Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 14, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoP/27/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111237177
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4111237177.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej

a sudkýň Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, vo veci starostlivosti súdu o
maloletého P. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a
rodinyNitra,pracoviskoZlatéMoravce,Sládkovičova3akokolíznymopatrovníkom,dieťarodičov:matka
O. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. P., T. Q. 5, zast. JUDr. Andrejom Garom, advokátom, so
sídlom Bratislava, Štefánikova 14 a otec P.. F. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. P., S. XX, zast.
splnomocneným zástupcom G.. Q. U., I.., bytom N. P., S. XX, o návrhu otca na zverenie maloletého
dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa

3. marca 2017 č. k. 11P/446/2011-852 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku týkajúcom sa zverenia
maloletého P. U., nar. XX. XX. XXXX do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a vo výroku
o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh otca na zverenie maloletého P. U., nar. XX.
XX. XXXX do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov zamietol. Ďalším výrokom súd prvej

inštancie návrh kolízneho opatrovníka na nariadenie výchovného opatrenia zamietol. O trovách konania
účastníkov rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Rozhodnutie po právnej
stránke odôvodnil ustanoveniami § 24 ods. 2, 4, § 26, § 37 ods. 2 Zákona o rodine. Uviedol, že
otec maloletého dieťaťa sa písomným návrhom doručeným súdu dňa 07. 12. 2011 domáhal, aby súd
zveril maloletého P. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že maloletý bude dva
týždne s otcom a nasledujúce dva týždne s matkou opakovane. Svoj návrh odôvodnil tým, že obidvaja
rodičia sú spôsobilí maloletého P. vychovávať a obidvaja majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem.

Je presvedčený, že striedavá osobná starostlivosť je v prirodzenom záujme maloletého dieťaťa a že
takto budú lepšie zabezpečené jeho potreby. P. má silné citové väzby na obidvoch rodičov a zverenie
dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je v súlade s jeho prirodzenými vývinovými potrebami a
poskytuje mu stabilitu výchovného prostredia tým, že bude môcť byť vychovávaný obidvomi rodičmi,
čím bude rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd
prvej inštancie z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 24P/350/2009 zistil, že súd uznesením
zo dňa 10. 11. 2009 č. k. 24P/350/2009-29 začal konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k

maloletému P., ktorá úprava sa vzťahuje na čas do rozvodu manželstva rodičov dieťaťa. Súd vo veci
rozhodol rozsudkom zo dňa 14. júna 2011 č. k. 24P/350/2009-61 tak, že upravil styk otca s maloletým
P. a vo zvyšnej časti konanie zastavil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 06. 2011. Z
pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 7C/213/2009 súd zistil, že bolo vedené konanie o návrhunavrhovateľky O. U. zo dňa 16. 10. 2009 na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému P.. Súd rozsudkom zo dňa 23. marca 2010 č. k. 7C/213/2009-106 manželstvo
rodičov maloletého dieťaťa rozviedol a v tejto časti rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 06.

2010. Maloleté dieťa zveril do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu dieťaťa
sumou50eurmesačne.Vdôsledkupodanéhoodvolaniabolrozsudokvčastiurčeniavýživnéhoaúpravy
styku otca s maloletým dieťaťom zrušený a v tejto časti bola vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Následne súd prvej inštancie uznesením zo dňa 13. 09. 2011 č. k. 7C/213/2009-244 konanie
o úpravu styku otca s maloletým P. zastavil z dôvodu uzavretia mimosúdnej dohody rodičov. Uznesenie

nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 10. 2011. Styk otca s maloletým P. sa realizoval na základe dohody
rodičov v intenciách úpravy styku na čas do rozvodu manželstva, resp. rodičovskej dohody. Rodičia
maloletého dieťaťa nadobudli dojem, že styk je upravený rozhodnutím súdu. V prípade jeho nerealizácie
otec podával návrhy na výkon rozhodnutia. Vykonávacie konanie sa v minulosti viedlo pod sp. zn.
11Em/3/2010 a následne bolo zastavené uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 11Em/3/2010-271 zo
dňa 16. 10. 2014 a potvrdené uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 7CoE/8/2015-307 zo dňa 27. 02.

2015 z dôvodu, že neexistuje vykonateľné rozhodnutie súdu na úpravu styku otca s maloletým dieťaťom.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 13P/364/2014 súd zistil, že dňa 19. 09. 2014 bol súdu
prvej inštancie doručený návrh matky maloletého dieťaťa O. U. na nariadenie predbežného opatrenia,
ktorým sa domáhala úpravy styku otca P.. F. U. s maloletým dieťaťom P. U. a to až do rozhodnutia
súdu vo veci samej. Písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 23. 10. 2014 matka

zmenila návrh na vydanie predbežného opatrenia a žiadala vydať predbežné opatrenie, ktorým súd
zakáže otcovi styk s maloletým dieťaťom, a to až do rozhodnutia vo veci samej. Uznesením zo dňa
27. 10. 2014 č. k. 13P/364/2014 - 36 súd prvej inštancie nariadil predbežné opatrenie, ktorým dočasne
upravil styk otca s maloletým P. tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletým v párnom týždni v
kalendárnomrokuvsobotuvčaseod12.00hod.do14.00hod.zaprítomnostimatkystým,žepredbežné

opatrenie bude platiť až do rozhodnutia vo veci vedenej na Okresnom súde Nitra sp. zn. 11P/446/2011.
NaodvolaniematkyKrajskýsúdvNitreuznesenímzodňa11.12.2014č.k.8CoP/61/2014-60napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.
Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 12. 2014. Z pripojeného spisu Okresného súdu
Nitra sp. zn. 13P/466/2014 súd zistil, že dňa 22. 12. 2014 podal otec maloletého dieťaťa návrh na

nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal upraviť styk s maloletým P. s prespaním zo soboty
na nedeľu, pričom maloletého v nepárnom týždni v piatok o 10.00 hod. a v párnom týždni v sobotu o
10.00 hod. prevezmú starí rodičia P. U., resp. Q. U., ktorí P. v piatok večer o 18.00 hod. a v nedeľu o
19.00 hod. matke späť odovzdajú. Taktiež žiadal upraviť styk s dieťaťom počas vianočných sviatkov,
zimnej dovolenky alternatívne počas Silvestra a Nového roka od utorka 30. 12. 2014 od 10.00 hod.

do utorka 06. 01. 2016 do 19.00 hod. Okresný súd Nitra uznesením č. k. 13P/466/2014-7 zo dňa 19.
01. 2015 návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Proti predmetnému rozhodnutiu sa
otec odvolal, Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 25CoP/11/2015-24 zo dňa 11. 03. 2015 upravil styk
otca tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým P. každú párnu sobotu v mesiaci od 10.00 hod.
do 18.00 hodiny. Maloleté dieťa si otec prevezme pred bydliskom matky a pred bydliskom matky ho

po ukončení stretnutia matke odovzdá. Odvolací súd uložil matke povinnosť pripraviť maloletého P. na
stretnutie s otcom a maloleté dieťa otcovi pred svojim domom každú párnu sobotu v mesiaci o 10.00
hod. odovzdať a v tú istú sobotu o 18.00 hod. maloletého P. od otca prevziať a to až do rozhodnutia
súdu prvej inštancie vo veci úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, vedenej na Okresnom súde Nitra
pod spisovou značkou 11P/56/2015. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp.

