Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 1, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7C/315/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114224486
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8114224486.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobkyne: N. D., T.. X.X.XXXX, H.

H., H. XX, zastúpená: JUDr. Martin Staroň, advokát, so sídlom v Prešove, Hlavná 89 p r o t i žalovaným:
1. I. I., T.. XX.X.XXXX, H. C., D. XX a 2. N. G.Á., T.. X.X.XXXX, H. C., D. XX, obaja zastúpení JUDr.
Dušanom Remetom, advokátom, so sídlom v Prešove, Masarykova 2, o zaplatenie 1.399,79 Eur a prísl.
a o protižalobe žalovaných o zaplatenie 515,55 Eur a prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobkyňa je p o v i n n á zaplatiť žalovaným spoločne a nerozdielne sumu 515,55 Eur s úrokmi z

omeškania vo výške 5,05% ročne od 27.1.2015 do zaplatenia a je tiež povinná nahradiť žalovaným trovy
konania na účet ich právneho zástupcu vo výške 628,87 Eur, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa ako prenajímateľka žalobou zo dňa 8.9.2014 sa domáhala voči žalovaným zaplatenia
1.399,79 Eur. Nárok uplatnila z nájomnej zmluvy zo dňa 10.8.2012 uzavretej so žalovanými ako
nájomcami na jej byt. Vychádzala z toho, že k ukončeniu nájmu došlo až jej odstúpením od zmluvy z
16.6.2014, ktoré nadobudlo účinnosť jeho doručením. Uplatnila tak nedoplatok na dlžnom nájomnom za
marec až jún 2014 vo výške 1080 Eur (4 x 270 Eur). Žiadala od žalovaných aj nedoplatky z ročného

vyúčtovania v súlade s nájomnou zmluvou a to za rok 2012 vo výške 114,38 Eur a za rok 2013 vo výške
205,41 Eur.

Žalovaní so žalobou nesúhlasili a podaním zo dňa 20.1.2015 protižalobou uplatnili voči žalobkyni nárok
na zaplatenie 992,91 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne odo dňa nasledujúceho po
doručení protižaloby. Mali za to, že odstúpili od nájomnej zmluvy podaním z 17.2.2014 a 28.2.2014 byt
žalobkyni odovzdali, hoci ona ho odmietla prevziať, preto nájomné platili len do konca februára 2014.

K nedoplatkom z vyúčtovania uviedli, že žalobkyňa nedôvodne od nich požaduje aj platbu vo forme
mesačných splátok za úver, ktorý bol použitý na rekonštrukciu domu a je záväzkom len vlastníkov bytov.
Žalobkyňa ich o tomto úvere ani neinformovala, prvýkrát sa o ňom dozvedeli až v januári 2014, keď im
prvýkrát doručila ročné vyúčtovanie. Po odpočítaní nákladov za splátky úveru z ročných vyúčtovaní za
roky 2012 a 2013 potom žalovaným vznikol preplatok za rok 2012 vo výške 177,60 Eur a za rok 2013
vo výške 515,31 Eur. Napokon svojou protižalobou žiadali aj o vrátenie kaucie 300 Eur, ktorú podľa

nájomnej zmluvy zaplatili na poškodenie vecí v byte, ku ktorému nedošlo.

V priebehu konania žalovaní svojou protižalobou podaním zo dňa 26.4.2016 sa domáhali už len sumy
515,55 Eur spolu s úrokmi z omeškania a v tomto podaní uplatnili aj ďalší nárok na vrátenie preplatku zarok 2014 z ročného vyúčtovania vo výške 437,64 Eur. Súd toto ich podanie posúdil ako zmenu žaloby
vzhľadom na to, že v ňom rozšírili nárok aj o preplatok z vyúčtovania za rok 2014. Pri tejto zmene
protižaloby žalovaní vychádzali z vysloveného právneho názoru súdu o ukončení nájmu koncom mája

