Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 9, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/234/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614218954
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7614218954.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudcov JUDr.

Andrey Galdunovej a JUDr. Alexandra Husivargu v spore žalobcu R. E.Č., nar. XX.X.XXXX, bytom Č. A.
XXXX/XX, R.Š., zastúpeného JUDr. Jánom Slovinským, advokátom so sídlom Štefánikovo námestie 13,
Spišská Nová Ves, proti žalovaným 1/ I. W., Y.. X.X.XXXX, bytom K. XXXX/XX, C. Y. G. a 2/ J. W., B.. R.,
Y.. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, C. Y. G., obaja zastúpení Mgr. Tomášom Adamcom, advokátom
so sídlom Advokátskej kancelárie Levočská ul. 3, 052 01 Spišská Nová Ves, o vypratanie nehnuteľnosti,
o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku č.k. 10C/153/2014-101 z 21.3.2017 Okresného súdu
Spišská Nová Ves

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobcovi proti neúspešným žalovaným v 1. a 2.rade nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdSpišskáNováVesakosúdprvejinštancie rozsudkomč.k.10C/153/2014-101z21.3.2017
uložil žalovaním v 1. a 2. rade povinnosť vypratať byt č. 10, nachádzajúci sa na 4. poschodí, vo
vchode č. 15, obytného domu so súpisným číslom 2018, na K. M. č. XXXX, pozostávajúci z troch izieb

a príslušenstva, zapísaný na LV č. XXXX, obec C. Y. G., okres C. Y. G., katastrálne územie C. Y.Á.
G. v katastri nehnuteľnosti Okresného úradu Spišská Nová Ves, katastrálny odbor, v lehote do 15 dní
od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal voči žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania v
celom rozsahu.

2. Rozhodol tak o návrhu, ktorým sa žalobca domáhal vypratania predmetného bytu s odôvodnením,
že dňa 4.7.2014 uzatvoril so žalovanými kúpnu zmluvu, na základe ktorej došlo k odplatnému prevodu

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - bytu . Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 30 000 Eur (jej
zaplatenie bolo rozvrhnuté tak, že 15 000,- Eur malo byť vyplatené v hotovosti v deň podpisu kúpnej
zmluvy, 15 000,- Eur malo byť použitých na úhradu presne špecifikovaných dlhov a zostávajúca časť
kúpnej ceny po odpočítaní dlhov mala byť vyplatená predávajúcim dňa 4.8.2014 t.j. v deň odovzdania
nehnuteľnosti kupujúcemu). Okresný úrad Spišská Nová Ves, katastrálny odbor rozhodol o povolení
vkladu vlastníckeho práva do katastra k nehnuteľnosti v prospech žalobcu dňa 8.7.2014.
Súd prvej inštancie zohľadnil aj stanovisko žalovaných, ktorí s návrhom nesúhlasili, žiadali konanie

prerušiť do právoplatného rozhodnutia veci vedenej pod sp.zn. 11C/249/2014 o určenie neplatnosti
právneho úkonu a žalovaná v 2. rade sa vyjadrila, že byt neopustí. Súd vyhovel návrhu na prerušenie
konania a v konaní pokračoval až potom, ako rozsudok vo veci 11C/249/2014 (súd žalobu zamietol)
nadobudol právoplatnosť.Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ust. § 123 a § 126 ods. 1 OZ, pričom mal vykonaným
dokazovaním za preukázané, že žalobca so žalovanými v 1. a 2.rade ako vlastníkmi bytu uzatvoril
platnú kúpnu zmluvu, čo vyplynulo aj z právoplatného rozsudku 11C/249/2014 zo dňa 23.9.2015, ktorým

súd žalobu o určenie absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zamietol. Konštatoval, že dohodnutá kúpna
cena bola žalobcom uhradená spôsobom dohodnutým v zmluve, keď z predložených dokladov mal
súd preukázané, že suma 15.000 bola vyplatená v hotovosti v deň podpisu kúpnej zmluvy, druhá časť
kúpnej ceny vo výške 15.000 € bola vyplatená tak, že časť sumy sa použila na úhradu dlhov žalovaných
o čom svedčia výpis z účtov a zostávajúca časť kúpnej ceny mala byť predávajúcim zaplatená dňa

