Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 16, 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 9Cb/118/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712208382
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Šabľová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8712208382.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou, v právnej veci žalobcu: HERIX, s.r.o., so sídlom
Dunajská 8, Bratislava, IČO: 36 778 737, právne zast. JUDr. Peter Voloch, advokát, AK so sídlom
Čáčovská 305, Senica, proti žalovanej: L. B., O.. X.X.XXXX, V. P. V.Y. XXX/XX, P., právne zast. JUDr.
Marek Radačovský, advokát, AK so sídlom Žriedlova 3, Košice, v konaní o zaplatenie 13.640,- eur s
prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne
vynaložených trov konania.

III. Štátu p r i z n á v avoči žalobcovi nárok na náhradu vzniknutých trov.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13.6.2012 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 13.640,-

eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 13.640,- eur od 10.6.2009 do zaplatenia
ako aj náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil žalobca tým, že dňa 30.4.2009 bola v súlade s ust.
§ 269 ods. 2 Obchodného zákonníka uzavretá Zmluva o spolupráci medzi žalobcom ako agentúrou a
žalovanou ako modelkou. Podľa článku II. bod 3 tejto zmluvy o spolupráci ak modelka prejaví súhlas
so svojím účinkovaním na vystúpení, tento jej súhlas je záväzný a modelka je povinná sa vystúpenia
zúčastniť. V prípade, ak tento svoj záväzok poruší, resp. sa na vystúpenie nedostaví riadne a včas,

potom vzniká agentúre nárok na zmluvnú pokutu vo výške 6.640,- eur okrem prípadov „vis major“.
Zmluvná pokuta je splatná v lehote 15 dní odo dňa termínu vystúpenia. Ustanovením o zmluvnej
pokute nie je dotknutý nárok agentúry na náhradu škody v celom rozsahu. Žalobca poukázal na
to, že v rámci svojho zahraničného kontraktu sprostredkovaného žalobcom v Istanbule v Turecku
v dňoch 12.5.2009 až 14.5.2009 sa žalovaná dňa 13.5.2009 nedostavila na dohodnutý a vopred
oznámený casting do agentúry ART ROOM MODELS MANAGEMENT. Týmto nedostavením sa na
casting žalovaná podľa žalobcu porušila vyššie uvedené ust. článku II. bod 3 Zmluvy o spolupráci,

na základe čoho tak žalobcovi vznikol nárok voči žalovanej na zmluvnú pokutu v sume 6.640,- eur,
na úhradu ktorej vystavil žalobca dňa 25.5.2009 faktúru č. 209015 na sumu 6.640,- eur splatnú dňa
9.6.2009, ktorú žalovaná doteraz neuhradila. Súčasne podľa článku II. bod 7 tejto Zmluvy o spolupráci
vznikol agentúre nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty aj v prípade, že modelka poruší podmienky
dojednaného zahraničného kontraktu okrem prípadov existencie objektívnych prekážok (nepriaznivé
počasie znemožňujúce uskutočnenie dojednaného letu v prípade leteckej prepravy, vážne zdravotné

problémy preukázateľné potvrdením o práceneschopnosti), a to vo výške 7.000,- eur za každé takéto
porušenie s tým, že táto zmluvná pokuta je splatná porušením povinnosti. V rámci svojho zahraničného
kontraktu sprostredkovaného žalobcom v Istanbule v Turecku v dňoch 12.5.2009 až 14.5.2009 sažalovaná v noci zo dňa 12.5.2009 na 13.5.2009 nedostavila na miesto nocľahu zabezpečeného
agentúrou She model agency. Týmto nedostavením sa na miesto nocľahu žalovaná podľa žalobcu
porušila vyššie uvedené ust. článku II. bod 7 Zmluvy o spolupráci, na základe čoho tak mal žalobcovi

vzniknúť nárok voči žalovanej na zmluvnú pokutu 7.000,- eur, na úhradu ktorej vystavil žalobca dňa
25.5.2009 faktúru č. 209014 na sumu 7.000,- eur splatnú dňa 9.6.2009, ktorú žalovaná neuhradila. Svoj
nárok na úroky z omeškania žalobca odvodzoval od ustanovení § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka
v spojení s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z., keď podľa žalobcu bola žalovaná pri omeškaní s úhradou faktúr dňa 10.6.2009, pričom diskontná

sadzba ECB bola vo výške 1 %, a preto si žalobca uplatnil nárok na úroky z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 13.640,- eur odo dňa 10.6.2009 do zaplatenia.

2. Žalovaná sa k návrhu vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným
tunajšiemu súdu dňa 30.10.2012 v ktorom uviedla, že neuznáva nárok žalobcu ani čo do dôvodu ani čo
do výšky a navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Podľa žalovanej bolo potrebné na daný právny

spor aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka, a to z toho dôvodu,
že podľa názoru žalovanej zmluva zo dňa 30.4.2009 o spolupráci medzi žalobcom ako agentúrou a
právnickou osobou a žalovanou ako fyzickou osobou je klasickou zmluvou o sprostredkovaní práce, a
preto nejde o obchodnoprávny ale o občianskoprávny spor.

3. Súd nariadil pojednávanie na deň 28.11.2012, na ktoré sa neustanovil právny zástupca žalobcu, ktorý
svoju neúčasť ospravedlnil len e-mailovým podaním, ktoré nebolo opatrené zaručeným elektronickým
podpisom, a preto nespĺňalo zákonom predpokladané náležitosti podania s tým, že právny zástupca
žalobcu v tomto svojom ničotnom podaní zároveň ospravedlnil jednak svoju neúčasť na pojednávaní ako
aj neúčasť žalobcu z dôvodu, že konateľ žalobcu bol na uvedený deň objednaný na odborné vyšetrenie

v Bratislave, pričom zároveň právny zástupca žalobcu požiadal o odročenie pojednávania a stanovenie
iného termínu pojednávania. Súd neakceptoval túto žiadosť žalobcu o odročenie pojednávania,
nakoľko podľa výpisu z obchodného registra má žalobca dvoch konateľov, z ktorých každý môže
konať za žalobcu samostatne a naviac, pokiaľ žiadateľ žiada o odročenie pojednávania z dôvodu
zdravotného stavu účastníka alebo jeho zástupcu, musí táto žiadosť v zmysle kogentných ustanovení

Občianskeho súdneho poriadku obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav
účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní, keď za takéto vyjadrenie sa považuje
vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života
alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa pojednávania zúčastniť. Z pripojeného odborného
vyjadrenia ošetrujúceho lekára konateľa žalobcu žiadna z uvedených skutočností nevyplývala, naopak

z predloženej priepustky vyplývalo, že jeden z konateľov žalobcu navštívil dňa 20.11.2012 ošetrujúceho
lekára, ktorý ho objednal na odborné vyšetrenie, pričom v tomto čase už mal konateľ žalobcu o
termíne pojednávania vedomosť, nakoľko predvolanie na pojednávanie bolo jeho právnemu zástupcovi
doručené dňa 12.10.2012. S poukazom na uvedené súd preto neakceptoval žiadosť právneho zástupcu
žalobcu o odročenie pojednávania nariadeného na deň 28.11.2012, pričom všetky uvedené skutočnosti

oznámil právnemu zástupcovi žalobcu elektronicky na e-mailovú adresu, z ktorej požiadal právny
zástupca žalobcu o odročenie pojednávania, a to ešte pred konaním pojednávania. V deň pojednávania
oznámila súdu telefonicky osoba, ktorá sa predstavila ako Mgr. Peter Voloch, že na ceste na
pojednávanie sa mu 250 km pred Popradom pokazilo motorové vozidlo, ktoré je nepojazdné, a preto
sa nezúčastní pojednávania. Súd preto v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti

žalobcu ako aj jeho právneho zástupcu.

4. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu na tomto pojednávaní vzniesla námietku
premlčania s poukazom na skutočnosť, že samotný žalobca tvrdí u oboch zmluvných pokút, že tieto
sa stali splatné dňa 9.6.2009, čo napokon vyplýva aj z vystavených faktúr, pričom žaloba bola podaná

na súd dňa 13.6.2012, kde je podstatný dátum, kedy bola žaloba doručená súdu a nie kedy bola
odoslaná na poštovú prepravu, a preto mala žalovaná za to, že k premlčaniu nároku žalobcu došlo
dňa 10.6.2012, nakoľko prvýkrát si žalobca mohol uplatniť svoj nárok dňa 10.6.2009 a posledný deň
lehoty na uplatnenie tohto nároku na súd pripadol na deň 10.6.2012, kedy uplynula trojročná všeobecná
premlčacia lehota podľa Občianskeho zákonníka. K námietke premlčania zároveň právny zástupca

žalovanej uviedol, že v čase podpísania Zmluvy o spolupráci zo dňa 30.4.2009 bola žalovaná študentkou
denného štúdia P.X. I. P. X. Š. P. v V., keď žalovaná bola v tom čase ako aj je v súčasnosti fyzická
osoba - nepodnikateľ, dokonca to bola jej prvá zmluva ako modelky, takže nešlo o nejakú sústavnú
činnosť, ktorú by vykonávala. Zároveň právny zástupca žalovanej ponechal na úvahu súdu, či vzhľadomna predmet zmluvy sa nejedná o spotrebiteľskú zmluvu v ktorej je žalovaná spotrebiteľkou. Rovnako
bola žalovaná toho názoru pokiaľ sa v tejto zmluvu uvádzalo, že ide o inominátnu - nepomenovanú
zmluvu podľa Obchodného zákonníka, že buď ide o klasickú zmluvu o sprostredkovaní práce podľa

Zákona o službách zamestnanosti, alebo je to mandátna zmluva podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka
alebo v prípade ak ide o nepomenovanú zmluvu sa jej režim spravuje Občianskym zákonníka, v
žiadnom prípade nie však Obchodným zákonníkom, pričom poukázala, že ani v zmluve nie je uvedené
a ani nie je uzavretá osobitná dohoda medzi účastníkmi, ktorá musí byť písomná v zmysle ust. § 262
ods. 1 Obchodného zákonníka, a to že záväzkovo-právne vzťahy z tejto zmluvy sa majú spravovať

ustanoveniami Obchodného zákonníka.

5. Žalovaná vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že zmluva uzatvorená so žalobcom dňa
30.4.2009 bola jej prvou zmluvou, ktorú uzatvorila v tom čase ako študentka denného štúdia vysokej
školy s tým, že jej bolo povedané pánom U. a slečnou X., ktorej priezvisko nevedela uviesť, ktorí
obaja vystupovali za žalobcu, že si bude mať možnosť ísť privyrobiť do zahraničia, keď žalobca jej

sprostredkuje prácu, postará sa o víza, ubytovanie, vreckové a bude hradiť ďalšie výdavky spojené
s vycestovaním. Krátko po podpise zmluvy so žalobcom jej konatelia žalobcu na castingu oznámili,
že majú pre ňu prácu v zahraničí, a to v Istanbule s čím súhlasila ale pýtala sa aká je to agentúra v
Turecku, pre ktorú má pracovať a aké skúsenosti s ňou má žalobca. Podľa nej bola žalobcom uvedená
od počiatku do omylu, pretože slečna X., ktorá pracovala pre konateľa žalobcu - pána U. jej uviedla,

že s majiteľom agentúry She model agency pánom H. dlhodobo spolupracovala s tým, že tam bola
niekoľkokrát, pričom v Turecku zistila, že táto samotná u neho nikdy nebola, pričom pracovala pre inú
agentúru v Turecku. Po prílete do Turecka mala bývať v apartmáne tureckej agentúry na uvedenej
adrese, pričom tam nebývala, ale bývala spolu s ostatnými modelkami v dome majiteľa agentúry She
model agency, čím podľa jej názoru nebola dodržaná jej zmluva so žalobcom. Žalovaná podľa svojho

vyjadrenia sa každý deň dožadovala od majiteľa agentúry She model agency vybavenia pracovných
víz, nakoľko v Turecku bola iba na turistické víza a žalobca jej uvádzal, že všetky tieto doklady jej má
zabezpečiť turecká agentúra, ktorá tak neurobila. Následne bol na ňu zo strany majiteľa agentúry She
model agency pána H. vyvíjaný nátlak, aby podpísala s jeho agentúrou zmluvu, ktorú jej ale predložil celú
v anglickom jazyku s tým, že ona v tom čase ovládala len základy anglického jazyka, nie však právnickú

anglickú terminológiu, ktorú neovláda ani v súčasnosti. Poukázala na správanie majiteľa agentúry She
model agency pána H., ktorý ju ako aj ďalšie modelky dňa 9.5.2009 zavolal do reštaurácia REINA v
Istanbule, kde ju nútil, aby si išla pripiť s neznámymi mužmi k vedľajšiemu stolu, čo ona odmietla, na
čo ju pán H. chytil za ramená, začal ňou triasť, čo videli aj prítomné osoby. Následne na to žalovanú
zobral pán H. do auta s tým, že idú domov, keď ich pred reštauráciou zastavili viaceré hliadky polície

a pán H. bol obmedzený na osobnej slobode políciou a odvezený na neznáme miesto. Pán H. jej aj
ostatným modelkám ešte predtým, ako ho vytiahla polícia z taxíka, keď videl, že ich zastavuje polícia,
uviedol, že nemajú hovoriť, že pracujú v Istanbule ako modelky, ale že sú tam ako turistky, lebo pôjdu
do väzenia. Vtedy bolo podľa nej zrejmé, že v Turecku je nielen ona ale aj ostatné modelky nelegálne s
tým, že vedome ich tam poslal pracovať žalobca, ktorý podľa žalovanej musel mať vedomosti o tom, že

ich tam poslal pracovať nelegálne a ani im nemienil vybaviť pracovné víza, pretože keby tam žalovaná
išla pracovať legálne, tak pracovné víza by jej žalobca musel vybaviť už na tureckom veľvyslanectve
v Bratislave k čomu nedošlo. Teda žalobca ju cielenie uviedol do omylu, nakoľko ju poslal pracovať do
zahraničia nelegálne. Ďalej uviedla, že následne žalobca odstúpil od zmluvy so She model agency a
vyvíjal na ňu nátlak, aby podpísala zmluvu s ďalšou agentúrou ART ROM MODELS MANAGEMENT.

TátosanastretnutiesagentúrouARTROMMODELSMANAGEMENTdostavila,kdejejbolapredložená
ďalšia zmluva v anglickom jazyku, ale túto zmluvu odmietla podpísať, keďže jej obsahu nerozumela a
po predchádzajúcich stresujúcich udalostiach už ďalšiu zmluvu nechcela podpisovať a nechcela už ani
pracovať ako modelka a chcela ísť domov. Podľa jej vyjadrenia žalobca na ňu vyvíjal telefonicky aj e-
mailom prostredníctvom slečny Veroniky aj pána U. nátlak, aby zmluvu s agentúrou ART ROM MODELS

MANAGEMENT podpísala, ale ona chcela ísť domov, naviac mala už aj zdravotné problémy - vracala,
mala bolesti hlavy, hnačky, čo uvádzala aj v odpovedajúcich e-mailoch a po prílete na Slovensko musela
byť v Bratislave ošetrená na pohotovosti. Na pojednávaní ešte uviedla, že keď pána H. zavreli, tak v
jeho dome ostala ona spolu s ostatnými modelkami bez vody, elektriny a bez jedla a chodili sa im tam
vyhrážať dvaja jeho kamaráti, že buď pôjdu do basy, alebo budú robiť to, čo im oni povedia. Ďalšie

dve dievčatá, ktoré tam boli spolu s ňou ubytované, plakali, boli hysterické, všetky chceli ísť domov,
nevedeli si zavolať ani taxík, pretože nevedeli ani adresu, na ktorej bývali, pretože adresa v zmluve s
agentúrou She model agency aj so žalobcom bola len fiktívna. Nepamätala si, ako sa nakoniec dostali
na Slovensko. Po prílete bola ošetrená na pohotovosti a následne bola práceneschopná. Žalobca sapodľa nej ešte snažil o niečo, ale nevedela si spomenúť, čo konkrétne chcel, nakoľko je tomu už viac
ako tri roky. Podľa jej názoru, keďže žalobca odstúpil od zmluvy, táto by mala byť neplatná v celom
rozsahu resp. zrušená od počiatku. Žalovaná uviedla, že neskôr došlo k stretnutiu medzi ňou a pánom

