Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 22, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/32/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213206823
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213206823.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom
Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanému: V. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bydlisko F., o zaplatenie zmenkovej sumy 770 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 25. októbra 2016 č.k. 6C/291/2013-100, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd

prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie o návrhu žalobcu na zaplatenie zmenkového
úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 770 eur od 20.11.2009 do zaplatenia zastavil. V ostatnej
časti zamietol návrh žalobcu, ktorý podal formou tlačiva podľa nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007 (ďalej len nariadenie) o zaplatenie zmenkovej sumy 770 eur s príslušenstvom.
Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil čl. 2 ods. 1, čl.
3 ods. 1, čl. 5 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007, čl. I § 75, čl. I. §
5 ods. 1, 2, 3, čl. I. § 33 ods. 1, 2, čl. I. § 11 ods. 1, 3, čl. I. § 12 ods. 1, čl. I. § 13 ods. 1, čl. I. §

14 ods. 1, čl. I. § 20 ods. 1, 2, čl. I. § 17 ods. 1, 2, čl. I. § 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákona
zmenkového a šekového, § 3 ods. 1, § 34, § 39 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 295 Civilného sporového poriadku. Zisťoval, či predložená zmenka
je platná a či z nej pre vystaviteľa mohla vzniknúť povinnosť, ktorá zakladá uplatnené právo žalobcu.
Dospel k záveru, že na základe dohody o vyplnení zmenky uvedenej v bode 17 VÚP nevzniklo platné
vyplňovacie právo veriteľovi, pretože nebolo určito dohodnuté, čo bude tvoriť zmenkovú sumu. Bez
platného vyplňovacieho práva nemohla vzniknúť platná zmenka. Z neplatnej zmenky žalovanému

nevznikla povinnosť zaplatiť predmetnú pohľadávku. Navyše dospel k záveru, že dohodu o vyplnení
zmenky treba považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola individuálne dojednaná
so spotrebiteľom, bola spotrebiteľovi navrhnutá dodávateľom a jej obsah preto spotrebiteľ žiadnym
spôsobom nemohol ovplyvniť. Spôsobuje značnú nerovnováhu a právach a povinnostiach zmluvných
strán na škodu spotrebiteľa, ktorý v čase podpísania predmetnej zmluvy vôbec nemal vedomosti o jej
dôsledkoch. Veriteľ tým, že predložil spotrebiteľovi na podpis zmenku sledoval jedine svoj obchodný
zámer a využil neznalosť zákona žalovaným a jeho odkázanosť na poskytnutie úveru. Konanie veriteľa

považoval za nekalú obchodnú praktiku, ktorej sa nemôže poskytnúť súdna ochrana. Neprijateľnú
zmluvnú podmienku považoval za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov
konania rozhodol § 255 CSP a v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov tohto konania nepriznal,
pretože neboli preukázané výdavky, ktoré mu v konaní vznikli.2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal rozsudok v napadnutej
zamietajúcej časti zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie mu svojím postupom
odňal možnosť konať pred súdom a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že
súd prvej inštancie vykonal dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými
dôkazmi, hoci žalobca ani žalovaný takéto dokazovanie nenavrhli. Dokazovanie je podľa § 120 OSP
ovládané prejednacou zásadou. Predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, preukazujúcu

jasne, úplne a zrozumiteľne jeho právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme
a obsahu zmenky zo strany žalovaného neboli žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá
by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov. Súd prvej inštancie mal rozhodnúť o práve na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a
6 Nariadenia č. 61/2007 vzniesť námietky voči zmenke. Ak tak neurobil, akékoľvek iné námietky musia
byť odmietnuté z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Namietal, že súd

prvej inštancie nesprávne vykonával a hodnotil dôkazy na skutočnosti, ktoré netvrdila žiadna strana,
preto dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej
interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Namietal voči odôvodneniu
napadnutej zamietajúcej časti rozhodnutia, podľa ktorého je dohoda o vyplnení zmenky neplatná.
Poukázal na rozhodnutia iných súdov, ktoré rozhodli v obdobných veciach v jeho prospech. Trval na tom,

že je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom žiadneho spotrebiteľského vzťahu.
Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. S odkazom na ustanovenie
§ 17 Zmenkového a šekového zákona žalovaný nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči
majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Súd prvej inštancie
porušil poučovaciu povinnosť obmedzenú ustanovením § 5 ods. 1 OSP. Kauzálne námietky sú po

indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah medzi žalovaným a remitentom irelevantný. Nie je
mu známy obsah údajného zmluvného vzťahu. Poukázal na samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť
zmenkového záväzku, preto nemožno hovoriť, že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch a tomuto zákonu odporuje. Zmenka má všetky zákonom predpísané náležitosti. Namietal
tiež voči aplikácii ust. § 79 ods. 3 a § 372y OSP na prebiehajúce konanie. V danej veci ide o

konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu podľa nariadenia európskeho parlamentu a rady (ES)
č. 861/2007, ktoré obsahuje špeciálne procesné ustanovenia, je prameňom úniového práva a má
prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Tvrdil, že na ust. § 79 ods. 3 OSP nie je možné aplikovať
retroaktívny výklad vzhľadom na absenciu výslovného príkazu doplniť návrh na začatie konania v
prechodnýchustanoveniach.Ďalejnamietal,žedohodaovyplňovacomprávenemohlabyťneplatnouani

neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože zákon č. 258/2001 Z.z. pripúšťal zabezpečenie nárokov zo
spotrebiteľského úveru zmenkou. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške
dlhu v čase vyplnenia zmenky. Na podporu svojich argumentov poukázal na rozhodnutia iných súdov.

3. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou
sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa
náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým
stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania

(§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k
názoru, že odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z
neho aj správny právny záver, preto rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil. Vzhľadom k záveru o vecnej správnosti napadnutého rozsudku ako i jeho
dôvodov, odvolací súd nepovažuje za potrebné opakovať tie isté podstatné dôvody, ktoré sú obsiahnuté

v napadnutom rozsudku, vrátane citácie ustanovení právnych predpisov vzťahujúcich sa na tento prípad.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6.Civilnýsporovýporiadok,ktorýbolprijatýzákonomč.160/2015Z.z. anadobudolúčinnosť01.07.2016,
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na
tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti.7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1

Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa žalobca domáhal
zaplatenia uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom, zmenkovej odmeny a trov konania. Podľa
predloženého návrhu je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil
žalovaný, pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ

neuhradil.

10. Súd prvej inštancie veci rozhodol dňa 25.10.2016. V Zbierke súdnych rozhodnutí SR bolo pod
číslom 93/2015 publikované spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia z
20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky

vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledovnom znení:
I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1/ pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku

v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ:
2/ pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.

II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky ( bez ohľadu na to,
či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška

uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

11. Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu bolo
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky - v zákonom
stanovenom osobitnom médiu so špeciálnym zameraním a účelom, pod R 93/2015. Uvedeným

postupomplnilnajvyššísúdzákonomstanovenúpovinnosťdbaťojednotnývýkladajednotnépoužívanie
zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov (§ 16 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch
a sudcoch). Táto povinnosť mu v súčasnosti vyplýva z ustanovenia § 8 ods. 3 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. O publikovaní predmetného rozhodnutia bolo
rozhodnuté v rámci zákonom upraveného mechanizmu zabezpečujúceho koherentnosť judikatúry (IV.

ÚS 60/2010). Osobitný proces, výsledkom ktorého bolo publikovanie spoločného stanoviska oboch
kolégií v zbierke ako R 93/2015, priznáva tomuto stanovisku osobitný význam. Výklad
najvyššieho súdu, ktorý v ňom podal, nie je síce právne (de iure) záväzný, fakticky (de facto) má ale
vysokú vecnú autoritu. I keď judikatúra najvyššieho súdu nie je formálne záväzná, ipso iure normatívnu
silu má, a to tak vo vertikálnej línii (voči súdom nižších stupňov), ako aj v horizontálnej línii (medzi

jednotlivými senátmi a kolégiami najvyššieho súdu navzájom). Nemožno prehliadať podstatný rozdiel
medzi rozhodnutím nepublikovaným v zbierke (ďalej len „nepublikované rozhodnutie“) a rozhodnutím,
ktoré bolo na podklade zákonom určenej procedúry navrhovania a schvaľovania osobitným orgánom
najvyššieho súdu uverejnené v zbierke (ďalej len „publikované rozhodnutie“). Pokiaľ nepublikované
rozhodnutie najvyššieho súdu vyjadruje názor členov senátu (resp. väčšiny členov senátu) najvyššieho

súdu v individuálne ním prejednávanej veci, názor vyjadrený v publikovanom rozhodnutí je zároveň
zovšeobecňujúcim názorom (relevantnej väčšiny) členov kolégia najvyššieho súdu, ktoré vždy tvorí
viacero senátov. Názor vyjadrený v nepublikovanom rozhodnutí sa v tomto zmysle prípadne (ak vec
prejednávajúci senát dospeje k záveru, že sú pre to splnené podmienky) môže odkloniť či odchýliť odnázoru vyjadreného v publikovanom rozhodnutí, tým ale ešte bez ďalšieho nedochádza k „prekonaniu“
názoru, na ktorom spočíva publikované rozhodnutie. Zákon č. 191/1950 Sb. reagoval na prijaté
rozhodnutie zákonom č. 438/2015 Z.z. účinným od 23.12.2015. Doplnil v čl. II. Zákon č. 191/1950 Sb.

v §17 ods.1 o novú vetu a doplnil odsek 2. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak je žalovaným
zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno
majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystavovateľovi alebo k
predošlým majiteľom vždy. V konaní v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej
povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný

zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho záväznosť zo zmluvy vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.
Poznámka pod čiarou odkazuje príkladmo na § 52 OZ, § 5a zákona č. 250/2007 Z.z.

