Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Pripúštajúce spätvzatie návrhu… Judgement was issued on Wednesday, October 12, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/37/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115200762
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4115200762.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov senátu
JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej PhD., v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia
Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava- mestská časť Staré Mesto 811 07, IČO: 35 831 154,
zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Karadžičova 8, 810 00, P. O. Box 205, Bratislava, proti
žalovanému: X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX U. K., o zaplatenie istiny 2.204,15

eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 10C/22/2015-46 zo dňa 19.
augusta 2015 v napadnutej zamietajúcej časti a v časti náhrady trov konania, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd p r i p ú š ť aspäťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 203,44 Eur s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne od 06.02.2012 do zaplatenia, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti z r u š
u j e a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti odvolaním napadnutej zamietajúcej časti

m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 0,65 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne od 06.02.2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo
zvyšnej zamietajúcej časti o zaplatenie 130 Eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 06.02.2012
do zaplatenia napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e .

Odvolací súd p r i z n á v ažalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 66

%, o výške ktorej náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie spor o žalobe žalobcu v časti
žalovanej istiny v sume 253,50 eur zastavil pre späťvzatie žaloby (v časti zmluvných pokút) s poukazom
na ustanovenie § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len OSP). V
zastavujúcej časti rozhodol o náhrade trov konania strán sporu s poukazom na ustanovenie § 146 ods.
2 veta prvá OSP a žalovanému náhradu trov konania v zastavujúcej časti nepriznal dôvodiac tým, že
ich nežiadal priznať. Súd prvej inštancie vrátil žalobcovi z účtu súdnych poplatkov sumu 8,48 eur po

právoplatnosti tohto rozsudku s poukazom na ustanovenie § 11 ods.3, ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Súd prvej
inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.616,56 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 1.616,56 eur od 6. 2.2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. V zostávajúcej časti žalovanej istiny s prísl. žalobu zamietol. Súčasne o trovách konania strán
sporu voči sebe navzájom rozhodol tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania

vo výške 212,66 eur na účet právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Svojerozhodnutieodôvodnilspoukazomnaobsahspisuacitovanéustanovenia§9ods.1,ods.2zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, iných úveroch a pôžičkách, § 52 ods.1, § 52 ods. 2 tretiaveta, § 54 ods. 1, ods.2, § 582 ods.1, § 100 ods.1, § 101, § 103 veta prvá, § 517 ods.2 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len OZ), § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 3 ods.1
Nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z. (účinného od 1.9.2009) a dospel k záveru, že návrh žalobcu bol čiastočne

dôvodne podaný. Výrok o trovách strán sporu odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 OSP
a žalobcovi priznal náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku a v za trovách
právneho zastúpenia v súlade s Vyhl. č. 655/2004 Z. z. spolu vo výške 212,66 eur, po zohľadnení
úspechu žalobcu v spore 83% a úspechu žalovaného v spore 17%, keď celkový úspech žalobcu bol
66 % (83 - 17 = 66%). Svoje rozhodnutie ďalej odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou zo dňa 16.1.2015

domáhal zaplatenia sumy 2204,15 eur spolu s úrokom z meškania vo výške 9% ročne zo žalovanej
istiny od 6.2.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako
veriteľ so žalovaným ako dlžníkom uzavrel dňa 21.8.2011 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol
žalovanému pôžičku vo výške 2.500,80 eur, ktorú žalovaný mal splácať v pravidelných 30 mesačných
splátkach v sume 83,36 eur, pričom uhradil len sumu 130 eur. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať
pôžičku riadne a včas, preto v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca listom zo dňa

25.1.2012 vypovedal zmluvu a vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo.
Žalovaný dlžné splátky neuhradil. Žalobca podaním zo dňa 17.8.2015 vzal žalobu v časti sumy 253,50
eur späť (v časti zmluvných pokút) a uviedol, že žalovaná suma pozostáva z dlžnej istiny 1.950,65 eur,
čo je celková dlžná suma úveru ku dňu predčasného ukončenia úverového vzťahu, vrátane splatných
úverových splátok a dlžných pokút v sume 253,50 eur. Žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu

sumu 1.950,65 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% z tejto sumy od 6.2.2012 do zaplatenia a
náhradu trov konania. Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že
dňa 21.8.2011 bola podpísaná medzi právnym predchodcom žalobcu Consumer Finance Holding, a.s.
(ďalej len žalobca) a žalovaným zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky (ďalej len zmluva), ktorou poskytol
žalobca žalovanému pôžičku vo výške 1.916,23 eur, ktorú mal žalovaný zaplatiť v 30-tich mesačných