zn. 11P/56/2015 súd zistil, že uznesením o nariadení neodkladného opatrenia čl. 109 zo dňa 04. 01.
2017 súd dočasne nariadil otcovi maloletého P. U. zdržať sa práva výkonu styku s maloletým dieťaťom
tak, ako mu bol tento upravený uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 25CoP/11/2015-24 zo dňa
11. 03. 2015 a to až do rozhodnutia vo veci samej. Voči rozhodnutiu súdu sa odvolal otec maloletého
dieťaťa, Krajský súd v Nitre rozhodnutím č. k. 5CoP/3/2017-150 zo dňa 31. 01. 2017 rozhodnutie

prvoinštančného súdu potvrdil. V tomto konaní bude súd následne rozhodovať o úprave, resp. zákaze
styku otca s maloletým dieťaťom. Z pripojeného spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 13Em/2/2015 súd
zistil, že otec podal dňa 08. 04. 2015 návrh na výkon rozhodnutia na základe predbežného opatrenia
Krajského súdu v Nitre č. k. 25CoP/11/2015-24 zo dňa 11. 03. 2015. Z obsahu uvedeného spisu je
zrejmé, že otec maloletého dieťaťa sa domáha stretnutí s maloletým, ktoré sa napriek prebiehajúcemu

výkonu rozhodnutia nerealizujú a to od 07. 09. 2014. S maloletým bol uskutočnený v rámci uvedeného
vykonávacieho konania opakovane pohovor prostredníctvom príslušného Úradu práce, soc. vecí a
rodiny, pričom z vyjadrení dieťaťa je zrejmé, že toto prezentovalo obavu zo stretnutia s otcom a boli
zrejmé jeho negatívne pocity a obava z akéhokoľvek kontaktu s otcom a jeho rodinou. Z pripojenéhospisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 13P/388/2015 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 24. 06. 2016 bola
matke maloletého dieťaťa uložená povinnosť informovať otca dieťaťa o všetkých podstatných veciach
týkajúcich sa výchovy maloletého a to najmä o jeho zdravotnom stave, školskej dochádzke a prospechu,

mimoškolských aktivitách, o dlhodobejšom pobyte maloletého mimo miesta jeho obvyklého bydliska,
o osobitných potrebách maloletého, a to písomne alebo elektronickou formou, vždy k poslednému
dňu príslušného kalendárneho mesiaca. Súd v prejednávanej veci nariadil znalecké dokazovanie a
ustanovil za znalca Mgr. Františka Nociara, odbor psychológia, odvetvie klinická psychológia detí,
klinická psychológia dospelých. Zo záverov uvedeného znaleckého posudku vypracovaného dňa 17.

08. 2013 vyplýva, že vzťah dieťaťa k otcovi je na dobrej, prirodzenej úrovni. Otca v zásade rešpektuje
ako autoritu. U maloletého je zrejmá narastajúca inklinácia k otcovi a veciam, ktoré s otcom zažíva,
nakoľko s postupujúcim vekom dieťaťa a zvlášť s nástupom predškolského veku u chlapca narastá
potreba identifikovať sa s mužským vzorom. Vzťah maloletého P. k matke je výrazne emočne a citovo
sýtený, vzťah je na veľmi dobrej úrovni, dieťaťu poskytuje plnú istotu a pocit bezpečia a pocit plnej
prináležitosti, čo je nevyhnutným predpokladom pre zdravý vývin dieťaťa. V doterajšom období je matka

najvýznamnejšou osobou v jeho živote, preto prevažuje inklinácia k matke. Vzťah otca k maloletému
P. sa vytváral až v poslednom období, je vytvorený na podklade citovej a emočnej väzby, vzťah sa
javí ako dobrý. Vzťah matky k maloletému je výrazne citovo a emočne sýtený, vytvorený intenzívnym
prežívaním spoločných chvíľ s dieťaťom od jeho narodenia. Otec v rámci výchovného pôsobenia voči
synovi preferuje najmä oblasť pohybových, športových, manuálnych a technických zručností a snaží

sa o ich rozvoj u dieťaťa. Niektoré faktory osobnosti otca sa uplatňujú aj v spôsobe výchovy syna a
v jej uplatňovaní voči nemu. Matka sa venuje rozvoju emočných, citových, sociálnych a rozumových
potrieb dieťaťa, podporuje rozvoj jeho zručností, pasívnejší postoj je v smere rozvoja pohybových a
športových zručností. U obidvoch rodičov sú relatívne primerané predpoklady pre výchovu dieťaťa a
jeho zdravý rozvoj. Z hľadiska doterajších skúseností sú lepšie vytvorené podmienky u matky, pretože

na strane otca by išlo o novú situáciu dlhodobejšieho styku v rámci novej otcovej rodiny. Ovplyvňovanie
dieťaťa zo strany rodičov sa nedá vylúčiť, aj keď priame dôkazy o aktívnom ovplyvňovaní znalec nezistil.
Obaja rodičia majú predpoklady aby mohla byť realizovaná striedavá osobná starostlivosť. Spôsobilosť
otca vykonávať starostlivosť o dieťa v širšom rozsahu ukáže až prax. U detí v predškolskom veku
nastáva rýchli rozvoj nových daností, preto aj otázka striedavej starostlivosti je hodnotená z hľadiska

takéhoto vekového posunu u dieťaťa. V tomto čase a stave vecí považuje znalec za primerané zaoberať
sa úvahou o striedavej starostlivosti. Určité disharmonické prvky sa u dieťaťa prejavujú v súvislosti s
náročnejším emočných zvládaním situácie konfliktu rodičov a usporiadania kontaktu dieťaťa s otcom a
matkou. Dieťa citlivo vníma celé dianie a reaguje naň svojim emočným rozpoložením, výrazne emočne
a citovo vníma prípadne konflikty rodičov. Aktuálne nie sú prítomné známky svedčiace pre odmietanie

otca zo strany dieťaťa, dieťa z otca strach nemá, nemá však ešte naplno vytvorený pocit istoty a
bezpečnosti u otca, otca vníma častejšie ako zdroj konfliktov pre jeho povahové ladenie. Vzhľadom k
súčasnému stavu veci a zrelosti dieťaťa v jeho vývinovom období by bolo vhodné rozšíriť styk dieťaťa s
otcom, ako vhodné sa javí uvažovať o striedavej starostlivosti rodičov, minimálne však o styku dieťaťa
s otcom v podobe predĺžených víkendov (štvrtok - nedeľa každý druhý víkend). V prípade striedavej

starostlivosti by bolo vhodné, aby sa dieťa zdržiavalo v prirodzenom prostredí otcovej rodiny, teda v
mieste jeho obvyklého bývania a kontakt so starými rodičmi by bol realizovaný formou návštev tak,
ako je to bežné za obvyklých podmienok rodiny. Vzhľadom k veku dieťaťa a jeho naviazanosti na
matku sa javí ako vhodný interval striedanie dieťaťa jeden týždeň. V prípade striedavej starostlivosti
o dieťa bude dôležité sledovať, či táto má pozitívny vplyv na rozvoj a pohodu dieťaťa, či nespôsobuje

okolnosti, ktoré sú pre dieťa skôr škodlivé. Zo strany rodičov bude dôležité a nevyhnutné zdržať sa
neprimeraných vzájomných konfliktov ale aj neprimeraných komentárov, či hodnotení druhého rodiča v
prítomnosti dieťaťa a v komunikácii s ním. Rovnako je dôležité na strane rodičov vecne a bez zbytočných
negatívnych emócií komunikovať o potrebách a záležitostiach dieťaťa, odčleniť túto komunikáciu od
vlastnej averzie vyplývajúcej z ich zlého vzťahu. S tým súvisí striktná podmienka nepoužívať záležitosti

