Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 16, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/107/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7606201263
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7606201263.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táni Veščičikovej v spore žalobkyne: R. X., L.. B..XX.XXXX, J. E. D. L.
E., P.. X. C. Xl, X.G. Q. K. A. D..O..M.., S. T. D. D. E. P., B. XX, G. Ž.: I. C., L.. XX.XX.B., J. E. B., C. B.,
X.G. I.. S. V., S. D. D. E. T., Š. XX, o určenie neplatnosti závetu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 21.12.2015 č.k. 2C/26/2006 - 554 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zamietol žalobu žalobkyne

zo dňa 01.0.2006. O trovách konania si vymienil rozhodnúť do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

2.Rozhodoltakožalobezodňa01.02.2006,ktorousažalobkyňadomáhalaurčenia,žezávetporučiteľky
Y. Q. X. K. XX.XX.XXXX je neplatný.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právom posúdení veci v zmysle § 37 ods. 1 - 3,

§ 38 ods. 1-2, § 39, § 40 ods. 1, § 476 ods. 1, 2 , § 476a a § 477 Občianskeho zákonníka, § 80 písm.
c) O.s.p. dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.

4. V počiatočnej fáze konania sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou, či žalobkyňa v tomto prípade
má naliehavý právny záujem na vedení konania v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. a dospel k záveru, že
tento naliehavý právny záujem na požadovanom určení je daný, nakoľko jedine v prípade vyslovenia
neplatnosti závetu zo dňa 26.02.1999 by sa žalobkyňa mohla stať dedičkou po nebohej poručiteľke, a to

na základe holografného závetu poručiteľky spísaného dňa 06.11.1991 a predloženého dňa 11.04.2006
na Notárskom úrade JUDr. Ľubomíra Barabáša pri prejednaní dedičstva po poručiteľke.

5. Súd prvej inštancie pri skúmaní otázky platnosti závetu vychádzajúc z pokynov odvolacieho súdu
obsiahnutých v uznesení Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26.06.2013 č.k. 9CoD/19/2012 - 234,
ktorým bol zrušený skorší rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátená súdu na ďalšie konanie dospel k
záveru, že napadnutý závet zo dňa 26.02.1999 je platný. Uzavrel, že pri spísaní závetu bola dodržaná

zákonom stanovená predpísaná forma, že tento bol spísaný vlastnou rukou nebohej poručiteľky Y. Q.ej,
tak ako má na mysli § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 476a Občianskeho zákonníka.
Vykonaným dokazovaním podľa názoru súdu prvej inštancie nebolo preukázané, že by nebohá
poručiteľka spísala závet pod akýmkoľvek fyzickým nátlakom, čo nakoniec ani jeden z účastníkovnetvrdil, prípadne žeby pri spisovaní napadnutého závetu nekonala vážne. Zároveň tiež ustálil, že
daný právny úkon je určitý aj z hľadiska § 37 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu prvej
inštancie v testamente bola dostatočne zreteľne vymedzená osoba, ktorej poručiteľka odkazovala

majetok, a to uvedením jej krstného mena, priezviska a dátumu narodenia, ako aj samotný majetok,
ktorý sa odkazoval. V prípade krstného mena osoby, ktorej nebohá odkazovala majetok existovala určitá
nezrovnalosť,keďževzávetesauvádzalomeno".ažalovanáoficiálnepoužívakrstnémeno"..Nakoniec
však túto okolnosť nevyhodnotil ako rozpornú, nakoľko zobral do úvahy vyjadrenie samotnej žalovanej,
ktorá uviedla, že ako krstné meno v kostole používa práve uvedené meno "Juliana". Na základe

toho uzavrel, že osoba, ktorej sa majetok testamentom odkazoval bola identifikovaná aj priezviskom
a dátumom narodenia, ktoré priamo odkazovali práve na žalovanú. Z obsahu uvedeného závetu v
súvislosti s aplikáciou ust. § 477 Občianskeho zákonníka súdu prvej inštancie vyplynulo, že nebohá
poručiteľka odkázala majetok žalovanej poukazujúc na to, že táto sa o ňu stará a poskytuje jej opateru. V
tej súvislosti súd prvej inštancie poukázal na správu Mesta Levoča zo dňa 29.06.2010 z ktorej vyplynulo,
že v lete 2001 sa vykonalo sociálne šetrenie u nebohej poručiteľky, pričom členovia sociálnej komisie

