Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, May 12, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Cob/16/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412202943
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8412202943.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v obchodnej veci žalobcu: Banco Banif Mais, S.A., so sídlom Avenida 24 de Julho
98, Lisabon, časť Santos-o-Velho, Portugalsko, na území SR konajúceho prostredníctvom organizačnej
zložky: Banco Banif Mais S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Einsteinova 21, Bratislava, IČO:
35 945 745, zastúpeného: SKLEGAL, s.r.o., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 10, IČO: 35
973 161, proti žalovanému: I. H., nar. XX.X.XXXX, bytom S. N., A. XX/XX, podnikajúci predtým pod

obchodným menom I. H. - STOLREZ, IČO: 33881472, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr.
Maroš Zima, s.r.o., so sídlom Stará Ľubovňa, Vsetínska 1021/19, IČO: 47 234 831, o zaplatenie 4.995,68
eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 10.9.2014 pod č.
k. 8Cb/42/2012-156, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

R u š í rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok vyššie označeným rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca na žalovanom
domáhal zaplatenia 4.995,68 eur s úrokom 42,43 % z omeškania ročne z tejto sumy od 10.10.2008 do
12.11.2008 vo výške 191,64 eur, s úrokom 14,25 % z omeškania ročne z tejto sumy od 10.10.2008 do
12.11.2008 vo výške 64,36 eur, s úrokom 42,43 % z omeškania ročne z tejto sumy od 13.11.2008 do
zaplatenia a s úrokom 14,25 % z omeškania ročne zo sumy 5.187,32 eur od 13.11.2008 do zaplatenia.
Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Vychádzal z odôvodnenia návrhu, podľa ktorého, žalobca uzavrel so žalovaným, v minulosti
podnikajúcim pod obchodným menom I. H. STOLREZ, zmluvu podľa § 497 a násl. Obchodného
zákonníka dňa 9.9.2008, a to Zmluvu o úvere č. 9672, na základe ktorej mu poskytol úver v celkovej
výške 5.595,17 eur na kúpu motorového vozidla zn. IVECO, typ 35-10 TURBODAILY 35.10V CLASSIC
3300 MI, rok výroby 1996, výrobné číslo podvozku: L Žalobca 19.9.2008 poukázal v súlade s bodom

č. 2 Všeobecných podmienok zmluvy o úvere na účet predajcu vozidiel sumu 4.995,68 eur. Žalovaný
bol v zmysle úverovej zmluvy povinný uhradiť žalobcovi 48 mesačných splátok po 245,50 eur k 10.
dňu kalendárneho mesiaca, počnúc 10.10.2008 do 10.9.2012. Ku dňu podania žaloby však žiadnu z
dohodnutýchsplátokžalobcovineuhradil.Dohodnutémesačnésplátkyvlehoteichsplatnostineuhrádzal
žalobcovianipoodstúpeníodzmluvy.Žalobcovizároveňvznikolnárokpožadovaťodžalovanéhoúhradu
úroku a úroku z omeškania za obdobie od splatnosti jednotlivých splátok do dňa odstúpenia od zmluvy,

ako aj za porušenie povinnosti vrátiť poskytnuté zostávajúce peňažné plnenie - istinu s úrokom a úrokom
z omeškania odo dňa nasledujúceho po odstúpení od zmluvy až do zaplatenia.

Žalovaný v podaní z 10.4.2014, okrem iného, vzniesol námietku premlčania a žiadal v dôsledku nej
žalobu zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný písomným podaním z 12.11.2008 odstúpil od
úverovej zmluvy z dôvodu zmarenia jej účelu a preto neuhrádzal jednotlivé mesačné splátky, na ktoré sa

zaviazal v Zmluve o úvere č. 9672. Písomne viackrát informoval žalobcu o nemožnosti disponovania s
predmetom kúpy, ako aj s dôvodmi neuhrádzania jednotlivých mesačných splátok. Podaním z 26.1.2009požiadal žalobcu o povolenie odkladu splátok na 12 mesiacov za účelom vysporiadania vlastníckych
práv k motorovému vozidlu. Keďže zo strany žalovaného došlo 12.11.2008 k odstúpeniu od úverovej
zmluvy z dôvodu zmarenia jej účelu a žalobca podal na súde žalobu až dňa 2.4.2012, žalovaný namietol

zároveň premlčanie práva žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia.