dieťaťa na riešenie a súboj medzi sebou, nepoužívať inštitút trestných oznámení, ale pri ťažkostiach v
riešení situácií, či sporných vecí odporúča znalec použiť asistenciu tretej osoby, či už blízkej osoby, ktorej
obidvaja dôverujú alebo asistenciu odborníka - psychológa, či mediátora. V každom prípade odporúča
uložiť výchovné opatrenie spočívajúce v povinnosti navštevovať psychológa za účelom usporiadania a
zlepšenia komunikácie vo veciach maloletého dieťaťa. Tento psychológ by zároveň mohol aspoň z časti

posúdiť, či prípadne určená striedavá starostlivosť je pre dieťa prospešná a rodičia sú schopní mu ju
poskytovať. Vzhľadom k uplynutiu dlhšieho časového obdobia od prvého znaleckého posudku a tiež
s poukazom na zmenu v správaní maloletého dieťaťa, jeho absolútne odmietanie kontaktu s otcom a
starými rodičmi zo strany otca, taktiež s prihliadnutím na podozrenie na novú diagnózu - Aspergerovsyndróm u maloletého P. súd považoval za potrebné nariadiť ďalšie znalecké dokazovanie, ktoré sa
vysporiada s uvedenými novo objavenými skutočnosťami. Súd uznesením č. k. 11P/446/2011-572 zo
dňa 05. 05. 2015 nariadil vo veci ďalšie znalecké dokazovanie a za znalca ustanovil Ústav pre znaleckú

činnosť v Psychológii a Psychiatrii spol. s r. o., znalca v odbore psychológia, zdravotníctvo a farmácia. Zo
záverov znaleckého posudku zo dňa 06. 11. 2016 vyplýva, že matka dieťaťa má intelektové schopnosti v
pásmelepšiehopriemeru,ažnadpriemeru,vspôsobepostihovaniarealityprevažujeintenzívnyafektívny
prístup k situáciám, čo je na úkor prehľadu, nadhľadu. Emotivita je kultivovaná, regulovaná, disponuje
dobrým sebaovládaním, je dôsledná, má dobré organizačné schopnosti, je praktická. Jej správanie

môže byť determinované frustrujúcimi okolnosťami, v dôsledku čoho sa môže vytvoriť vnútorné napätie.
V interpersonálnom správaní môže reagovať senzitívne, pod vplyvom obáv, zábran, subjektivisticky,
neberúc do úvahy dostatočne okolnosti, je však dostatočne schopná kompenzovať. Vo vzťahu k dieťaťu
je empatická, vie sa vžiť do jeho vnútorného sveta, snaží sa dieťa pochopiť aj s jeho špecifikami,
zvláštnosťami, snaží sa mu porozumieť. Maloletému P. poskytuje stabilnú, bezpečnú väzbu, bezpečné
citové zázemie. Intelektové schopnosti otca dosahujú podľa znaleckého posudku aspoň priemernú

úroveň, možná je aj vyššia intelektová kapacita. Vzhľadom na permanentné spochybňovanie štandardov
znaleckého vyšetrenia zo strany otca znalkyňa nenaliehala na kvantifikáciu intelektu, koncentrovala sa
skôr na vyšetrenie osobnosti. Myslenie u otca je so vzťahovačným, paranoidným nastavením, uvoľnené,
bez prísnych hraníc. V spôsobe percipovania reality prevažuje intenzívny afektívny vzťah k situáciám na
úkor prehľadu, nadhľadu. Emotivita je nevyvážená, menej racionálne regulovaná, možno predpokladať

výbušnosť, robenie scén. Citové väzby sú menej emočne sýtené, menej hlbšie, v popredí je skôr
egocentrizmus ako empatia. Na správaní sa vo významnej miere podieľajú city a nálady. V sociálnom
správaní je vyznačená tendencia demonštrovať nekompromisnosť, jednoznačné riešenia. Projikovala
sa i pasivita, sklon hľadať oporu v niekom silnejšom, tendencia zakrývať sa, ukázať zo seba čo najmenej.
Vzťah k realite je oslabený, čo má za následok nereálne, nekonštruktívne riešenia životných situácií.

Uvedená charakteristika neznamená rodičovskú nespôsobilosť, je však predpokladom konfliktných
vzťahov. V prípade maloletého P. môže byť takto štruktúrovaná osobnosť otca pre dieťa problematická,
vzhľadom na zvýšenú vnímavosť a citlivosť dieťaťa, ktoré netoleruje napríklad hlasný prejav, krik,
potrebuje meniť činnosti, situačne sa v rámci ADHD správa nevypočítateľne. Problematicky môže
pôsobiť zle dávkovaná (možno dobre mienená) kritika, humorná poznámka, upozornenie a podobne.

Citový vzťah matka - dieťa je intenzívny, dieťa sa intenzívne primkýna k matke, táto má tendenciu
dieťa chrániť pred stresovými situáciami, má tendenciu konať tak, aby bolo správanie dieťaťa čo najviac
adaptívne. Matka je najdôležitejšia osoba pre dieťa z hľadiska citovej väzby. Otec prejavuje záujem o
syna,vpopredíjevšakjehoegocentrickézameranie,trvánarealizáciivlastnéhoscenára.Zjehopohľadu
by striedavá osobná starostlivosť pomohla redukovať konfliktný vzťah medzi ním a matkou, neberie však

do úvahy špecifiká dieťaťa, má tendenciu bagatelizovať závery doterajších lekárskych vyšetrení dieťaťa.
Maloletý P. má k otcovi odmietavý vzťah, nechce sa s ním stretávať. Dieťa si uvedomuje konfliktný
vzťah rodičov a neochotne sa s ním konfrontuje, predstavuje pre jeho záťaž, vyčerpáva ho. Bezpečie
nachádza u matky, primkýna sa k nej. Paradoxné je, že čím intenzívnejší tlak bude otec a jeho rodina
na matku vyvíjať, tým viac sa bude dieťa k matke primkýnať. Maloletý si nepamätá spolužitie rodičov v

jednej domácnosti, jadrovú rodinu netvorí pre neho matka a otec, ale matka a matkin partner. Vzájomný
vzťah rodičov sa za bežných okolností nepremieta do života dieťaťa, negatívne sa premieta len vtedy,
keď cíti, že matka je pod tlakom, nakoľko on odmieta styk s otcom. Znalecké vyšetrenie nepreukázalo,
že by bol maloletý doslova ovplyvňovaný jedným rodičom v neprospech druhého rodiča, prípadne inými
osobami a že by toto ovplyvňovanie bolo jediným faktorom v príčinnej súvislosti s jeho odmietavým

správaním voči otcovi a jeho rodine. Dieťa je ale ovplyvňované konfliktnou atmosférou medzi rodičmi,
cíti jej tlak. Maloleté dieťa je silne viazané na svoje domáce prostredie a máva často problém opúšťať
ho, odchádzať na nové miesta. Maloletý je v úzkom kontakte s matkinými rodičmi, ku ktorým má
pozitívny citový vzťah. K starým rodičom U., ktorí sú súčasťou jeho života má aktuálne odmietavý
vzťah. Starí rodičia U. sa o dieťa zaujímajú, je pre nich dôležité, ale konajú s preferenciou vlastných

predstáv, čo nemusí byť vždy v záujme dieťaťa. Maloleté dieťa reálne prežíva strach z otca a zo starých
rodičov z jeho strany. Problémom je to, že dieťa v rámci svojej špecifickej detskej osobnosti podáva o
príčinách strachu až bizarné informácie. Pri objasňovaní príčin tohto strachu môže znalec vychádzať
z osobnosti otca, z jeho deficitnej empatie, egocentrického nastavenia, čo mohlo a môže spôsobovať
problémy v interakcii s dieťaťom, ktorému bola diagnostikovaná ADHD a možné prvky Aspergerovho