4.8.2014( v deň odovzdania bytu). Na požiadanie žalovaných žalobca posunul termín odovzdania bytu
2 x o mesiac. Žalobca vyzval žalovaných na odovzdanie bytu a prevzatie zvyšnej kúpnej ceny, na čo
žalovaní nereagovali, preto podal dňa 13.11.2014 návrh na prijatie sumy 8.709,70 € do súdnej úschovy
a súd žalovaných upovedomil o možnosti vyplatenia zloženej sumy. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca
vyplatil kúpnu cenu v plnej výške a je vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti, preto žalovaný neoprávnene
(bez právneho dôvodu) zadržiavajú vec - byt, patriaci vlastníkovi a súčasne mu ho odmietajú vydať.

Preto súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
O trovách konania rozhodol súd prevej inštancie podľa § 255 ods. 1,2 a § 262 ods. 1,2 CSP a
úspešnémužalobcovibolaprotižalovanýmv1.a2.radepriznanánáhradatrovkonaniavcelomrozsahu.

3. Proti uvedenému rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote žalovaní v 1. a 2. rade odvolanie

z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/ , f/ a h/ CSP, majúc za to , že súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces , súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Žalovaní nesúhlasili s výrokovými časťami rozsudku a jeho odôvodnením

považujúc napadnutý rozsudok za nesprávny, neobjektívny a v rozpore s Ústavou SR aj procesnými
ustanoveniami CSP. Porušenie práva na spravodlivý proces žalobcovia videli v tom, že nemali žiadnu
možnosť realizácie výkonu ich procesných práv a oprávnených záujmov súvisiacich s ochranou ich
obydlia, a preto navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom
rozsahu zamietne, prípadne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie.

4. V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobca poukázal na to, že z celého odvolania nie je
zrejmé z akých dôvodov a v čom vidia žalovaní nesprávnosť rozhodnutia, nakoľko odvolanie obsahuje
len zákonom taxatívne uvedené odvolacie dôvody, ktoré však žalovaní odôvodňovali jedinou vetou

poukážuc na to, že podľa Ústavy je obydlie nedotknuteľné. Zdôraznil, že žalovaní neoprávnene obývajú
nehnuteľnosť žalobcu, ktorý je ako vlastník zapísaný v katastri nehnuteľností, pričom platnosť kúpnej
zmluvypotvrdilOkresnýsúdSpišskáNováVes,akoajKrajskýsúdvKošiciach.Žalobcamáza to,žesúd
prvej inštancie neporušil právo na spravodlivý proces žalovaných, keď upriamil pozornosť na konanie
žalovaných, ktorí sa posledného pojednávania nezúčastnili bez ospravedlnenia. Má za to, že na tomto

pojednávaní by mali priestor predniesť návrhy na doplnenie dokazovania, ako aj záverečné vyjadrenie
k veci, avšak túto možnosť nevyužili, t.j. o túto možnosť ich neukrátil súd, ale oni sami. Vzhľadom na
uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolanie v súlade s § 386 CSP odmietol.

5. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal

bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach
odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a
námietkami uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP , spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel
k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné ,preto rozsudok vrátane výroku o trovách účastníkov
konania potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne

správny .

6.Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§
219 ods. 1, 3 CSP).

7.Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodovnapadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8.Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s
odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a dopĺňa nasledovné:

9.Odvolací dôvod podľa § § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je naplnený v prípade ak dôjde k vadám konania
alebo aj vadám rozhodnutia v dôsledku ktorých súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie
hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je
stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou

rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav,
v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na
základe prihliadnutia na prípadné skutkové a právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo
na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto odklonu. Podľa čl.46 Ústavy SR sa každý môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl.48 Ústavy

SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti
a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup súdu, v
dôsledkuktoréhoúčastníknemôžeuplatniťkonkrétneprocesnéprávapriznanémuObčianskymsúdnym
poriadkom za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť najmä procesným
postupomsúdu,ktorýrozhodnutiupredchádza.Zároveňpodľaustálenejsúdnejpraxekodňatiumožnosti
konať pred súdom, môže dôjsť nielen procesným postupom súdu tak ako je to vyššie uvedené, ale
aj rozhodnutím samotným a to v prípade, ak rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a
nedostatok dôvodov.