2014. Za 5 mesiacov v roku 2014 nájomné činilo 1.525 Eur (5 x 304 Eur). Z neho zaplatili nájomné za
prvé dva mesiace vo výške 610 Eur. Po započítaní vzájomných pohľadávok a to vrátane ich pohľadávok
uplatnených v pôvodnom podaní vyčíslili svoj nárok na 515,55 Eur.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, nájomnou zmluvou zo dňa 10.8.2012, odstúpením od

nájomnej zmluvy zo dňa 16.6.2014, výpoveďou nájomnej zmluvy zo dňa 17.2.2014, vyúčtovaním SVB
za rok 2012, vyúčtovaním spracovaným žalobkyňou, vyúčtovaním SVB za rok 2013 a 2014, nájomnou
zmluvou zo dňa 8.2.2014, prehľadom transakcií a zistil tento skutkový stav:

Žalobkyňaakovlastníčkabytuč.35vPrešovenauliciMukačevskej7uzavrelapísomnúnájomnúzmluvu
so žalovanými ako nájomcami dňa 10.8.2012 a to na dobu určitú od 11.8.2012 do 10.8.2013 a dodatkom

č. 1 /13 z 10.8.2013 došlo k predlženiu doby nájmu do 10.8.2014.

Článok IV. riešil nájomné a ďalšie platby. V bode 4.1 sa uvádza, že nájomca sa zaväzuje platiť
prenajímateľovi mesačné nájomné vo výške 270 Eur, ktoré pozostáva z nájomného za užívanie bytu 140
Eur a poplatkov za spotrebu v byte a spoločných priestoroch (okrem elektrickej energie a plynu, napr.

vodné, stočné, upratovanie a iné zálohovo 130 Eur mesačne s tým, že prenajímateľ bez zbytočného
odkladu predloží nájomcom vyúčtovanie spotreby v byte a vráti mu prípadné preplatky a v prípade
nedoplatkov sa nájomca zaväzuje bez zbytočného odkladu tieto doplatiť na konkrétne č. účtu.

V bode 4.5 sa uvádza, že nájomca zaplatil prenajímateľovi s prvým nájomným aj kauciu na poškodenie

vecí a zariadenia v byte ako aj samotného bytu vo výške 300 Eur. Po skončení nájomného vzťahu,
ak nedôjde k žiadnemu poškodeniu, bude táto vrátená nájomcom do 3 dní od skončenia vzájomného
vyúčtovania medzi prenajímateľom a nájomcami.

Zánik nájmu je upravený v článku VI. V bode 6.1.1 je uvedené, že nájomca má výpovednú lehotu z

nájmu 3 mesiace, pričom sa toto obdobie počíta od oznámenia ukončenia nájmu prenajímateľovi. Pred
uplynutím dohodnutej doby nájmu možno nájomný vzťah ukončiť vzájomnou písomnou dohodou alebo
odstúpením od zmluvy jednou zo zmluvných strán pre podstatné porušenie zmluvy (bod 6.2). Dôvody
pre odstúpenie od zmluvy zo strany nájomcu sú nasledovné:
a/ byt je odovzdaný v stave nespôsobilom k riadnemu bývaniu

b/ prenajímateľ v primeranej lehote neuskutočnil opatrenia k ochrane nájomcu alebo tieto opatrenia boli
neúčinné v prípade, kedy tretia osoba uplatňovala práva nezlučiteľné s nájmom
c/ byt sa stane nespôsobilý k riadnemu užívaniu bez toho, aby nájomca porušil niektorých zo svojich
povinností
d/ niektorá z miestností v byte sa stane bez zavinenia nájomcu zdravotne závadnou.

Žalovaní riadne uhrádzali dohodnuté nájomné, dokonca od júla 2013 dobrovoľne začali uhrádzať po 305
Eur mesačne z dôvodu navýšenia úhrad za spotrebu, teda na sumu 165 Eur mesačne.

