklo preto, že úver poskytnutý navrhovateľke na základe zmluvy
o revolvingovom úvere zo dňa 16.12.2003 je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, keďže
zmluva neobsahovala údaj o RPMN. Odvolací súd tiež uviedol, že okresný súd nesprávne ustálil, že
zmluva bola v časti úrokov a poplatkov neplatná, a to z toho dôvodu, že na jej základe bol navrhovateľke

ako spotrebiteľke poskytnutý úver, čo vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 3 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z.
V každom prípade sa však jednalo o úver bezúročný a bez poplatkov. V uvedenej súvislosti odvolací súd
ďalej uviedol, že pokiaľ sa odporca bránil tým, že v zmluve o revolvingovom úvere nie je možné uviesť
údaje o RPMN, odvolacia námietka nebola opodstatnená, pretože v zmluve o revolvingovom úvere je
možné uviesť aspoň údaj o RPMN v čase uzavretia zmluvy ako to vyplýva z § 4 ods. 2 písm. j) citovaného

zákona. To, že sa ďalej v priebehu revolvingu menia podmienky je irelevantné.

Už predtým vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu tunajší
súd doplnil po vrátení veci o vypočutie navrhovateľky ako to uložil odvolací súd. Z jej výpovede zistil, že
táto sa dozvedela o tom, že má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia niekedy v priebehu mája

2013, keď vypovedala, že to zistila od syna, s ktorým túto problematiku pozerala na internete. Bližšie
sa k tomu vyjadriť nevedela.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom ku dňu

uzavretia úverovej zmluvy, t.j. znenie účinné do 30.06.2006 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“), spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie

zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,

Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania.

Podľa§3ods.2zákonaospotrebiteľskýchúveroch,spotrebiteľomjefyzickáosoba,ktorejbolposkytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.Podľa § 4 ods. 1 a 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu, inak je neplatná. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorá ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Vychádzajúc z uvedeného súd mal za preukázané (a nebolo to v konaní ani sporným), že v prípade
navrhovateľke odporcom poskytnutého úveru mala navrhovateľka postavenie spotrebiteľky a odporca
mal postavenie veriteľa (dodávateľa). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere sa vzťahuje

právny režim zákona o spotrebiteľských úveroch.

Z uvedeného vyplýva vychádzajúc aj zo záväzného právneho názoru krajského súdu, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere, ktorú účastníci konania uzavreli je platná, no je bezúročná a bez poplatkov.
Žiaden dôvod neplatnosti zmluvy súdom zistený nebol, za platnú ju považoval aj krajský súd, ktorý len
poukázal na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

V zmluve totiž skutočne absentovala RPMN, ktorú zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase
uzavretia zmluvy vyžadoval ako jednu z náležitostí zmluvy sankcionujúc jej absenciu bezúročnosťou a
bezpoplatkovosťou úveru.

Odporca sa bránil tým, že RPMN nebolo možné určiť. Ust. § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch
síce skutočne uvádzalo, že môžu nastať aj prípady, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru
nákladov, no v takom prípade spotrebiteľ musel byť pred uzavretím zmluvy informovaný o následkoch
súvisiacich s úverom, teda o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským
úverom, o spôsobe výpočtu RPMN, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená a o spôsobe

a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť spotrebiteľ bezodkladne
informovaný o zmene RPMN.

Krajský súd v tomto smere zaujal záver, na ktorý poukazuje aj tunajší súd, že RPMN bolo možné určiť
minimálne na začiatku zmluvného vzťahu, aj keď sa jednalo o revolvingový úver a z tohto vychádzal

teda aj prvostupňový súd v rámci aplikácie záväzného právneho názoru odvolacieho súdu, keďže nové
skutočnosti, na základe ktorých by sa mal odchýliť prvostupňový súd od tohto názoru v konaní zistené
neboli.

Preto súd dospel k záveru, že zmluva, ktorú uzavrela navrhovateľka ako dlžníčka s odporcom ako

veriteľom je bezúročná a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch
(ako už bolo uvedené - v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), podľa ktorého v prípade absencie
náležitosti RPMN v zmluve je spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov.