12. Odvolací súd riadiac sa judikátom R 93/2015, by preto v zásade nemusel vysvetľovať, prečo
tento judikát považuje za opodstatnený (platí totiž zásada, že len ten, kto volí odklon od judikatúry,
musí náležite vysvetliť, prečo sa neriadi judikátom). Napriek tomu však viazaný rozsahom a dôvodmi

odvolania (§ 379, § 380 CSP), k jednotlivým odvolacím dôvodom žalobcu spočívajúcim predovšetkým
v zdôraznení platnosti príslušnej zmenky a nepripustení akéhokoľvek súdneho prieskumu okolností
vzniku zmenky a vykonania dokazovania v tomto smere udáva, že sa nestotožnil s jeho argumentáciou
spochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní dôkazov. Pri postupe podľa nariadenia č. 861/2007 je súd
povinný rešpektovať právo na spravodlivý súdny proces a zásadu kontradiktórneho konania, najmä pri

rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné
pre vydanie rozhodnutia. Z článku 19 nariadenia vyplýva, že pokiaľ nariadenie neustanovuje inak,
európskekonanievoveciachsnízkouhodnotousariadiprocesnýmprávomčlenskéhoštátu,vktoromsa
konanie vedie. Nariadenie nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je
možné aplikovať procesnoprávne predpisy použiteľné v slovenskom právnom poriadku, predovšetkým

aplikáciu znalostí určitých okolností súdu z jeho činnosti a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či
ochrany dobrých mravov. Civilný sporový poriadok dokazovanie v spotrebiteľských sporoch upravuje
v ustanoveniach § 295 a § 296, ktoré umožňujú súdu jednak vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ
nenavrhol, ak je to nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci. Tiež stanovujú, že ustanovenia o sudcovskej
koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa v spotrebiteľských sporoch nepoužijú. Úvaha

týkajúca sa prieskumu uplatneného nároku s oporou v doloženej zmenke nemôže byť ovplyvňovaná
povahou použitého procesného nástroja. Skúmanie prípadnej absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej
súd pristupuje ex offo nie je nariadením vylúčená. Súd prvej inštancie správne vykonal dokazovanie v
súlade s ustanovením § 295 CSP, správne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a skutkový
stav, na ktorý aplikoval správne ustanovenia zákona v správnej interpretácii. Odvolací súd preto

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny potvrdil. Súd prvej
inštancie svoje rozhodnutie založil na neplatnej dohode o vyplňovacom práve, z ktorej veriteľovi nemohlo
vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Žalobca sa tejto časti v dôvodoch odvolania neuviedol k
právnemu posúdeniu veci nič, argumentoval len tým, že súd prvej inštancie nemohol založiť svoj názor
na skúmaní tohto právneho úkonu, ktorého nebol účastníkom a mal rozhodovať len na základe ním

predloženej zmenky. Vzhľadom na vyššie uvedené, prijaté stanovisko NS SR v judikáte R 93/2015
odvolací súd považuje tento odvolací dôvod za bezpredmetný.

13. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že na základe dohody o vyplnení zmenky uvedenej v bode 17
VÚP nevzniklo platné vyplňovacie právo veriteľovi, pretože nebolo určito dohodnuté, čo bude tvoriť

zmenkovú sumu. Bez platného vyplňovacieho práva nemohla vzniknúť platná zmenka. Z neplatnej
zmenky žalovanému nevznikla povinnosť zaplatiť predmetnú pohľadávku. Navyše dospel k záveru, že
dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá nebola so žalovaným individuálne
dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, preto je
neplatná. Na základe uvedených záverov správne rozhodol tak, že žalobu, po čiastočnom zastavení

konania, zamietol. Žalobca v odvolaní citoval rozhodnutia súdov nesúladných s judikátom R 93/2015.
Žalobca okrem citácii týchto rozhodnutí neuviedol nič, v čom nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej
inštancie, len z obsahu predložených rozhodnutí odvolací súd vyvodil, že podľa názoru žalobcu súd
prvej inštancie bol oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia
pre jej platnosť zo zákona do nej uviesť. S uvedenými dôvodmi sa odvolací súd vyporiadal vo vyššie

uvedených dôvodoch.

14. V závere odvolací súd dodáva, že jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada,
podľa ktorej sú členské štáty povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň súpovinné zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli
záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená,
že v prípade uplatnenia nároku zo zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je

spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj
v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti
nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010
nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa na základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo
zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských

úveroch č. 258/2001 Z.z. a prijatím nového zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom
od 01.01.2011 do 30.04.2014. S účinnosťou od 01.05.2014 je táto ochrana zabezpečená v zákone
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje
žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo
EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za

istých okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch môže byť nepoužiteľná.
Pokiaľ však došlo k použitiu zmenky v spotrebiteľskom vzťahu súd je povinný preskúmať, či zmenka
bola vystavená v súlade s právnou úpravou účinnou v rozhodnom čase (v čase vystavenia zmenky).

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti

podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania voči žalobcovi z dôvodu, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný. O výške

trovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciesamostatnýmuznesenímvydanýmvyššímsúdnymúradníkom
podľa § 262 ods. 2 CSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).