Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, May 23, 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Cob/26/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412202943
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8412202943.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Banco Banif Mais, S.A., so sídlom Avenida 24 de Julho
98, Lisabon, časť Santos-o-Velho, Portugalsko, konajúci na území SR prostredníctvom organizačnej
zložky: Banco Banif Mais, S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom v Bratislave, Einsteinova 21, IČO:
35 945 745, zastúpeného: SKLEGAL s.r.o., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 10, IČO: 35
973 161, proti žalovanému: I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. N., A. XX/XX, zastúpenému Advokátskou

kanceláriou JUDr. Maroš Zima, s.r.o., so sídlom Stará Ľubovňa, Vsetínska 1021/19, IČO: 47 234 831,
o zaplatenie 4.995,68 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok
zo dňa 31.1.2013 sp. zn. 8Cb/42/2012-72, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

R u š í uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok vyššie označeným uznesením odmietol odpor žalovaného proti platobnému

rozkazu Okresného súdu Kežmarok č.k. 8Rob/49/2012-60 zo dňa 17.4.2012. Žalovaného zaviazal
zaplatiť žalobcovi trovy konania o odmietnutí odporu vo výške 233,90 Eur v lehote 3 dní od jeho
právoplatnosti.

Rozhodol tak po zistení, že žalovaný v odpore neuviedol žiadne tvrdenia spochybňujúce nárok žalobcu
na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov na základe uzavretej úverovej zmluvy spolu s úrokmi.

Naopak, žalovaný v podanom odpore potvrdil, že žalobca mu poskytol finančné prostriedky - úver
na kúpu motorového vozidla, ktoré boli poukázané na účet tretej osoby a zároveň sa priznal, že je
ochotný uhradiť istinu v plnej výške, ale bez úrokov z omeškania. Žalovaný sa však nezbavuje povinnosti
vrátiť finančné prostriedky žalobcovi spolu s úrokmi, pretože na povinnosť vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky nemá vplyv skutočnosť, že pri účelovom úvere žalobca poskytne finančné prostriedky tretej
osobe. Nakoľko mal preukázané vecné opodstatnenie žaloby a neboli splnené predpoklady pre podanie

odôvodneného odporu vo veci samej, bol odpor proti platobnému rozkazu ako odpor podaný bez
odôvodnenia vo veci samej odmietnutý (§ 174 ods. 3 písm. b/ O.s.p.).

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa zásady úspechu v konaní podľa § 142 ods. 1
O.s.p.. Mal za to, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný a preto mu priznal náhradu trov
účelne vynaložených na uplatnenie svojho práva.

Proti uzneseniu sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že prvostupňový
súd mal vyhodnotiť zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu a na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal výškou
dohodnutého úroku z úveru, ktorý činil 42,43 % a 14,25 % ročne, pretože úrokové miery podobného

úveru v bankách pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 1 rok do 5 rokov v septembri 2008 činili
úrok niekoľkonásobne nižší ako RPMN dohodnutý v zmluve o úvere. Dohodu o výške úrokov 42,43 %ročne považuje za absolútne neplatnú. Má za to, že písomne podaný odpor bol dostatočne odôvodnený,
ktorým spochybnil jednak úroky z omeškania ako aj právny nárok uplatňovanej istiny. Pre tieto dôvody
mal prvostupňový súd napadnutý platobný rozkaz zrušiť a vo veci vytýčiť pojednávanie. Keďže z obsahu

odporu ako aj predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaný úver neobdŕžal, pretože bol
poukázaný tretej osobe, ktorá ho spreneverila, mal prvostupňový súd ako predbežnú otázku riešiť aj
to, či zmluva o úvere je platná. Dáva súdu do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 3 Cdo
352/2009 zo dňa 30.6.2010, v zmysle ktorého, dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde medzi zmluvnými
stranami, právny vzťah z pôžičky nevznikne. Má za to, že per analogiam je to možné aplikovať aj na

ustanovenia zmluvy o úvere.

