Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/612/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213206720
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213206720.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v právnej veci žalobcu:
CDConsulting,s.r.o.,sosídlomPříkop843/4,Zábrdovice,Brno,Českárepublika,IČO:26429705,proti
žalovanej: M. X., bytom A. nad L. XXX, o zaplatenie zmenkovej sumy 1.032,87 eura s príslušenstvom
a zmenkovej odmeny 3,44 eura, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa

22. apríla 2016 č. k. 6C/412/2013-84 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách
konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19%
denne zo sumy 1.032,87 eura za čas od 27. 10. 2010 do zaplatenia zastavil, vo zvyšku súd žalobu

zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami čl. 2 ods.
1, čl. 3 ods. 1, čl. 5 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007 z 11. 07. 2007,
čl. I § 75, čl. I § 5 ods. 1, 2, 3, čl. I § 33 ods. 1, 2, čl. I § 11 ods. 1, 3, čl. I § 12 ods. 1, čl. I § 13 ods. 1,
čl. I § 14 ods. 1, čl. I § 20 ods. 1, 2, čl. I § 17 ods. 1, 2, čl. I § 48 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. zákona
zmenkového a šekového, § 3 ods. 1, § 34 a § 39 Občianskeho zákonníka, § 6 zák. č. 258/2001 Z. z. v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere a § 79 ods. 3, 4, § 372y ods. 1, § 120 ods. 1 a § 153 ods.

1 OSP a uviedol, že žalobca súdu doručil tlačivo A - návrh na uplatnenie pohľadávky (vzor je prílohou
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 8614/2007 z 11. 01. 2007, ktorým sa ustanovuje
Európskekonanievoveciachsnízkouhodnotousporu)ažiadal,abysúdzaviazalžalovanúnazaplatenie
zmenkovej sumy 1.032.87 eura, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne za čas od 27. 10. 2010 do
zaplatenia, ako aj 6% ročný úrok za čas od 08. 12. 2010 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že
ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 23. 04. 2010.

Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad
zmenkového veriteľa zmenkovú sumu 1.032,87 eura spolu s 0,25% denným úrokom z tejto sumy za čas
od 27. 10. 2010 do zaplatenia. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.
Indosantpredložilzmenkukzaplateniu,pričomžalovanádoposiaľznejničnezaplatila.Keďžezmenková
suma je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou

listinou. Žalobca v priebehu konania pred otvorením pojednávania podaním doručeným súdu dňa 23.
12. 2015 vzal návrh na začatie konania v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne
späť. Súd, vzhľadom na právne účinné čiastočné späťvzatie žaloby konanie o zaplatenie uplatneného
zmenkového úroku vo výške 0,19% denne konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 OSP. Súd zistil, že žalobca
je obchodná spoločnosť registrovaná v obchodnom registri v Českej republike. Žalovaná dňa 23. 04.
2010 vystavila vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jej záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na

rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 1.032,87 eura a zmenkový úrok 0,25% denne od 27. 10.
2010. Predmetná zmenka bola žalovanou vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkami „bezprotestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“, pričom za miesto platenia bolo určené
sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o. indosovala zmenku na rad žalobcu. Listina má znaky vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou

vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa, jeho podpis. Zmenková suma
vyjadrená číslom aj slovami a dátum začiatku úročenia zmenkového úroku sú v listine uvedené odlišným
tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva. Vzhľadom na to, že v tomto konaní sa uplatňuje
právo zo zmenky, súd predovšetkým zisťoval, či predložená zmenka je platná a či z nej pre vystaviteľa
mohla vzniknúť povinnosť, ktorá zakladá uplatnené právo žalobcu. Zmenka je bezpodmienečný záväzok

zmenkového dlžníka zaplatiť majiteľovi zmenky v určitý deň a na určitom mieste určitú peňažnú čiastku.
Zmenky z právneho hľadiska sú u nás upravené v Zmenkovom a šekovom zákone (zákon č. 191/950
Zb.), ktorý vychádza zo ženevských zmenkových a šekových dohôd. Zmenkový zákon vlastnú zmenku
zakotvuje ako platobný prísľub, ktorým sa vystaviteľ zaväzuje, že zaplatí v určitej lehote určitú peňažnú
sumu veriteľovi (remitentovi). V právnej teórii je blankozmenka definovaná ako listina s neúplným
obsahom, ktorá bola vystavená s tým, že bude dodatočne doplnená na úplnú zmenku a na ktorej