splátkach po 83,36 eur, celková sumy pôžičky bola stanovená na sumu 2.500,802 eur, RPMN bola
stanovená na 24,04%, ročná úroková sadzba na 24,04%, priemerná hodnota RPMN na 20,56%, celkové
náklady spotrebiteľa na sumu 584,57 eur, termín konečnej splatnosti bol február 2014. Listom zo dňa
25.1.2012 žalobca vypovedal zmluvu ku dňu 25.01.2012 a vyzval žalovaného na zaplatenia dlhu v
lehote 5 dní. Žalovaný prevzal list dňa 31.01.2012. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 01.02.2015

postúpilaspoločnosťConsumerFinanceHolding,a.s.sosídlomKežmarokpohľadávkuvočižalovanému
na žalobcu. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že účastníci
konania dňa 21.08.2011 podpísaním žiadosti/zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky na štandardnom,
formulárovom tlačive žalobcu uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere vo výške 1916,23 eur, ktorá
zmluva obsahuje obligatórne náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom sa jedná o

zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, iných
úverochapôžičkách,akoajustanovenia§52anasl.OZ.Súdprvejinštancieuviedol,žepriznalžalobcovi
pohľadávku zo zmluvy a to dlžnú zosplatnenú istinu vo výške 1.747,21 eur, od ktorej odpočítal zaplatené
splátky žalobcu vo výške 130 eur = 1.616,56 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 6. 2.2012,
dokedy mal žalovaný v zmysle vypovedania zmluvy zaplatiť zostatok nezaplatenej pohľadávky žalobcu.

Súd zamietol žalobu žalobcu v časti istiny 333,44 eur, ktorá predstavovala súčet úverových splátok č. 1
vovýške83,36eursplatnejdňa20.9.2011,č.2vovýške83,36eursplatnejdňa20.10.2011,č.3.vovýške
83,36 eur splatnej dňa 20.11.2011, č. 4 vo výške 83,36 eur splatnej dňa 20.12.2011 z dôvodu, že nárok
žalobcu čo do dlžných splátok je premlčaný, keďže žaloba bola podaná dňa 16.01.2015, teda po uplynutí
premlčacej doby po splatnosti jednotlivých splátok s poukazom na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007

Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Súd priznal žalobcovi požadovaný úrok z omeškania, keď dospel k záveru,
že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením zosplatnenej istiny od 6.2.2012 do zaplatenia, keď
mal za to, že splatnosť úveru nastala v dôsledku vypovedania zmluvy s účinnosťou k 25.01.2012,
pričom žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie dlžnej sumy do 5 dní od doručenia výpovede, ktorá výpoveď
bola žalovanému doručená dňa 31.01.2012, teda mal plniť do 05.02.2012, pričom žalovaný na výzvu

žalobcu nereagoval. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne dôvodiac
tým, že úrok ECB ku dňu vznik omeškania bol 1%, k čomu súd pripočítal 8 percentuálnych bodov.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti podal odvolanie žalobca. Navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť

žalobcovi istinu 130,65 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % p. a. zo sumy 130,65 eur od 6.2.2012
do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd konanie v časti o
zaplatenie sumy 203,44 eur s úrokom z omeškania 9 % p. a. zo sumy 203, 44 eur od 06.02.2012 do
zaplatenia zastavil. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie v napadnutej časti zamietolžalobu z dôvodu, že jeho nárok na zaplatenie prvých štyroch splatných splátok je premlčaný. Bez
náležitého odôvodnenia odpočítal od nepremlčaného zostatku úveru, na ktorého zaplatenie žalobcovi
vznikol, nárok platby zo strany žalovaného zaplatené po predčasnom zosplatnení úveru. Rozhodnutie

súdu prvej inštancie zamietnuť návrh v časti o zaplatenie sumy 130 eur s prísl. je nesprávne, bez
opory v zákone. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním správne dospel k záveru, že žalobcovi
vznikol nárok na zaplatenie dlžnej sumy 1747,21 eur s prísl. titulom predčasne zosplatneného úveru.
Súd prvej inštancie taktiež postupom podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa správne
ustálil premlčanie jeho nároku titulom zaplatenia sumy 333,44 eur predstavujúcej nárok na zaplatenie

prvýchštyrochúverovýchsplátoká83,36eursplatných20.09.2011,20.10.2011,20.11.2011,20.12.2011.
Vykonaným dokazovaním mal správne za preukázané zaplatenie sumy 130 eur na úhradu úveru zo
strany žalovaného. Bez logického zdôvodnenia a opory v zákone žalovaným zaplatenú sumu 130
eur nezapočítal na úhradu najskôr splatných úverových splátok, ale započítal ju nesprávne na jeho
nepremlčaný nárok v sume 1747,21 eur titulom predčasného zosplatnenia úveru. Zlým aritmetickým
prepočtom nesprávne ustálil sumu, na ktorej zaplatenie mu vznikol nárok (1.747,21 eur - 130 eur =

