Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 29, 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoP/6/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111237177
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4111237177.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, vo veci starostlivosti súdu o maloletého P. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky,
dieťa rodičov: matka O. U., bytom N. P., T. Q. XXXX/X a otec P.. F. U., bytom N. P., S. XX, v konaní o
zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu
Nitra zo dňa 8. decembra 2011, č. k. 11P/446/2011-10, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Štefánikova
tr. 88, Nitra, detašované pracovisko Zlaté Moravce, Sládkovičova 3, za opatrovníka pre maloleté dieťa:
P. U., nar. XX. XX. XXXX, dieťa rodičov: matka O. U., bytom T. Q. XXXX/X, N. P. a otec P.. F. U., bytom S.
XX,ZlatéMoravce,nazastupovaniemenovanéhodieťaťavkonaníozvereniedostriedavejstarostlivosti.
Rozhodol tak podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a
ustanovenia iného opatrovníka, konkrétne obce a to v zmysle § 60 ods. 2, § 61 ods. 1 Zákona o
rodine. Vytýkal nesprávny postup súdu prvého stupňa spočívajúci v nedostatočnom oboznámení sa
s listinnými dôkazmi vyplývajúcimi z konania vedeného pod sp. zn. 7C/213/2009, ktoré podľa neho
svedčia o zrejmej zaujatosti ustanoveného opatrovníka. Vyjadril dôvodné obavy z toho, že súdom

ustanovený opatrovník bude aj v novom konaní o striedavej starostlivosti postupovať rovnako zaujato,
neobjektívne a v príkrom rozpore so skutočnými prirodzenými záujmami maloletého P.. V odôvodnení
odvolania, okrem iného, opísal aj svoju návštevu kolízneho opatrovníka dňa 20. 12. 2011, v rámci
ktorej chcel zistiť postoj uvedeného orgánu k striedavej starostlivosti. Zistil, že konečné rozhodnutie o
striedavej starostlivosti bude vyjadrené až po vyjadrení sa matky, v čom videl reálne nebezpečenstvo, že
kolízny opatrovník môže opätovne postupovať zaujato a v rozpore s prirodzenými záujmami maloletého

P.. Dodal, že v priebehu konania vedeného pod sp. zn. 7C/213/2009 sa uskutočnilo 19 rokovaní na
Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Zlatých Moravciach z dôvodu neplnenia predbežných opatrení
matkou a zjavnej neochoty kolízneho opatrovníka zjednať nápravu. K náprave došlo až rozhodnutím
Okresného súdu Nitra, č. k. 11Em/3/2010-27, ktorým bola matka vyzvaná, aby dodržiavala rozhodnutie
súdu. Záverom zdôraznil, že názor kolízneho opatrovníka bol vždy v rozpore s prirodzenou potrebou
maloletého P. byť vychovávaný obidvoma rodičmi, a preto mal za to, že dostatočne preukázal zaujatosť

kolízneho opatrovníka vo veci návrhu na striedavú starostlivosť.

Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že z funkcie kolízneho opatrovníka
vyplýva povinnosť objektívne chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa v konaní pred súdom,
kdekolíznyopatrovníkmápostavenieúčastníkakonania.Dodal,žetotopostaveniehooprávňujektomu,
aby v priebehu konania sa zúčastňoval na pojednávaniach a vyjadroval sa ku všetkým skutočnostiam,

ktoré vyšli v konaní najavo. Zdôraznil, že vyjadrenia kolízneho opatrovníka majú pre súd odporúčací
charakterasúdniejenimiviazaný.Ajpriprešetrovanírodinných,sociálnychabytovýchpomerovdieťaťazisťoval objektívne skutočnosti, ktoré sú dôležité pre rozhodnutie súdu v záujme maloletého dieťaťa.
Pri svojom konaní postupoval tak, aby nedošlo k násilnému zasahovaniu do súkromia rodiny, resp. aby
výkon kolízneho opatrovníka nemal negatívny dopad na účastníka konania. Záverom skonštatoval, že

ani dlhodobou spoluprácou sa nepodarilo otca dieťaťa získať k účelnej spolupráci, práve naopak, otec
dieťaťa vyjadruje dlhodobo nespokojnosť s konaním kolízneho opatrovníka.

K odvolaniu otca zaujala písomné stanovisko aj matka maloletého dieťaťa. Namietala, že jeho vzťah k
nej ako k bývalej manželke a matke spoločného syna je stále rovnaký iba v tom, že ju neustále slovne

napáda a uráža ohľadom jej správania, výchovy, ako aj sa jej vyhráža, že sa s ňou bude súdiť do konca
života, nerešpektuje ju ako matku spoločného syna a stále obviňuje z klamstiev, keď je maloletý P.
chorý. Čo sa týkalo trestného oznámenia na kolízneho opatrovníka, zastala názor, že v ich prípade sa
im venovali až príliš, resp. otcovi. Dodala, že ani jej sa nepáči, čo všetko otec maloletého dieťaťa na
ňu na sociálnom úrade povedal, čo sa aj zaznamenalo a pritom sa to nezakladá na pravde. Záverom
poukázala na to, že otca nezaujíma to, čo si praje maloletý P. a dodnes sa jej nepodarilo dopracovať sa

k nejakej dohode, aby bola spokojnosť na obidvoch stranách a predovšetkým maloletý P..