syndrómu. Otec a jeho rodina sa domnievajú, že matka účelovo psychiatrizuje dieťa, čo môže byť tiež
príčina toho, že nie sú v každodennej realite dieťaťa dostatočne orientovaní, nie sú súčinní s matkou
a niektoré okolnosti môžu podceňovať. Otec a starý otec dieťaťa sú situačne hlasný, dráždiví, pričom
dieťa si zapcháva uši pred silnými zvukmi, pred hlasnou hudbou. To sú len niektoré možnosti, o ktorýchznalkyňa uvažuje, pričom to neznamená, že by dieťa nemohlo u otca a jeho rodiny prežiť aj príjemné
chvíle. Z dôvodu rozdielnych pohľadov rodičov maloletého dieťaťa na vnímanie potrieb maloletého
a s poukazom na závery znaleckého vyšetrenia PhDr. Obucha možno podľa znalkyne zvažovať, že

vývoj vzťahu dieťaťa k otcovi a jeho rodine ovplyvnil súhrn viacerých okolností, kumulácia dieťaťom
nedostatočne spracovaných zážitkov, ktoré mohli byť pre dospelých emočne neutrálne, pre dieťa však
boli zaťažujúce, následne vyhrotené a navodzujúce atmosféru ohrozenia. V neposlednom rade zohráva
rolu výrazne konfliktný vzťah medzi rodičmi, ktorý navodzuje u dieťaťa narušenie bezpečnej väzby,
neistotu, pocit ohrozenia, stratu bezpečia, čoho logickým dôsledkom je primknutie k jednému rodičovi,

v tomto prípade k matke. Maloletý P. nemá taký adaptačný potenciál, aby bol schopný takúto záťaž bez
následkov uniesť. Dieťa aktuálne odmieta otca, pričom príčina tohto odmietania nie je celkom jasná a
jednoznačná. Povahové vlastnosti otca môžu nevhodne vplývať na výchovu a zdravý fyzický a psychický
vývoj maloletého dieťaťa. Matka má tendenciu dieťa chrániť, sama nie je presvedčená o tom, že by
dieťa bolo u otca v pokojnom, bezpečnom a emočne sýtenom prostredí. Tieto skutočnosti ovplyvňujú
prípravu dieťaťa na styk. Keď dieťa styk odmieta, matka to rešpektuje, nie je naliehavá, nechce stratiť

synovu dôveru. Správanie dieťaťa je autentické, dieťa sa správa v kontexte negatívnych zážitkov, ktoré
reálne prežilo a prípadne subjektivisticky ďalej rozvinulo, pozadie ktorých však nebolo možné presne
pomenovať, popísať. Nejde o naprogramované, naučené správanie dieťaťa, ktoré by bolo dôsledkom
manipulatívnych aktivít matky. Otec nie je programovo zavrhovaný a neboli zistené také okolnosti, ktoré
by odôvodňovali jeho identifikovanie sa s rolou zavrhnutého rodiča. Maloleté dieťa nie je pripravené

k striedavej osobnej starostlivosti. Táto forma starostlivosti by vzhľadom k súčasnému prežívaniu
dieťaťa, vzhľadom k jeho súčasnému psychickému stavu nebola vhodná. Maloletý P. potrebuje aktuálne
stabilné, vyvážené, emočne sýtené prostredie bez podnetov, ktoré by ho psychicky zaťažovali, preto by
bolo vhodné styk s otcom a starými rodičmi U. nerealizovať aspoň do obdobia, kým sa porozvodová
komunikácia medzi oboma rodičmi upraví. V záujme dieťaťa by mali rodičia podstúpiť psychologickú

intervenciu nie formou mediácie, skôr formou poradenstva. Zo znaleckého posudku PhDr. Stanislavy
Segečovej,ktorývykonalanažiadosťPoradenskéhocentraScholaLudus,s.r.o.(ktorématkanavštívila)
je zrejmé, že osobnosť matky tejto umožňuje zabezpečovať riadnu starostlivosť o maloleté dieťa, má
primeranú kapacitu poskytnúť svojmu dieťaťu emočné zázemie, byť vnímavá k jeho požiadavkám,
saturovať jeho potreby a vytvoriť prostredie naplnené bezpečím a istotou. U matky boli uvedeným

znaleckým dokazovaním zistené prítomné známky syndrómu týranej osoby, prejavujúce sa úzkostne
- depresívnou symptomatikou relatívneho charakteru. Zo správy OR PZ v Nitre zo dňa 07. 11. 2014
súd zistil, že rodičia maloletého dieťaťa figurujú vo veľkom množstve trestných oznámení, buď ako
poškodení, alebo ako páchatelia. Jedná sa o trestné konania, v ktorých si rodičia podávali navzájom
na seba trestné oznámenia práve v súvislosti s maloletým P. (neumožnenie styku s dieťaťom, týranie

dieťaťa a podobne). Predmetné veci boli ukončené odmietnutím alebo zastavením trestného stíhania.
V rámci trestného konania vo veci zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.
1 písmeno a), b) Trestného zákona, ktoré oznámenie podávala matka maloletého dieťaťa (č. spisu
ORP-1495/1-VYS-NR-2014), bolo nariadené znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku PhDr.
Igora Obucha zo dňa 19. 01. 2015, znalca z odboru psychológie, konkrétne z jeho záverov okrem

iného vyplýva, že u maloletého sú jeho prejavy vysoko suspektné (v podozrení) ovplyvnené možným
ADHD syndrómom, ktorý sa okrem iného prejavuje zvýšenou citlivosťou, ale aj zhoršenou koncentráciou
pozornosti, nestálosťou, tendenciou k impulzívnejším reakciám a podobne. Sú u neho badateľné
známky, ktoré poukazujú na to, že aktuálne prežíva svoj vzťah k otcovi vnútorne konfliktne, resp.
negatívne, pričom presnejšie pozadie tohto sa popísať nedá. Znalec aktuálne u maloletého nezistil

zjavné známky syndrómu CAN (syndróm zanedbaného, zneužívaného, týraného dieťaťa). Ak by sa
situácia ukľudnila, t.j. vyriešil alebo sa aspoň do istej miery utlmil konflikt medzi rodičmi, nemuseli
by aktuálne "hektické" okolnosti zanechať na ďalšom vývine maloletého trvalé následky. Kým sa ale
neudeje vyriešenie zmiernenia nepriateľského postoja oboch rodičov a to v prítomnosti odborníka na
danú problematiku, nemal by byť maloletý vystavovaný nutnosti s otcom sa stretávať. Predpokladom k

tomu však je, aby bol za danej situácie každý z rodičov schopný v prvom rade kritickejšieho pohľadu na
svoju osobu a nehľadal chyby výlučne v druhom, pretože takýto postoj len vyostruje existujúcu situáciu,
ktorá dieťaťu vyložene škodí. Maloletý bol v sprievode matky vyšetrený na psychiatrickom oddelení
vo FNsP FDR Banská Bystrica formou psychodiagnostického vyšetrenia, z ktorého záverov vyplýva,
že vzťah dieťaťa k matke sa javí ako vysoko pozitívny, sýtený pozornosťou, láskou, starostlivosťou a