1617,21 eur). Súd žalobcovi priznal len nárok na zaplatenie sumy 1616,56 eur s prísl. Postupom súdu
prvej inštancie došlo k ukráteniu jeho práva na zaplatenie nepremlčanej časti žalovanej pohľadávky
čo do istiny 130 eur s uplatneným príslušenstvom. Nakoľko žalovaný žiadnym spôsobom neoznačil,
ktoré splátky úveru zaplatil, napr. popisom transakcie, príp. variabilným symbolom vkladu s označením
poradového čísla splátky, jeho právny predchodca správne započítal platby zo strany žalovaného na

najskôr splatné splátky úveru, konkrétne na splátku v sume 83,36 eur splatnú dňa 29.09.2011 a časť
splátky splatnej dňa 20.10.2011 v sume 46,64 eur. Jednalo sa totiž o plnenie na existujúcu naturálnu
pohľadávku, v čase plnenia nepremlčanú. Správnym postupom mal súd prvej inštancie uhradené
platby zo strany žalovaného v sume 130 eur započítať na úhradu najskôr splatných úverových splátok,
konkrétne na splátku v sume 83,36 eur splatnú dňa 20.09.2011 a časť splátky splatnej dňa 20.10.2011

v sume 46,64 eur. Uplatnený nárok čo do zaplatenia sumy 130 eur s úrokom z omeškania vo výške
9 % p. a. zo sumy 130 eur od 06.02.2012 do zaplatenia nebol premlčaný. Ním uplatnený nárok čo
do zaplatenia 0,65 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % p. a. od 06.02.2012 do zaplatenia bol
súdom prvej inštancie nedôvodne zamietnutý z dôvodu nesprávneho aritmetického prepočtu. Nakoľko
zamietajúci rozsudok súdu po zohľadnení jeho čiastočného späťvzatia v časti o zaplatenie sumy 253,50

eur s prísl. predstavuje nárok na zaplatene sumy 334,09 eur (2204,15 eur- 253,50 eur - 1.616,56 eur),
v odvolacom konaní navrhuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že odvolací súd
zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 130, 65 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % p. a. zo
sumy 130,65 eur od 06.02.2012 do zaplatenia. Nárok v časti o zaplatenie sumy 203,44 eur s úrokom
z omeškania vo výške 9 % p. a. zo sumy 203,44 eur od 06.02.2012 do zaplatenia berie späť a v tejto

časti navrhuje konanie zastaviť.

3. Žalovaná strana sa k podanému odvolaniu a k čiastočnému späťvzatiu žaloby nevyjadrila.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej

aj ako „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej
lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP,
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za splnenie povinnosti
ustanovenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v napadnutej
zamietajúcej časti je čiastočne dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej

časti týkajúcej sa povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 0,65 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9 % ročne od 06.02.2012 do zaplatenia zmenil v súlade s ustanovením § 388 CSP tak, že
žalobe v tejto časti vyhovel, v časti týkajúcej sa zamietnutia žaloby v časti o zaplatenie sumy 130 Eur
spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 06.02.2012 do zaplatenia napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a v časti o zaplatenie istiny vo výške

203,44 eur s prísl. pripustil späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a konanie
v tejto časti zastavil v súlade s ustanovením § 370 ods.1 až 3 CSP.