Podľa predložených kópií poštových peňažných poukážok navrhovateľka za obdobie od uzavretia

zmluvy až do poslednej platby 18.05.2012 poukázala odporcovi celkovo platby v sume 3.398,12 €
(listinné dôkazy na č. l. 8 až 14 spisu). Podľa prehľadu predloženého odporcom (č. l. 50 a 51 spisu)
navrhovateľke poskytol v súvislosti s úverovou zmluvou sumu 1.603,52 €. Navrhovateľka v žalobe
uviedla, že dostala len sumu 1.593,47 €, pričom okrem svojho prehľadu odporca iný dôkaz o výške
sumy poskytnutej navrhovateľke nepredložil. Súd preto vychádzal zo sumy, ktorej poskytnutie priznala

samotná navrhovateľka.

Rozdiel teda predstavuje 1.804,65 € (navrhovateľkou uhradených 3.398,12 € mínus 1.593,47 €, ktoré
obdržala) a je povinnosťou odporcu vydať toto bezdôvodné obohatenie navrhovateľke s poukazom
na § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý určuje, že kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,

musí obohatenie vydať, pričom podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu.

V rozsahu rozdielu medzi uvedenými sumami sa odporca na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohatil a
má povinnosť toto bezdôvodné obohatenie vydať podľa § 456 Občianskeho zákonníka (ďalej lej „OZ“),

podľa ktorého sa predmet bezdôvodného obohatenia musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Odporca
by bol povinný ho vydať navrhovateľke na úkor, ktorej ho získal.

Súd sa však musel zaoberať námietkou premlčania, ktorá bola vznesená zo strany odporcu.Podľa § 100 ods. 1 OZ sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v zákone ustanovenej (§ 101 až §
110 OZ), pričom na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva
roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak

ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Ako uviedol aj krajský súd a vyplýva to aj z citovaných ustanovení, v prípade premlčania práva na
vydanie bezdôvodného obohatenia je potrebné rozlišovať subjektívnu a objektívnu premlčaciu dobu.
Kým dvojročná subjektívna premlčacia doba plynie od okamihu, keď sa oprávnený skutočne dozvie
o vzniku bezdôvodného obohatenia sa na jeho úkor a o subjekte, ktorý sa bezdôvodne na jeho úkor

obohatil (nie je rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa tieto skutočnosti už skôr),
pri objektívnej premlčacej dobe plynie premlčacia doba práva na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia odo dňa keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Táto je trojročná a v prípade úmyselného
bezdôvodného obohatenia sa je premlčacia doba desaťročná.

Súdu sa nepodarilo ani vypočutím navrhovateľky zistiť presný deň, kedy sa dozvedela o vzniku
bezdôvodného obohatenia sa odporcu, no z hľadiska subjektívnej vedomosti o bezdôvodnom obohatení
na jej úkor odporcom sa o tomto nepochybne dozvedela niekedy v období medzi dňom 18.05.2012, kedy
podľa poštovej poukážky na č. l. 13 spisu uhradila poslednú platbu odporcovi v súvislosti so spornou
zmluvou a dňom 14.05.2013, ktorým je datovaná jej výzva adresovaná odporcovi, ktorou ho žiadala o

vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1.860,99 €, ktorú podľa jej tvrdenia prijal odporca vzhľadom
na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru bez právneho dôvodu.

Preto aj keď by súd počítal dvojročnú premlčaciu dobu odo dňa 18.05.2012, navrhovateľka podala
návrh v rámci plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby a jej nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia by z hľadiska subjektívnej premlčacej doby nebol premlčaný, lebo žalobný návrh doručila
tunajšiemu súdu dňa 06.08.2013.

Pokiaľ však ide o objektívnu premlčaciu dobu, ako uviedol aj krajský súd, premlčacia doba plynie
odo dňa keď došlo k bezdôvodnému obohateniu a je potrebné pri plnení v splátkach rozlišovať z

čoho daná splátka pozostávala. V tomto smere krajský súd uložil tunajšiemu súdu, aby sa zaoberal
výškou bezdôvodného obohatenia sa odporcu z hľadiska skladby daných splátok, ktoré navrhovateľka
uhrádzala.