pozitívnym správaním zo strany matky. Vzťah k otcovi zas predpokladajú ako negatívny, vychádzajúci
z otcovho postoja a negatívneho správania k dieťaťu. Z lekárskej prepúšťacej správy Detskej fakultnej
nemocnice s poliklinikou Bratislava, kde bol maloletý hospitalizovaný od 06. 10. 2014 do 09. 10. 2014 na
Klinike detskej psychiatrie vyplýva, že u dieťaťa boli stanovené diagnózy - iná detská porucha emotivity,iné problémy súvisiace so skupinou primárnej starostlivosti, podozrenie na CAN a enurezis noctura v
anamnéze. Následne bol maloletý hospitalizovaný v uvedenom zariadení od 19. 01. 2015 do 22. 01.
2015. V rámci stanovených diagnóz neprišlo k zmene, okrem diagnózy podozrenie na CAN, ktoré už

bolo v anamnéze. Zo správy Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou Bratislava, Prvá psychiatrická
ambulancia zo dňa 11. 02. 2016 vyplýva, že u maloletého bola stanovená diagnóza Atypický autizmus,
črty Aspergerovho syndrómu, susp. ADHD, detská porucha emotivity bližšie neurčená, iné problémy
súvisiace so skupinou primárnej starostlivosti, podozrenie z týrania dieťaťa. Maloletý je aj naďalej v
osobnej starostlivosti svojej matky, v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Starostlivosť

o maloletého zo strany matky je zabezpečovaná riadne. V súčasnej dobe navštevuje 2. ročník Základnej
školy Pribinova 1, Zlaté Moravce. Podľa správy z uvedenej školy zo dňa 30. 01. 2017 správanie
dieťaťa je v súlade so školským poriadkom, v skupine spolužiakov sa správa primerane, má kamarátov,
zapája sa do hier, je aj ich iniciátorom. Do školy ho vodí matka, prípadne stará matka. Maloletý je
vždy pekne upravený, máva výdatnú desiatu a stravuje sa aj v školskej jedálni. Popoludní navštevuje
školský klub. Na vyučovanie chodí pripravený, dosahuje výborné výsledky. Otec sa naposledy stretol

s maloletým P. 07. 09. 2014, kedy bol maloletý v jeho domácnosti a následne 03. 12. 2014, kedy bol
otec spolu so starým otcom maloletého navštíviť v materskej škole. Otec maloletého dieťaťa býva so
svojou partnerkou a ich dvomi maloletými deťmi, maloletou M. U., nar. XX. XX. XXXX a maloletou
S. U., nar. XX. XX. XXXX na adrese svojho prechodného pobytu Q., sídl. D. XXXX/XX. Na základe
vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh otca na striedavú osobnú starostlivosť nebol

podaný dôvodne a preto je potrebné ho ako nedôvodný zamietnuť. Z vykonaného dokazovania vyplýva,
že obaja rodičia majú síce osobnostné predpoklady na vykonávanie striedavej osobnej starostlivosti,
avšak táto sa pre ich neschopnosť kooperovať v prospech dieťaťa pre pretrvávajúce zameranie sa na
vzájomné konflikty, javí v súčasnosti ako nevhodná. Striedavá osobná starostlivosť kladie na rodičov
vysoké ľudské a osobnostné požiadavky. Ak ju však rodičia dokážu kultivovane zvládnuť, potom výrazne

prevyšuje predpoklad, že láskyplný a produktívny vzťah dieťaťa k obom rodičom zostane zachovaný.
Riadna výchova dieťaťa je nielen právom, ale aj povinnosťou rodičov. Striedavá starostlivosť však
nie je vhodným riešením v prípade, ak rodičia pôsobia na osobnosť dieťaťa alebo na jeho výchovu
negatívne, vnášajú do výchovy dieťaťa nestabilitu, maria správne výchovné pôsobenie druhého rodiča,
a tak vytvárajú tlak na psychiku dieťaťa. V danom prípade bolo aj znaleckými posudkami preukázané,

že rodičia maloletého P. nedokážu jednotne výchovne pôsobiť na maloleté dieťa a to ani v záujme jeho
zdravého vývoja. V zmysle Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom
pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí. Maloletý je v súčasnej dobe vzhľadom k svoju veku viac citovo
naviazaný na svoju matku, podľa viacerých odborných vyjadrení a posudkov maloletý nie je úplne
psychicky zdravé dieťa, a preto si vyžaduje aj špeciálny prístup. Súd, tak ako ani znalkyňa, nedokázal

odhaliť presnú príčinu odmietania otca a jeho rodičov maloletým P.. Avšak aj zo znaleckého posudku
Mgr. Františka Nociara vyplýva, že u maloletého sa aj v čase, keď udržiaval kontakt so svojím otcom
prejavovali disharmonické prvky v súvislosti s náročnejším emočným zvládaním situácie konfliktu jeho
rodičov a usporiadania kontaktu dieťaťa s otcom a matkou. Maloletý citlivo vnímal celé dianie a reagoval
naň svojim emočným rozpoložením, výrazne emočne a citovo vnímal prípadné konflikty rodičov. Je

nesporné, že maloletý by bol násilným vynucovaním striedavej osobnej starostlivosti traumatizovaný
a súd si už vôbec nevie predstaviť, akým spôsobom by sa dalo zrealizovať odňatie maloletého z
výchovného prostredia matky a jeho umiestnenie do výchovného prostredia otca bez toho, aby nebol
vykonaný negatívny zásah do jeho duševnej a pravdepodobne aj telesnej integrity. Podľa judikatúry
ESDP najlepší záujem dieťaťa môže v závislosti na svojej povahe a závažnosti prevážiť nad záujmom

rodiča. V prípade maloletého P. bola nastolená a to hlavne posledným znaleckým posudkom otázka,
či sa otec choval vždy vo vzťahu k dieťaťu vhodne a empaticky, nakoľko zo znaleckého posudku
Ústavu pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii s. r. o. ako možné príčiny odmietania otca
dieťaťom sú možnosti, že dieťa zažilo subjektívne negatívne zážitky s otcom, podnety, ktoré ich vyvolali,
mohli byť pre otca emočne neutrálne, podprahové, pre dieťa však boli významné z hľadiska získania

nepríjemných pocitov, strachov, úzkostí. Svoje negatívne zážitky nemalo dieťa následne dostatočne
spracované, ošetrené. Ďalší možný dôvod je skutočnosť, že na maloletého zaťažujúco pôsobí konfliktný
vzťah jeho rodičov, nátlakové správanie otca, dieťa v rámci svojej vnímavosti cíti tenznú atmosféru, ktorá
mu navodzuje pocity straty bezpečia, separačnú úzkosť, v dôsledku čoho sa viac primkýna k matke
a odmieta otca. Tiež môže mať problémy s tolerovaním odlišného prístupu zo strany matky a otca,

pričom u otca môže byť aj hodnotenie výkonu dieťaťa zdrojom problémov. Rolu môže zohrávať aj fakt,
že matka má nový partnerský vzťah a partnera matky dieťa prijalo a akceptuje ho v mužskej aj otcovskej
roly. Súd mal možnosť v rámci konania pozorovať reakcie otca a jeho splnomocneného zástupcu -
starého otca maloletého P. v prípadoch, ak sa osoby zainteresované na tomto konaní, prípadne v inýchkonaniach snažili o vyjadrenie svojho názoru, či už odborného alebo popisného, pričom tento názor
nekorešpondoval s názorom rodiny otca. Vtedy sa naplno prejavil ich nepriateľský postoj voči uvedeným
osobám a to znevažovaním ich práce a odbornosti, ktoré často končilo podávaním trestných oznámení

alebo sťažností (či už na znalca, vyšetrovateľa, psychiatrov, psychológov a podobne). Tieto skutočnosti
iba potvrdzujú vyjadrenie znalca, že v prípade, ak by otec rešpektoval názor odborníkov, nebagatelizoval
ich, nemal nereálne očakávania vyriešenia komplikovaného a závažného psychického stavu dieťaťa
radikálnym rozhodnutím, bola by väčšia šanca, že maloletý si postupom času s pribúdajúcim vekom a
chápaním určitých vzťahových väzieb nájde cestu aj k svojmu otcovi a jeho rodine. Znalkyňa nezistila

u dieťaťa vo vzťahu k otcovi ani príznaky tzv. syndrómu zavrhnutého rodiča, nakoľko správanie dieťaťa
je autentické, nejde o naprogramované, naučené správanie, ktoré by bolo dôsledkom manipulatívnych
aktivít matky. Z vyjadrenia znalkyne, ako aj z rozhodovacej činnosti súdu je súdu však zrejmé, že čo
sa týka syndrómu zavrhnutého rodiča, na ktorý bolo zo strany otca a jeho splnomocneného zástupcu
počas celého konania poukazované a bol mu pripisovaný až extrémny význam, existuje vyhlásenie
Sekcie detskej a adolescentnej psychiatrie Slovenskej psychiatrickej spoločnosti, ku ktorému sa pripojila