5. Podľa § 470 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa § 470 ods.2 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len CSP) právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento
zákonpoužijenakonaniazačatépredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,nemožnouplatňovaťustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(CSP), ktorý zákon zrušil OSP a ustanovil, že platí aj pre (dovtedy) začaté konania (princíp okamžitej
aplikovateľnosti), keď účinky úkonov dovtedy učinených podľa OSP zostávajú zachované.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

9. Podľa§388CSPodvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciezmení,akniesúsplnenépodmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr,

ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

11. Podľa § 370 ods. 2 CSP, Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

12. Podľa § 370 ods. 3 CSP, Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich
odsekov primerane.

13. Žalobca môže vziať počas konania žalobu späť. Žalobca tak môže urobiť aj po rozhodnutí súdu

prvej inštancie, ale len dovtedy, kým rozhodnutie súdu prvej inštancie nenadobudne právoplatnosť.
O pripustení späťvzatia žaloby v tomto prípade rozhoduje odvolací súd. Odvolací súd rozhodne buď
o pripustení späťvzatia žaloby, alebo o nepripustení späťvzatia žaloby. Späťvzatie žaloby žalobcom
odvolací súd nepripustí v tom prípade, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Za tým účelom
sisúdmusívyžiadaťvyjadrenieprotistrany.Nesúhlasprotistranymusíbyťodôvodnenývážnymidôvodmi

tak, ako pri späťvzatí návrhu v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak odvolací súd späťvzatie žaloby
pripustí, zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak žalobca vezme žalobu späť len
v časti, uvedené platí primerane.

14. V danej právnej veci bola žaloba žalobcom vzatá späť v podanom odvolaní v časti o zaplatenie

203,44 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 06.02.2012 do zaplatenia, keď už súd
prvej inštancie rozsudkom rozhodol o žalobe žalobcu, avšak jeho rozhodnutie doposiaľ nenadobudlo
právoplatnosť. Tým bol daný dôvod pre postup v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia §
370 ods.1 až 3 CSP, keďže žalobca účinne zobral čiastočne žalobu späť, t. j. spôsobom nevzbudzujúcim
pochybnosti o jeho vôli. Žalovaný sa k čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom v súdom určenej

lehote nevyjadril, avšak odvolací súd konštatuje, že výslovný súhlas protistrany so späťvzatím žaloby je
nevyhnutný len v prípade, ak je medzi sporovými stranami určitý spôsob vyporiadania vzťahu vyplývajúci
z osobitného právneho predpisu. Vzhľadom k tomu, že v danej veci žalovaný žiadne vážne dôvody
súdu neoznámil a taktiež ani nevyplýva, že by medzi stranami bol určitý spôsob vyporiadania vzťahu
vyplývajúci z osobitného predpisu, odvolací súd dospel k záveru, že je daný dôvod na pripustenie

čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom v rozsahu o zaplatenie 203,44 Eur s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne od 06.02.2012 do zaplatenia, v dôsledku čoho v uvedenej časti zrušil napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie a v tejto časti konanie zastavil.

15. V danej právnej veci odvolanie bolo podané pred 1. júlom 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963

Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení
vyplýva, že odvolací súd posudzuje prípustnosť odvolania v zmysle Občianskeho súdneho poriadku,
účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, avšak dôvodnosť odvolania už posudzuje podľa
Civilného sporového poriadku v zmysle citovaného ustanovenia § 470 ods. 2 CSP.

16. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.2 písm. f) OSP).17. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod
je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd - neaplikoval príslušnú právnu normu, t.j.
úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu, - aplikoval nesprávnu právnu normu, t.j. namiesto

príslušnej právnej normy aplikoval normu inú, - obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval,
alebo - správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

18. Podľa § 100 ods.1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

19. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

20. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých

splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

21. Premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho,
aby sa právo bolo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva

námietkou premlčania. Použitie námietky premlčania má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu
práva,tedazánikjehosúdnejvymáhateľnosti,vdôsledkučohopremlčanéprávonemožnooprávnenému
priznať. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do
právoplatného skončenia veci. Vznesenie námietky premlčania po márnom uplynutí premlčacej doby má
tie právne dôsledky, že súd oprávnenej osobe premlčané subjektívne občianske právo nemôže priznať,

lebo vznesením námietky premlčania dlžníkom došlo k zániku nároku a súd musí žalobu veriteľa, ktorou
sa tohto premlčaného práva domáha, zamietnuť. Uplatnením námietky premlčania na súde prestáva byť
subjektívne právo vynútiteľné.

22. Ustanovenie § 101 upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby, ktorá platí vo všetkých prípadoch,

keď zákon pre jednotlivé práva neráta s osobitnou (kratšou či dlhšou) premlčacou dobou. Všeobecná
premlčacia doba je ustanovená v dĺžke troch rokov. Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa
právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo
bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu na súde, teda keď je actio nata. Actio nata nastáva
vo väčšine prípadov splatnosťou (zročnosťou) dlhu, t.j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp.

začať s jeho plnením.

