Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 26, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/95/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213229034
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1213229034.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobcu: X. D., I. XXX, Q. Z. X.,
zastúpenéhoadvokátomJUDr.MichalomAntalom,Hlavná13,Trnava,protižalovanej:ČSOBPoisťovňa,
a.s., Vajnorská 100/B, Bratislava, o zaplatenie 13.154,21 eura s prísl., na odvolanie žalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 14C/250/2013-216, zo dňa 29.9.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým medzitýmnym rozsudkom súd prvej inštancie určil, že nárok žalobcu uplatnený žalobou
zo dňa 14.3.2013 je daný s tým, že o výške uplatneného nároku a náhrade trov konania rozhodne po
právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 15.3.2013 domáhal rozhodnutia,
ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť za žalobcu na účet poistníka (Československá
obchodná banka, a.s. ďalej len „ČSOB, a.s.“) poistné plnenie 13.154,21 eura s prísl. na tom skutkovom
základe, že dňa 11.4.2007 uzavrel s ČSOB, a.s., pobočkou zahraničnej banky, zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. J súčasťou ktorej bola i poistná zmluva č. XXXXXXXXX, ktorú podpísala i žalovaná. Poistnou
zmluvou si žalobca poistil pre prípad poistnej udalosti (smrti, plnej invalidity alebo práceneschopnosti)

splatenie zostatku bankou poskytnutého úveru. Spotrebiteľský úver vo výške 16.596,96 eura žalobca
riadne a včas splácal podľa dohodnutého mesačného splátkového kalendára, a to až do októbra 2009,
kedy došlo k poistnej udalosti (náhlej cievnej mozgovej príhode), následkom ktorej bol hospitalizovaný
a následne uznaný plne invalidným s poklesom vykonávať zárobkovú činnosť o 75 % oproti zdravej
fyzickej osobe. Zostatok nesplatenej istiny k 25.10.2009 (t.j. ku dňu, kedy bol Sociálnou poisťovňou
uznaný za plne invalidného) predstavoval 10.946,70 eura. Okamžite po tom, ako bol po hospitalizácii
schopný, listom z 13.10.2009 oznámil poistnú udalosť žalovanej a vyzval ju, aby v zmysle poistnej

zmluvy poukázala plnenie oprávnenému, t.j. peňažnému ústavu ČSOB, a.s. Žalobca žalovanej zaslal
všetky požadované doklady nutné k likvidácii poistnej udalosti. Žalovaná mu oznámila, že nie je ochotná
poistné plnenie banke poskytnúť, a to z dôvodu, že vraj v čase uzatvárania úverovej a poistnej zmluvy
trpel hypertenziou I, ktorá bola príčinou náhlej mozgovej cievnej príhody. Listom zo 16.1.2011 požiadal
poistníka (ČSOB, a.s.), aby mu predložil fotokópie dokladov, ktorými písomne požiadal žalovaného o
poistné plnenie a o zaslanie stanoviska poisťovateľa, z akého dôvodu odmietol previesť poistné plnenie
aj napriek tomu, že došlo k poistnej udalosti. Na tento list odpoveď nedostal. Nakoľko ČSOB, a.s.,

ktorá žalobcovi poskytla spotrebiteľský úver si uplatňovala nárok na zaplatenie nesplateného zostatku
úveru 13.154,21 eura s prísl., a žalovaná odmietla toto plnenie poskytnúť, žalobca bol nútený domáhať
sa ochrany svojich práv súdnou cestou. V doplnenej právnej a skutkovej argumentácii žalobca ďalej
uviedol, že v čase, keď poistnú zmluvu podpisoval, trpel hypertenziou I, čo je mierne zvýšený krvnýtlak v hodnotách 140 až 159 systolického tlaku a 90 až 99 diastolického tlaku. Podľa oficiálnych
štatistík má takto zvýšený krvný tlak približne polovica celej populácie SR (52 % u mužov a 40 % u
žien). Samotná zamestnankyňa žalovanej, ktorá so žalobcom úverovú a poistnú zmluvu uzatvárala,

reagovala na informáciu o tom, že má zvýšený krvný tlak a berie lieky na jeho zníženie tak, že keby
zvýšený krvný tlak mal tvoriť prekážku pri uzavretí poistného plnenia, tak by v podstate nemohli nikoho
poistiť. Pre odmietnutie poskytnutia poistného plnenia žalovanou neboli splnené ani dve zo zákonných
podmienok uvedených v § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých je poistiteľ oprávnený
odmietnuť plnenie z poistnej zmluvy, ak sa po poistnej udalosti dozvie, že príčinou bola skutočnosť,

ktorú pre vedome nepravdivé odpovede nemohol zistiť pri dojednávaní poistenia, a ktorá bola pre
uzavretie poistnej zmluvy podstatná. Vyhlásenie žalobcu v čl. 7 bod 11 zmluvy v spojení so Všeobecnými
zmluvnými podmienkami sa malo považovať za bezvadné, keďže žalobca pri jeho podpísaní vychádzal z
toho, že hypertenzia I nie je v zmysle čl. 3 bod 6 Všeobecných poistných podmienok pre životné poistenie
(ďalej len „VPPŽP“) skutočnosťou predstavujúcou rozpor s jeho vyhlásením. Zo sumy 13.154,21 eura
predstavuje poistné plnenie čiastku 10.946,70 eura a zvyšná časť 2.207,51 eura, predstavuje jeho nárok

na náhradu škody, ktorú mu žalovaná spôsobila tým, že porušuje svoju povinnosť vyplývajúcu z poistnej
zmluvy, a to povinnosť poskytnúť poistné plnenie riadne a včas.