Slovenská komora psychológov, Slovenská psychoterapeutická spoločnosť, asociácia rodiny sudcov,
Výskumnýústavdetskejpsychológieapatopsychológie,Verejnýochrancapráv,Komisárpredeti,Inštitút
pre výskum práce a rodiny a Koalícia pre deti Slovensko a s ktorým vyjadrili podporu aj Ministerstvo
práce, sociálnych vecí a rodiny, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Národné koordinačné stredisko
pre riešenie problematiky násilia na deťoch, Generálna prokuratúra SR a Ministerstvo spravodlivosti

SR. Podľa uvedeného vyhlásenia (okrem iného) bol syndróm zavrhnutého rodiča v samotnej krajine
svojho vzniku (USA) označený za vedecky nepreukázaný a nespĺňajúci kritériá dôkazu pred súdom
s tým, že jeho zohľadnenie môže mať za následok nesprávne rozhodnutia vo veciach týkajúcich sa
maloletých. Negatívne stanoviská ku konceptu syndrómu zavrhnutého rodiča vyjadrili aj významné
zahraničnéprofesijnéorganizácieainštitúcie.Súdnevzhliadolodposlednejúpravyvýkonurodičovských

práv a povinností takú podstatnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu predchádzajúceho
rozhodnutia, ktorým bol maloletý P. zverený do osobnej starostlivosti svojej matky. Za súčasnej
situácie súd striedavú osobnú starostlivosť o maloletého P. posúdil ako rozhodnutie, ktoré by nebolo v
súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa a preto návrh ako nedôvodný zamietol. Pre úplnosť
súd poznamenáva, že zamietol návrh splnomocneného zástupcu otca na doplnenie dokazovania o

výsluch starej matky maloletého P. zo strany otca, výsluch otcovej partnerky, ako aj P.. X. O., kolíznej
opatrovníčky, pretože ich výpovede mali svedčiť o správaní sa dieťaťa v čase, keď maloletý ešte
navštevoval domácnosť otca a ich rodičov, čo sa z pohľadu súdu javí za súčasného stavu ako
nadbytočné. Je nesporné, a okrem iného to potvrdili aj znalecké posudky, že maloletý prežíval v
domácnosti otca a jeho rodiny v minulosti aj šťastné chvíle s príjemnými zážitkami. Súd preto nevzhliadol

dôvod na potvrdzovanie týchto skutočností vykonaním dôkazu výsluchom navrhnutých svedkov. Čo
sa týka návrhu kolízneho opatrovníka na nariadenie výchovného opatrenia a to povinnosť podrobiť sa
odbornej pomoci - rodinnej psychoterapii, tento návrh súd takisto zamietol, a to z dôvodu, že takéto
opatrenie súd zvažuje uložiť v konaní o úpravu styku otca s maloletým P. (sp. zn. 11P/56/2015) a to
bez ohľadu na výsledok konania. V uvedenom konaní sa nariadenie výchovného opatrenia javí súdu

ako vhodnejšie. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie, vo výroku, ktorým súd zamietol návrh otca na zverenie maloletého
dostriedavejosobnejstarostlivostiobochrodičov,napadolvzákonnejlehoteodvolanímotec,domáhajúc

sa ním zrušenia napadnutého rozhodnutia a vyhovenia jeho návrhu. Uviedol, že súd mu nesprávnym
procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jeho procesná práva v takej miere, že tým došlo k
porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie svojimi rozhodnutiami odporujúcimi
zákonu a hlavne odporujúcim záujmu dieťaťa od roku 2011 z vykonštruovaných procesných dôvodov
zapríčinil prieťahy v konaní a znemožnil jeho práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie dospel

na základe údajných vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých
nesprávne rozhodol. Znalecký posudok z roku 2016 nemôže byť pravdivým uvedením skutočností o
interakcii dieťaťa s otcom, lebo on sa od roku 2014 s dieťaťom nestretol. Uviedol, že zákon striedavú
starostlivosť pripúšťa, pokiaľ neboli preukázané prekážky na strane niektorého z rodičov, ktoré by bránili
riadnej výchove dieťaťa. Výchova dieťaťa obidvomi rodičmi je vždy v záujme dieťaťa tak, ako je tento

záujem definovaný v Dohovore o právach dieťaťa čl. 3 ods. 1. Po podaní návrhu na striedavú osobnú
starostlivosť 07. 12. 2011 až do dňa 06. 09. 2014 sa styk P. s otcom uskutočňoval. Tento stav súd bez
relevantného a preukázaného dôvodu zmenil svojim rozhodnutím 13P/364/2014-36 zo dňa 27. 10. 2014.
Matka nerešpektovala žiadne súdne rozhodnutia (24P/350/2009-61 z 14. 06. 2011), ani žiadne dohodyrodičov a dieťa otcovi od 07. 09. 2014 ani raz neodovzdala. Ignorovala aj následné uznesenie Krajského
súdu v Nitre 25CoP/11/2015-24 z 11. 03. 2015, ktorým súd zaviazal matku pripraviť dieťa na styk s
otcom raz za dva týždne od 10.00 hod. do 18. 00 hodiny. Otec pravidelne podával na prvoinštančný

súd návrh na marenie výkonu rozhodnutia. Súd približne 53 návrhov otca ignoroval a neudelil matke
doposiaľžiadnuprávoplatnúpokutu.Prvoinštančnýsúdtýmvedomevytvoril2rokya8mesiacovtrvajúce
absolútne odlúčenie dieťaťa od otca a matke vytvoril časový priestor pre beztrestné popudzovanie
dieťaťavočiotcoviajehorodine.Súdzámernedopustildlhodobéodlúčeniedieťaťaodotcaajehorodiny,
aby následne mohol poukázať na stav, kedy dieťa otca a jeho rodinu odmieta. Nielen matka dieťaťa,

ale aj príslušný sudca v právnom štáte by sa mal za zjavnú úmyselnú degradáciu psychického stavu
maloletého dieťaťa zodpovedať pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Nesprávny a tendenčný je aj
procesný postup súdu, keď súd vedome po jeho opakovaných upozorneniach nepripustil do konania
kurátorku P. O. a to ani ako kolíznu opatrovníčku dieťaťa, ani ako svedka. Naopak, súd akceptoval názor
Mgr. Y. Q.- J., ktorá nikdy, ani jeden jediný raz počas viac ako 8 rokov veku dieťaťa nebola prítomná pri
styku otca s dieťaťom. Povinnosťou súdu bolo P.. Q.-J. z konania vylúčiť ako osobu nekompetentnú a

neinformovanú a na žiadne jej tvrdenia v mene dieťaťa neprihliadať. Žiadal, aby súd po zrušení rozsudku
nariadil vhodné prinavrátenie dieťaťa do psychického stavu preukázateľne existujúceho pred 07. 09.
2014 a následne v nepochybnom prirodzenom záujme dieťaťa nariadil striedavú starostlivosť obidvoch
rodičov.
3. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie ako vecne správny potvrdiť.

4. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že sa plne stotožňuje s napadnutým
rozsudkom, ktorý je v najlepšom záujme maloletého P.. Má za to, že nie sú naplnené hmotnoprávne
podmienky na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti. Nariadenie striedavej osobnej starostlivosti by

rozhodne nebolo v najlepšom záujme samotného maloletého P., predovšetkým vzhľadom na neznámy
zdravotný stav otca po psychickej stránke, keď navyše maloletý P. má z otca a jeho rodiny strach. Má
za to, že kvalita výchovného prostredia otca nie je na dostatočnej úrovni, aby bol maloletý P. zverený
do striedavej osobnej starostlivosti. Otec sa o maloletého zaujíma len úradne. Nezaujíma sa, ako sa má
maloletý P., či niečo nepotrebuje, neposlal mu darček k Vianociam, k narodeninám a ani k meninám.

Otec nielen s ňou, ale už aj so súdom vôbec nekomunikuje. S uvedeným prístupom otca by bola
vzájomná spolupráca medzi rodičmi veľmi obtiažna, keď nie priam až nemožná. Otec nie je schopný ani
z finančného hľadiska zabezpečiť riadnu starostlivosť o maloletého P., ktorú si navyše privodil vlastným
zavinením, keď dobrovoľne ukončil živnostenské oprávnenie, ako aj pracovný pomer. Maloletý P. sa u
súdnej znalkyni jednoznačne vyjadril, že si želá, aby súd rozhodol, aby nikdy nevidel tatina. O otcovi

hovorí, že je zlý a chce, aby im otec už dal pokoj a už nechodil za ním do školy. Navrhla napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej CSP) preskúmal
rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§

65, § 66 Civilného mimosporového poriadku, ďalej CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania a
dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku týkajúcom
sa zverenia maloletého P. U., nar. XX. XX. XXXX do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov
a vo výroku o náhrade trov konania je vecne správne, preto ho v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP
potvrdil, keď súd prvej inštancie správne a dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci a vec aj

správne právne posúdil.

6. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 395 ods. 2 CMP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

9. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudli účinnosť zákony č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
a č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ktoré zrušili dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v
znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok. Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonnéhoustanovenia § 395 ods. 1 CMP platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti (ak nie je v § 396 ustanovené inak), je potrebné na danú právnu vec aplikovať právnu
úpravu zákona č. 161/2015 Z. z., a teda právnu úpravu Civilného mimosporového poriadku a v zmysle

ustanovenia§2ods.1CMP(nakonaniapodľatohtozákonasapoužijúustanoveniaCivilnéhosporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak) i právnu úpravu CSP, nakoľko CMP v jeho prvej časti, v §
59 až § 73, obsahuje úpravu len niektorých ustanovení o odvolaní, preto pri rozhodovaní o podanom
odvolaní otca bolo potrebné aplikovať i právnu úpravu štvrtej časti CSP o odvolaní.

10. Podaným návrhom, doručeným súdu prvej inštancie dňa 07. 12. 2011 sa otec domáhal, aby súd
zveril maloletého P. U., nar. XX. XX. XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a to tak, že
maloletý bude dva týždne s otcom a nasledujúce dva týždne s matkou opakovane. Svoj návrh odôvodnil
tým, že obidvaja rodičia sú spôsobilí maloletého P. vychovávať a obidvaja majú o osobnú starostlivosť
o dieťa záujem. Je presvedčený, že striedavá osobná starostlivosť je v prirodzenom záujme maloletého
dieťaťa a že takto budú lepšie zabezpečené jeho potreby. P. má silné citové väzby na obidvoch rodičov

a zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je v súlade s jeho prirodzenými vývinovými
potrebami a poskytuje mu stabilitu výchovného prostredia tým, že bude môcť byť vychovávaný obidvomi
rodičmi, čím bude rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom
rodičom.

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

13. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú
o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej

starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

14. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o

výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

15. Úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu sa uskutočňuje podľa stavu zisteného
v čase rozhodovania súdu (do 30. 06. 2016 § 154 ods. 1 OSP, od 01. 07. 2016 § 217 ods. 1 CSP).
Po tejto úprave však môžu nastať zmeny tak v pomeroch rodičov, ako aj v pomeroch maloletých detí,

odôvodňujúce zmenu pôvodného rozhodnutia súdu (dohody rodičov) o úprave rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu. Iba zmena závažnejšieho charakteru môže byť dôvodom na takú
zmenu rozhodnutia. Zmena pomerov môže spočívať v rôznych okolnostiach, napr. rodič, ktorému bolo
dieťa zverené do výchovy, vážne ochorie, zomrie alebo je obmedzený v spôsobilosti na právne úkony,
alebo sa podstatne zhoršia jeho hospodárske, prípadne rodinné pomery, alebo rodič, ktorý bol zaviazaný

na vyživovaciu povinnosť, sa stal poberateľom dôchodku (invalidného, starobného), alebo mu pribudli
ďalšie vyživovacie povinnosti a pod., alebo zhoršený zdravotný stav maloletého dieťaťa vyžaduje zmenu
prostredia a pod.

16. Pri úvahe o tom, či sa má zmeniť rozhodnutie alebo dohoda rodičov o výkone rodičovských práv a

povinností, treba mať na zreteli záujem dieťaťa na jeho riadnej výchove pri rešpektovaní zásady stálosti
výchovného prostredia. Zmena doterajšieho výchovného prostredia je preto odôvodnená najmä vtedy,
keď doterajšie výchovné opatrenie urobené súdom už nezabezpečuje priaznivé podmienky pre úspešný
vývoj maloletého dieťaťa. Základným predpokladom pre zmenu pôvodného rozhodnutia súdu (dohody
rodičov) o rodičovských právach a povinnostiach je, že od pôvodnej úpravy práv a povinností rodičov

k maloletému dieťaťu došlo k takej zmene pomerov, ktorá, zohľadňujúc záujem maloletého dieťaťa,
vyžaduje zmenu pôvodnej úpravy.17. Novela Zákona o rodine vykonaná zákonom č. 217/2010 Z. z. zaviedla do rodinného práva
inštitút tzv. striedavej osobnej starostlivosti. Predpokladmi na rozhodnutie súdu o striedavej osobnej
starostlivosti, ktoré musia byť splnené kumulatívne sú: - jednoznačný záujem dieťaťa na zverení do

striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, - lepšia možnosť zaistenia potrieb dieťaťa pri tomto
spôsobe osobnej starostlivosti ako pri výlučnej osobnej starostlivosti jedného z rodičov, - spôsobilosť
rodičov vychovávať dieťa, - záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa, - súhlas aspoň
jedného z rodičov so zverením dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti. Pokiaľ je záujem dieťaťa
prvoradým hľadiskom, potom je potrebné dôjsť k logickému záveru, že predpokladom na rozhodnutie

súdu o zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti je vysoká miera schopnosti dohody rodičov
a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej sa potrieb maloletého dieťaťa. Rodičia sa musia
vedieť dohodnúť o veciach súvisiacich so školskou dochádzkou aj s mimoškolskými aktivitami a
záujmami dieťaťa, vrátane financovania potrieb dieťaťa. Rozhodnutie o striedavej osobnej starostlivosti
o maloleté dieťaťa by ideálne malo vychádzať zo spoločnej vôle rodičov a ich dohody, schopnosti spolu
komunikovať a spolupracovať a nezapájať dieťa do svojich osobných problémov, pretože v záujme

dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie
a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových
a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju a aby boli rešpektované práva
dieťaťa.