23. Plnenie dlhu možno dohodnúť aj v splátkach. Ak sa tak stane, veriteľ môže od dlžníka žiadať
vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stane splatnou (zročnou) podľa dohody účastníkov alebo
na základe rozhodnutia súdu či uznania práva. Každá zo splátok predstavuje samostatné plnenie, preto

pre každú z nich trojročná premlčacia doba podľa § 101 plynie samostatne. Zákon v ustanovení § 565
umožňuje, aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli, prípadne aby tak rozhodnutím určil súd (§ 160 ods. 1 OSP),
že ak sa nesplní niektorá splátka, stane sa zročným celý dlh (tzv. strata výhody splátok). Veriteľ v takom
prípade môže žiadať o zaplatenie celého dlhu. Trojročná premlčacia doba, pokiaľ ide o celý zostávajúci
dlh, začína plynúť odo dňa splatnosti nesplnenej splátky. To však platí len v prípade, keď veriteľ využil

svoje právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorých zo splátok najneskôr do
splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565 in fine). Ak sa tak nestalo a veriteľ stratil právo žiadať od
dlžníkazaplatenieceléhodlhu,premlčaciadobaceléhodlhuprestaneplynúťaopäťplynielenpremlčacia
doba pre jednotlivé splátky, a to do ich splatnosti. Premlčacia doba pre celú pohľadávku však začne
plynúť znova, ak dlžník nesplní v určenom termíne ani ďalšiu splátku.

24. Podľa § 52 ods.1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

25. Podľa 52 ods.2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorýchúčastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

26. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

27. Za spotrebiteľskú zmluvu sa považuje každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzaviera dodávateľ so spotrebiteľom. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách treba odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa,
ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah (zmluvu), ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a

dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy, ktorá sa spravidla uzaviera tak, že obsahuje
zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť. Uvedená smernica za spotrebiteľskú
zmluvu považuje iba takú zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Ustanovenia
§ 52 a nasl. sa vzťahujú práve na tento druh zmlúv. Ide o osobitnú ochranu v rámci ochrany spotrebiteľa.
Zákon v § 53 vymedzuje neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, pričom rozlišuje, či

boli individuálne dohodnuté, alebo nie. Pre spotrebiteľskú zmluvu vymedzenú v tomto ustanovení sú
dôležité tie podmienky, s ktorými sa síce spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
ale nemohol ich ovplyvniť. Za neprijateľné podmienky sa však považujú aj tie, s ktorými sa spotrebiteľ
nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy [§ 53 ods. 4 písm. a)]. Preto pojem spotrebiteľská
zmluva možno vymedziť v širšom a užšom zmysle. V širšom zmysle to bude každá zmluva uzavieraná

medzi spotrebiteľom a dodávateľom. V užšom zmysle pôjde o tie spotrebiteľské zmluvy, ktorým treba
venovať osobitnú pozornosť a ktorých podmienky na uzavieranie sú všeobecne zakotvené v § 52 a
nasl. Ide o osobitný spôsob ochrany spotrebiteľa pri uzavieraní tých zmlúv, pri ktorých sa zmluvné
podmienky pripravujú vopred a pri ktorých spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť ich obsah. Praktická
aplikácia ustanovení § 52 a nasl. prichádza do úvahy práve pri týchto spotrebiteľských zmluvách.

Tieto závery potvrdzuje aj znenie § 53 ods. 1 posledná veta, podľa ktorého dojednanie neprijateľných
podmienok neplatí, ak ide o podstatný predmet plnenia, primeranú cenu plnenia, alebo (a to je dôležité),
ak neprijateľné podmienky boli dojednané individuálne. Za spotrebiteľské zmluvy sa nepokladajú iba
tie odplatné zmluvy, ktoré sa uzavierajú podľa ôsmej časti Občianskeho zákonníka, resp. ktoré sa
uzavierajú podľa § 55 a nasl. OZ. V každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa. Ide o

súkromnoprávne, ako aj o verejnoprávne prostriedky ochrany. Preto problematika ochrany spotrebiteľa
sa nemôže stotožňovať so spotrebiteľskou zmluvou upravenou v § 52 a nasl., ktorá je osobitným
druhom zmluvy. Teda ochranu spotrebiteľa zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak
aj ostatná právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch . Z hľadiska
ochrany spotrebiteľa má každá zmluva o predaji v obchode charakter spotrebiteľskej zmluvy (v širšom