3. Súd prvej inštancie skonštatoval, že o uplatnenom práve, t.j. o veci samej súd rozhoduje spravidla
formou rozsudku, keď rozsudkom by sa malo v zásade vždy rozhodnúť o celej prejednávanej veci,

avšak ak je to účelné, môže rozhodnúť rozsudkom najskôr len o základe prejednávanej veci (tzv.
medzitýmny rozsudok). Medzitýmny rozsudok predstavuje rozsudok o základe uplatneného nároku.
Základ uplatneného nároku definuje iba teória a judikatúra. Základom predmetu konania budú všetky
okolnosti determinujúce výšku predmetu konania, teda všetky tie skutkové a právne otázky, od ktorých
posúdenia závisí výška uplatneného nároku. Za základ prejednávanej veci, o ktorom môže súd

rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, treba spravidla považovať všetky sporné otázky vyplývajúce z
uplatňovaného nároku, ktoré musí posúdiť, ak má súd o veci rozhodnúť, s výnimkou výšky nároku
(RV/1968).Malzapreukázané,žemedzižalobcomaČSOB,a.s.vznikolprávnyvzťahnazákladezmluvy
o spotrebiteľskom úvere č. J. uzavretej dňa 11.4.2007. Súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo aj
poistenie úveru uzavreté medzi žalovanou ako poisťovateľom, ČSOB, a.s. ako poistníkom a žalobcom

ako poisteným, pričom žalovaná ako poisťovateľ bola v prípade vzniku poistnej udalosti počas doby
poistenia povinná poskytnúť poistné plnenie vo výške zostatku úveru ku dňu vzniku poistnej udalosti.
Poistnou udalosťou sa rozumela smrť poisteného alebo invalidita poisteného následkom choroby alebo
úrazu. Ozrejmil, že poistná zmluva o poistení dlžníkov zo spotrebiteľských úverov pre fyzické osoby bola
uzavretá medzi ČSOB, a.s. a žalovanou, pričom táto zmluva bola uzavretá v prospech tretích osôb podľa

§ 794 Občianskeho zákonníka. Na takto uzavretú poistnú zmluvu sa primerane použijú ustanovenia § 50
Občianskeho zákonníka. Osoba, v prospech ktorej je zmluva uzavretá, sa stáva subjektom tejto zmluvy
okamihom, kedy so zmluvou prejaví súhlas. Žalobca prejavil súhlas s poistnou zmluvou 11.4.2007, a to
podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súčasťou ktorej bolo aj poistenie úveru, t.j. od tohto dňa sa
žalobca stal oprávnenou osobou z poistnej zmluvy. Z pohľadu právnej kvalifikácie súd prvej inštancie

dôvodil, že išlo o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže poisťovateľ
a poistník konali pri uzavretí poistnej zmluvy v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Na druhej strane
žalobca pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a prejavení súhlasu so zmluvou o poistení úveru
nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Mal za to, že účelom úpravy spotrebiteľského práva
je dosiahnuť vyrovnanie faktického nerovného postavenia spotrebiteľa s profesionálnym dodávateľom

vzhľadom na okolnosti, pri ktorých dochádza k uzatváraniu zmlúv s ohľadom na väčšiu profesionálnu
skúsenosť dodávateľa, jeho lepšiu znalosť práva a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb; právna
úprava tak poskytuje spotrebiteľovi ako slabšej strane záväzkových vzťahov zvýšenú mieru ochrany s
tým, že tieto zásady sa prejavujú v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že súčasťou poistnej zmluvy boli aj poistné podmienky pre poistenie
úverov poskytovaných ČSOB, a.s. v zmysle ktorých, bola žalovaná povinná poskytnúť poistné plnenie
vo výške zostatku úveru ku dňu vzniku poistnej udalosti - invalidity žalobcu v dôsledku choroby. Žalobca
preukázal vznik invalidity v dôsledku choroby predložením Lekárskej správy vypracovanej posudkovým
lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne z 1.2.2010 (ďalej len ako „Lekárska správa SP“)

a rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX zo 4.5.2010. Z uvedených listinných dôkazov
mu vyplynulo, že pokles schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť od 25.10.2009 je viac ako
70 %, resp. 75 %. Z lekárskej správy SP mu ďalej vyplynulo, že žalobca trpí chorobami: arteriálna
hypertenzia III (I10), stav po ischemickej ACMP hemisférne vľavo (I63), poruchy nervových koreňova spletí, vertebrogénny algický CB, LS syndróm a uzavrel, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím
bola hypertenzia III s orgánovými zmenami. Podotkol, že žalovaná odmietla poskytnúť žalobcovi poistné
plnenie z dôvodu, že invalidita vznikla v dôsledku hypertenzie s orgánovými zmenami a žalobca

sa na hypertenziu liečil od roku 2001; dôvodil však tým, že ako uviedla samotná žalovaná a ako
vyplýva z lekárskej správy SP, invalidita bola spôsobená chorobou - hypertenziou (I10) s orgánovými
zmenami, pričom ďalšou chorobou žalobcu, ktorej existencia vyplýva z lekárskej správy, bola diagnóza
I63 (mozgový infarkt - podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb). Na základe týchto skutočností mal
za preukázané, že hypertenzia nebola jediným dôvodom vzniku invalidity žalobcu. Z vykonaného

dokazovania nemal za preukázané, že by pokles zárobkových možností žalobcu o viac ako 70 % bol
spôsobený výlučne v dôsledku choroby - hypertenzie (kód I10 Medzinárodnej klasifikácie chorôb). Z
týchto dôvodov vyslovil názor, že neobstojí tvrdenie žalovanej, podľa ktorej žalovaná nemohla poskytnúť
poistné plnenie z dôvodu, že žalobca sa od roku 2001 liečil na hypertenziu. Súd prvej inštancie v
odôvodnení tiež poukázal na čl. 3 bod 2 VPPŽP, z ktorých vyplýva, že žalovaná je povinná poskytnúť
poistné plnenie v prípade, kedy invalidita žalobcu vznikla v dôsledku konkrétnej choroby, pričom táto