18. V preskúmavanej veci, po jej prejednaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania odvolací súd
dospelkzáveru,žerozhodnutiesúduprvejinštancievjehonapadnutomzamietajúcomvýrokutýkajúcom
sa zverenia maloletého P. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je vecne správne. Súd prvej
inštancie správne a dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, preto
odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, a keďže sa s

vyčerpávajúcim odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods.
2 CSP odkazuje. Súd prvej inštancie sa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými
právne relevantnými skutočnosťami majúcimi vplyv na posúdenie návrhu otca na zmenu úpravy výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu formou striedavej osobnej starostlivosti.

19. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že v danej
veci nie je možné konštatovať naplnenie ani jedného z predpokladov na to, aby bolo dieťa možné
zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Predovšetkým nie je možné v žiadnom
prípade konštatovať vôľu dieťaťa na takejto forme starostlivosti, keď je nesporné, že maloletý P. sa s
otcom nestretáva od 07. 09. 2014 a akýkoľvek kontakt s otcom a jeho rodinou výrazne odmieta. Súd

prvej inštancie správne vyhodnotil, že zmena výchovného prostredia dieťaťa vo forme jeho zverenia
do striedavej osobnej starostlivosti rodičov by každopádne nebola v súlade s najlepším záujmom
maloletého P., z ktorého dôvodu potom ani nie je možné konštatovať, že by takáto forma starostlivosti o
dieťalepšiezabezpečilajehopotrebyako vprípadevýlučnejstarostlivostijednéhozrodičov. Tak,akouž
odvolací súd konštatoval vyššie, predpokladom pre zverenie dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti

rodičov je i vysoká miera schopnosti dohody rodičov a nevyhnutnosť intenzívnej komunikácie týkajúcej
sa potrieb maloletého dieťaťa. Zo skutkových okolností tejto veci je nepochybne nesporné, že takúto
kvalitu vzťahov medzi rodičmi maloletého P. nie je možné konštatovať, práve naopak, rodičia maloletého
P. nedokážu jednotne pôsobiť na svoje dieťa. Rovnako ako správne zhodnotil súd prvej inštancie, i pre
odvolací súd je za danej situácie nepredstaviteľné, ako by si otec predstavoval realizovať striedavú

osobnú starostlivosť s maloletým synom, bez toho, že by takáto forma starostlivosti, za súčasného
konštatovania jej nevhodnosti pre dieťa, nepôsobila pre dieťa traumatizujúco, resp. narúšajúc jeho
duševnú i telesnú integritu. Rovnako nepredstaviteľná je potom i požiadavka otca na navrátenie dieťaťa
do psychického stavu existujúceho pred 07. 09. 2014, keď odvolaciemu súdu nie je zrejmé, akým
spôsobom by uvedené otec chcel zabezpečiť, zrejme si neuvedomujúc, že takýto návrh má vo vzťahu

k dieťaťu - ľudskej bytosti, ktorú nie je možné „vhodnými opatreniami“ len tak „opraviť“, resp. „napraviť“
v zmysle požiadaviek otca. Zrejme by bolo skôr namieste položiť si otázku, prečo je prežívanie dieťaťa
vo vzťahu k otcovi od 07. 09. 2014 absolútne odmietajúce jeho prítomnosť. I keď je z obsahu spisu
zrejmé, že striktnú príčinu tohto stavu medzi vzťahom syna a otca sa nepodarilo odhaliť ani znaleckým
dokazovaním, rovnako je nesporné to, že v pozadí psychickej nepohody maloletého P. je i citlivé

vnímanie vzájomných vzťahov medzi rodičmi a ich konfrontácie. Na odstránenie tohto stavu však
nemôže mať vplyv žiadne súdne rozhodnutie (ani ukladanie sankcií matke v konaní o výkon
rozhodnutia), ani žiadne rozhodovanie sudcu, tak ako na uvedené nesprávne v priebehu celého konania
otec poukazuje, ale len vzájomná snaha a sebareflexia rodičov o dosiahnutie primeranej kvality vzťahovz hľadiska výkonu rodičovských práv a povinností k ich dieťaťu. Odvolaciemu súdu nedá pripomenúť tú
skutočnosť, že otec v priebehu celého konania prenáša bremeno zodpovednosti za nerealizáciu styku so
synom z matky na súd, prípadne iné subjekty, bez toho, že by vlastnou, aspoň minimálnou sebareflexiou,

pripustilmožnosť,ženauvedenomstavesapodieľaion. Zatakejtosituácie,pokiaľotecnebudeschopný
pripustiť si i vlastné pochybenie, zrejme bude ťažko možné dosiahnuť stav takej úrovne rodičovských
vzťahov, ktorá by bola pre dieťa prínosom a predpokladom pre zmenu postoja syna k stretávaniu sa s
otcom. I keď je nesporné, že Zákon o rodine striedavú osobnú starostlivosť rodičov pripúšťa, tak ako
správne konštatoval otec v podanom odvolaní, túto však nemožno nariadiť bez toho, že by posudzujúc

všetky okolnosti konkrétneho prípadu, bolo zrejmé, že je vyhovujúcou formou starostlivosti o maloleté
dieťa. Teda, napriek tomu, že zákon takúto formu starostlivosti pripúšťa, nie je možné o nej rozhodovať
univerzálne, bez rešpektovania osobitostí tej ktorej veci, a predovšetkým bez rešpektovania najlepšieho
záujmu dieťaťa. Na uvedenom potom nič nemení ani skutočnosť, že otec sa s maloletým P. v čase
podania jeho návrhu stýkal v zásade bez väčších problémov, keď je zrejmé, že v priebehu konania
nastala zmena vo vzájomnou vzťahu otca a syna, na ktorú bolo potrebné prihliadať, a to i nariadením

ďalšieho znaleckého dokazovania z hľadiska posúdenia aktuálnych väzieb rodičov a dieťaťa. Rovnako
túto zmenu vo vzájomnom vzťahu nespôsobil súd, tak ako konštatoval v odvolaní otec, keď ani nie je
v možnostiach súdu, resp. sudcu ovplyvniť vzájomné prežívanie syna vo vzťahu k otcovi. Neustálym
hľadaním vinníkov tohto stavu, bez vlastnej zmeny postoja vo vzťahu k sebe samému, ako i vo vzťahu
k matke maloletého P. však zrejme pozitívny posun vo vzájomných vzťahoch bude možné dosiahnuť

len obtiažne.

20. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí vyčerpávajúco, presvedčivo a správne odôvodnil
nedôvodnosť návrhu otca na zverenie maloletého P. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov,
vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, ktorého výsledky správne vyhodnotil, bez potreby prípadného

ďalšieho vykonávania dôkazov (svedkyňa P.. X. O., ktorej výpoveď by z hľadiska posúdenia podmienok
striedavej osobnej starostlivosti nebola potrebná, tak ako správne skonštatoval súd prvej inštancie), a
keďže je jeho rozhodnutie vecne správne, odvolací súd ho v jeho napadnutom zamietajúcim výroku
týkajúcom sa zverenia maloletého P. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v zmysle
ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Rovnako, procesný postup súdu prvej inštancie bo plne v

súlade s ustanoveniami OSP (do 30. 06. 2016), ako i ustanovenia CSP a CMP (od 01. 07. 2016) bez
toho, že by došlo k porušeniu práv účastníkov na spravodlivý súdny proces, tak ako namietal otec.

21. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).