Podaním zo dňa 14. 02. 2012, doručeným odvolaciemu súdu dňa 17. 02. 2012, sa otec vyjadril k
vyjadreniam kolízneho opatrovníka a matky. Uviedol, že vyjadrenie kolízneho opatrovníka nepovažuje
za vyjadrenie sa k odvolaniu, nakoľko išlo len o súhrnný popis činností, ktoré má vo svojej kompetencii.

Zdôraznil, že na pracovníčky sociálnej kurately nemal žiadne iné požiadavky, okrem zabezpečenia
výkonu súdneho rozhodnutia zo strany matky. Dodal, že v období neplnenia súdneho rozhodnutia došlo
aj k údajnému slovnému napádaniu. Zároveň uviedol, že napriek neustálemu uvádzaniu neprávd došlo
medzi rodičmi maloletého P. k dohode o úprave styku otca s P.. Namietal, že ani vyjadrenie matky nie je
žiadnym relevantným vyvrátením namietaného neobjektívneho a nezákonného postupu ustanoveného

kolízneho opatrovníka.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. l OSP) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 2 písm. a/ OSP) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 OSP dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Preto v

zmysle § 219 ods. 1 OSP napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 23. marca
2010, č. k. 7C/213/2009-106 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 19. augusta 2010, č.
k. 7Co/103/2010-138 došlo k zvereniu maloletého P. do osobnej starostlivosti matky. V rámci toho istého

konania uznesením zo dňa 13. septembra 2011, č. k. 7C/213/2009-244 došlo k zastaveniu konania o
úprave styku otca s maloletým P. a to s odôvodnením, že matka nežiadala upraviť styk otca s dieťaťom
súdnym rozhodnutím, nakoľko tento sa realizoval na základe dohody s otcom. Následne rozsudkom
OkresnéhosúduNitrazodňa14.júna2011,č.k.24P/350/2009-61došlokúpravestykuotcasmaloletým
P. U., nar. XX. XX. XXXX tak, že otec je povinný stretávať sa s maloletým dieťaťom v párnom týždni

v kalendárnom roku v sobotu v čase od 10.00 hod. do 19.00 hod., v nedeľu v čase od 10.00 hod. do
19.00 hod. s tým, že si otec maloleté dieťa v mieste bydliska dieťaťa prevezme a na tom istom mieste v
stanovenú hodinu maloleté dieťa matke včas a riadne odovzdá. Zároveň zaviazal matku maloleté dieťa
na stretnutia s otcom včas a riadne pripraviť a v stanovenú hodinu tomuto odovzdať.

Návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 07. 12. 2011 sa otec maloletého P. domáhal zverenia
maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti v zmysle § 24 odsek 2 Zákona o rodine v
znení účinnom od 01. 07. 2010. Svoj návrh odôvodnil skutočnosťou, že obidvaja rodičia sú spôsobilí
maloletého P. vychovávať a majú o osobnú starostlivosť záujem. Poukázal tiež na to, že aj v konaní
vedenom pod sp. zn. 7C/213/2009 sa domáhal zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov.

Podaním zo dňa 13. 02. 2012 otec rozšíril svoj návrh na zverenie maloletého dieťaťa do striedavej
osobnej starostlivosti tak, že v prípade jeho nevyhovenia žiadal o zverenie maloletého P. do osobnej
starostlivosti otca.

Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré
nie je spôsobilé.Podľa § 9 Občianskeho zákonníka, maloletí majú spôsobilosť len na také právne úkony, ktoré sú svojou
povahou primerané rozumovej a vôľovej vyspelosti zodpovedajúcej ich veku.

Podľa § 27 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto je zástupcom maloletého dieťaťa, upravuje Zákon o
rodine.

Podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine, žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide
o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom

alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví
maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať
(ďalej len "kolízny opatrovník").

Podľa § 31 ods. 4 Zákona o rodine, na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú
ustanovenia § 60 a 61. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním

právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.

Podľa § 61 ods. 1 Zákona o rodine, opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu v záujem maloletého
dieťaťa.

Podľa § 73 ods. 2 písm. b) bod 2 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej
kuratele, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vykonáva funkciu kolízneho opatrovníka podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 90 ods. 4 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, miestna

príslušnosť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny sa spravuje sídlom úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny, v ktorého obvode a) má dieťa obvyklý pobyt.