konkrétna choroba, ktorá mala za následok vznik invalidity, musela u žalobcu vzniknúť najskôr v deň
začiatku poistenia. Nestotožnil sa s tvrdením žalovanej, že uvedené ustanovenie neuvádza stupeň
choroby a z tohto dôvodu môže odmietnuť poskytnúť poistné plnenie a v tejto súvislosti ozrejmil,
že v medicíne sa všeobecne rozoznávajú tri štádia hypertenzie: 1. štádium, kedy má pacient iba
zvýšený krvný tlak bez orgánových zmien, 2. štádium, kedy k zvýšenému krvnému tlaku pristupujú

zmeny na orgánoch (srdce, obličky, mozog, tepny) a 3. štádium, kedy sa k zvýšenému krvnému
tlaku pridružujú ťažké orgánové zmeny sprevádzané zlyhávaním týchto orgánov (srdcové zlyhanie,
srdcový infarkt, mozgová mŕtvica, porušená funkcia obličiek, postihnutie tepien dolných končatín a
ďalšie). Z uvedeného mu logicky vyplynulo, že hypertenzia I, resp. hypertenzia II nie sú spôsobilé u
pacienta vyvolať také následky, ktoré by viedli k mozgovému infarktu a mali tak za následok pokles

schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. V kontexte uvedeného uviedol, že
cit. ustanovenie poistných podmienok pripúšťa vzhľadom na svoje všeobecné znenie príliš extenzívny
výklad, je nejednoznačné a spôsobilé zavádzať potenciálnych spotrebiteľov, ktorí uzatvárajú s ČSOB,
a.s. zmluvy o spotrebiteľských úveroch a zároveň prejavujú súhlas s poistením úveru.

5. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že v čl. 3 bod 6 VPPŽP sú vymenované choroby (cievna
mozgová príhoda, diabetes mellitus, ischemická choroba dolných končatín, ischemická choroba srdca
alebo zhubný novotvar), pričom pokiaľ poistený trpí niektorou z týchto chorôb ku dňu vzniku poistenia
alebo mu bola diagnostikovaná 5 rokov pred začiatkom poistenia, žalovaná by bola povinná poskytnúť
poistné plnenie len vtedy, pokiaľ invalidita poisteného nastala v dôsledku úrazu. Mal za to, že ide o

nejednoznačné ustanovenie spôsobilé zavádzať spotrebiteľov; pokiaľ by sa čl. 3 bod 2 mal vzťahovať na
akúkoľvek chorobu, ktorou poistený trpí pred vznikom poistenia alebo ku dňu vzniku poistenia, nebola
by potrebná osobitná úprava v čl. 3 bod 6 vzťahujúca sa len na vymedzené druhy chorôb. Z cit. čl. 3
bod 6 rovnako nemal za jednoznačné, či sa žalovaná zbavuje povinnosti poskytnúť poistné plnenie len
vtedy, pokiaľ u poisteného vznikne invalidita výlučne v dôsledku niektorej z taxatívne uvedených chorôb

alebo v dôsledku akejkoľvek choroby, ktorá by mohla spôsobiť u poisteného invaliditu. S ohľadom na
uvedené vyvodil záver, že uvedené ustanovenie je spôsobilé u spotrebiteľov vyvolať dojem, že žalovanej
nevznikne povinnosť poskytnúť poistné plnenie výlučne len v prípade, že invalidita nastane v dôsledku
niektorej z taxatívne vymedzených chorôb a poistený trpí touto chorobou ku dňu vzniku poistenia. Táto
skutočnosť mu napokon vyplynula aj z listu žalobcu z 26.2.2010 adresovaného žalovanej, ktorým ju

žiadal o vyplatenie poistného plnenia, nakoľko sa domnieval, že hypertenzia sa nenachádza medzi
chorobami vymenovanými v čl. 3 bod 6 a mal za to, že splnil všetky podmienky pre poskytnutie poistného
plnenia.

6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v prípade nejednoznačnosti významu ustanovení

spotrebiteľských zmlúv musí súd pristúpiť k aplikácii § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka; pokiaľ dôjde
pri výklade obsahu spotrebiteľskej zmluvy k pochybnostiam, vzhľadom na jeho nejednoznačné alebo
nejasné vyjadrenie, považoval za potrebné výklad vždy uskutočniť v prospech spotrebiteľa. Zmyslom
uvedenéhozákonnéhoustanoveniaje,abysanejasné,nejednoznačnéalebodvojzmyselnéustanovenie
vykladalo v neprospech tej zmluvnej strany, ktorá dotyčné ustanovenie zmluvy naformulovala vo

svojich zmluvných podmienkach, t.j. na úkor dodávateľa (in dubio contra proferentem). Poznamenal,
že účastníci zmluvného vzťahu sú pri úprave zmluvných vzťahov povinní odstrániť všetko, čo by
mohlo viesť ku vzniku rozporov. Zvýšené nároky sa v tomto smere pri spotrebiteľských zmluvách
kladú na dodávateľa, ktorý ako profesionál znalý práva má zmluvné ustanovenia naformulovať tak, abyzodpovedali ustanoveniam upravujúcim daný zmluvný typ, boli v súlade s ustanoveniami Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a aby boli presné a
jednoznačné. Nesplnenie tohto očakávania má za následok, že výklad zmluvy sa vykoná v neprospech

toho, kto sa mal vyjadriť jasnejšie (interpretatio est contra eum facienda, qui clarius loqui debuisset).
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie považoval čl. 3 VPPŽP - Poistné plnenie
pre prípad invalidity následkom choroby alebo úrazu za nejednoznačné, pripúšťajúce rôzny výklad, z
čoho vyvodil, že jeho výklad sa musí uskutočniť v prospech spotrebiteľa, t.j. žalobcu. Žalobca preukázal,
že po vzniku poistenia bol Sociálnou poisťovňou uznaný invalidným v dôsledku choroby, ktorá nastala

až po vzniku poistenia, t.j. nastala poistná udalosť a túto skutočnosť žalobca žalovanej riadne oznámil.

7. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalovaná suma 13.154,21 eura pozostáva zo sumy 10.946,70
eura ako zostatku úveru ku dňu vzniku poistnej udalosti, t.j. poistného plnenia a zo sumy 2.207,51 eura
ako nároku na náhradu škody, ktorá žalobcovi vznikla porušením povinnosti žalovanej z poistnej zmluvy
poskytnúť poistné plnenie riadne a včas. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody mal za

potrebné posudzovať v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zhrnul, že základnými predpokladmi vzniku
občianskoprávnej zodpovednosti sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť
medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie s tým, že pre vznik zodpovednosti za škodu
je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých uvedených predpokladov. Z vykonaného dokazovania mu

vyplynulo, že žalobca splnil všetky podmienky pre poskytnutie poistného plnenia, pričom odmietnutím
vyplatenia poistného plnenia zo strany žalovanej došlo k porušeniu jej právnej povinnosti, ktorá jej
vznikla z poistnej zmluvy. Pretože žalovaná neposkytla poistné plnenie vo výške zostatku úveru ku dňu
vzniku poistnej udalosti (10.946,70 eura), žalobca túto sumu riadne neuhradil ČSOB, a.s., ktorá vyhlásila
úver za predčasne splatný k 15.8.2010. ČSOB, a.s. sa pritom žalobou podanou na Okresnom súde

Trnava domáha voči žalobcovi (v postavení žalovaného) zaplatenia 13.154,21 eura titulom neplnenia
povinností vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 11.4.2007. S ohľadom na uvedené vyvodil,
že žalobcovi vznikla škoda minimálne v rozsahu, o ktorý sa navýšila suma nesplatenej časti úveru ku dňu
vzniku poistnej udalosti, k čomu by nedošlo, keby žalovaná riadne splnila svoje povinnosti vyplývajúce jej
z poistnej zmluvy. Z listov žalovanej adresovaných žalobcovi, rovnako z vyjadrení zástupkyne žalovanej

v priebehu konania je preukázaná vedomosť aj úmysel neposkytnúť?žalobcovi poistné plnenie, čím
došlo k zavinenému porušeniu zmluvných povinností. Na uvedenom základe súd prvej inštancie dospel
k záveru, že žalobca splnil všetky predpoklady pre poskytnutie poistného plnenia zo strany žalovanej
s tým, že porušením zmluvnej povinnosti žalovanej boli splnené aj všetky predpoklady pre vznik
zodpovednosti za následnú škodu spôsobenú žalobcovi a v zmysle § 52 ods. 1, § 54 ods. 1, ods. 2, §

788 ods. 1, ods. 3, § 793 ods. 1, ods. 2, § 794 ods. 1, ods. 2, § 50 ods. 1, ods. 2, § 795 ods. 1, § 797 ods.
1, ods. 2, ods. 3, § 802 ods. 2, § 420 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 442 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka,
za použitia § 152 ods. 2 O.s.p. rozhodol o základe prejednávanej veci tak, že nárok žalobcu je daný.

8. Záverom súd prvej inštancie v odôvodnení ešte konštatoval, že žalobca navyše pri uzavretí zmluvy

o spotrebiteľskom úvere informoval pracovníčku ČSOB, a.s. Ing. K. G. o tom, že sa lieči na hypertenziu
I, ktorá skutočnosť mala byť uvedená v príslušnom dotazníku. Svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla,
že pri skúmaní zdravotného stavu klienta pre prípad uzavretia zmlúv o spotrebiteľských úveroch sa
vypĺňa zdravotný dotazník, ktorý obsahuje niekoľko otázok, na ktoré klient odpovie, odpovede pracovník
vyznačí a dotazník je potom súčasťou dokumentov k danému zmluvnému vzťahu. Nepamätala si, či

bola reč o tlaku, vo všeobecnosti je však takáto otázka súčasťou dotazníka, takže mala byť súčasťou
aj ich stretnutia. Z výpovede svedkyne súdu prvej inštancie jednoznačne vyplynulo, že pri uzatváraní
zmluvy došlo k vyplneniu dotazníka o zdravotnom stave žalobcu a uzavrel, že tvrdenie žalovanej,
že o existencii tohto dotazníka nemá žiadnu vedomosť, nemá podklad v skutkovom stave, lebo
dotazník sa stal súčasťou dokumentácie k zmluvnému vzťahu. Pretože však žalobca dotazník nemal k

dispozícii, nemohol ho objektívne v konaní predložiť na preukázanie svojich tvrdení; súd prvej inštancie
mal za nepochybné, že žalobca neposkytol nepravdivé alebo neúplné údaje pri uzatváraní zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktorého súčasťou bolo aj poistenie úveru a uzavrel, že žalovanej nevzniklo právo
odmietnuť poskytnutie poistného plnenia ani podľa § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

9. Proti rozsudku podala žalovaná odvolanie a žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť
a určiť, že nárok žalobcu nie je daný, alternatívne zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Nesúhlasila
s názorom súdu prvej inštancie, ktorý dôvodil najmä tým, že hypertenzia nebola jediným dôvodom
vzniku invalidity žalobcu, že nebolo preukázané, že by pokles zárobkových možností žalobcu o viacako 70 % bol spôsobený výlučne v dôsledku choroby - hypertenzie (kód I10 Medzinárodnej kvalifikácie
chorôb). Upriamila pozornosť odvolacieho súdu na to, že v doloženej Lekárskej správe SP - II. časť
Posudok, je jasne stanovené, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je hypertenzia III s orgánovými

zmenami - kap. IX, oddiel A, položka 10, písm. c) s tým, že v Lekárskej správe SP - I. časť Zápisnica
sa v rámci osobnej anamnézy ďalej uvádza, cit. „Od roku 2001 liečený pre hypertenziu, už vtedy
hypertonické zmeny aj na očnom pozadí.“ Poukázala na znenie čl. 1 bod 2 VPPŽP, osobitná časť -
poistenie pre prípad smrti alebo invalidity následkom choroby alebo úrazu, v nadväznosti na ktoré je
ďalej v čl. 3 bod 3 stanovené, že poistený preukáže poisťovateľovi invaliditu príslušným rozhodnutím