10.Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods1 písm f) CSP je daný v prípade nesprávneho postupu súdu
prvého stupňa pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy
skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas
konania nijak inak najavo. Môže sa jednať aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré

boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v
prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové
zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§
191 ods 1,2 CSP alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené

spôsobomvyplývajúcimzust.§192,193a205CSP,pričomsajednáotakéskutkovézistenia,nazáklade
ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke.

11. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.

vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

12. Podľa ust. § 380 ods. 1,2 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok prihliadne odvolací súd aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

13. V zmysle citovaného ustanovenia odvolací súd je viazaný dôvodmi odvolania, t.j. na iné pochybenia

súdu prvej inštancie ako sú tie, ktoré vyplývajú z podaného odvolania , pri svojom rozhodnutí o odvolaní
prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil. Jedinú výnimku predstavuje oprávnenie odvolacieho
súdu preskúmavať vady konania týkajúce sa procesných podmienok, ktoré preskúmava z úradnej moci.14. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie , ktoré mu predchádzalo v súlade s
uvedenou zásadou a zdôrazňuje, že žalovaní v odvolaní okrem citácie ustanovení procesného predpisu
upravujúceho odvolacie dôvody a poukazu na všeobecnú zásadu nedotknuteľnosti obydlia neuviedli

žiadne konkrétne skutočnosti osvedčujúce vecnú nesprávnosť rozhodnutia, nekonkretizovali v čom
vidia nedostatky skutkových záverov a nesprávnosť právneho posúdenia , ani neodôvodnili v čom vidia
pochybenia pri procesnom postupe súdu a čím malo dôjsť k porušeniu ich práva na spravodlivý proces.

15. Pri preskúmaní rozhodnutia súdu a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo odvolací súd nezistil

žiadne vady konania alebo vady rozhodnutia ,v dôsledku ktorých by súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces a ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
preto odvolací dôvod podľa ust. podľa ust.§ 365 ods.1 písm. a/,b/,c/,d/ CSP nie sú dané.

16. Pokiaľ žalovaní mali za to, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces, pretože

nemali žiadnu možnosť realizácie výkonu ich procesných práv a oprávnených záujmov, odvolací súd
zdôrazňuje, že žalovaní mali v priebehu konania vytvorený relevantný priestor na preukázanie nimi
tvrdených skutočností a označenie dôkazov, pričom tento vymedzený priestor ich nestaval v porovnaní
so žalobcom do podstatne nevýhodnejšej pozície, čo by indikovalo porušenie princípu rovnosti v
konaní. Žalovaní boli do značnej miery nečinní a nenavrhli vykonanie iných dôkazov, ani sa vytýčeného

pojednávania nezúčastnili bez ospravedlnenia, čím sami spôsobili situáciu, že nemohli využiť všetky
svoje procesné práva. Odvolací súd uvádza, že v prípade, ak samotní účastníci nevyužijú svoje právo
zúčastniť sa pojednávania, pretože sú nečinní, nedostavia sa na pojednávanie, napriek tomu, že
boli riadne predvolaní, nepožiadajú z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, procesný predpis
umožňuje súdu, aby vec prejednal aj v neprítomnosti takto nečinných účastníkov konania a nie je možné

takýto postup považovať za porušenie práv účastníka na spravodlivý proces.

17. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že aj v zmysle predchádzajúceho procesného predpisu ( účinného
v čase začatia sporu), ktorým bol Občiansky súdny poriadok účinný do 30.6.2016 ,v sporovom konaní
platila zásada dispozičná a prejednacia, v zmysle ktorej je zásadne vecou účastníkov konania tvrdiť

skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení (§ 101 ods.1, § 120 ods.1
O.s.p.), pretože v sporovom konaní stoja strany proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania
povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v úplne inom smere.
Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu- účastníkoch konania. Každá
zo sporových strán musí v závislosti na hypotéze právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy,

na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v ich prospech (bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu).
Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení potom nesie prípadné
nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza zo skutkového stavu zisteného
na základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj toho účastníka, ktorý síce
navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, avšak hodnotenie vykonaných dôkazov súdom smerovalo

k záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení tohto účastníka( sporovej strany).
Občiansky súdny poriadok tu vymedzoval tzv. dôkazné bremeno (§ 120 ods.1 O.s.p.) ako procesnú
zodpovednosť účastníka za výsledok konania, keďže je určovaná výsledkom vykonaného dokazovania.
Procesný zmysel dôkazného bremena vznikal predovšetkým v takej dôkaznej situácii, keď aktívni
účastníci bezozbytku splnili svoju povinnosť tvrdenia, aj povinnosť dôkaznú. Jeho pravým cieľom bolo

umožniť súdu vydať rozhodnutie aj v tých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, v spore podstatná , nebola
(v zmysle že spravidla ani byť nemohla) dokázaná, teda v prípadoch, kedy výsledok hodnotenia dôkazov
neumožnilsúduprijaťanizáveropravdivostitejtoskutočnosti,aleanizáverotom,žebybolanepravdivá.
Aj v týchto prípadoch (tzv. dôkaznej núdze) musel súd rozhodnúť v neprospech účastníka, v ktorého
záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť. Zákon teda určuje dôkazné bremeno

ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka (strany sporu) nie je preukázané (v tom zmysle,
že súd ho nepovažuje za pravdivé) na základe navrhnutých dôkazov ,je pre účastníka nepriaznivé
rozhodnutie.

18. Odvolací súd ďalej uvádza, že súd prvej inštancie rozhodoval už v čase účinnosti z.č.160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016). V zmysle prechodných ustanovení tohto zákona
aksatentozákonpoužijenakonaniazačatépredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,nemožno
uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdeníprotistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany( § 470 ods.2 veta druhá
CSP). Ostatné ustanovenia štvrtého dielu upravujúceho prostriedky procesného útoku , prostriedky
procesnejobranyakoncentráciukonaniaplatiaajnakonaniazačatépredodňomnadobudnutiaúčinnosti

tohto zákona( § 470 ods.1 CSP).

19. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

20. Podľa § 150 ods . 1,2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové
tvrdenia.

21. Už samotnými pojmami procesný útok a procesná obrana zákonodarca zdôrazňuje kontradiktórnosť
procesného postavenia protistrán v sporovom konaní. Ustanovenia § 149 až 154 CSP predstavujú,
inštitucionálne prehĺbenie sporovosti konania upraveného v Civilnom sporovom poriadku, pričom ich
cieľom je prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu sporového konania. Nová právna úprava
v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie

je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok
procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods.
1 CSP) alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2

CSP).Koncentrácia konania predstavuje efektívny nástroj racionálneho a odôvodneného zrýchlenia
sporového konania a tvorí jednotu s jedným z nosných princípov novej právnej úpravy sporového
konania, a to s princípom arbitrárneho poriadku.

22. V zmysle uvedených zásad strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (teda najmä
skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a
hmotnoprávne námietky) nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala
starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o

ktorých nevedela, ani ich nemohla predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť
označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy.

23.Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žaloba spolu s prílohami, výzvou na vyjadrenie k žalobe
a procesným poučením bola žalovaním doručená v máji 2015, avšak žalovaní sa k tejto žalobe

nevyjadril, iba oznámili, že prebieha súdny spor sp.zn.11C 249/2014 a navrhli konanie prerušiť do
právoplatného ukončenia tohto konania . Súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobcov a prerušil
konanie do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp.zn.
11C/249/2014 (uznesením zo dňa 29.9.2013) a v konaní pokračoval až potom, ako nadobudol
právoplatnosť rozsudok v predmetnej veci (3.3.2017). Následne sa žalovaní nezúčastnili pojednávania

( na ktoré boli riadne predvolaný), bez toho aby ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a nedoručili
ani žiadne vyjadrenie vo veci samej , t.j. nevyjadrili sa k žalobe a jednotlivým skutkovým tvrdeniam
uvedeným v žalobe, ani neoznačili žiadne dôkazy, ktoré navrhujú v konaní vykonať vo vzťahu k
prípadným svojim tvrdeniam.