Zákonnými zástupcami maloletého dieťaťa podľa Zákona o rodine sú jeho rodičia, pričom maloletého
môže zastupovať ktorýkoľvek z rodičov, ktorý je spôsobilý na právne úkony v plnom rozsahu a nebol

pozbavený svojich rodičovských práv. Zvýšená ochrana maloletého dieťaťa sa prejavuje v tom, že zákon
vylučuje rodiča z výkonu zastupovacieho práva, ak by mohlo dôjsť k stretu záujmov medzi rodičmi a
dieťaťom. Z dikcie ustanovenia § 31 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že tento postup je odôvodnený
už pri možnej kolízii záujmov medzi rodičmi a dieťaťom, aj keď v konkrétnom prípade k stretu záujmu
nedôjde. V takomto prípade súd musí dieťaťu ustanoviť opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri

určitom právnom úkone zastupovať. Ide o kolízneho opatrovníka, ktorý musí vykonávať svoju funkciu
plne v súlade so záujmami maloletého dieťaťa a súd má v každom štádiu konania povinnosť zaoberať
sa tým, či ustanovený kolízny opatrovník nevykonáva svoju funkciu iba formálne, ako aj tým, či v konaní
ustanovený kolízny opatrovník vykonáva svoju funkciu v súlade so záujmami dieťaťa, ktoré v konaní
zastupuje a aby teda bol splnený účel, na ktorý bol ustanovený.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa, postupujúc podľa vyššie citovaných zákonných
ustanovení Zákona o rodine po tom, čo otec podal návrh na zverenie maloletého P. do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, napadnutým uznesením správne ustanovil maloletému dieťaťu kolízneho
opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Štefánikova tr. 88, Nitra, detašované pracovisko

Zlaté Moravce, Sládkovičova 3, na zastupovanie maloletého dieťaťa v konaní o zverenie dieťaťa do
striedavejosobnejstarostlivosti.Jenesporné,žefunkciukolíznehoopatrovníkavykonávajúÚradypráce,
sociálnych vecí a rodiny v súlade s § 73 ods. 2 písm. b) bod 2 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej
ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon č. 453/2003 Z.
z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v prílohe 2 uvádza zoznam územných obvodov jednotlivých Úradov práce,
sociálnych vecí a rodiny. Z uvedeného zákona vyplýva, že územným obvodom Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Nitra je okres Nitra a Zlaté Moravce, teda okres, v obvode ktorého má maloleté dieťa svoje
bydlisko.

V prejednávanej veci odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní otca dospel k záveru, že súd prvého stupňa
postupoval správne, keď po začatí konania ustanovil v konaní maloletému dieťaťu kolízneho opatrovníka
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, detašované pracovisko Zlaté Moravce. S ohľadom na dôvody
uvádzané otcom v podanom odvolaní, ako aj na obsah spisu, odvolací súd dospel k záveru, že otecneuviedolžiadnerelevantnéskutočnosti,ktorébyzakladalipochybnostiotom,žeÚradpráce,sociálnych
vecí a rodiny Nitra, detašované pracovisko Zlaté Moravce, nie je spôsobilý zastupovať maloletého P.
v danom súdnom konaní vo funkcii kolízneho opatrovníka, prípadne, že by svoju funkciu kolízneho

opatrovníka nevykonával v súlade so záujmami maloletého dieťaťa, ktorá povinnosť opatrovníkovi
vyplýva priamo zo zákona. Rovnako tak neboli zistené žiadne okolnosti zakladajúce pochybnosti o
nezaujatosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, detašované pracovisko Zlaté Moravce v danom
konaní. Skutočnosť, že právne názory kolízneho opatrovníka nekorešpondujú s názormi otca, nemožno
podľa názoru odvolacieho súdu považovať za dôvod, ktorý by odôvodňoval jeho vylúčenie z výkonu

funkcie kolízneho opatrovníka maloletého P. U. v tomto súdnom konaní, pretože kolízny opatrovník
zastupuje dieťa, jeho záujmy a jeho vyjadrenia a názory nikdy nie sú totožné s názormi oboch rodičov. V
konečnom dôsledku vo veci rozhoduje súd, ktorý vyhodnotí všetky vyjadrenia a dôkazy. Okrem toho, z
odvolania otca nevyplýva, že by kolízny opatrovník vylúčil možnosť striedavej osobnej starostlivosti, len
sa odmietol záväzne vyjadriť pred otcom bez zistenia ostatných skutočností, a teda i výpovede matky.
Naviac, vo veci ešte nebolo konané, prvostupňový súd iba ustanovil kolízneho opatrovníka. Tvrdenia

otca o vyjadreniach a postupoch kolízneho opatrovníka v inom konaní sú irelevantné.

Odvolací súd záverom dodáva, že zmyslom zákonného zastúpenia maloletého dieťaťa kolíznym
opatrovníkom je zabezpečiť ochranu práv a záujmov maloletého dieťaťa v prípade, že tak nemôžu urobiť
jeho rodičia, a preto ustanovenie kolízneho opatrovníka nemôže byť formálnou záležitosťou. V priebehu

celého konania je súd povinný sledovať, a to v súvislosti so zisteniami súdu v rámci jeho úradnej činnosti,
či ustanovený opatrovník aj svojou faktickou činnosťou háji a sleduje záujem zastúpeného maloletého
dieťaťa a v prípade vzniku pochybností je súd povinný sa touto otázkou dôsledne zaoberať.

Keďže v danom prípade odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti svedčiace o tom, že by ustanovený

kolízny opatrovník nesledoval záujem dieťaťa, napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219
ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.