Skutkové tvrdenia medzi účastníkmi konania neboli sporné, pričom účastníci v právnom postavení
podnikateľov uzavreli podľa § 497 a násl. Obchodného zákonníka Zmluvu o úvere č. 9672, na
základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver v celkovej výške 5.595,17 eur na kúpu motorového

vozidla špecifikovaného v tejto zmluve. Medzi účastníkmi nebola spornou ani skutočnosť, že na strane
žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia vo výške 4.995,68 eur, na ktorú žalobca poukázal
v súlade s ust. bodu č. 2 Všeobecných podmienok Zmluvy o úvere na účet predajcu motorových vozidiel
tak, ako to vyplýva z výpisu z jeho účtu.

Súd prvého stupňa premlčanie vydania bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného žalobcovi

posúdil podľa § 107 ods. 1 Obč. zákonníka.

Vzhľadom na zistený skutkový stav, ktorý medzi účastníkmi nebol sporný, je nepochybné, že žalovaný
od Zmluvy o úvere odstúpil 12.11.2008. Týmto dňom začala v zmysle ust. § 394 ods. 1 Obč. zákonníka
plynúť premlčacia doba troch rokov, v rámci ktorej si mohol žalobca uplatniť voči žalovanému právo na

vydanie bezdôvodného obohatenia v žalovanej výške s príslušenstvom. Objektívna premlčacia doba v
zmysle § 107 ods. 2 Obč. zákonníka tak v prejednávanej veci uplynula dňom 12.11.2011. Keďže žalobca
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil na súde až 2.4.2012 a žalovaný v priebehu konania
námietku premlčania uplatnil, podľa § 388 ods. 1 Obch. zákonníka, uplatnený nárok žalobcovi nebolo
možné priznať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Keďže úspešný žalovaný si
ich náhradu neuplatnil, priznané mu neboli.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal zrušiť rozsudok a vec

mu vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie zdôvodnil predovšetkým tým, že súd svoje rozhodnutie vo
veci samej zdôvodnil s poukazom na uplynutie premlčacej doby v zmysle § 107 ods. 1, 2 Obč.
zákonníka, pričom podľa jeho názoru, táto uplynula dňa 12.11.2011. S týmto právnym záverom súdu
zásadne nesúhlasí. Vo vzťahu k premlčaniu nároku, resp. k posudzovaniu uvedeného nároku podľa
Obč. zákonníka, rozlíšil vzťah dvoch podnikateľských subjektov, ktorý nemožno považovať za ústavne

konformný, keďže súd v danom prípade použil nesprávnu právnu normu, v dôsledku čoho je jeho
rozhodnutie arbitrárne. Predmetom premlčania v zmysle § 387 ods. 2 Obch. zákonníka sú všetky práva
vyplývajúce z obchodných záväzkových vzťahov. Obchodným zákonníkom sa v zmysle § 261 ods. 6
písm. b/ spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497 a
násl. Obch. zákonníka). Keďže Obchodný zákonník má komplexnú úpravu premlčania (§§ 387 - 408), na

aplikáciu Obč. zákonníka v prípade premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia absentuje
základná podmienka požadovaná ustanovením § 1ods. 2 Obch. zákonníka, t.j. že túto otázku (dĺžku
premlčacej doby) nemožno riešiť podľa Obch. zákonníka. Preto nie je namieste použiť úpravu § 107
ods. 1, 2 Obč. zákonníka ohľadom otázky premlčania nároku žalobcu.

Východiskovou otázkou je, že záväzok z titulu bezdôvodného obohatenia, ak ide o vzťah medzi
podnikateľmi a vznikol v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou, je obchodnoprávnym vzťahom, a
to aj napriek tomu, že sa naň v dôsledku absencie právnej úpravy v Obchodnom zákonníku bude
aplikovať právna úprava Občianskeho zákonníka. To znamená, že osobitne treba pristupovať k právnej
úprave bezdôvodného obohatenia a osobitne k inštitútu premlčania upravenom v Obch. zákonníku.