doplnenie udelil zhotoviteľ nadobúdateľovi vyplňovacie právo. Prípadne ako listina, ktorá je zámerne -
podľa „dohody“, vystavená v neúplnej podobe preto, aby sa po neskoršom doplnení inou osobou než
tou, ktorá túto listinu vystavuje, stala zmenkou úplnou. Podstatnou podmienkou bianko zmenky je teda
skutočnosť, že neúplnosť zmenky nevyplýva z opomenutia, ale k jej vystaveniu dochádza zámerne s
tým, že jej neskoršie vyplnenie sa predpokladá. Zámer vydať bianko zmenku sa prejavuje v existencii

dohody uzavretej medzi odovzdávajúcim a preberajúcim, ktorý je oprávnený na základe dohody zmenku
doplniť. Obsahom dohody je určenie vyplňovacieho práva, t. j. dohoda o tom, ktoré chýbajúce náležitosti
zmenky sa majú doplniť a za akých podmienok, resp. určujúcich skutočností. Dohoda o vyplňovacom
práve teda záväzne určuje, akým spôsobom, v akom rozsahu a podľa akých kritérií má byť chýbajúci
obsahzmenkyvbudúcnostidoplnený.Vznikvyplňovaciehoprávanazákladeinýchprávnychskutočností

než zmluvy je pojmovo vylúčený. Vyplňovacie právo nie je právom zmenkovej povahy a ZZŠ ho osobitne
neupravuje. Jeho režim podlieha všeobecnej právnej úprave obsiahnutej v OZ, ktorý je pre zmenkové
právo lex generalis. Zo znenia § 10 ZZŠ vyplýva, že vyplňovacie oprávnenie musí byť predmetom
dohody a až uzavretím dohody o vyplňovacom oprávnení toto právo relevantne vzniká. Vzhľadom na
vyššie uvedené treba mať za to, že o platnej dohode o vyplňovacom práve možno hovoriť iba v tom

prípade, ak takáto dohoda spĺňa všetky náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 OZ (právny
úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný). Právny úkon je
určitý len vtedy, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť
výkladom. Preukázanie vzniku platného vyplňovacieho práva a oprávnenia remitenta doplniť žalovanou
vystavenúvlastnúblankozmenku,bolopovinnosťoužalobcu,ktorýsiuplatňujeprávozozmenky,pretože

je to predpoklad vzniku platnej zmenky. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Dôkazná
povinnosť účastníka v sporovom konaní zahrňuje jeho povinnosť tvrdenia a povinnosť preukázať svoje
tvrdenia. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten
účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť
dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia,

nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie
procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a
že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané
určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti

účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení alebo preto, že takáto
skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Podľa § 79 ods. 3 OSP v znení účinnom od 23. 12.
2015 je žalobca v konaní, v ktorom sa uplatňuje proti žalovanej nárok zo zmenky, ktorý je fyzickou
osobou, povinný opísať aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so žalovanou, ako aj
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu jeho právnych predchodcov so žalovanou. Ak nie je dokázaný

opak, platí, že nárok zo zmenky proti žalovanej, ktorá je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou. Napriek tomu, že súdu v tomto spore poučovacia povinnosť nevznikla, pretože
žalobca je zastúpený advokátom, súd súčasne s predvolaním právneho zástupcu žalobcu upozornil na
túto dôkaznú povinnosť žalobcu. Žalobca svoju dôkaznú povinnosť nesplnil, súdu nepredložil úverovú
zmluvu a okrem predloženia zmenky žiaden dôkaz ani neoznačil, ani nepredložil. Súd zdôraznil, že