Keďže nebol súdu predložený iný dôkaz, ani iný dôkaz účastníci nenavrhovali, súd v tomto smere

vychádzal z prehľadu na č. l. 55 spisu, ktorý predložil odporca a podľa tohto prehľadu v rámci plynutia
trojročnej objektívnej premlčacej doby, pokiaľ ju súd počítal tri roky spätne pred podaním žaloby, nie
sú premlčanými z hľadiska objektívnej premlčacej doby, splátky, resp. úroky a poplatok za poistenie
zahrnuté v splátkach počnúc od 10.08.2010 a takisto ani poplatok za odklad splátok v čiastke 32,75 €.
Celkovo to potom predstavuje sumu 226,86 € (168,82 € na úrokoch, 25,29 € na poplatku za poistenie

a 32,75 € za poplatok za odklad splátok), kedy v tomto rozsahu súd považoval návrh navrhovateľky za
dôvodný a vo zvyšku návrh zamietol z dôvodu premlčania zvyšku žalovaného nároku.

Súd sa nestotožnil s navrhovateľkou, čo sa týka aplikácie § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z
hľadiska ktorého sa najprv plnenie započítava na istinu a potom na úroky, nakoľko ako uviedol aj krajský

súd, treba rozčleniť a zohľadniť to, z čoho daná uhrádzaná splátka pozostávala a nakoľko nárok na
úhradu úverovej istiny odporca má (tento sa za bezdôvodné obohatenie nepovažuje), vzhľadom na
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nemá nárok len na úhradu úrokov a ďalších poplatkov. Takisto
sa súd nestotožnil s navrhovateľkou, pokiaľ poukazovala na desaťročnú premlčaciu dobu. Objektívna
premlčacia doba plynie odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu, no pre jej uplatnenie je

rozhodujúci preukázaný a evidentný úmysel dopustiť sa bezdôvodného obohatenia (stačí aj nepriamy
úmysel), no to nemožno vyvodzovať len zo samotnej skutočnosti, že v zmluve nebola uvedená RPMN, aj
keďplatnáprávnaúpravajejuvedenievtomčasevzmluváchospotrebiteľskýchúverochvyžadovala.Iný
dôkaz o úmyselnom bezdôvodnom obohatení sa odporcu na úkor navrhovateľky súdu predložený nebol.Súd preto nemohol vychádzať z toho, že objektívna premlčacia doba nie je trojročná, ale desaťročná
ako sa toho dovolávala navrhovateľka.

Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania
obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej
len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ust. § 10c
uvedeného nariadenia. Prechodné ustanovenie § 10c cit. nariadenia určuje, že ak záväzkový vzťah
vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.

januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Záväzkový vzťah z titulu bezdôvodného obohatenia vznikol do 31.01.2013, pretože do tohto dňa
žalobkyňa zaplatila (konkrétne v dňoch 17.08.2010 až 16.07.2012 - prehľad na č.l. 53 a 54 spisu)
úroky a poplatky, na ktorých úhradu odporcovi nárok nevznikol. Výška úrokov z omeškania sa preto
spravuje úpravou platnou do 31.01.2013. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom od 01.01.2009

do 31.03.2013 bola výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Do omeškania so zaplatením žalovanej sumy sa odporca dostal podľa § 563 OZ dňom nasledujúcim po
uplynutí dňa 05.02.2014 ako dňa určeného vo výzve na dobrovoľné vrátenie sumy 484 €, ktorá mu bola

zaslaná právnym zástupcom žalobkyne e-mailom dňa 30.01.2014 (výzva č.l. 4 spisu). Čas plnenia totiž
nebol určený právnym predpisom, rozhodnutím súdu ani dohodou účastníkov. Preto od nasledujúceho
dňa 06.02.2014 má žalobkyňa nárok na úrok z omeškania až do zaplatenia vo výške 8,25 % ročne (0,25
% ako základná úroková sadzba ECB ku dňu 06.02.2014 + 8 percentuálnych bodov). Súdu síce bola
predložená výzva zo dňa 14.05.2013 (a poštový podací lístok), ktorou navrhovateľka žiadala odporcu

o vydanie bezdôvodného obohatenia (č.l. 7 spisu), no jej doručenie odporcov preukázané nebolo. Do
omeškania so zaplatením priznanej sumy sa preto odporca preukázateľne dostal podľa § 563 OZ v
spojení s § 41 ods. 3 O.s.p. dňom nasledujúcim po dni doručenia opisu žalobného návrhu, čo bol
deň 22.08.2013. Čas plnenia totiž nebol určený právnym predpisom, rozhodnutím súdu ani dohodou
účastníkov. Preto od nasledujúceho dňa 23.08.2013 má navrhovateľka nárok na úrok z omeškania až do

zaplatenia vo výške 8,50 % ročne (0,50 % ako základná úroková sadzba ECB platná ku dňu 23.08.2013
+ 8 percentuálnych bodov), z čoho navrhovateľka žiadal úrok z omeškania len vo výške 5,50 % ročne,
ktorý súd vzhľadom na viazanosť žalobným návrhom nemohol prekročiť.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vzhľadom na