Tento názor zastáva aj Najvyšší súd ČR, ktorý vychádza vlastne z toho istého Obch. zákonníka, ktorý
je platný a účinný v SR a následne i Ústavný súd SR vo svojom Náleze z 8.7.1999, sp. zn. III. ÚS
140/99, kde Ústavný súd uzavrel, že rozhodujúce pre riešenie otázky, ktorý právny predpis treba použiť
pri posudzovaní premlčaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, je podstata spoločenského
vzťahu, v ktorom podnikateľ vystupoval. Okrem toho i Najvyšší súd SR v rozsudku z 23.10.2001, sp.

zn. M Obdo V 2/2002 a v ďalších obdobných veciach rozhodoval o aplikácii Obchodného zákonníka na
posudzovanie otázky premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Teda dĺžka premlčacej
lehoty je v obchodných vzťahoch zásadne odlišná - do úvahy prichádza iba všeobecná 4-ročná
premlčacia doba. Posudzovanie bezdôvodného obohatenia sa teda bude riadiť Obč. zákonníkom,ale premlčanie bezdôvodného obohatenia bude podliehať režimu iným pravidlám, než režimu Obč.
zákonníka. To isté konštatoval aj Najvyšší súd SR v ďalšom rozsudku sp. zn. 5 Obo 86/2005 zo dňa
6.10.2005.

Teda žalobca má za to, že premlčacia doba mu začala plynúť dňom 12.11.2008 a pri aplikácii správnej
právnej normy, t.j. Obch. zákonníka, by uplynula dňom 12.11.2012. Ak žaloba bola podaná na súde
dňa 2.4.2012, znamená to, že nárok žalobcu bol podaný včas a vznesená námietka premlčania
zo strany žalovaného nie je dôvodná. Aj z tohto dôvodu žalobca považuje napadnutý rozsudok za

nepreskúmateľný (odhliadnúc aj od zrejmých prepisovacích chýb vo výroku rozsudku, keď žalobcom
uplatnený nárok na úrok z istiny označuje ako nárok z úroku z omeškania).

Žalovaný sa na odvolanie žalobcu písomne nevyjadril.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania podľa zásad uvedených

v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v podstate dôvodné, pretože
súd prvého stupňa na daný skutkový stav aplikoval ust. § 394 ods. 1 Obch. zákonníka, avšak bez jeho
náležitého zistenia.

Z vykonaného dokazovania je nesporné, že vzťah medzi účastníkmi okresný súd posúdil ako právo

žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom právo na jeho vydanie zamietol z dôvodu
premlčania tohto nároku podľa § 107 ods. 1, 2 Obč. zákonníka. Tento záver okresného súdu, podľa
názoru súdu odvolacieho, nie je správny.

Podľa § 394 ods. 1 Obch. zákonníka, pri právach, ktoré vznikajú odstúpením od zmluvy, plynie

premlčacia doba odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku uvádza, že zo strany žalovaného došlo k odstúpeniu od
úverovej zmluvy dňa 12.11.2008.

V spise na č. l. 55 je síce založené odstúpenie od úverovej zmluvy z dôvodu jej zmarenia zo dňa
12.11.2008 zo strany žalovaného, avšak okresný súd sa vôbec nezaoberal otázkou, či ide o účinné
odstúpenie od zmluvy, teda či toto odstúpenie bolo doručené žalobcovi. Z tohto dôvodu absentuje
zistenie predpokladané ust. § 394 ods. 1 Obch. zákonníka, a to v tej súvislosti, že premlčacia doba
pri odstúpení od zmluvy začína plynúť odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil. Odstúpenie od

zmluvy v zmysle ustanovení Obč. zákonníka ako aj v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka totiž
predpokladá účinné odstúpenie od zmluvy, ktoré nastáva tým, že písomný prejav o odstúpení bol reálne
doručený druhej strane. Dokazovanie v naznačenom smere okresný súd nevykonal a z tohto dôvodu
odvolací súd nemá možnosť posúdiť premlčanie nároku žalobcu či už podľa ustanovení Občianskeho,
resp. Obchodného zákonníka.

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že aj keď bezdôvodné obohatenie je upravené v Občianskom
zákonníku, premlčacia doba sa v tomto prípade spravuje, (keďže ide o vzťah medzi podnikateľmi),
ustanovením § 397 Obch. zákonníka.

Z uvedených dôvodov nezostávalo nič iné odvolaciemu súdu, iba zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa
a vec mu vrátiť na ďalšie dokazovanie v naznačenom smere (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.).

O prípadných trovách konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 221 ods. 1
písm. h/ O.s.p.).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.