zmysle). To sa však týka akejkoľvek zmluvy, ktorou sa spotrebiteľovi poskytuje určité plnenie (vec, výkon,
služba). V odseku 2 ustanovenia § 52 OZ je zakotvená absolútna neplatnosť takých dojednaní alebo
dohôd, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. Podľa
§ 53 ods. 5 absolútnu neplatnosť spôsobujú aj neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách. Je potrebné pre zmluvy uzatvárané spotrebiteľmi, t. j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy,

použiťustanoveniaObčianskehozákonníkaanieObchodnéhozákonníka.Znamenáto,žeaksizmluvné
strany písomne dohodli v zmysle § 262 OBZ, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre
spotrebiteľské zmluvy to bude inak. Rovnako to bude platiť aj pre tzv. absolútne obchody, upravené
v § 261 ods. 6 OBZ. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže v
Občianskom zákonníku upravená nie je, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných

náležitostí sa na všetko ostatné bude vzťahovať Občiansky zákonník. Ak sa podľa § 262 OBZ dohodne
uzavretie spotrebiteľskej zmluvy takého typu, aký upravuje Občiansky zákonník, tak rovnako okrem
pojmového vymedzenia a podstatných náležitostí sa bude spravovať Občianskym zákonníkom. Podľa
Občianskeho zákonníka (§ 101) je všeobecná premlčacia doba trojročná, podľa Obchodného zákonníka
štvorročná (§ 397 OBZ). Na uplatnenie práv zo spotrebiteľských zmlúv bude potrebné aplikovať úpravu

v Občianskom zákonníku, teda trojročnú premlčaciu dobu. V zmysle novely zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou od l. mája 2014 v zmysle § 5b
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inúzákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho
voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Toto
ustanovenie ukladá povinnosť najmä súdom z úradnej povinnosti (ex offo) skúmať, či v súvislosti so

spotrebiteľskými zmluvami nedošlo k premlčaniu. Táto úprava je odlišná od úpravy v § 100 ods. 1 OZ,
podľa ktorého súd prihliadne na premlčanie len na námietku dlžníka. Vzhľadom na skutočnosť, že k tejto
novej úprave v zákone o ochrane spotrebiteľa niet prechodného ustanovenia, musia túto otázku súdy
skúmať aj pri návrhoch, ktoré došli pred l. májom 2014, teda pri všetkých sporoch v čase rozhodovania.
Dodávateľ je subjekt, ktorý pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Právna úprava spotrebiteľských zmlúv sa týka každého
dodávateľa, ktorý je podnikateľským subjektom (bez ohľadu na to, či ide o súkromných dodávateľov,
alebo o štátne podniky). Vzhľadom na rozsah uzavierania zmlúv, vždy pôjde o podnikateľské
subjekty oprávnené na túto podnikateľskú činnosť (napr. na základe živnostenského oprávnenia). Za
spotrebiteľa sa považuje iba fyzická osoba. Pojem spotrebiteľská zmluva je potrebné vnímať v užšom
a širšom zmysle, a to najmä pokiaľ ide o uplatňovanie právnej úpravy neprijateľných podmienok v

spotrebiteľských zmluvách. Má to význam aj z hľadiska práv právnických osôb ako spotrebiteľov, okrem
práva na ochranu pred neprijateľnými podmienkami. Právnické osoby nemožno totiž vo všeobecnosti
vylúčiť z ochrany spotrebiteľa. Aj právnická osoba môže uzavierať zmluvy podľa Občianskeho
zákonníka a napríklad uplatňovať zodpovednosť za vady podľa občianskoprávnej úpravy. V súvislosti
s problematikou ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv treba teda rozlišovať -spotrebiteľské

zmluvy v užšom zmysle ako osobitný druh zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať ich
obsah, bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela, a na ktoré treba aplikovať
predovšetkým úpravu o neprijateľných podmienkach, ako aj príslušnú osobitnú úpravu
podľa toho, o aký typ zmluvy ide. Pri týchto zmluvách teda platí aj všeobecná zásada uvedená v § 53
ods. 4 písm. a) OZ, a to že za neprijateľné podmienky treba považovať tie, s ktorými sa spotrebiteľ nemal

možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, -spotrebiteľské zmluvy v širšom zmysle, za ktoré možno
považovať akékoľvek zmluvy uzavierané medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri ktorých spotrebiteľ má
možnosť ovplyvniť obsah zmlúv, na ktoré treba aplikovať príslušnú osobitnú úpravu podľa toho, o aký
typ zmluvy ide.