v záujme dodržania zásad ochrany spotrebiteľa OSP v znení účinnom od 23. 12. 2015 ukladá súdu
povinnosť skúmať, či v rámci uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom
a zaviedol tiež nové povinnosti účastníka konania v konaní, v ktorom sa uplatňuje nárok zo zmenky,
a to najmä za účelom zistenia, či nejde o nedovolenú alebo nezákonne vydanú zmenku. Povinnosťouúčastníka konania je nielen povinnosť tvrdiť, ale aj povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Žalobca si svoju
povinnosť doplniť žalobu, a to opísaním skutočnosti týkajúcich sa vlastného vzťahu, resp. pôvodného
veriteľa pohľadávky so žalovanou a zároveň preukázať, že zmenka bola vyplnená veriteľom v súlade s

platnou právnou úpravou na sumu zodpovedajúcu zákonnému limitu, nesplnil. Procesným dôsledkom
nesplnenia dôkaznej povinnosti je, že súd žalobu (v časti, v ktorej tá nebola vzatá späť) zamietol. O
trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a v konaní úspešnému žalovanému náhradu trov
konania nepriznal, pretože ich nevyčíslila, ani ich náhradu si neuplatnil.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, odôvodniac ho tým,
že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, strane sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd uviedol, že vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s
úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a ani žalovaná však takéto
dokazovanie nenavrhli. Podľa § 120 OSP dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou

zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených stranami a vykonáva len tie
dôkazy, ktoré strany navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku,
ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/1950 Sb.,
dokázal svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme obsahu zmenky zo
strany žalovanej neboli námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie

ďalších dôkazov nevyhnutných pre rozhodnutie vo veci. V danej veci preto súd mohol a
mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. V
danom konaní súd svoj postup vôbec nezdôvodnil. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní
bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine
ako takej samo právo žalobcu. Žalovaná mohla v zmysle čl. 5 ods. 3 a ods. 6 nariadenia vzniesť

námietky voči zmenke, ak však tak neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z
dôvoduuplatneniakoncentračnejzásadykonštruovanejnariadením.Súdzvlastnejiniciatívy,beznávrhu
žalovanej a bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo
charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolávala,
uplatnenú pohľadávku nerozporovala, svojím konaním ju prakticky uznala. Súd iniciatívne rozširoval

okruh dotazovaných skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie
návrhunauplatneniepohľadávky.Súdnevykonalžiadnedokazovanienadrámecnavrhnutýchdôkazovv
prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovanú v tomto konaní. Takéto správanie
súdu je neprijateľné a predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces. Súd navyše
pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Za nesporné považoval to,

že žalovaná so spoločnosťou Pohotovosť, s. r. o. uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka, ktorá je
predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, a že žalovaná uzatvoril zmluvu o úvere ako
spotrebiteľ. Tieto nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jednej zo strán. Súd tieto nesporné
fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Takéto skutočnosti nemožno považovať za
nesporné. Žalovaná, ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob,

akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd svoje rozhodnutie založil na
týchto nesporných skutočnostiach, toto rozhodnutie je postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho
nesprávnosť. Prvoinštančný súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych
predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov práva Európskej únie. Žalobca
je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského

vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať,
či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvoinštančný súd sa aplikáciou
príslušných ustanovení o zmenke upravených v zák. 191/1950 Sb. vôbec nezaoberal a ignoroval
predmet sporu. Predmetom konania je výlučne zmenka, a nie iný záväzkový právny vzťah. Súd však
vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Žalovaná vo všeobecnosti nie

je oprávnená vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov
s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaná, tým menej tak
môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých
okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená zo strany

žalovanej a predovšetkým žalovaná v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich
tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu aj iniciatívu na seba prevzal súd a suploval aktivitu žalovanej.
V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť
súdu prekročením ustanovenia § 5 ods. 1 OSP, súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivýchdôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť,
pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa nariadenia vykonané bez návrhu. Poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22. 08. 2002 sp. zn. 25Cdo 1839/2000. Vzhľadom

na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom,
že zmenka je zmenkou podľa Zákona spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka
uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku.
Uplatnený nárok žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. K ustanoveniu § 79 ods. 3 OSP v aktuálnom
znení uviedol, že konanie, ktoré vedie súd v záujme ochrany práv žalobcu, je konanie vo veciach

s nízku hodnotou sporu upravené Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 861/2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Európske konanie obsahuje
špeciálne procesné ustanovenia regulujúce priebeh konania a v rámci neho začatie Európskeho konania
vo veciach s nízkou hodnotu sporu. Priebeh a začatie Európskeho konania nariadenie ustanovuje
inak. Nariadenie je prameňom úniového práva. Prednosť úniového práva pred právom vnútroštátnym
je jednou zo základných zásad právneho priadku EÚ. Poukázal na to, že na ustanovenie § 79 ods. 3