čiastočný úspech oboch účastníkov konania. Navrhovateľka bola úspešná v sume 226,86 Eur, odporca
vo zvyšku v sume 1.646,74 Eur (pôvodne žalovaná suma 1.873,60 Eur mínus 226,86 Eur). Úspech
navrhovateľky zo žalovanej sumy potom v percentuálnom vyjadrení predstavuje po zaokrúhlení 12 %,
zvyšok v rozsahu 88 % je úspechom odporcu. Čistý úspech odporcu tak predstavuje rozdiel, t.j. 76 %.

Náhradu trov konania súd priznal za súdny poplatok v sume 82,08 Eur (76 % zo súdneho poplatku
zaplateného za odvolanie voči rozsudku zo dňa 07.02.2014) a za trovy právneho zastúpenia v sume
753,99 Eur (76 % z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 992,09 Eur) za nasledovné účelne
vynaložené úkony právnej pomoci (pri hodnote jedného úkonu 81,33 Eur podľa § 9 ods. 1 a § 10 ods. 1
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov v platnom znení (ďalej len „vyhláška“)):

- príprava a prevzatie zastúpenia dňa 30.08.2013 v sume 81,33 Eur + režijný paušál 7,81 Eur (§ 16 ods.
3 cit. vyhlášky), spolu 89,14 Eur,
- písomné vyjadrenie zo dňa 30.08.2013 k žalobnému návrhu v sume 81,33 Eur + režijný paušál 7,81
Eur, spolu 89,14 Eur,
- zastupovanie na pojednávaní dňa 07.02.2014 v sume 81,33 Eur + režijný paušál 8,04 Eur + náhrada

cestovných výdavkov (§ 15 písm. a) vyhlášky) za cestu na trase Bratislava - Žiar nad Hronom a späť
(170 km x 2) pri spotrebe motorového vozidla 5,2 litra/100 km a cene paliva 0,96 Eur/liter predstavuje za
spotrebované pohonné hmoty 16,97 Eur, z ktorej sumy odporca uplatnil len sumu po prepočte 16,885
Eur a náhrada za opotrebenie motorového vozidla (0,183 Eur/km x 340 km) predstavuje 62,22 Eur +
náhrada za stratu času (§ 15 písm. b) a § 17 ods. 1 vyhlášky) za cestu na pojednávanie a späť za 8

polhodín pri hodnote jednej polhodiny 13,40 Eur (spolu 107,20 Eur), spolu za tento úkon 275,675 Eur,
- odvolanie zo dňa 06.03.2014 proti rozsudku zo dňa 07.02.2014 v sume 81,33 Eur + režijný paušál
8,04 Eur, spolu 89,37 Eur,- zastupovanie na pojednávaní dňa 15.03.2016 v sume 81,33 Eur + režijný paušál 8,58 Eur + náhrada
cestovných výdavkov za cestu na trase Bratislava - Žiar nad Hronom a späť (170 km x 2) pri spotrebe
motorového vozidla 5,2 litra/100 km a cene paliva 0,96 Eur/liter predstavuje za spotrebované pohonné

hmoty 16,97 Eur, z ktorej sumy odporca uplatnil len sumu po prepočte 16,885 Eur a náhrada za
opotrebenie motorového vozidla (0,183 Eur/km x 340 km) predstavuje 62,22 Eur + náhrada za stratu
času za cestu na pojednávanie a späť za 8 polhodín pri hodnote jednej polhodiny 14,30 Eur (spolu
114,40 Eur), spolu za tento úkon 283,415 Eur,
čo celkovo predstavuje 826,74 Eur plus 20 % DPH v čiastke 165,35 Eur, spolu na trovách právneho

zastúpenia vrátane DPH suma 992,09 Eur. Z tejto sumy 76 % potom predstavuje čiastku 753,99 Eur,
ktorú je navrhovateľka povinná podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zaplatiť právnej
zástupkyni odporcu.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo

označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.