U. spolu s jeho právnym zástupcom a jej právnym zástupcom s tým, že v tej dobe zvažovala podať
žalobu z dôvodu, že od začiatku bola zo strany žalobcu uvedená do omylu, že ju zámerne zavádzal
a zvažovala podať žalobu o náhradu škody spočívajúcu v ujme na zdraví, ktorú utrpela. Bolo to podľa
žalovanej ešte asi v roku 2009. Na tomto stretnutí došlo k ústnej dohode oboch strán, kde pán U.E.
ustúpil od akéhokoľvek nároku od žalovanej čokoľvek požadovať s čím žalovaná súhlasila a taktiež

si nebude uplatňovať svoj nárok voči žalobcovi. Boli tam prítomní obaja právnici a vyjadrila ľútosť, že
sa z tohto stretnutia nevyhotovil žiaden záznam. Odvtedy so žalobcom v kontakte nebola. Tiež nie je
pravdou, ako to uvádza žalobca v žalobe, že sa nedostavila na casting do agentúry ART ROM MODELS
MANAGEMENT dňa 13.5.2009, nakoľko táto tam bola, len sa rozhodla zmluvu v anglickom jazyku
nepodpísať, na čo si myslela, že má nárok a nikto ju nemôže k podpisu zmluvy nútiť. K nedostaveniu
sa na miesto nocľahu v noci z 12.5.2009 na 13.5.2009 zabezpečenom agentúrou She model agency

uviedla, že ani ona ani jej kolegyne v dome, ktorý táto agentúra zabezpečila neprespali, pretože sa báli
o vlastný život, nakoľko sa im chodili vyhrážať známi pána H. a boli tam neakceptovateľné podmienky
- nebola tam voda, elektrina. Podľa žalovanej napokon aj žalobca v e-mailovej komunikácii uviedol, že
žiadal agentúru ART ROM MODELS MANAGEMENT, aby modelkám zabezpečila ubytovanie v hoteli,
nakoľko v dome sú neznesiteľné podmienky. Tí dvaja páni, keď tam prišli rozbili okná, poháre, boli hrubí

a spolu s kolegyňami mali veľký strach, preto sa v obave o vlastný život báli prespať v uvedenom dome.
Záverom opätovne poukázala na nesplnenie dohodnutej povinnosti žalobcu resp. agentúry, s ktorou jej
žalobca dohodol spoluprácu zabezpečiť samotné bývanie v apartmáne, keď žalovaná bývala spolu s
majiteľom agentúry She model agency, keď táto agentúra si po tom, ako naďalej odmietla bývať v tomto
dome voči nej neuplatnila žiadnu zmluvnú pokutu rovnako ako ani nijaká iná turecká agentúra.

6. Súd teda vykonal dokazovanie v súlade s listinnými dôkazmi a prednesmi žalovanej a jej právneho
zástupcu na pojednávaní a rozhodol rozsudkom č. k. 9Cb/118/2012-163 zo dňa 28.11.2012 na základe
takto zisteného skutkového stavu tak, že žalobu zamietol v celom rozsahu z dôvodu premlčania nároku,
nakoľko posúdil vzťah ako občianskoprávny a teda sa na neho vzťahuje trojročná premlčacia doba.

Voči tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Odvolací Krajský súd v Prešove uznesením č. k.
4Cob/19/2013-193 zo dňa 27.3.2013 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu, že súd rozhodol bez
účasti právneho zástupcu žalobcu a to aj napriek tomu, že ten oznámil súdu nemožnosť sa dostaviť na
pojednávanie z dôvodu poruchy motorového vozidla a tieto skutočnosti aj preukázal, čím žalobcovi odňal
možnosť konať pred súdom. Po zrušení rozsudku súd ďalej pokračoval v konaní v zmysle zrušujúceho

uznesenia odvolacieho súdu.

7. Na pojednávaní dňa 27.11.2013 právny zástupca žalobcu k veci uviedol, že trvajú na žalobe v celom
rozsahu. Medzi stranami bolo jednoznačné v čase uzavretia zmluvy, že uzatvárajú zmluvu podľa §
269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovanú zmluvu. Tento režim žalovaná potvrdila svojím

podpisom zmluvy, jej činnosť predstavuje činnosť umelca ako slobodné povolanie, teda bola samostatne
zárobkovo činnou osobou. Z predloženej e-mailovej komunikácie nevyplýva, že žalovaná namietala
neplnenie nejakých povinností zo strany žalobcu. V rozhodnom čase bola vyslaná na fotenie k zmluvnej
agentúre She models v Turecku, kde bola aj ubytovaná. Pokiaľ jej nevyhovovalo ubytovanie, mala to
oznámiť. Zmluvná pokuta bola účtovaná príslušnými faktúrami a to na sumu 7.000,- eur za nedostavenie

sa na miesto nocľahu k zmluvnej agentúre She models Agency Istanbul a druhá za nedostavenie sa dňa
13.5.2009 na akciu organizovanú touto agentúrou. Povinnosti medzi stranami sporné neboli. Zmluvné
pokuty sú v primeranej výške vzhľadom na zodpovednosť žalobcu vo vzťahu k zmluvným agentúram.
Po problémoch s agentúrou She models bola pre žalovanú dohodnutá náhradná agentúra a žalovaná
nemohla len tak dodatočne nesúhlasiť s účinkovaním na vystúpení.

8. Na pojednávaní dňa 5.2.2014 bola vypočutá svedkyňa R. M., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že ona
bola do Turecka vyslaná inou modelingovou agentúrou, so žalovanou sa stretli na letisku v Istanbule,
keďže mali byť ubytované spoločne. Na letisku ich čakal istý H., majiteľ tureckej agentúry. Odviezol ich

do rodinného domu, ktorý bol sídlom agentúr. Majiteľ agentúry býval v tom istom dome. Dva dni chodili s
majiteľom po castingoch, potom ich vzal do reštaurácie na diskotéku. Potom išli naspäť taxíkom, kde ich
zastavila polícia a H. musel ísť s policajtmi. Oni sa vrátili naspäť do domu, kde zostali 2 dni, medzitým
prišiel kamarát H. s tým, že musel zostať na polícii. Ostali samy v dome bez dozoru v cudzom prostredí.Oznámili to agentúram, ktoré prisľúbili pomoc, avšak sa nič nedialo, preto si začali na vlastnú päsť
hľadať iné agentúry. V agentúre Flash ich zobrali obe. Avšak so žalovanou bol problém, že jej materská
agentúra oznámila, že sa musí vrátiť na Slovensko, tak ostala v Turecku sama. Po castingoch chodili iba

tri, oni a jedna Srbka. Ona mala iba sprostredkovateľskú zmluvu s českou agentúrou, ktorá jej hľadala
agentúry v Turecku za províziu. Víza si nevybavovala, lebo jej bolo povedané, že Česi ich nepotrebujú a
viac sa o to nezaujímala. Všetko jej bolo oznámené iba ústne, chodili na castingy ad hoc, nebol žiadny
oficiálny rozpis. Casting je akési výberové konanie z pozvaných modeliek, modelka dostane zaplatené,
až keď je vybratá v castingu na konkrétnu kampaň. Ubytovanie po odchode zo sídla She model im

zabezpečila agentúra Flash, pričom ona tam ostala ešte tri mesiace. Domáce agentúry im po oznámení
o problémoch s H. nezabezpečili žiadnu prácu.

9. Na pojednávaní dňa 23.4.2014 bola vypočutá opätovne žalovaná, ktorá vo výpovedi uviedla, že
neuznáva porušenie svojich povinností, nakoľko majiteľ agentúry bol vo väzení, tak im nemohol
zabezpečiť ubytovanie a preto nebolo možné ďalej zotrvávať v tomto ubytovaní. Ona o tejto skutočnosti

informovala zástupkyňu agentúry aj svoju mamu, ktorá kontaktovala p. U.. V jeho dome ostali ešte
viac nocí a majiteľ sa neobjavil. Agentúra nemala žiadne asistentky, žiadne kontaktné osoby a ďalšie
zabezpečenie pre prípad takýchto situácií. Toho času je už agentúra zatvorená, má zákaz činnosti pre
podozrenieobchodusľuďmi. Dombolodomknutý,spalivodomknutomdomebezvodyajedla.Kamaráti
H. sa im vyhrážali, aby ďalej ostali v dome. Ona niektoré veci neriešila a neuvedomovala si, bála sa

a chcela ísť domov. Prežila stresovú situáciu a traumu, musela byť následne ošetrená na pohotovosti.
Našli si inú agentúru - Flash Models, ale nakoniec ani do tejto agentúry nešla a chcela sa vrátiť domov.
Predložila prehlásenie agentúry Art Room, že jej nezabezpečovali prácu ani ju nevybrali. S odstupom
času, po skúsenostiach s inými agentúrami po porovnaní už vie povedať, že sa žalobca o nich staral
nedostatočne. Zmluvu s Art Room nepodpísala, keďže jej úplne nerozumela a nikto ju nemôže nútiť

podpísať nejakú zmluvu. Nepovažuje za normálne, aby boli ubytované v dome majiteľa agentúry. So
žalobcom sa stretla na mimosúdnom urovnaní v Bratislave. Bola následne vyšetrená aj u psychologičky
vo F., neskôr sa už nemusela liečiť.