24.Odvolací súd v tomto konkrétnom prípade dospel k záveru, že nebol naplnený odvolací dôvod podľa
ust.§ 365 ods.1 písm f) CSP , keďže súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom
rozsahu a náležite zistil skutkový stav, pričom vykonané dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods. 1,2 CSP,
t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol
starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený

žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových
záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo
že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli
najavo.25.Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy
a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania, teda nebol

naplnený ani odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods.1 písm. h) CSP .

26.Prvoinštančný súd správne zohľadnil výsledok konania 11C/249/2014 , v ktorom bola žaloba o
určenie absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zamietnutá, a preto správne vychádzal z úvahy, že kúpna
zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2.rade dňa 4.7.2014 predmetom ktorej bol

odplatný prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - bytu č. 10 nachádzajúceho sa na 4. poschodí vo
vchode č. 15 obytného domu so súp. číslom 2018 na Javorovej ulici č. 2018, pozostávajúci z 3 izieb a
príslušenstva zapísaný na LV č. 6589 obec Spišská Nová Ves, okres Spišská Nová Ves, kat.úz. Spišská
Nová Ves bola uzatvorená platne. Zároveň súd prvej inštancie správne zohľadnil skutočnosti, ktoré
vyplynuli z dokazovania , vzťahujúce sa na úhradu kúpnej ceny, ktorá bola v zmysle uzatvorenej kúpnej
zmluvy v prvých dvoch častiach uhradená (15.000 v hotovosti v deň podpisu kúpnej zmluvy , v časti

na úhradu dlhov, s tým, že posledná časť kúpnej ceny - zvyšok dojednanej kúpnej ceny po odpočítaní
dlhov bola zložená do úschovy). Na základe uvedeného súd prvej inštancie potom správne uzavrel, že
žalovaní neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu zadržiavajú vec - byt patriaci žalobcovi ako vlastníkovi,
t.j.neoprávnenezasahujúdojehovlastníckehopráva,apretoposkytolžalobcoviakovlastníkoviochranu
tohto vlastníckeho práva a v plnom rozsahu žalobe vyhovel.

27.Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku v ktorých sa súd prvej
inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre
rozhodnutie o uplatnenom nároku. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku a odkazuje naň.

28.Odvolací súd opakovane poukazuje na to, že žalovaní v odvolaní citujúc ustanovenia procesného
predpisu vzťahujúce sa na jednotlivé dôvody odvolania vyjadrili iba nesúhlasné stanovisko vo vzťahu k
výroku rozhodnutia a jeho odôvodneniu, neuviedli však v čom vidia nesprávnosť rozhodnutia. Žalovaní
iba všeobecne uviedli, že rozsudok a odôvodnenie vychádza z nedostatočne zisteného skutkového

stavu, ktorý nekorešponduje so skutočným a objektívnym stavom, avšak nekonkretizovali v čom spočíva
uvedený nedostatok, resp. rozpor so skutočným a objektívnym stavom. Rovnako iba vyjadrili názor,
že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, avšak opäť nekonkretizovali v čom
vidia uvedené nesprávnosti vzťahujúce sa na skutkové závery, ani v čom vidia nesprávnosť právneho

posúdenia, resp. neuviedli aké právne posúdenie považujú za správne.

29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolacie námietky žalovaných za
nedôvodné a rozsudok vrátane výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.
1 CSP.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP. Žalovaní v 1. a 2.rade neboli v odvolacom konaní úspešní, preto im nevznikol nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, naopak takýto nárok vznikol úspešnému žalobcovi, preto odvolací
súdpriznalžalobcovinároknaplnúnáhradutrovodvolaciehokonania.Ovýškenáhradytrovodvolacieho

konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia ,ktorým
sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).

31 . Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).