Sociálnej poisťovne a lekárskou správou posudkového lekára Sociálnej poisťovne. Uviedla, že podľa
vyššiecit.ustanovenípoistnýchpodmienokjetedadohodnuté,žepreúčelypoisteniainvaliditustanovuje
posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ktorý tak robí na základe odborných lekárskych nálezov a diagnóz
v zmysle platného zákona, pričom zákon presne stanovuje okruh diagnóz, ktoré spôsobujú zníženie
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a jednotlivé diagnózy sú ohodnotené percentom poklesu
schopnosti vykonávať túto činnosť. Na základe uvedeného sa pri šetrení poistnej udalosti invalidity

žalobcu a rozhodnutí o plnení z dohodnutého poistenia pre prípad nahlásenej poistnej udalosti invalidity
žalobcu opierala a mohla oprieť výlučne o rozhodnutie Sociálnej poisťovne - Lekársky posudok, v zmysle
ktorého diagnóza, pre ktorú bola klientovi priznaná invalidita, bola hypertenzia III s orgánovými zmenami
v rozmedzí 75 % z rozmedzia 75 % - 90 %. Ostatné diagnózy uvedené v Lekárskej správe SP v časti
„Choroba“, t.j. stav po ischemickej akútnej ACMP hemisferálne vľavo, poruchy nervových koreňov a

spletí, vertebrogénny algický CB, LS syndróm, neboli dôvodom priznania invalidity žalobcu, dokonca ani
zvýšenia percenta miery funkčného postihnutia vykonávať pracovnú/zárobkovú činnosť. Mala za zrejmé,
že CMP - t.j. stav po ischemickej akútnej ACPM hemisferálne vľavo, nebola dôvodom vzniku invalidity
žalobcu resp. nebola tak závažného charakteru, aby predstavovala rozhodujúce zdravotné postihnutie,
na základe ktorého by žalobca bol uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť 75 %. Žalobca bol Sociálnou poisťovňou uznaný invalidným s vyššie uvedenou mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť výlučne len z dôvodu hypertenzie III. Argumentovala tým, že
nakoľko z Lekárskej správy SP - II. časť Posudok je ako rozhodujúce, t.j. jediné zdravotné postihnutie
uvedená hypertenzia III s orgánovými zmenami, jej rozhodnutie neposkytnúť žalobcovi poistné plnenie
za invaliditu žalobcu bolo v súlade s vyššie citovanými poistnými podmienkami platných pre uzavreté

poistenie, ktorých prevzatie žalobca potvrdil svojím podpisom zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
R002404533.

10. Ďalej oponovala tým, že v prípade ochorenia hypertenzie sa jedná o jednu diagnózu rozdelenú do
troch štádií, ide o progresívne ochorenie, pri ktorom sa hypertenzia I postupne zhoršuje/progreduje na

stupeň II alebo III, pokiaľ nie je dodržaná
správna životospráva, kde rizikovými faktormi sú stres, fajčenie, nemožnosť relaxácie a pod.
Možnosťvylúčiťsúvislosťmedzijednotlivýmištádiamitejistejdiagnózyzuvedenýchdôvodovpretonieje
možné,apretozamlčaniečoilenprvéhoštádiatohtoochoreniapovažovalazadôvod,prektorýžalovaná
ako poisťovateľ odmieta uzavretie daného poistenia. V tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že

bolo jednoznačne preukázané, že žalobca v čase podpisu zmluvy o úvere už trpel hypertenziou II, t.j.
druhým štádiom hypertenzie, čo vzhľadom na vyššie uvedený progresívny charakter ochorenia je pre
uzavretie poistenia pre prípad invalidity podľa VPPŽP, osobitná časť - poistenie pre prípad smrti alebo
invalidity následkom choroby alebo úrazu nezanedbateľnou skutočnosťou a ktorá vyvracia tvrdenia
žalobcu o tom, že pri uzavretí poistenia nebol chorý a trpel len mierne zvýšeným krvným tlakom. Na

základe vyššie uvedeného mala za to, že jej rozhodnutie o neposkytnutí poistného plnenia žalobcovi z
dôvodu, že jeho invalidita vznikla následkom choroby existujúcej už v čase pred uzavretím poistenia,
vychádzalo z dohodnutých poistných podmienok uzavretého poistenia, t.j. vychádzalo z podmienky, že
poisťovateľ poskytuje poistné plnenie pre prípad invalidity výlučne na podklade Lekárskej správy SP,
ktorá ako rozhodujúce zdravotné postihnutie (ochorenie) žalobcu stanovila hypertenziu III s orgánovými

zmenami, teda ochorenie, ktorým žalobca trpel (v druhom štádiu) už v čase pred uzavretím poistenia.
Nemohla sa preto stotožniť so závermi súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu na poistné plnenie z
uzavretého poistenia bol v danom prípade daný bez ohľadu na Lekársku správu SP už len na základe
preukázania skutočnosti, že choroba - hypertenzia (kód I10 Medzinárodnej kvalifikácie chorôb) nebola
jediným resp. výlučným dôvodom vzniku invalidity žalobcu s poklesom jeho zárobkovým možností o

viac ako 70 %. Mala naopak za to, že vychádzajúc z Lekárskej správy SP, tvrdenie žalobcu, s ktorým
sa súd stotožnil o tom, že príčinou vzniku invalidity bola cievna mozgová príhoda, a nie hypertenzia,
nemá oporu v predložených dôkazoch. Záverom uviedla, že nakoľko vyššie uvedené skutočnosti tvoriapodstatu odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie v danej veci, v odvolaní sa vyjadruje iba k tejto
časti a k ostatným častiam odôvodnenia rozsudku sa nevyjadruje.