10. Na pojednávaní dňa 26.5.2014 bola vypočutá svedkyňa X. Š., ktorá vo výpovedi uviedla, že

je formálne konateľkou žalobcu, pričom v rozhodnom čase funkciu aj reálne vykonávala. Zmluvu s
agentúrou She models podpísala žalovaná ešte v Bratislave pred odchodom do Turecka. Pracovné
víza sa nevybavujú, keďže tam šla nie v pracovnom pomere, ale na voľnej nohe. Žalovaní došla do
Turecka a chodila po castingoch a asi mala aj nejakú prácu. O problémoch sa dozvedela od p. U.,
ktorému telefonovala matka žalovanej. Bola za to, aby sa žalovanej kúpila ihneď spätná letenka, keďže

sa jednalo o jej prvý pobyt v zahraničí. Žalovaná chcela spočiatku ísť domov, ale neskôr chcela ešte
skúsiť nejaké castingy, pričom jej boli dohodnuté v agentúrach Art Room a Respect. V Art Room aj
bola úspešná a bol jej ponúknutý kontrakt na 2 týždne, ktorý sa však rozhodla nakoniec nepodpísať,
keďže agentúre nedôverovala. Oznámila, že si našla prácu v agentúre Flash, avšak nepodarilo sa im s
agentúrou skontaktovať, tak jej vybavili letenku a vrátila sa na Slovensko. Potom už s ňou komunikoval

iba p. U.. Počas pobytu s ňou komunikovala denne aj telefonicky, aj elektronicky. Žalovaná jej o nijakých
iných okolnostiach, okrem zadržania majiteľa tureckej agentúry, neinformovala. Cez skype napísala, aby
kontaktovala agentúru Flash, ale nakoľko sa s ňou spojiť nemohla, radšej jej povedala, že bude lepšie,
ak sa vráti na Slovensko. Pri podpise zmluvy jej bolo všetko vysvetlené. Zmluvu chystal právny zástupca
a zahraničnú zmluvu poslala agentúra She models. Na tejto zmluve dátum nebol uvedený dátum.

Rovnakovzmluvenebolauvedenámožnosťmodelkydomáhaťsavočiagentúrenejakýchnárokov.Aksa
modelka neustanoví na casting, nemusí platiť pokutu, iba ak sa neustanoví na vystúpenie. K špecifikácii
podmienok podľa čl. II bodu 7 zmluvy uviedla, že je to myslené tak, aby si modelky nevodili návštevy,
nechodili po nociach, nepožívali alkohol a omamné látky, aby neodišli bez ohlásenia a pod. V zmluve
nie je uvedená presná adresa ubytovania.

Svedok Y.G. Š. na pojednávaní vo výpovedi uviedol, že mu jeho manželka Veronika zavolala a povedala,
žemajúvIstanbulejednumodelkuažiadala,abyjejpomohol.Poprosilaho,abyjejdobilkreditnamobilný
telefón a zároveň aby sa jej spýtal, či niečo nepotrebuje. Dobil teda žalovanej kredit a zavolal jej, avšak
ona uviedla, že potrebovala iba kredit a že inak je všetko v poriadku. Ďalej mu už nikdy nezavolala. Raz
ho požiadala ešte manželka, že má žalovanej zarezervovať taxík, čo aj urobil. O iných jej problémoch

v Turecku vedomosť nemal. Žalovanej ešte povedal, že má rodinu v Turecku, ktorá jej môže pomôcť
v prípade potreby.11. Na pojednávaní dňa 9.6.2016 bola vypočutá svedkyňa U.. L. B., ktorá vo výpovedi uviedla, že na
tú dobu si pamätá, bol to prvý kontrakt jej dcéry. Aj keď bola dospelá, mala 22 - 23 rokov, zariadila si
to sama, avšak chcela byť o všetkom informovaná, takže ešte doteraz má odložené kontaktné adresy,

mailovú komunikáciou s agentúrou na Slovensku, osobne s nimi v kontakte nikdy nebola. Ide o mailovú
komunikáciu, ktorú posielala agentúra dcére - inštrukcie. Dcéra si to následne poriešila tak ako poriešila,
avšak ona bola rozhodnutá v tej dobe, že uvedenú záležitosť pôjde nahlásiť na políciu, keďže všetko
nasvedčovalo tomu, že sa nejednalo o modelingovú agentúru, ale o agentúru, ktorá obchodovala s
„bielym mäsom“. Dcéra, keď sa vrátila z Turecka, v tom čase bola na stáži v R. L.. K., študovala P..

Následne sa stretol zástupca z R. L.. K. so zástupcom p. U. alebo s p. U. osobne a celá záležitosť
sa mala dovybaviť tak, že dcéra už nebude spolupracovať s agentúrou a nič sa ďalej riešiť nebude.
Následne však došlo k tomu, že voči dcére si uplatnili zaplatenie zmluvných pokút. Počas pobytu dcéry
v Turecku s ňou bola v kontakte. Ešte predtým, ako odchádzala do Turecka, prišiel mail od agentúry,
kde okrem iného hovoria, že „keď sa Ťa budú pýtať, tak povedz, že ideš na dovolenku alebo navštíviť
známych, nikdy nehovor, že ideš kvôli modelingu“, „...odporúčam si pre istotu zobrať nejakú hotovosť,

najlepšie americké doláre, v prípade núdze sa nimi dá platiť a nemusíš platiť na líry“. Dcéru na toto
upozorňovala, nepáčilo sa jej to. Po príchode do Turecka jej telefonicky oznámila, že sa idú ubytovať, v
noci zrazu zavolala, že je v nejakom aute, že ich zastavili policajti, potom odišli do nejakého bytu, kde sa
zamkli. Pani V. Š. ju ubezpečovala, že ona tam bola v tej agentúre v Turecku osobne, že určite to bude v
poriadku, nakoniec vysvitlo, že v agentúre nikdy nebola a klamala. Žiadala zabezpečenie návratu dcéry

domov. Spolu s dcérou tam bolo aj jedno dievča z ČR, komunikovala aj s jej mamou, ktorá taktiež trvala
na tom, aby sa vrátila domov. Následne počas ďalšieho dňa ju agentúra ubezpečovala, že všetko bude
v poriadku. Dcéra vyplakávala, že nemajú čo jesť, ani vodu, sú zamknuté. Následne dcéra prišla asi po
dvoch, troch dňoch na Slovensko. Prišla v zúboženom stave, kde bola ošetrená najskôr na Pohotovosti
v Bratislave, následne absolvovala aj psychologické vyšetrenie u U.. U. vo F.. Keďže sa dcéra vrátila

späť do Bratislavy, nebolo možné pokračovať v psychoterapii u U.. U., ale táto jej doporučila nejaké veci,
ktoré následne spolu aj telefonicky rozoberali. Kontrakt v Turecku bol jej prvý modelingový kontrakt a dá
sa povedať, že jediná negatívna skúsenosť s modelingom.
Henrich Minárik, konateľ žalobcu, na pojednávaní uviedol, že už v tomto konaní vypovedal, odkázal na
svojuvýpoveď.Chcelešteuviesť,žeodtohoinkriminovanéhomomentu,kedymajiteľatureckejagentúry,

kde bola poslaná modelka, zobrala polícia, mal za to, že agentúra reagovala promptne, profesionálne v
záujme vyriešenia celej situácie. Následne z jemu dostupných zdrojov sa dozvedel, že majiteľa agentúry
zadržala polícia z toho dôvodu, že si nepreberal nejaké zásielky a následne bol prepustený. Toto, čo
sa tu podsúva zo strany žalovanej a jej rodiny, je absolútna lož, ktorá smeruje len k jednému, a to aby
sa žalovaná zbavila povinnosti voči agentúre. Žalovaná porušila kontrakt, ktorý mala s nami uzavretý,

agentúra jej následne zabezpečila tri ďalšie agentúry v Turecku, kde sa mala zúčastniť na castingoch a
mohla sa prebookovať do ďalšej agentúry, aby jej kontrakt mohol ďalej pokračovať. Absolútne odmietol
tvrdenia svedkyne U.. B. o jej zdravotnom stave, pretože modelka - žalovaná na tieto ponuky reagovala,
išla do jednej agentúry, ktorú zabezpečili - Artroom, tam zabezpečili kontrakt a čakali ju tam na druhý
deň, kde sa mala dostaviť žalovaná v plnom zdraví. Prišlo však k takej situácii, že žalovaná si sama

zabezpečila agentúru Flash a dávala pokyny, aby s nimi uzavreli kontrakt. Toto oni odmietli. Do zvolenej
agentúry sa nedostavila, kde mala zabezpečenú prácu, ale svojvoľne, bez ich vedomia sa dostavila do
agentúry Flash models v Turecku, kde taktiež bez ich vedomia zostala bývať v ich apartmánoch. Keďže
vznikla táto situácia, tak prijal opatrenie, nakoľko si modelka robila čo chce a chodila kde chce, čo je
neprípustné v takej krajine ako je Turecko. Oni robili všetky opatrenia, aby bolo o modelky postarané.