28. Súd prvej inštancie v danej právnej veci v otázke právneho posúdenia veci vychádzajúc z
rozsahu vykonaného dokazovania zaujal názor, že predmetná zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky
zo dňa 21.8.2011 uzavretá medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom (v postavení
spotrebiteľa) v písomnej forme, je zmluvou spotrebiteľskou, na ktorú sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch, iných úveroch a pôžičkách, ako aj ustanovenia § 52 a nasl. OZ. OZ.

Posudzujúc danú právnu vec i s prihliadnutím na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, súd prvej inštancie s poukazom na obsah predmetnej zmluvy, na obsah Všeobecných
obchodných podmienok ako neoddeliteľnej súčasti predmetnej zmluvy, najmä bodu 12, na obsah
výpovede zmluvy zo dňa 25.1.2012, zamietol žalobu žalobcu v časti istiny 333,44 eur s prísl., ktorá
predstavovala súčet úverových splátok č. 1 vo výške 83,36 eur splatnej dňa 20.9.2011, č. 2 vo výške

83,36 eur splatnej dňa 20.10.2011, č. 3. vo výške 83,36 eur splatnej dňa 20.11.2011, č. 4 vo výške 83,36
eur splatnej dňa 20.12.2011 (po zohľadnení žalovaným zaplatenej sumy vo výške 130 eur) z dôvodu, že
nárok žalobcu čo do dlžných splátok je premlčaný, keďže žaloba bola podaná dňa 16.01.2015, teda po
uplynutí premlčacej doby po splatnosti jednotlivých splátok s poukazom aj na ustanovenia § 100 ods.1,
§ 101, § 103 veta prvá OZ. V ostatnej časti (s výnimkou zastavujúcej časti o zaplatenie 253,50 eur)

žalobe vyhovel ako dôvodne podanej.

29. Odvolacísúdzhodneakosúdprvéhostupňadospelkzáveru,žezvykonanéhodokazovaniavdanej
právnej veci bolo nesporne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená spotrebiteľská
zmluva, keďže žalobca pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy (zmluvy o úvere) konal v rámci

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, t. j. ako
fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zo spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Je pritom nesporné, že predmetná zmluva o
úvere má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých
prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení, pričom všeobecné obchodné podmienky sú

priamo prílohou takto uzatváranej zmluvy. Spotrebiteľskou zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna
zmluvasuvedenýmiznakmi,atobezohľadunato,čijeupravenávObčianskomzákonníku,Obchodnom
zákonníku alebo v inom osobitnom zákone. S poukazom na vyššie uvedené je predmetnú zmluvu o
úvere potrebné považovať svojou povahou za zmluvu spotrebiteľskú. Aplikáciou zásady lex specialisderogat les generalis, t.j. pokiaľ špeciálny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred
všeobecným zákonom, je špeciálnou právnou úpravou v prejednávanej veci zákon č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, iných úveroch a pôžičkách, ako i ustanovenie § 52 a nasl. OZ upravujúce

problematiku spotrebiteľského práva, ktorá má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou
je Obchodný zákonník, preto je nevyhnutné posudzovať predmetný právny vzťah medzi účastníkmi
konania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, keď medzi účastníkmi konania bola uzatvorená
zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva, teda aj otázka premlčania nároku žalobcu
sa posudzuje podľa ustanovenia § 100 ods.1, § 101, § 103 OZ za použitia ustanovenia § 5b zákona č.

250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

30. S poukazom na vyššie citované zákonného ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov (účinné od 1. mája 2014) a § 52 ods. 2 OZ (účinné od 1. apríla 2015) a
po ich zohľadnení a po zohľadnení právnych predpisov, ktorých sú súčasťou a ktoré nemajú prechodné

ustanovenia, je potrebné prijať ten právny záver, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy
založené pred týmto dňom, pričom je potrebné posudzovať plynutie premlčacej doby podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka. V tomto smere odvolací súd poukazuje napríklad na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21. apríla 2015.

31. Odvolací súd v danej právnej veci (v napadnutej zamietajúcej časti) dospel k záveru, že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne
právne posúdil, keď s poukazom na ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a
o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
(účinné od 1. mája 2014) a § 52 ods. 2 OZ (účinné od 1. apríla 2015) a s poukazom na obsah predmetnej

zmluvy , na obsah Všeobecných obchodných podmienok ako neoddeliteľnej súčasti zmluvy, najmä bod
12 zmluvy, na obsah výpoveď zmluvy, prihliadol na premlčanie uplatneného právneho nároku žalobcu v
časti o zaplatenie istiny 333,44 eur s prísl., ktorá predstavovala súčet úverových splátok č. 1 vo výške
83,36 eur splatnej dňa 20.9.2011, č. 2 vo výške 83,36 eur splatnej dňa 20.10.2011, č. 3. vo výške 83,36
eur splatnej dňa 20.11.2011, č. 4 vo výške 83,36 eur splatnej dňa 20.12.2011 a žalobu v tejto časti