Ročné vyúčtovanie úhrad spojených s užívaním bytu im žalobkyňa prvýkrát doručila až v januári

2014, podľa neho vznikol nedoplatok za rok 2012 vo výške 279,18 Eur, išlo o vyúčtovanie spracované
žalobkyňou (č.l. 64). Až z tohto vyúčtovania žalovaní zistili, že jeho súčasťou sú aj splátky úveru, o
ktorých pri uzatváraní zmluvy reč nebola. Žalobkyňa pritom na pojednávaní dňa 4.6.2015 výslovne
prehlásila, že žalovaných neupozornila, že súčasťou vyúčtovania služieb bude aj poplatok za správu
úveru. Žalovaní preto po doručení spomínaného vyúčtovania odmietli túto položku (splátku úveru)

akceptovaťakeďžežalobkyňananejtrvala,listomzodňa17.2.2014označenýmako„výpoveďnájomnej
zmluvy“ nájomný pomer ukončili. V liste sa uvádza, že z dôvodu hrubého porušenia nájomnej zmluvy
bodu 4.1 dávajú okamžitú výpoveď nájomnej zmluvy, keďže vyúčtovanie za rok 2012 im bolo doručené
až v januári 2014, navyše bolo nesprávne a neakceptovateľné a obsahuje sporné a zamlčané poplatky,
ktoré nemajú s nájomným nič spoločné.

Listom zo dňa 28.2.2014 žalobkyňa oznámila žalovaným, že ich výpoveď je neplatná, keďže neobsahuje
kvalifikovaný dôvod podľa bodu 6.2 a 6.4 nájomnej zmluvy a preto ich nájomný pomer stále trvá.Následne žalobkyňa listom zo dňa 16.6.2014 od nájomnej zmluvy odstúpila pre omeškania s platením
nájomného.

Žalovaní v predmetnom byte nebývajú asi od polovice februára 2014, dňa 8.2.2014 uzavreli nájomnú
zmluvu s Petrom Kolesárom na byt na ulici Volgogradskej 14, kde bývajú aj v súčasnosti a za ktorý aj
uhrádzajú nájomné od februára 2014 (č.l. 86).

Podľa ročného vyúčtovania úhrad spojených s užívaním bytu žalobkyne spracovanom správcom SVB

za rok 2012 bol vykázaný preplatok 92,57 Eur. Súčasťou tohto vyúčtovania je aj položka označená ako
„splátka úveru, kotolňa, zateplenie, okná“ vo výške 750,52 Eur. Náklady na služby za tento rok boli
vyčíslené na 1.648,80 Eur a zálohy 1.738 Eur. Vo vyúčtovaní za rok 2013 sú náklady na položky správa
úveru vo výške 720,72 Eur a celkové náklady vo výške 1942,41 Eur. Za celý rok vznikol nedoplatok
38,12 Eur. Podľa ročného vyúčtovania za rok 2014 vznikol žalobkyni preplatok 463,22 Eur. V danom
roku boli náklady vyčíslené na sumu 1479,69 Eur a z toho sporná položka za úver vo výške 735,04 Eur.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne

upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 580 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých
plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov

urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky
spôsobilé na započítanie.

Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ
prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby

užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je
chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a
rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob

ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva
neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

Podľa § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo
preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje

inak.

Podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu
uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi

písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane
použijú ustanovenia osobitného predpisu.

V danom prípade bolo potrebné najprv ustáliť dobu trvania nájomnej zmluvy vzhľadom na rozdielne
predstavy účastníkov ohľadom nej. Vychádzajúc z ustanovenia § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka

je zrejmé, že nájomný pomer k bytu môže byť ukončený výpoveďou tak zo strany prenajímateľa,
kde však môžu byť len zákonnom stanovené dôvody alebo zo strany nájomcu. Výpovedná lehota je
trojmesačná a plynie odo dňa nasledujúceho po doručení výpovede, čo napokon korešponduje aj s
dohodnutou nájomnou zmluvou. Súd mal za to, že k ukončeniu nájmu bytu žalobkyne došlo výpoveďou
zo strany nájomcov a to listom zo dňa 17.2.2014. Nepochybne nejednalo o odstúpenie od zmluvy,