OSP v znení neskorších predpisov nie je možné aplikovať retroaktívny výklad. Ak by ustanovenie § 79
ods. 3 malo pôsobiť spätne aj na návrhy podané pred účinnosťou novely, tak zákonodarca by musel
postupovať rovnako ako pri novele Exekučného priadku a musel by stanoviť povinnosť doplniť návrh.
Zákonodarca opomenul vyriešiť zosúladenie zák. č. 99/963 Zb. s novelu č. 438/2015 spôsobom, ako
to urobil pri novele Exekučného poriadku, a preto súd svojim výkladom nemôže dotvárať nedostatky

účinku procesného predpisu, vzhľadom na absenciu výslovného zákonného príkazu doplniť návrh na
začatie konania v prechodných ustanoveniach. Povinnosť vyplývajúca z § 79 ods. 3 OSP sa preto
nemôže aplikovať na podania podané pred účinnosťou novely č. 438/2015. Žalobca poskytol súdu
dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na zmenkových
nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky. Žalobca predložil súdu originál zmenky. Žalobca uplatňuje

v konaní majetkové práva zo zmenky, a nie z pohľadávky. Žalobca nemá k dispozícii iné primerané
a presné údaje alebo listiny, disponuje len indosovanou zmenkou a nemá k dispozícii iné primerané
a presné údaje alebo listiny, ktoré súd vyžaduje a ktoré by mohol nad rámec už v návrhu oznámiť
alebo predložiť. Žalobca na záver uviedol, že samotný Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001
Z. z. pripúšťa, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka.

Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia. Zmenka
preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Z uvedeného vyplýva, že prípustné
sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň je blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky
v dohode o vyplňovacom práve. Zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po
vystavení, pretože inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie zo strany

veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla
byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. V ďalšom poukázal na rozhodnutia krajských súdov
a uviedol, že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania, spĺňa všetky náležitosti, a preto nemôže
byť neplatnou z dôvodu, že by obsahom alebo účelom odporovala zákonu. Navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom
rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je

potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania
zrušiť a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1.032,87 eura, zmenkového
úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 1.032,87 eura od 27. 10. 2010 do zaplatenia, 6% ročného úroku

zo zmenkovej sumy 1.032,87 eura od 08. 12. 2010 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 1/3%
zmenkovej sumy, teda 3,44 eura a náhrady trov konania. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie
konanie o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19% denne zo sumy 1.032,87 eura za čas od
27. 10. 2010 do zaplatenia zastavil, vo zvyšku súd žalobu zamietol a žalovanej nepriznal náhradu trov
konania. V dôsledku odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho konania zamietajúca časť a výrok

o trovách konania a zastavujúca časť je už právoplatná.

5. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákona aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.6. Podľa § 387 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie

je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

7. Z obsahu spisu je zrejmé, že predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci z vlastnej vistazmenky
vystavenej žalovanou pôvodne vo forme blankozmenky na zabezpečenie nárokov - v stovkách
súdnych konaní vystupujúcej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. - s najväčšou pravdepodobnosťou

zo spotrebiteľskej zmluvy o úvere, ktorej číslo je uvedené aj na samotnej zmenke. Smernica Rady č.
87/102/EHS z 22. 12. 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení
členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (ďalej len „smernica"), používanie zmeniek
v spotrebiteľských zmluvách nezakazuje, ale podľa čl. 10 Smernice jednoznačne členské štáty môžu
povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách iba vtedy, ak zároveň zabezpečia vhodnú
ochranuspotrebiteľa.Pojemvhodnejochranyspotrebiteľatrebavykladaťsozreteľomnačl.14smernice,