zamietol z dôvodu, že uplatnený právny nárok žalobcu čo do predmetných dlžných splátok je premlčaný,
keďže žaloba bola podaná dňa 16.01.2015, teda po uplynutí premlčacej doby po splatnosti jednotlivých
splátok aj s poukazom na ustanovenia § 100 ods.1, § 101, § 103 veta prvá OZ a keď potom z žalobcom
uplatnenej sumy 1.747,21 eur odpočítal sumu 130 eur zaplatenú žalovaným pred podaním žaloby. Teda
súd prvej inštancie správne postupom podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane

spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov (účinné od 1. mája 2014) aj bez uplatnenia námietky premlčania žalovaným v
časti uplatneného právneho nároku žalobcu, prihliadol na márne uplynutie premlčacej doby, čo malo
ten právny dôsledok, že žalobca sa nemohol dôvodne domáhať zaplatenia vyššie uvedených dlžných
splátokúverusprísl.apotomsúdnemoholžalobcovipremlčanéprávovtejtočastiuplatnenéhoprávneho

nároku priznať a žalobu v tejto časti zamietol. Odvolací súd s poukazom na odvolacie dôvody žalobcu
uvádza, že v danej právnej veci je nesporené, že žalobca ukončil predmetný zmluvný vzťah výpoveďou
zo dňa 25.1.2012, po splatnosti vyššie uvedených splátok č. 1. až 4., vo výpovedi vyzval žalovaného na
zaplatenie celkového dlhu (ku dňu výpovede vo výške 2.114,05 eur) do 5 dní od doručenia výpovede.
Výpoveď má právne následky od momentu právnych účinkov výpovede, t.j. že právny vzťah, ktorý tu bol

pred právnymi účinkami výpovede sa považuje za platný so všetkými dôsledkami, ktoré z neho vyplývajú
pre zmluvné strany. Keďže k zaplateniu sumy 130 eur došlo zo strany žalovaného až po ukončení
predmetného zmluvného vzťahu výpoveďou zo strany žalobcu, keď po zániku zmluvy existoval už len
dlh ako celok - po zániku zmluvy neexistovali jednotlivé splatné splátky a ich splatnosť, preto sa plnenia
žalovaného po zániku zmluvy mohli započítať len na dlh ako celok, ktorého súčasťou však premlčané

splátky neboli pre ich premlčanie v čase rozhodovania súdu. Teda po zániku daného zmluvného vzťahu
nebolo možné na dlh žalovanej strany v čase rozhodovania súdu nezohľadniť jej plnenia vo výške 130
eur a tieto priradiť práve na premlčanú časť uplatneného právneho nároku. Odvolací súd s poukazom na
odvolacie dôvody a odvolací návrh žalobcu dospel z vyššie uvedených dôvodov k záveru, že odvolanie
žalobcu čo do zaplatenia sumy 130 eur s prísl. nebolo dôvodne podané, preto rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutej zamietajúcej časti o zaplatenie sumy 130 eur spolu s 9% úrokom z omeškania
ročne od 06.02.2012 do zaplatenia podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny, keď dospel
zhodne ako súd prvej inštancie k záveru, že žaloba žalobcu v tejto časti nebola dôvodne podaná.
Odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a vyhovel odvolaniu žalobcu a jehoodvolaciemu návrhu v časti o zaplatenie sumy 0,65 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od
06.02.2012 do zaplatenia, v ktorej časti žalobca podal odvolanie dôvodne, keď odvolací súd zhodne
ako odvolateľ dospel k záveru, že v tejto časti (aj s poukazom na odôvodnenie napadnutého rozsudku

na str. 5) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho aritmetického výpočtu zamietol žalobu v tejto
časti, keď súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti žaloby v časti 1.616.56 eur (vychádzajúc
z dôvodnosti sumy 1.747,21 po odpočítaní sumy 130 eur zaplatenej žalovaným), avšak správnym
aritmetickým výpočtom mal dospieť k záveru o dôvodnosti sumy 1.617,21 eur (1.747,21 eur - 130 eur).

32. O trovách konania strán sporu odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP a § 255
ods. 2 CSP, keďže žalobca mal vo veci úspech len čiastočný.

33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).