11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Uviedol, že žalovaná v odvolaní vytýka súdu prvej inštancie, že na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam; žalovaná nesúhlasila so záverom súdu prvej
inštancie o tom, že jeho invalidita nebola spôsobená výlučne hypertenziou stupňa III s orgánovými
zmenami, ale i ďalšou chorobou, ktorou bol mozgový infarkt, lebo nevyplýva z výsledkov vykonaného

dokazovania poukazujúc na Posudok SP, v zmysle ktorého diagnóza, pre ktorú mu bola priznaná
invalidita, bola hypertenzia III s orgánovými zmenami v rozmedzí 75 % z rozmedzia 75 - 90 %.
Ostatné diagnózy uvedené v lekárskom posudku sociálnej poisťovne vraj neboli dôvodom priznania
jeho invalidity, pričom žalovaná musela z uvedeného posudku vychádzať. Mal za to, že súd prvej
inštancie v odôvodnení svojho rozsudku jasne a logicky vysvetlil na základe akých skutočností k
svoju záveru dospel; žalobe vyhovel na základe troch samostatných dôvodov, z ktorých by bol každý

sám o sebe postačujúci. Súd prvej inštancie nárok považoval za daný z troch dôvodov: 1. nebolo
dostatočne preukázané, že jeho invalidita bola spôsobená výlučne chorobou, na ktorú trpel v čase
uzatvárania poistnej zmluvy, pričom žalovaná polemizuje iba s týmto dôvodom vo svojom odvolaní, 2.
ustanovenia VPPŽP umožňujú príliš extenzívny výklad, ktorý ho ako spotrebiteľa poškodzuje a obsahujú
nejednoznačné ustanovenia, ktoré spotrebiteľa zavádzajú. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné

tieto ustanovenia vykladať v jeho prospech, 3. z vykonaného dokazovania vyplýva, že pri uzatváraní
poistnej zmluvy informoval žalovanú prostredníctvom pracovníčky ČSOB, a.s. o tom, že sa lieči na
hypertenziu a táto skutočnosť mala byť uvedená v príslušnom zdravotnom dotazníku. Žalovaná pritom
v odvolaní polemizovala len s prvým uvádzaným dôvodom, keď podstatou podaného odvolania je len
jej tvrdenie o nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie o tom, že hypertenzia nebola jediným dôvodom

vzniku invalidity. Ostatné dôvody žalovaná vo svojom odvolaní zrejme účelovo opomínala. Pokiaľ ide o
samotný dôvod invalidity, žalobca mal za nesporné, že v čase uzatvárania predmetnej zmluvy netrpel
hypertenziou III. Rozširujúci výklad poistných podmienok zo strany žalovanej, v zmysle ktorého už
samotná skutočnosť, že sa pred uzatvorením poistnej zmluvy liečil na hypertenziu nižšieho stupňa
odôvodňuje odmietnutie vyplatiť mu poistné plnenie, nepovažoval za správny a v rozpore s § 54 ods. 2

Občianskeho zákonníka. Konanie žalovanej, ktorá mu odmieta poskytnúť poistné plnenie, argumentujúc
nejednoznačným výkladom všeobecných poistných podmienok, zhodnotil ako konanie, ktorým hrubo
porušuje jeho práva ako spotrebiteľa, od ktorého poberala „s ľahkým srdcom“ poistné, ale v okamihu,
keď došlo k poistnej udalosti a žalovaná má v zmysle poistnej zmluvy vyplatiť poistné plnenie, hľadá
všemožné argumenty na to, aby nemusela plniť.

12. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovanej bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
žalovanej nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.1.2017 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C.s.p.).

13. Podľa § 470 ods. 1, ods. 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

14. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie opodstatnenosti základu žaloby. Zhodnotením
výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 C.s.p. dospel k správnym skutkovým
záverom a vyvodil z nich aj správny právny záver o tom, že základ žalobcom uplatňovaného nároku
je daný, ktorý vyslovil medzitýmnym rozsudkom s tým, že o výške uplatneného nároku a náhrade trov

konania rozhodne po jeho právoplatnosti.

15. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav veci spočívajúci v tom,
že žalobca a ČSOB, a.s. 11.4.2007 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. J predmetom ktorej
bolo poskytnutie peňažných prostriedkov formou spotrebiteľského úveru, s tým, že súčasťou úveru

bolo aj poistenie pre prípad poistnej udalosti - plnej invalidity dlžníka v súlade s poistnou zmluvou
o poistení dlžníkov zo spotrebiteľských úverov pre fyzické osoby uzavretou medzi ČSOB, a.s. a
žalovanou 30.5.2003, kedy poistníkom bola ČSOB, a.s., žalovaná bola poisťovateľom a žalobca bol
poisteným. Žalobca listami z 13.10.2009 a 4.11.2009 oznámil žalovanej vznik poistnej udalosti nazáklade skutočnosti, že sa stal invalidný dňom 1.1.2009 a následne sa jeho zdravotný stav zhoršil z
dôvodu cievnych príhod; 10.2.2010 zaslal žalovanej Lekársku správu SP z 1.2.2010, z ktorej vyplýva,
žalobca bol od roku 2001 liečený pre hypertenziu, už vtedy s hypertonickými zmenami aj na očnom

pozadí; žalobca k 1.2.2010 trpel chorobou: arteriálna hypertenzia III, stav po ischemickej ACMP
hemisférne vľavo, poruchy nervových koreňov a spletí, vertebrogénny algický CB, LS syndróm. Miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na 75 %, pričom rozhodujúcim
zdravotným postihnutím bola hypertenzia III s orgánovými zmenami - kap. IX, oddiel A, položka 10, písm.
c) 75 % z rozmedzia 75 - 90 %. Ustálil, že aj napriek rozhodnutiu Sociálnej poisťovne zo 4.5.2010 o

poklese schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť od 25.10.2009 viac ako 70 % a jeho poisteniu
pre prípad poistnej udalosti (plnej invalidity) na splatenie zostatku bankou poskytnutého úveru, žalovaná
žalobcovi listom (17.2.2010) s ohľadom na VPPŽP - Osobitná časť - poistenie pre prípad smrti alebo
invalidity následkom choroby alebo úrazu, oznámila, že keďže podľa Lekárskej správy SP dôvodom
vzniku invalidity bola „arteriálna hypertenzia“, na ktorú sa žalobca liečil už od roku 2001, t.j. pred
začiatkom poistenia, žalovaná nemohla pristúpiť k výplate poistného plnenia, nakoľko by išlo o náhradu

nad rámec podmienok dojednaných v poistnej zmluve, lebo poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné
plnenie za invaliditu následkom choroby iba vtedy, ak choroba vznikla najskôr v deň začiatku poistenia.