ktorá zakazuje znížiť štandard ochrany spotrebiteľa. Vhodnú ochranu spotrebiteľa je preto potrebné
chápať ako celkový právny rámec ochrany spotrebiteľa vyplývajúci z predpisov práva únie a judikatúry
Súdneho dvora EÚ zahŕňajúci aj povinnosť vnútroštátnych súdov ex offo skúmať nekalosť zmluvných
podmienok. Hlavným rizikovým prvkom z pohľadu ochrany spotrebiteľa je abstraktný charakter zmenky,
ktorý inak nepripúšťa, aby súd pri uplatňovaní práva zo zmenky prihliadal na kauzu pôvodného právneho

vzťahu, t. j. aby hodnotil pôvodnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a skúmal, či táto obsahuje nekalé
zmluvné podmienky.

8. Súd prvej inštancie v danej veci posudzoval platnosti zmenky v zmysle zák. č. 191/1950 Zb. v
súvislosti s ustanovením § 79 ods. 3 OSP v znení účinnom od 23. 12. 2015 a následne uviedol, že

keďže žalobca si svoju povinnosť doplniť žalobu, a to opísaním skutočností týkajúcich sa platného
vzťahu, resp. pôvodného veriteľa pohľadávky so žalovanou a zároveň, že zmenka bola vyplnená
veriteľom v súlade s plantou právnou úpravou na sumu zodpovedajúcu zákonnému limitu, nesplnil,
procesným dôsledkom nesplnenia dôkaznej povinnosti je, že súd žalobu zamietol. S takýmto posúdením
veci súdom prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje, pretože následkom nesplnenia si povinnosti

žalobcom podľa § 79 ods. 3 OSP je len to, že nárok zo zmenky proti žalovanej, ktorá je fyzickou osobou
vznikol v súvislosti so spotrebiteľkou zmluvou, čím sa však súd prvej inštancie ďalej už nezaoberal
a vec z tohto pohľadu neposudzoval a ustanovenia spotrebiteľského práva na vec neaplikoval, preto
vec nesprávne právne posúdil. Súd prvej inštancie, vychádzajúc z uvedeného sa mal v prvom rade
s ohľadom na uprednostňované práva spotrebiteľov ex offo zamerať na platnosť zmluvy, na základe

ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou, resp. posudzovať okolnosť, či pôvodnému veriteľovi
(dodávateľovi) vôbec vzniklo právo na vyplnenie blankozmenky. Na tento účel v súlade s ustanovením
§ 120 ods. 1 tretej vety OSP aplikáciou výnimky z prejednacej zásady mal súd - bez ohľadu na to, že
ide o konanie podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 - zisťovať aj samotný
obsah zmluvy, ktorá bola podkladom pre vystavenie zmenky a na tento účel postupom súladným s

procesným predpisom vykonať ďalšie dôkazy, najmä oboznámením sa so samotnou zmluvou o úvere,
ako aj s obsahom exekučného konania pre vymoženie pohľadávky pôvodného veriteľa spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s. r. o., čo súd prvej inštancie aj pôvodne chcel vykonať, ale následne od toho upustil.
V súlade s právom Európskej únie, ktorým je Slovenská republika viazaná a ktoré má prednosť pred
zákonmi Slovenskej republiky, mal súd posudzovať, či v tomto prípade môže byť použiteľná vnútroštátna

právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských
vzťahoch (zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii, Zákon zmenkový a šekový v znení
neskorších predpisov). Na tom základe sa súd mal zaoberať platnosťou uvedenej zmluvy a aj tým, či
zmenka vôbec vznikla, resp. či nie je neplatná na podklade Občianskeho zákonníka v ustanoveniach

o právnych úkonoch a o spotrebiteľských zmluvách (§ 39, § 52 a nasl.). Pri hodnotení platnosti zmluvy
o úvere by bolo nutné vychádzať aj zo záveru, že v spotrebiteľských zmluvách sa za neprijateľnú
podmienku považuje aj dohoda o uplatnení Obchodného zákonníka; aj keby zmluvné strany uzatvorili
zmluvu o úvere ako „absolútny obchod" podľa ustanovení Obchodného zákonníka, nie je táto skutočnosť
prekážkou prednostnej aplikácie príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských

zmluvách.