Žalobca vo vyjadrení zo dňa 9.4.2013 na odvolanie žalovaného uviedol, že dôvody uvedené žalovaným
v podanom odpore nespochybňovali nárok žalobcu a opodstatnenosť povinnosti uloženej v platobnom
rozkaze. Preto súd v súlade s platnou právnou úpravou správne hodnotil tvrdenia žalovaného ako
tvrdenia, ktoré nemožno považovať za odôvodnenie odporu vo veci samej. Žalovaný predmetnú zmluvu

o úvere uzatvoril so žalobcom bez akýchkoľvek pochybností ako dlžník, podnikajúci ako živnostník,
pričom predložil svoj živnostenský list, výpis zo Živnostenského registra, osvedčenie o registrácii a
pridelení DIČ a zmluvu podpisoval s odtlačkom pečiatky identifikujúcej ho ako podnikajúceho živnostníka
pod obchodným menom STOLREZ Štefan Kredatus, IČO: 33881472. Žalovaný uzatvoril so žalobcom
predmetnú zmluvu o úvere vo všetkých jej podstatných častiach (§ 497 ods. 1 Obch. zákonníka).

Ročná úroková sadzba úveru bola v čl. II. Individuálnych podmienkach zmluvy dohodnutá jednoznačne
a nezameniteľne vo výške 43,43 % p.a. a úrok z omeškania vo výške 14,25 % je uplatňovaný vo
výške zákonného úroku z omeškania. Nárok uplatňovaný žalobcom na zaplatenie úroku z poskytnutého
úveru je nesporný a uplatňovaný v súlade so zákonnou úpravou Obchodného zákonníka. K tvrdeniu
žalovaného, že úver neobdŕžal, ale tento bol poukázaný tretej osobe, zdôraznil, že žalobca na základe

úverovej zmluvy poskytol žalovanému úver, ktorý poukázal v súlade s bodom I. všeobecných podmienok
Zmluvy o úvere, t.j. na základe výslovného určenia a splnomocnenia žalovaného na účet žalovaným
určeného a identifikovateľného dodávateľa - predajcu vozidiel v čl. I. Zmluvy o úvere. Snaha žalovaného
o podriadenie uskutočneného obchodno-záväzkového právneho vzťahu pod ustanovenia Občianskeho
zákonníka o pôžičke sú účelové, nakoľko sa vo veci jedná o odlišný inštitút osobitne upravený ako

absolútny Obchodným zákonníkom.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je dôvodné.

Podľa § 172 ods. 1 O.s.p., súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia odporcu
vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy vyplývajúce
zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží odporcovi, aby do 15 dní od
doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi uplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby
v tej istej lehote podal odpor na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa

musí odôvodniť. Ustanovenie § 43 sa nepoužije.
Podľa § 174 ods. 1 O.s.p., platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor
s odôvodnením, má účinky právoplatného rozsudku.

Podľa § 174 ods. 3 O.s.p., súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný bez odôvodnenia vo veci

samej; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že o podanie odporu bez odôvodnenia vo veci samej (kedy
súd rozhoduje uznesením o odmietnutí odporu podľa § 174 ods. 3 písm. b/ O.s.p.), ide vtedy, ak dôvody
odporu nespochybňujú opodstatnenosť povinnosti uloženej v platobnom rozkaze, t.j. nenamietajú

opodstatnenosť dlhov alebo výšku peňažnej pohľadávky, ktorú je odporca povinný zaplatiť v zmysle
výroku platobného rozkazu.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalovanému bol dňa 19.4.2012 doručený platobný rozkaz Okresného súdu
Kežmarok zo dňa 17.4.2012 pod č.k. 8Rob/49/2012-60. Proti tomuto platobnému rozkazu podal

žalovaný dňa 4.5.2012 odpor, v ktorom uviedol, že je ochotný uhradiť istinu v plnej výške, avšak
neakceptuje uplatňovaný úrok z omeškania z dôvodov, na ktoré poukázal v podanom odpore, ako aj z
dôvodu jeho neprimeranej výšky. Takto podaný odpor je , podľa názoru odvolacieho súdu, odôvodnený v
zmysle § 172 ods. 1, vety tretej, O.s.p., pretože v ňom žalovaný popiera (i keď len čiastočnú) dôvodnosťžalobného nároku. Nie je pritom rozhodujúce, či žalovaným uvádzané skutočnosti sú (budú) aj spôsobilé
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie.

Podaním takto odôvodneného odporu žalovaným sa preto platobný rozkaz zo zákona zrušil v plnom
rozsahu a predseda senátu súdu prvého stupňa bol povinný nariadiť pojednávanie (§ 174 ods. 2, veta
prvá, O.s.p.). Ak napriek tomu uznesením odpor odmietol, odňal žalovanému možnosť konať pred
súdom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd v súlade s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil uznesenie
prvostupňového súdu a vec mu vrátil podľa § 221 ods. 2 O.s.p. na ďalšie konanie.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.