16. Na potvrdenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku pri viazanosti odvolacími dôvodmi žalovanej
odvolací súd uvádza, že nepopiera východiskovú argumentáciu žalovanej, že v zmysle Lekárskej

správy SP - II. časť Posudok je ako rozhodujúce zdravotné postihnutie uvedená hypertenzia III s
orgánovými zmenami - kap. IX, oddiel A, položka 10, písm. c) 75 % z rozmedzia 75 - 90 % a nie aj
iné diagnózy, t.j. stav po ischemickej akútnej ACMP hemisferálne vľavo, poruchy nervových koreňov a
spletí, vertebrogénny algický CB, LS syndróm, ako nesprávne konštatoval súd prvej inštancie; a zhodne
so žalovanou dodáva, že tieto ochorenia neboli dôvodom priznania invalidity žalobcu. Napriek tomu však

odvolací súd nesúhlasí s názorom žalovanej, že jej rozhodnutie neposkytnúť žalobcovi poistné plnenie
za invaliditu žalobcu bolo v súlade s VPPŽP platných pre uzatvorené životné poistenie a poukazuje
na spôsob, akým súd prvej inštancie objasnil spotrebiteľský charakter predmetnej poistnej zmluvy, s
tým, že právna úprava poskytuje spotrebiteľovi ako slabšej strane záväzkových vzťahov zvýšenú mieru
ochrany; súd prvej inštancie správne konštatoval, že v prípade nejednoznačnosti významu ustanovení

spotrebiteľských zmlúv sa má aplikovať § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a má sa uprednostniť
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Odvolací súd sa v plnej miere stotožnil s názorom, že
žalovaná ako dodávateľ má zmluvné podmienky naformulovať tak, aby boli presné a jednoznačné,
aby zodpovedali ustanoveniam upravujúcim daný zmluvný typ a aby boli v súlade s ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Nesplnenie tohto očakávania má v zmysle zásady

„in dubio contra proferentem“ za následok, že výklad zmluvy sa vykoná v neprospech toho, kto sa mal
vyjadriť jasnejšie. Z hľadiska systematickej interpretácie do úvahy prichádzajúcich VPPŽP a legitímnych
očakávaní žalobcu ako spotrebiteľa poisteného zo zmluvy o poistení úveru, odvolací súd vedno so
súdom prvej inštancie dospel k záveru, že ustanovenie čl. 3 VPPŽP je nejednoznačné, pripúšťajúce
rôzny výklad.

17. V zmysle § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť
v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická
alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou
poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa, na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a

ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel,
oznámené (§ 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Všeobecná právna úprava poistenia ako právneho
pomeru, založeného poistnou zmluvou, ktorou sa zaväzuje poistiteľ poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a poistenec platiť poistné (§ 788 a
nasl. Občianskeho zákonníka) i osobitná úprava poistenia osôb (§ 816 a nasl. Občianskeho zákonníka)

predpokladá, že podrobnejšia úprava práv a povinností účastníkov tohto pomeru bude v konkrétnom
prípade obsiahnutá v poistných podmienkach, ktoré tvoria súčasť poistnej zmluvy. Poistné podmienky by
mali obsahovať čo najpresnejší a najzrozumiteľnejší popis práv a povinností zmluvných strán, náležitosti
uvedené v § 788 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. vymedzenie udalosti, z ktorej vznikne povinnosť
poistiteľa plniť (poistná udalosť), kedy pri poistnej udalosti táto povinnosť nevznikne, rozsah a splatnosť

poistného plnenia, určenie povinnosti platiť poistné a jeho výšku poistného, poistné obdobie, dobu
platnosti poistnej zmluvy (poistná doba) atď.18. Odvolací súd pre náležité objasnenie právnej stránky veci zdôrazňuje, že zvolený výkladový princíp
„contraproferentem“obsiahnutýv§54ods.2Občianskehozákonníka,ktorýsúdprvejinštancieaplikoval
na čl. 3 VPPŽP - Poistné plnenie pre prípad invalidity následkom choroby alebo úrazu, sa vplyvom

európskych smerníc stal základom pre každú spotrebiteľskú zmluvu. Účelom tohto princípu je motivovať
zmluvnú stranu, ktorá navrhuje určitý, nie celkom jednoznačný pojem v zmluve použiť, formulovať jej
znenie tak explicitne, jasne a zrozumiteľne, ako je možné a vziať pritom do úvahy situácie, ktoré môžu
nastať. Navrhovateľ znenia zmluvy by tak mal byť motivovaný k čo najväčšej obozretnosti a poskytnúť
čo možno najviac detailov o jednotlivých povinnostiach zmluvných strán. Ďalším dôvodom pre aplikáciu

tohto princípu je, že pri formulovaní obsahu zmluvy by nikto nemal mať úžitok z vlastného pochybenia
navrhnúť obsah zmluvy čo najjasnejšie a najzrozumiteľnejšie, a to pre obe zmluvné strany. Keď teda čl. 3
bod 6 VPPŽP vymenovával jednotlivé choroby - cievna mozgová príhoda, diabetes mellitus, ischemická
choroba dolných končatín, ischemická choroba srdca alebo zhubný novotvar - ktorou poistený nesmel
trpieť ku dňu vzniku poistenia alebo mu nemala byť diagnostikovaná 5 rokov pred začiatkom poistenia,
žalobca mohol pri uzatváraní poistnej zmluvy legitímne očakávať, že žalovaná mu poskytne poistné

plnenie pre prípad jeho invalidity a to nielen následkom úrazu ale aj následkom akejkoľvek choroby,
lebo žalobca žiadnou z týchto vymenovaných chorôb v deň začiatku poistenia netrpel, ani mu nebola
diagnostikovaná. Ako správne poznamenal aj súd prvej inštancie, uvedené ustanovenie je spôsobilé
u spotrebiteľov vyvolať dojem, že žalovanej nevznikne povinnosť poskytnúť poistné plnenie výlučne
len v prípade, že invalidita nastane v dôsledku niektorej z týchto taxatívne vymenovaných chorôb.