Žalovaná sa svojvoľne pohybovala po Istanbule, tak prijali opatrenie, že jej zakúpili letenku na prvý
možný let, aby prišla domov. Je zarážajúce, že o agentúre Artroom, ktorú pre ňu zabezpečili, žalovaná
tvrdila, že nie je dosť dobrá. V e-maili im prikázala, aby kontaktovali agentúru Flash a pani P. Y.. Súdu
predložillistinnýdôkazotom,ženáslednesažalovanádoTureckavrátilaazačalapracovaťpreagentúru
Artroom. Zároveň súdu predložil zmluvu inej modelky z leta 2009 so spoločnosťou Artroom a uviedol,

ako dobre boli modelky honorované za jednotlivé fotenia a že modelky si tam mohli podľa druhu práce
zarobiť od 400 - 1500 USD za jeden deň. K výške zmluvnej pokuty jednej aj druhej uviedol, že táto zahŕňa
aj sumy za to, že sa modelka nedostavila na dohodnuté termíny, čo poškodzuje ich meno a agentúre
vznikla škoda aj tým, že sa vôbec nedostavila do agentúr v Turecku, ktoré jej zabezpečili.

12. Súd uznesením zo dňa 24.1.2017 rozhodol o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom žalobcu,
spoločnosťou HERIX, s.r.o. z dôvodu zlúčenia pôvodného žalobcu s touto spoločnosťou.13. Na pojednávaní dňa 16.5.2017 štatutárny zástupca žalobcu predložil súdu ako vzor zmluvu s inou
modelkou a uviedol, že predmetnú zmluvu predložili v tej súvislosti, že žalovaná tvrdila, že následne
nimi vybraná agentúra, ktorú jej odporučili, aby ostala v Turecku a predĺžila pobyt, a to agentúra Art

Room Model Management je neprofesionálna, nespoľahlivá, že s ňou nechce spolupracovať, tak toto
jej tvrdenie vyvracia tým, že následne pre túto agentúru dlhodobo pracovala a súdu aj protistrane
predložil jej rezerváciu a táto zmluva, ktorú predložili s inou modelkou má preukázať, ako boli tieto
modelky honorované za svoju prácu a že táto agentúra funguje profesionálne. Súdu aj protistrane
tiež predložil aj predmetnú zmluvu v anglickej verzii aj v preklade s modelkou G. B., nakoľko ju súdu

zaslal pred pojednávaním e-mailom. Predložil k nahliadnutiu súdu aj originál zmluvy. Zároveň súdu
predložil zmluvu o spolupráci medzi CATWALK PRODUCTION a G. B.. Ide o takú istú zmluvu, akú
mala uzavretú aj žalovaná, a to z roku 2009. Pokiaľ bolo žalovanou tvrdené, že ich agentúra bola
neprofesionálna a bez skúsenosti, tak to nie je pravda. Oni pristupovali k práci profesionálne. Pokiaľ
ide o zmluvu so spoločnosťou Art Room, žalovaná do tejto agentúry v čase, keď sa nachádzala v
Turecku išla, absolvovala vstupný pohovor, agentúra ju aj zabookovala a im poslala informáciu, že jej

zabezpečí ubytovanie a kontrakt na skúšku po dobu dvoch týždňov. Žalovaná sa však na druhý deň do
tejto agentúry nedostavila. Bol toho názoru, že to bolo z toho dôvodu, že ďalšia modelka z Čiech, ktorá
vypovedala aj v tejto veci, nebola vybraná touto agentúrou a tak sa rozhodli ísť obe po vlastnej línii hľadať
agentúru, ktorá ich vyberie spoločne. Je obvyklé, že pri práci v tejto oblasti sú modelky sankcionované,
pretože sú za svoj výkon dobre honorované. V tejto súvislosti poukázal na sadzby za modelingové práce,

takakosúuvádzanévčlánkuIII.zmluvysospoločnosťouArtRoom.Žalovanásamalavskorýchranných
hodinách dostaviť do agentúry, kde bolo zabezpečené fotenie, mala už vykonávať konkrétnu prácu. V
tejto súvislosti poukazujem na e-mailovú komunikáciu medzi X. N. a agentúrou Art Room. Keďže sa
žalovaná na tento casting nedostavila a e-mailom večer odpovedala, že sa tam nemieni dostaviť a že si
vybavila novú agentúru Flash, čo on vnímal ako porušenie zmluvy medzi, a preto mali snahu stiahnuť

ju z Turecka, aby sa vrátila na Slovensko. Žalovaná vypovedala účelovo, a to pokiaľ aj polícia zadržala
majiteľa agentúru She models, neznamená to, žeby kontrakt padol. Podľa jeho názoru sa veci riešili,
mali tam ostať na ubytovaní a pokiaľ by neboli dostali prácu, boli by to cez nich riešili. Ak mala nejaký
psychický problém pri vycestovaní, mala ich o tom informovať, boli by to riešili a neboli by s ňou uzatvorili
kontrakt. Podľa neho žalovaná neutrpela žiadnu traumu, o čom svedčí aj to, že sama si zohnala agentúru

a chcela tam ostať a z komunikácie s X. N. nevyznieva, žeby žalovaná mala utrpieť nejakú psychickú
ujmu. Túto udalosť vnímajú ako porušenie čl. II. bod 3 zmluvy, a to nedostavenie sa na akciu 13.5.2009,
ktorú odsúhlasila agentúre Art Room deň predtým. Ďalej podľa čl. II. bod 7 jej bola fakturovaná druhá
zmluvná pokuta, a to za porušenie zahraničného kontraktu, nakoľko opustila ubytovanie, kde sa mala
zdržiavať, svojvoľne si zvolila agentúru, pre ktorú chce pracovať. Čo je absolútne neprípustné. Mali so

žalovanou ako modelkou isté náklady - platili jej letenku, stravu a mala záujem zmeniť agentúru, pre
ktorú by pracovala, čo nebolo akceptovateľné. Modelka mohla zarábať v priebehu kontraktu, ktorý trval
30 dní slušný honorár a ich agentúra prišla o svoj zisk. Pokiaľ ide aj o výšku zmluvnej pokuty, súvisí to s
touto oblasťou modelingu, kedy aj agentúra má svoje náklady v súvislosti so starostlivosťou o modelky,
ktoré znáša, a teda pri porušení zmluvných dojednaní, musia aj modelky niesť zodpovednosť v podobe

zmluvnej pokuty. Na žalobe zotrvali v celom rozsahu a žiadali, aby súd zaviazal žalovanú na úhradu
sumy 13.640,- eur spolu s príslušným úrokom z omeškania. Išlo o slobodné povolanie a modelka dostala
pokyn, nech si ich v tom čase zabezpečí pracovné víza na letisku sama, taktiež si svoje honoráre daňovo
rieši sama. Z výpovede svedkyne M. vôbec nevyplýva, aby išlo o nejaký traumatický zážitok a stresovú
situáciu. Na ubytovaní mala žalovaná stráviť 30 dní, čo ona porušila, lebo odišla z ubytovania. Pokiaľ

ide o tú zmluvu s tureckou agentúrou She models, zrejme mohli aj oni jej fakturovať porušenie zmluvy,
čo oni neurobili.
Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že je evidentné z výpovede konateľa žalobcu aj
z výpovede svedkov - X. N., že mali žalovanej vybaviť prácu v zahraničí na 30 dní, pričom ju v e-
mailoch samy upozorňovali, že nemá nikde hovoriť, že ide pracovať do Turecka, že si má na letisku

vybaviť turistické víza. Pokiaľ ide o nocľah, za ktoré bola pokutovaná, vôbec nie je zrejmé, kde mala
prespať a kedy. Zmluvné pokuty, ktoré boli v zmluve sú nerovnovážne, modelka môže byť pokutovaná
za všetko, avšak agentúra v zmysle tej zmluvy pri porušení podmienok nemá pokutu. Celá situácia je
absurdná. Právny predchodca žalobcu odstúpil od zmluvy so She models - z ang. verzie tejto zmluvy
možno konštatovať, že nebol zabezpečený žiaden byt pre modelky, bývali u majiteľa agentúry v jeho