9. V prípade bezpečného zistenia, že v danom prípade medzi žalovanou a spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s. r. o. išlo o spotrebiteľskú zmluvu o úvere, s ohľadom na výnimočnosťspotrebiteľského vzťahu a potreby súdnej ochrany spotrebiteľa mal súd prvej inštancie aplikovať
ustanovenia obsiahnuté v Zákone o spotrebiteľských úveroch. Základnou črtou spotrebiteľských
zmlúv v praxi je poväčšine to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené, a nie je vytvorený priestor

na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania
skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ, resp. jeho právny nástupca. Existujúce pochybnosti
sa v súdnom konaní odstraňujú spôsobom upraveným pre dôkazné konanie, čo znamená, že
nespotrebiteľský charakter musí byť bezpečne preukázaný spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené

pochybnosti.

10.RešpektovanievýlučneabstraktnéhocharakteruzmenkyjeneprijateľnévosvetlejudikatúrySúdneho
dvora EÚ, ktorý vyslovil všeobecnú zásadu o špecifikách súdneho konania prebiehajúceho v rámci
vnútroštátneho práva medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom; súdy musia zabezpečiť
spotrebiteľom právnu ochranu podľa ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS, čo potvrdzuje aj čl. 14

Smernice Rady č. 87/102/EHS. Ak totiž pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny
súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých
zmluvných podmienok, ide o zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady
efektivity.

11. Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zmenky, táto - ak má byť právom akceptovateľná ako
prejav zmluvnej autonómie - mala byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa. Neinformovanosť spotrebiteľa,
resp. jeho nedostatočná informovanosť v oblasti spotrebiteľských právnych vzťahov mu nemôže byť
na ujmu. V tejto súvislosti je právne významné aj ustanovenie § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ak ide o také dojednanie o zmenke, ktoré
nezohľadňuje právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, ide o dojednanie v rozpore s ustanovením §

54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a na podklade takéhoto dojednania zmenka nemohla byť platne
vystavená a ani platne indosovaná.

12. Jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada, podľa ktorej sú členské štáty povinné
zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú povinné zabezpečiť, aby sa nekalé

podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli záväzné. Aj keď vnútroštátna právna
úprava platná do 31. 12. 2010 umožňovala používať zmenky aj v spotrebiteľskom vzťahu, použitie
zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti nie je úplne v súlade s právom EÚ
na ochranu spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31. 12. 2010 nezabezpečila vhodnú ochranu
spotrebiteľa na základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo zmenky a zákonodarca túto

skutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho Zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. a
prijatím nového zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného od 01. 01. 2011. Zmenkové právo ako
také v súdnom konaní znevýhodňuje žalovaného zmenkového dlžníka, a keďže podľa článku 7 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna

právna úprava, ktorá umožnila za istých okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských
vzťahoch (ako je opísané vyššie), môže byť nepoužiteľná. Na podklade takejto úvahy je možné dospieť
aj k právnemu záveru o tom, že z takej zmenky nemôže vzniknúť platný zmenkový záväzok.

13. Keďže súd prvej inštancie sa vecou z uvedeného pohľadu vôbec nezaoberal a vec nesprávne právne

posúdil,odvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejzamietajúcejčastiavovýrokuotrovách
konania podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v
ktorom súd prvej inštancie bude postupovať v naznačenom smere. Na záver odvolací súd ešte dodáva,
že odvolanie žalobcu v časti, keď vytýkal súdu prvej inštancie vykonávanie dokazovania z vlastnej
iniciatívy je nedôvodné, pretože doposiaľ súd prvej inštancie takéto dokazovanie vo veci nevykonal, aj

keď podľa odvolacieho súdu vykonať mal. Nedôvodné je tiež namietanie aplikácie ustanovenia § 79
ods. 3 a § 372y ods. 1 OSP účinného od 23. 12. 2015, pretože články č. 4 a 5 Nariadenia Európskeho
parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu, ich aplikáciu na danú vec nevylučujú.Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).