Nejednoznačnosť významu čl. 3 bod 6 vo väzbe na čl. 3 bod 2 VPPŽP spočíva v tom, že pokiaľ by sa
čl. 3 bod 2 mal vzťahovať na akúkoľvek chorobu, ktorou poistený trpí ku dňu vzniku poistenia, nebola by
potrebná osobitná úprava v čl. 3 bod 6 vzťahujúca sa len na vymedzené druhy chorôb; aj táto konkrétna,
na prvý pohľad nie úplne jasná formulácia obsahu zmluvy, mohla mylne prinútiť žalobcu ako druhú
zmluvnú stranu uzavrieť so žalovanou poistnú zmluvu, ktorú by za iných okolností odmietol.

19. Žalovaná je z vyššie uvedených hľadísk zodpovedná nielen za nekorektnosť predmetných
ustanovení čl. 3 VPPŽP, ktoré do zmluvy vniesla, ale jej zodpovednosť spočíva aj v tom, že dostatočne
nevzala do úvahy situácie, ktoré môžu nastať ich interpretáciou na rôzne vzniknutý skutkový stav; týka
sa to najmä čl. 3 bod 2 VPPŽP, v ktorom je uvedené, že žalovaná je povinná poskytnúť poistné plnenie

za invaliditu následkom choroby iba vtedy, ak táto choroba vznikla najskôr v deň začiatku poistenia.
Žalovaná však v prípade ochorenia žalobcu na hypertenziu, ktorá je v SR štatisticky rozšíreným
ochorením, nerozlíšila v poistných podmienkach všeobecne akceptované medzinárodné medicínske
odporúčania, ktoré podľa závažnosti klasifikujú zvýšený artériový krvný tlak, t.j. hypertenziu na tri
stupne (štádiá): I - miernu, II - stredne ťažkú a III - ťažkú. Takéto klasifikačné kritérium zaraďuje

hypertonikov do rôznych rizikových skupín, ktoré sa od seba odlišujú a v súvislosti so životným
poistením pre prípad smrti alebo invalidity následkom choroby majú nepochybne svoj význam. Keďže
pri hypertenzii ako civilizačnej choroby s existujúcimi rôznymi stupňami (štádiami) vyvstáva pochybnosť
o naplnení (význame) podmienky uvádzanej v čl. 3 bod 2 VPPŽP v prípade rozhodujúceho zdravotného
postihnutia žalobcu - hypertenzia III s orgánovými zmenami, ako dôvodu vzniku jeho invalidity, musí

mať prednosť výklad priaznivejší pre žalobcu ako spotrebiteľa, a nie naopak. Odvolací súd na tomto
mieste uzatvára, že ústavne konformným výkladom čl. 3 bod 2 VPPŽP je potrebné odmietnuť taký
zovšeobecňujúci a extenzívny výklad, ktorý na účely poistného plnenia pre prípad invalidity následkom
choroby (čl. 3 bod 1 VPPŽP) stotožňuje hypertenziu III s orgánovými zmenami s hypertenziou II
ako choroby, ktorá sa u žalobcu vyskytovala v čase uzatvorenia poistenia; z uvedeného dôvodu

neobstojí ani názor žalovanej, že v prípade ochorenia hypertenzie sa jedná o jednu diagnózu rozdelenú
do troch štádií, pri ktorej nemožno vylúčiť súvislosť medzi jednotlivými štádiami. Je nesporné, že
v čase uzatvárania poistnej zmluvy (11.4.2007), ktorou si žalobca poistil pre prípad plnej invalidity
splateniezostatkubankouposkytnutéhoúveru,žalobcanetrpelochorenímhypertenziouIIIsorgánovými
zmenami 75 % z rozmedzia 75 - 90 %. Z uvedeného vyplýva povinnosť odvolacieho súdu vyložiť v

prospech žalobcu skutkové okolnosti významné pre uplatnenie jeho práva a teda, že ochorenie na
hypertenziu II, ktorým žalobca trpel v čase uzatvorenia životného poistenia, nie je totožné so zdravotným
postihnutím (ochorením) žalobcu hypertenzia III s orgánovými zmenami 75 % z rozmedzia 75 - 90
% stanoveným Lekárskou správou SP. Na tomto základe bola žalovaná v zmysle čl. 3 bod 1 VPPŽP
povinná poskytnúť poistné plnenie vo forme jednorazovej sumy, odmietnutím ktorého súčasne porušila

právnu povinnosť z poistnej zmluvy, čím boli splnené predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu
spôsobenú žalobcovi. V konaní o nároku na náhradu škody základ veci zahŕňa posúdenie všetkých
podmienok zodpovednosti uvedených v § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka okrem výšky škody; súd
prvejinštancievydalmedzitýmnyrozsudok,lebomalpreukázané,žežalovanáporušilaprávnupovinnosťvyplývajúcu z poistnej zmluvy, že vznikla škoda (majetková ujma) a že medzi porušením povinnosti a
vznikom konkrétnej majetkovej ujmy je vzťah príčiny a následku (príčinná súvislosť). Žalovaná podaným
odvolaním napadla základ nároku na náhradu škody iba čo do správnosti záverov súdu prvej inštancie o

porušení povinnosti poskytnúť žalobcovi poistné plnenie a splnenie ostatných predpokladov na priznanie
náhrady škody nenamietala.

20. Skutočnosti uvádzané žalovanou v odvolaní neboli ďalej spôsobilé zmeniť správnosť záverov
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie; na uvedenom základe

odvolací súd medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým rozhodol, že nárok žalobcu uplatnený
žalobou zo dňa 14.3.2013 je daný ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).