dome. Je tam uvedené v zmluve len to, že po 22.00 hod. nesmú opúšťať byt, ktorý vlastne im agentúra
nezabezpečila. Pokiaľ ide o vystúpenie, ktoré malo byť v Art Room je zrejmé, že táto agentúra neponúkla
žalovanej žiadnu prácu v mesiaci máj 2009, tiež poukázal na zmluvu medzi CATWALK a žalovanou
článok II. bod 2. Zmluva medzi Art Room, žalobcom a žalovanou neexistuje. Z e-mailovej komunikáciezo dňa 13.5.2009 medzi CATWALK a žalovanou v čase 11.54 hod. je zrejmé, že sa nemala dostaviť
na žiadne vystúpenie, ale mala v ten deň ísť na preštudovanie a podpísanie kontraktu a ak to nebude
akceptovať, tak jej bookujú let na zajtra ráno do Viedne, čo sa následne aj stalo. A potom poukazuje

na e-mail na č.l. 61 spisu, kde žalovanej 13.5.2009 o 17.10 uvádzajú, že má už zabookovanú letenku a
pokyny ohľadom toho, kde prespí modelka a že je stiahnutá naspäť na Slovensko. Je zrejmé, že žalobca
resp. jeho právny predchodca sa cítia byť ukrivdení, že modelka odišla, že im ide o nejaký ušlý zisk,
ale faktúry na to neznejú a faktúry nekorešpondujú s tým, čo je uvádzané v zmluve. Na záver uviedol,
že z nezákonnosti nemôže vzniknúť zákonnosť, kde poukázal na to, že modelka nemala zabezpečené

pracovné víza, čo bolo potrebné v minulosti aj je aj teraz.

14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, písomných vyjadrení k veci, výsluchom
štatutárneho zástupcu žalobcu B. U., žalovanej a svedkov R.G. M., X. Š., Y. Š. R. U.. L. B., listinných
dôkazov, a to Zmluvy o spolupráci zo dňa 30.4.2009, výpovede zo zmluvy zo dňa 15.5.2009, faktúry č.
209014 zo dňa 25.5.2009, faktúry č. 209015 zo dňa 25.5.2009, informatívneho agreementu uzavretého

medzi tureckou agentúrou a žalovanou, zápisu priebehu udalostí od 9.5.2009 do 14.5.2009, návrhu
zmluvy v anglickom jazyku medzi Art Room model management a modelom/modelkou, výzvy na úhradu
zmluvných pokút zo dňa 26.5.2009, výpisu z mailových komunikácií medzi zúčastnenými stranami,
prekladu agreementu podpísaného žalovanou, žalobcom a H. Y., prekladu anglického vyhotovenia
zmluvy, zmluvy o zastupovaní modelky zo dňa 21.8.2009, pripojených fotografií, na základe čoho zistil

nasledovný skutkový stav:
Strany sporu uzavreli dňa 30.4.2009 zmluvu o spolupráci a to podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka, teda sa malo jednať o tzv. nepomenovanú zmluvu. Z predloženej Zmluvy o spolupráci
uzavretej medzi žalobcom ako agentúrou a žalovanou ako modelkou vyplýva, že jej predmetom
bol záväzok agentúry vyvíjať činnosť na zabezpečenie a sprostredkovanie prezentácie modelky ako

manekýnky či fotomodelky na verejných vystúpeniach či médiách a modelka sa za to zaviazala agentúre
zaplatiť odmenu a vykonávať svoju činnosť za podmienok uvedených v tejto zmluve. Zároveň sa
agentúra podľa článku I. bodu 2f zaviazala zabezpečiť žalovanej ubytovanie a cestu. Podľa článku II.
ak žalovaná prejavila súhlas so svojím účinkovaním na vystúpení, tento jej súhlas bol záväzný a bola
povinná sa vystúpenia zúčastniť. Pre prípad porušenia záväzku resp. nedostavenia sa na vystúpenie

riadne a včas vznikol žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu vo výške 6.640,- eur okrem prípadov „vis
major“, ktorá bola splatná v lehote 15 dní odo dňa termínu vystúpenia s tým, že týmto ustanovením
o zmluvnej pokute nie je dotknutý nárok agentúry na náhradu škody v celom rozsahu. Podľa článku
II. bodu 7 zmluvy mal vzniknúť žalobcovi voči žalovanej nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty aj v
prípade, že modelka poruší podmienky dojednaného zahraničného kontraktu okrem prípadov existencie

objektívnych prekážok, a to vo výške 7.000,- eur za každé takéto porušenie s tým, že zmluvná pokuta je
splatná momentom porušenia povinností. Zároveň z tejto zmluvy vyplýva, že kontaktné osoby žalobcu
boli konateľ B. U. a manažérka X. N.. Z článku V. bodu 5 zmluvy vyplynulo, že činnosť žalovanej
ako modelky podľa tejto zmluvy je činnosťou vykonávanou v rámci nezávislého povolania a modelka
zobrala na vedomie, že jej odmena za prácu modelky vyplatená na základe tejto zmluvy nie je príjmom

zo závislej činnosti s tým, že je povinná odvádzať odvody na zdravotné, nemocenské a dôchodkové
poistenie, príspevok do fondu zamestnanosti a daň z príjmu fyzických osôb. Z výpovede zmluvy
o spolupráci datovanej ku dňu 15.5.2009 súd zistil, že ňou žalobca z dôvodu údajného porušenia
zmluvy zo strany žalovanej ku ktorému malo dôjsť v rámci zahraničného kontraktu v Istanbule v dňoch
12.5.2009 až 14.5.2009 tým, že žalovaná závažným spôsobom porušila Zmluvu o spolupráci, zmluvu so

zahraničnou agentúrou She model agency ako aj dohodu s náhradnou agentúrou ART ROOM MODELS
MANAGEMENT, vypovedal Zmluvu o spolupráci zo dňa 30.4.2009 s jednomesačnou výpovednou
lehotou. Zároveň žalovanej oznámil, že si bude voči nej z dôvodu porušenia Zmluvy o spolupráci
uplatňovať dohodnuté zmluvné pokuty v zmysle Zmluvy o spolupráci ako aj náhradu škody spôsobenú
žalobcovi a zahraničnej agentúre She model agency. Z faktúry č. 209014 vystavenej žalobcom pre

žalovanú ako odberateľa dňa 25.5.2009 s dátumom splatnosti dňa 9.6.2009 súd zistil, že ňou žalobca
vyfakturoval žalovanej sumu 7.000,- eur na základe článku II. bod 7 zmluvnú pokutu za porušenie
zahraničného kontraktu. Z faktúry č. 209015 vystavenej žalobcom pre žalovanú ako odberateľa dňa
25.5.2009 s dátumom splatnosti dňa 9.6.2009 súd zistil, že ňou žalobca vyfakturoval žalovanej sumu
6.640,- eur na základe článku II. bod 3 zmluvnú pokutu za nedostavenie sa dňa 13.5.2009 na akciu.

Z predloženej zmluvy uzatvorenej medzi agentúrou She model agency, žalobcom a žalovanou, ktorá
nebola datovaná bolo zistené, že táto bola uzatvorená v anglickom jazyku s tým, že agentúra She model
agency sa zaviazala poskytnúť žalovanej ubytovanie počas jej pobytu v Istanbule, kde žalovaná mala
zakázané ísť von po 22.00 hod. bez súhlasu agentúry. Krátko po podpise zmluvy so žalobcom žalovanejkonatelia žalobcu na castingu oznámili, že majú pre ňu prácu v zahraničí, a to v Istanbule s čím žalovaná
súhlasila ale pýtala sa aká je to agentúra v Turecku, pre ktorú má pracovať a aké skúsenosti s ňou
má žalobca. Žalovaná sa každý deň dožadovala od majiteľa agentúry She model agency vybavenia

pracovných víz, nakoľko v Turecku bola iba na turistické víza a žalobca jej uvádzal, že všetky tieto
doklady jej má zabezpečiť turecká agentúra, ktorá tak neurobila. Po príchode do Turecka žalovanú s
ďalšími modelkami ubytovali v rodinnom dome, ktorý bol súkromným domom majiteľa agentúry She
models a zároveň sídlom agentúry. Majiteľ tureckej agentúry pán Umit ju ako aj ďalšie modelky dňa
9.5.2009zavolaldoreštaurácieIstanbule,kdejunútil,abysiišlapripiťsneznámymimužmikvedľajšiemu

stolu, čo odmietla. Následne na to žalovanú zobral majiteľ agentúry do auta s tým, že idú domov, keď
ich pred reštauráciou zastavili viaceré hliadky polície a pán Umit bol obmedzený na osobnej slobode
políciou a odvezený na neznáme miesto. Pán Umit žalovanej ako aj ostatným modelkám ešte predtým
ako ho vytiahla polícia z taxíka, keď videl, že ich zastavuje polícia uviedol, že nemajú hovoriť, že pracujú
v Istanbule ako modelky, ale že sú tam ako turistky, lebo pôjdu do väzenia. Žalobca po oboznámení sa
s týmito udalosťami odstúpil od zmluvy so She model agency. Žalovaná sa potom s ďalšími modelkami

zdržiavali v dome majiteľa agentúry ešte 2 dni bez dozoru, pričom ich navštevoval iba kamarát majiteľa,
ten však pre nich nemal žiadne informácie. Majiteľ sa tam už neukázal. Po kontaktovaní domovských
agentúr im bola prisľúbená pomoc, avšak keďže sa nič nedialo, opustili dom a v Istanbule si začali
hľadať prácu u iných agentúr. Žalovaná spolu so svedkyňou M. si našli kontrakt u agentúry Flash,
kde ich vzali obe. Na castingu dňa 13.5.2009 u novej agentúry sprostredkovanej žalobcom, ART