čo si účastníci dohodli ako ďalší spôsob ukončenia nájmu v nájomnej zmluve, čomu nasvedčoval aj
obsah spomínaného listu, ale súd tento právny úkon žalovaných vyhodnotil ako výpoveď z nájmu, ako
napokon bol aj označený list. Neboli totiž splnené podmienky pre platné odstúpenie od zmluvy a todôvody odstúpenia uvedené v bode 6.4 nájomnej zmluvy. Nájomný pomer sa teda ukončil uplynutím
trojmesačnej výpovednej lehoty plynúcej od marca 2014 do 31.5.2014.

Predmetom žaloby je nezaplatené nájomné za marec až jún 2014, keďže žalobkyňa sa nesprávne
domnievala, že nájom bol ukončený až jej odstúpením od zmluvy z júna 2014. Žalobkyňa má teda nárok
na dohodnuté nájomné vo výške 270 Eur mesačne, ale len za mesiace marec až máj 2014, čo činí 810
Eur (3 x 270 Eur).

Následne sa súd musel vysporiadať s uplatnenými nárokmi z ročného vyúčtovania za roky 2012 až 2014
a to nielen s ohľadom na nárok uplatnený žalobou, ale aj nárok žalovaných uplatnených protižalobou.
Podstatná pri tomto posúdení je dohoda účastníkov obsiahnutá v nájomnej zmluve v bode 4.1. Podľa
nej bola dohodnutá záloha vo výške 130 Eur mesačne za úhradu plnení za spotrebu v byte a spoločných
priestorov okrem elektriny a plynu, čo uhrádzali žalovaní osobitne. Príkladmo je uvedené vodné, stočné,
upratovanie. Z ročných vyúčtovaní spracovaných správcom však vyplýva, že do nákladov spomínaných

služieb bola zahrnutá aj splátka úveru, ktorý bol použitý na rekonštrukciu bytového domu. Žalobkyňa
nepreukázala, že by so žalovanými si dohodla platenie aj tejto splátky. Žalovaní to výslovne popreli a
napokon aj žalobkyňa na pojednávaní potvrdila, že na splátku úveru ich neupozornila. Splátku za úver
nie je možné považovať za poplatok za spotrebu v byte a spoločných priestoroch, ktorá bola dohodnutá
v nájomnej zmluve. Spotreba sa vzťahuje len na služby a plnenia dodávané do bytu a spoločných

priestorov, čo je zrejmé napokon aj z toho, čo bolo uvedené v zmluve ako príklad (vodné, stočné,
upratovanie). Splátka úveru rozhodne nepredstavuje poplatok za spotrebu. Ide o záväzok vlastníkov
bytu za poskytnutý úver, ktorý bol použitý na zhodnotenie ich majetku a preto niet dôvodu požadovať
od žalovaných platenie splátok za úver. Ako už súd uviedol, bolo by to možné len v prípade ak by sa
účastníci na tom výslovne dohodli, čo však žalobkyňa nepreukázala a napokon ani netvrdila.

Súd preto z ročných vyúčtovaní spracovaných správcom odpočítal položku označenú ako splátka úveru.

Za rok 2012 správca vyčíslil náklady na byt žalobkyne vo výške 1645,80 Eur a po odpočítaní splátky
za úver vo výške 750,52 Eur, rozdiel teda predstavuje čistú spotrebu vo výške 895,28 Eur. Z tejto sumy

však bolo potrebné vypočítať pomernú časť spotrebu žalovanými vzhľadom na to, že v byte začali bývať
od 11.8.2012 odkedy vznikol ich nájomný pomer. Od uvedeného dátumu do konca roka 2012 ide o 143
dní. Za uvedené obdobie pomerná časť spotreby teda nákladov na plnenia spojené s užívaním bytu činili
350,75 Eur (895,28 : 365 x 143). Za uvedené obdobie nájmu v roku 2012 žalovaní zaplatili na zálohách
sumu 608 Eur. Konkrétne išlo o sumu 88 Eur za služby za august 2012 (čo odsúhlasili obe procesné