ROOM, jej bol ponúknutý kontrakt na 2 týždne. Žalovaná sa na stretnutie s agentúrou ART ROOM
MODELS MANAGEMENT dostavila, kde jej bola predložená zmluva v anglickom jazyku, ale žalovaná
túto zmluvu odmietla podpísať. Podľa vyjadrenia žalovanej žalobca na ňu vyvíjal telefonicky aj e-mailom
prostredníctvom Veroniky Šahin aj pána Minárika nátlak, aby zmluvu s agentúrou ART ROM MODELS
MANAGEMENT podpísala. V prípade, že žalovaná sa rozhodne na túto zmluvu nepristúpiť, mala jej

byť zarezervovaná letenka do Viedne za účelom návratu domov. Žalovaná zmluvu v anglickom jazyku
odmietla podpísať a odcestovala domov. Po prílete bola žalovaná ošetrená na pohotovosti a následne
bola práceneschopná. Neskôr došlo k stretnutiu medzi žalovanou a pánom U. spolu s jeho právnym
zástupcom a jej právnym zástupcom s tým, že v tej dobe žalovaná zvažovala podať žalobu z dôvodu,
že od začiatku bola zo strany žalobcu uvedená do omylu, že ju zámerne zavádzal a zvažovala podať

žalobu o náhradu škody spočívajúcu v ujme na zdraví, ktorú utrpela. Na tomto stretnutí došlo k ústnej
dohode oboch strán, kde pán U. ustúpil od akéhokoľvek nároku od žalovanej čokoľvek požadovať s
čím žalovaná súhlasila a taktiež si nebude uplatňovať svoj nárok voči žalobcovi. Žalobca však posúdil
konanie žalovanej ako porušenie dohodnutých zmluvných povinností a za týmto účelom žalovanú vyzval
k zaplateniu zmluvných pokút v celkovej výške 13.640,- eur. Následne vystavil žalovanej faktúry na

zmluvné pokuty, ktoré žalovaná neuhradila.

Podľa§269ods.2Obchodnéhozákonníkaúčastnícimôžuuzavrieťajtakúzmluvu,ktorániejeupravená
ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110 ). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 774 Občianskeho zákonníka sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje
obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi

poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.

15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca so žalovaným platne uzavreli
zmluvu, ktorú v zmysle jej zaradenia ako zmluvného typu nazvali nepomenovanou zmluvou podľa §

269 ods. 2 Obchodného zákonníka. V zmysle ust. § 269 je dôležité rozlišovať jednak zmluvy upravené
v Obchodnom zákonníku ako zmluvné typy ako aj zmluvy nepomenované (inominátne). Aby sme
mohli hovoriť o niektorom zmluvnom type upravenom Obchodným zákonníkom zmluva musí obsiahnuť
pojmové znaky daného zmluvného typu vymedzené v základných ustanoveniach pre jednotlivý zmluvnýtyp. Tieto pojmové znaky sú v odseku 1 cit. ust. § 269 označené ako podstatné časti zmluvy a sú
základným kvalifikačným kritériom pre posúdenie či konkrétnu zmluvu možno považovať za zmluvný
typ upravený Obchodným zákonníkom alebo nie. Pokiaľ obsah zmluvy dohodnutý stranami obsiahne

podstatné časti niektorého zmluvného typu upraveného Obchodným zákonníkom, zmluva je uzavretá
a na takúto zmluvu sa použijú ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce tento zmluvný typ.
Ak zmluva tieto podstatné časti neobsahuje, nie je uzavretá. Označenie zmluvy resp. jej názov nie
je rozhodujúci, ale vždy rozhoduje obsah samej zmluvy, keď niekedy sa pod iným názvom skrýva
konkrétny zákonom upravený zmluvný typ, čo vyplýva z toho, že zmluva obsahuje podstatné časti

zmluvy tohto typu. Ak však uzavretá zmluva neobsahuje podstatné časti žiadneho zmluvného typu
pôjde o zmluvu inominátnu za predpokladu, že bude dostatočne určený predmet záväzkov. Súd
posúdil Zmluvu o spolupráci uzavretú medzi sporovými stranami dňa 30.4.2009 v zmysle vyššie
uvedených zásad podľa jej obsahu, a to aj napriek tomu, že táto bola uzavretá podľa ust. § 269
ods. 2 Obchodného zákonníka. Z obsahu tejto zmluvy uzatvorenej medzi podnikateľským subjektom -
žalobcom a žalovanou ako nepodnikateľkou jednoznačne vyplýva, že ide o občianskoprávny a nie o

obchodný vzťah, keď táto inominátna zmluva podľa svojho obsahu najbližšie zodpovedá a obsahuje
pojmové znaky sprostredkovateľskej zmluvy podľa ust. § 774 a nasl. Občianskeho zákonníka, a preto
jej právny režim, vrátane námietky premlčania, bude spadať pod príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

16. Vzhľadom na právne posúdenie tejto zmluvy súd uvádza, že je potrebné na posúdenie nárokov z
nej vyplývajúcich aplikovať príslušné ustanovenia Občianskeho, nie Obchodného zákonníka, čo má v
danom prípade zásadný vplyv. Občiansky zákonník stanovuje základnú premlčaciu dobu na tri roky na
rozdiel od Obchodného zákonníka, ktorý upravuje premlčaciu dobu ako štvorročnú. Splatnosť prvého
čiastkového žalovaného nároku vo výške 6.640,- eur nastala dňa 28.5.2009, čím si žalobca mohol od

29.5.2009 uplatniť svoj nárok na súde. Všeobecná občianskoprávna premlčacia doba uplynula dňom
28.5.2012. Čo sa týka druhého nároku žalobcu na zaplatenie pokuty vo výške 7.000,- eur, tento bol
splatnýporušenímpovinnosti,tedadňom13.5.2009,kedysažalovanánemaladostaviťnaurčenámiesto
nocľahu, teda dňom 14.5.2009 si mohol žalobca uplatniť nárok na súde. Všeobecná premlčacia doba
pri tomto nároku uplynula dňom 14.5.2012, pričom žalobca si tieto nároky uplatnil nárokom až dňa

13.6.2012doručenímžalobynasúd.Prizohľadnenínámietkypremlčania,ktorejvneseniejepodmienkou
toho, aby súd na uplynutie premlčacej doby prihliadal a ktorú žalovaná v konaní aj výslovne vzniesla súd
teda dospel k záveru, že nároky žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty sú premlčané. Je síce pravdou,
čo uviedol aj žalobca, že výkon činnosti modelky je slobodným povolaním a samostatne zárobkovo
činnou osobou, avšak tu je potrebné zohľadniť, že žalovaná zmluvu podpisovala ako svoj prvý kontrakt,

v postavení fyzickej osoby - nepodnikateľa, pričom následné povinnosti ohľadom vybavenia pridelenia
IČO a ďalších záležitostí na toto posúdenie nemôžu mať vplyv.

17. Ďalej na podporu záverov o nedôvodnosti žaloby súd poukazuje na skutočnosť, že po preskúmaní
zmluvy a práv a povinností zmluvných strán z nej vyplývajúcich mal súd za to, že zo strany žalovanej

reálne nedošlo k takému porušeniu článkov zmluvy, za ktoré by mal žalobca voči žalovanej nárok na
zaplatenie zmluvných pokút v uplatnenej výške. Čo sa týka žalobcom tvrdeného porušenia ust. čl. II bodu
3 zmluvy súd uvádza, že v zmysle zmluvnej definície pojmu vystúpenie v čl. II. bode 1 zmluvy nedošlo
k pozvaniu žalovanej na žiadne konkrétne vystúpenie resp. podujatie. Žalovaná ako modelka nebola v
zahraničí pozvaná na žiadne konkrétne vystúpenie už ako vybraná modelka s dostatočným časovým

predstihom,akotouvádzasamotnázmluvavuvedenomustanovení.Nebolopreukázanékonanietakého
vystúpenia, ako to má na mysli bod 1 čl. II zmluvy, ani žiadne pozvanie žalovanej na vystúpenie, preto nie
jemožnénedostaveniesažalovanejnacastingvdňoch12.5.2009až14.5.2009považovaťzaporušenie
tejto zmluvnej povinnosti, nakoľko casting v zmysle akéhosi pohovoru, spočívajúci vo výbere modelky
pre kampaň, nie je vystúpením podľa jeho zmluvnej definície. Neúčasť žalovanej na castingu nemožno

klasifikovať ako porušenie uvedenej zmluvnej povinnosti. Rovnako ako porušenie tejto povinnosti
nemožno klasifikovať nepodpísanie kontraktu so spoločnosťou Art Room, keďže ponúknutie kontraktu
nie je pozvánkou na konkrétne vystúpenie v zmysle módnej prehliadky, termínu fotenia reklamnej alebo
módnej fotografie tak, ako to definuje samotná zmluva medzi stranami. Rovnako je potrebné v tejto
súvislosti uviesť, že žalovaná ako modelka neprejavila žiadny súhlas s účinkovaním na konkrétnom

vystúpení, pričom v bode 3 čl. II je povinnosť účasti na vystúpení podmienená práve súhlasom modelky
s účinkovaním na vystúpení.
18. Čo sa týka žalobcom tvrdeného porušenia zmluvnej povinnosti podľa čl. II bodu 7 zmluvy, teda že sa
žalovaná nedostavila na určené ubytovanie v noci zo dňa 12.5.2009 na 13.5.2009, tu je potrebné uviesť,že v prvom rade zo strany žalobcu a zmluvnej agentúry She model neboli dodržané podmienky, aké mali
byťžalovanejgarantované.Jednalosapredovšetkýmovybaveniepracovnýchvíz,pričomtútopovinnosť
nemožno vyžadovať od samotnej žalovanej, ale pracovné víza mali byť vybavené agentúrami, keď

žalovanej bolo pred odchodom povedané, aby nikde neuvádzala, že do zahraničia ide pracovať, ďalej o
podmienky ubytovania, ktoré neboli v súlade s dojednanými podmienkami v zmysle zmluvy čo do miesta
aj kvality ubytovania, na čo jednoznačne vo svojich výpovediach poukazuje žalovaná aj svedkyňa M..
Žalovaná sa preukázateľne dostala v Turecku do náročnej situácie, ktorá u nej vzbudila dôvodnú obavu,
teda sa vyskytli objektívne okolnosti nezávislé od vôle žalovanej, ktoré zmarili výkon činností, ktoré

mala žalovaná v zahraničí podľa zmluvy vykonať. Modelky sa ocitli na niekoľko dní bez akéhokoľvek
vedenia a zabezpečenia samy v dome majiteľa tureckej agentúry, pričom domovské agentúry situáciu
včas nevyriešili, čo rovnako vyplýva z výpovede svedkyne M., preto boli modelky nútené si hľadať
prácu samy. Na žalovanú bol vyvíjaný nátlak zo strany majiteľa agentúry She model, zároveň od nej
boli vyžadované aj činnosti, ktoré nesúviseli s predmetom jej pobytu v Turecku. Nebolo možné od
žalovanej spravodlivo požadovať, vzhľadom na okolnosti jej pobytu v Turecku, aby ďalej na mieste,

kde boli ubytované, pasívne zotrvávala. Žalovaná nepochybne chcela ostať v Turecku a pokračovať vo
svojej práci, za ktorou tam aj vycestovala, o čom svedčia aj jej ďalšie úkony na mieste, avšak objektívne
okolnosti a v konečnom dôsledku aj vôľa žalobcu spôsobili, že sa nakoniec musela vrátiť na Slovensko.
Hľadanie si práce u inej agentúry, ako to robila žalovaná po opustení sídla, nemožno subsumovať pod
príslušné zmluvné ustanovenie ako porušenie zmluvných povinností, pričom toto konanie žalovanej ani

nebolo uvedené ako dôvod vystavenia faktúr a rovnako zo zmluvy sa nedá usúdiť, že takéto konanie
by mohlo byť porušením zmluvných povinností. Samotné porušenie povinnosti dostaviť sa na nocľah v
určenom mieste dňa 12.5.2009 taktiež nemožno posúdiť ako závažné porušenie zahraničného kontraktu
vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti. Žalovaná sa na casting dňa 13.5.2009 dostavila, len nevyužila
možnosť podpísať kontrakt s agentúrou Art Room. V tejto súvislosti je ešte potrebné poukázať na ďalšie

faktory vo vzťahu k osobe žalovanej, ako vek, nedostatočné skúsenosti a psychické vypätie spojené so
strachom. Z týchto dôvodov nie je možné konanie žalovanej posúdiť ako porušenie zmluvnej povinnosti
v zmysle čl. II bod 7 zmluvy a súd má za to, že nedošlo k naplneniu podmienok na vyúčtovanie zmluvnej
pokutyvuvedenejvýške.SvedkyňaVeronikaŠahinvosvojejvýpovediuviedlapríkladmo, aképorušenie
povinností má na mysli čl. II bod 7 zmluvy, pričom sa jedná prevažne o pravidlá dodržiavania disciplíny

a životosprávy. Nikde v zmluve nie je uvedená výslovná povinnosť modelky zdržiavať sa na konkrétnej
adrese ubytovania. Záverom súd uvádza, že v zmluve boli vcelku jednostranne dohodnuté v prospech
žalobcu, ktorý mal možnosť uplatňovať si zmluvnú pokutu v prípade porušenia zmluvných povinností
zo strany žalovanej, pričom však žalovaná obdobné zmluvné oprávnenia, ako sa brániť pred neplnením
podmienok zo strany žalobcu k dispozícii nemala.

19. Súd v danom konaní neposudzoval ďalšie konanie žalovanej, jej ďalšie kontrakty v Turecku a
následný vývoj kariéry modelky, prípadne iné opatrenia žalobcu na zabezpečenie ďalších agentúr
pre žalovanú. Predmetom tohto konania bolo posúdenie oprávnenosti nároku žalobcu na zaplatenie
vyúčtovaných zmluvných pokút vo výške 7.000,- eur resp. 6.640,- eur za porušenia konkrétnych

zmluvných ustanovení. Úlohou súdu bolo vysporiadať sa s otázkou, či skutočne boli zo strany žalovanej
porušené žalobcom uvedené zmluvné ustanovenia a či žalobca mal nárok na zaplatenie zmluvných
pokút za konkrétne porušenia zmluvných ustanovení. Dôvodom vyfaktúrovaných zmluvných pokút zo
strany žalobcu nebola náhrada ušlého zisku, náhrada škody ani odškodné za poškodenie dobrého
mena agentúry, ale zmluvné pokuty boli presne späté s konkrétnymi zmluvnými ustanoveniami,

ktorých porušenia sa mala žalovaná dopustiť. Za takýchto okolností, s odkazom na vyššie uvedenú
argumentáciu, súd nemal preukázanú dôvodnosť uplatneného nároku a to ako z dôvodu premlčania
nároku žalobcu s prihliadnutím na účinné vznesenie námietky premlčania zo strany žalovanej, tak aj
zo záveru, že zo strany žalovanej jej konaním nedošlo k takému porušeniu konkrétnych zmluvných
ustanovení spôsobom, ako to uvádza žalobca. Žalobcovi teda nevznikol nárok na zaplatenie zmluvnej

pokuty ako si to vyfaktúroval a uplatnil, preto súd uznal obranu žalovanej a žalobu zamietol v celom
rozsahu ako nedôvodnú.

20. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.21. V konaní bola z dôvodu zamietnutia žaloby žalovaná úspešná v celom rozsahu, preto jej súd priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady
trov konania súd rozhodne v súlade s nižšie cit. zákonným ustanovením.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. O trovách štátu súd rozhodol s poukazom na ust. § 259 CSP. Keďže štátu vznikli v tomto konaní

trovy, súd mu priznal nárok na ich náhradu voči žalobcovi ako neúspešnej strane. O výške náhrady trov
štátu bude rozhodnuté rovnako ako o výške trov žalovanej s poukazom na ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.