strany) a 52 Eur za 4 mesiace po 130 Eur. Rozdiel teda predstavuje sumu 257,25 Eur ako preplatok
žalovaných, na vrátenie ktorého v zmysle nájomnej zmluvy majú nárok voči žalobkyni. Keďže žalovaní
si uplatnili za rok 2012 vrátenie preplatku len vo výške 177,60 Eur, vychádzajú z dispozičnej zásady v
konaní upravenej v § 153 ods. 2 O.s.p., súd im priznal len požadovanú sumu 177,60 Eur za rok 2012.

V roku 2013 celkové náklady na byt žalobkyne podľa vyúčtovania správcu činili 1942,41 Eur a po
odpočítaní splátky úveru vo výške 720,42 Eur čistá spotreba predstavovala 1221,99 Eur. V roku 2013
žalovaní zaplatili na zálohách sumu 1770 Eur (6 x 130 + 6 x 165 Eur). Rozdiel opäť v ich prospech
predstavuje sumu 548,01 Eur. Keďže si však uplatnili za tento rok nárok na vrátenie preplatku len vo
výške 515,31 Eur, súd opäť mohol priznať im nárok len v uplatnenom rozsahu.

V roku 2014 náklady na byt žalobkyne podľa vyúčtovania správcu predstavovali 1479,69 Eur a splátka
za úver sumu 735,04 Eur. Čistá spotreba tak predstavovala 744,65 Eur. Vzhľadom na to, že nájomný
pomer žalovaných trval len 5 mesiacov v roku 2014, pomerná časť tejto spotreby predstavovala 310,27
Eur (744,60 : 12 x 5). V roku 2014 žalovaní zaplatili na zálohách za služby spojené s užívaním bytu 390

Eur za január a február (2 x 165 Eur). Zároveň súd vzhľadom na to, že do pohľadávky žalobkyne voči
žalovaným zarátal aj zálohy vo výške 130 Eur za ďalšie tri mesiace (ako súčasť celkovej pohľadávky
žalobkyne vo výške 810 Eur) súd započítal už do úhrad žalovaných aj spomínané zálohy za tri mesiace
vo výške 390 Eur, teda celkove ich úhrady za spomínaných 5 mesiacov predstavujú 720 Eur, čo je opäť
rozdiel v ich prospech vo vyúčtovaní vo výške 409,73 Eur (720 - 310,27).

Žalovaní napokon majú nárok aj na vrátenie kaucie v zmysle nájomnej zmluvy, keďže nájomný pomer
bol ukončený, k poškodeniu bytu ani zariadenia nedošlo a v rámci tohto súdneho sporu došlo aj
k vzájomnému vyúčtovaniu ich nárokov. Po zosumarizovaní všetkých už spomenutých pohľadávokúčastníkov súd dospel k záveru, že žalobkyňa má nárok voči žalovaným na zaplatenie nájomného vo
výške 810 Eur a žalovaní majú pohľadávku voči žalobkyni v celkovej výške 1.402,64 Eur (preplatky z
ročných vyúčtovaní vo výške 177,6 Eur + 515,31 Eur + 409,73 Eur + kaucia 300 Eur).

Žalovaní svojou protižalobou urobili prejav k započítaniu týchto vzájomných pohľadávok účastníkov, v
dôsledku ktorého dochádza k ich zániku v časti, v ktorej sa vzájomne kryjú a to s poukazom na § 580 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Po započítaní týchto vzájomných pohľadávok vo výške 1402,64 Eur, čo je
pohľadávka žalovaných s pohľadávkou žalobkyne vo výške 810 Eur, preto žalovaným ostala pohľadávka

voči žalobkyni vo výške 592,64 Eur. Opäť však vzhľadom na už spomenutú dispozičnú zásadu súd
mohol priznať žalovaným nárok len vo výške jeho uplatnenia t.j. vo výške 515,55 Eur. Z tejto sumy súd
priznal aj úroky z omeškania, na ktoré majú žalovaný nárok s poukazom na § 517 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka.

Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je

v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v aktuálnom znení výška úrokov
z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Úroky z omeškania boli priznané odo dňa nasledujúceho po doručení protižaloby právnemu zástupcovi
žalobkyne tak ako si to uplatnili žalovaní.

Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešní v konaní boli žalovaní, súd

im preto priznal náhradu trov konania nakoľko nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu § 150 O.s.p., ktorý
možno použiť len vo výnimočných prípadoch.

Trovy konania žalovaných pozostávajú z trov právneho zastúpenia v zmysle
§ 10 ods. 1, ods. 2, § 13a ods. 1 písm. a), písm. c) a písm. d) v spojení s § 11 ods. 1 vyhlášky, § 13 ods.

3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 1.7.2013.

Tarifná odmena podľa § 10 ods. 1, ods. 2 vyhlášky za jeden úkon právnej služby predstavuje 81,33 Eur
(z tarifnej hodnoty sporu vo výške 1.915,34 Eur, t.j. 1.399,79 Eur + 515,55 Eur).

Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony
pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

Pokiaľ ide o žalovaného v 1. rade, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je

81,33 Eur, ktorá sa v zmysle § 13 ods. 2 vyhl. zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní
dvoch alebo viacerých osôb, teda na sumu 40,67 Eur.

Spolu ide o tarifnú odmenu vo výške 284,69 Eur za:

- prevzatie a príprava zastúpenia dňa 13.1.2015 40,67 Eur
- vyjadrenie k žalobe zo dňa 15.1.2015 40,67 Eur
- účasť na pojednávaní dňa 4.6.2015 40,67 Eur
- ďalšie porada s klientom dňa 29.3.2016 40,67 Eur
- účasť na pojednávaní dňa 30.3.2016 40,67 Eur

- písomné podanie vo veci samej dňa 25.4.2016 40,67 Eur
- účasť na pojednávaní dňa 1.6.2016 40,67 EurVo vzťahu k žalovanej v 2. rade základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je tiež
81,33, ktorá sa v zmysle § 13 ods. 2 vyhl. zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch
alebo viacerých osôb, t.j. na sumu 40,67 Eur.

Tarifná odmenu predstavuje sumu vo výške 284,69 Eur za:

- prevzatie a príprava zastúpenia dňa 13.1.2015 40,67 Eur
- vyjadrenie k žalobe zo dňa 15.1.2015 40,67 Eur

- účasť na pojednávaní dňa 4.6.2015 40,67 Eur
- ďalšie porada s klientom dňa 29.3.2016 40,67 Eur
- účasť na pojednávaní dňa 30.3.2016 40,67 Eur
- písomné podanie vo veci samej dňa 25.4.2016 40,67 Eur
- účasť na pojednávaní dňa 1.6.2016 40,67 Eur

Z vyššie uvedeného vyplýva, že tarifná odmena podľa § 10 ods. 1, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm.
a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/, vyhlášky vo vzťahu ku každému zo žalovaných je vo výške 284,69 Eur,
celkovo vo výške 569,38 Eur
(2 žalovaní x 284,69 Eur).

Pripočítaný bol aj režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 59,49 Eur, t.j. 3 x 8,39 Eur za rok
2015 a 4 x 8,58 Eur za rok 2016, ktorý bol rovným dielom rozdelený za zastupovanie žalovaných, čo
predstavuje sumu 29,75 Eur pripadajúcu na každého zo žalovaných (2 žalovaní x 10,33 Eur).

Trovy právneho zastúpenia predstavujú spolu sumu 628,87 Eur (569,38 Eur + 59,49 Eur), pričom na

každého zo žalovaných pripadá suma 314,44 Eur.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Tieto trovy je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne, na účet ich
právneho zástupcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.