potvrdili, že nebohú poručiteľku navštívili u žalovanej, ktorá v tom čase zabezpečovala o ňu starostlivosť.
Nebohá poručiteľka v rozhovore uviedla, že v dome je poriadok a dodržiava sa hygiena. Aj svedok G. J.
vo výpovedi uviedol, že videl žalovanú a jej manžela pomáhať poručiteľke, pričom žalobkyňu nepoznal
a stretol ju až v nemocnici, kde pracoval. V konaní nebolo pochýb o tom, že zo strany žalovanej bola
určitý čas poskytovaná starostlivosť nebohej poručiteľke, preto aj táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že

v spornom závete je uvedená práve žalovaná. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že z ust. § 476
ods. 2 Občianskeho zákonníka ani z iného zákonného ustanovenia nevyplývajú akékoľvek pravidlá pre
umiestňovanie dátumu a podpisu na listine obsahujúcej závet. Právna teória i súdna prax vyvodzujú, že
podpis musí byť umiestnený na samom konci závetu, pretože sa ním završuje obsah závetu. Uvedením
dátumu sa nedovršujú obsahové náležitosti závetu, dátum má len vypovedať o tom, kedy bol závet

poručiteľom spísaný, teda dovŕšený z hľadiska vymedzenia svojho obsahu, a umožniť tak rozlíšenie
skoršieho závetu od neskoršieho závetu, ktorým by mohol byť pôvodný závet zrušený. Vo všeobecnosti
nemožno vylúčiť, že dátum uvedený v záhlaví závetu je dátumom jeho podpisu (napr. ak poručiteľ
napísal a podpísal závet v jednom dni) a rovnako tak zo skutočnosti, že dátum sa nachádza pod textom
závetu, nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že musí ísť o dátum, kedy bol závet skutočne podpísaný (napr.

ak poručiteľ podpísal takýto závet inokedy ako v deň, ktorého dátum je uvedený pod textom závetu).
Predložený testament bol podľa názoru súdu prvej inštancie opatrený dátumom jeho vyhotovenia a bol
tiež podpísaný poručiteľkou, čím boli naplnené aj ďalšie nevyhnutné obligatórne náležitostí holografného
závetu. K pôvodnej výhrade žalobkyne v tom smere, že poručiteľka sa nezvykla podpisovať krstným
menom ". S. B. ". súd poznamenal, že v spise sa nachádza písomná žiadosť o pridelenie stravy zo

dňa 10.09.2001, v ktorej práve takýto podpis menovaná použila. Navyše podľa ustálenej judikatúry
postačuje, ak poručiteľ podpísal závet aspoň svojím priezviskom a tým je splnená náležitosť podpisu
závetu. Pokiaľ šlo o námietku vo vzťahu k dátumu, ktorý žalobkyňa označila za sporný, nakoľko medzi
číslicou 26 a mesiacom február bola vložená číslica 8, k tomu súd prvej inštancie uviedol, že dátum na
uvedenom testamente sa nachádzal aj pod podpisom poručiteľky a tento nepochybne uvádzal deň "26.

február 1999". Za takéhoto stavu ustálil, že závet zo dňa 26.02.1999 spísaný poručiteľkou je určitým
právnym úkonom a z hľadiska tohto atribútu nie je možné konštatovať jeho neplatnosť. Tiež konštatoval,
že daný závet je potrebné považovať za zrozumiteľný, nakoľko z jeho obsahu je zrejmé, že poručiteľka
G., Ž. I. C. (žalovaná) sa o ňu starala a poskytovala jej opateru, za čo jej po smrti odkázala svoj
majetok. V tejto formulácii súd nezistil žiadne formulačné nedostatky, ktoré by spochybňovali záver o

tom, že nebohá poručiteľka zamýšľala závetom so svojím majetkom pre prípad smrti nakladať. Súd prvej
inštancie nezistil, žeby uvedeným závetom nebohá poručiteľka porušila ust. § 37 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Z obsahu napadnutého závetu nevyplynulo, žeby tento akýmkoľvek spôsobom porušoval
zákon, či ho obchádzal, prípadne, žeby bol v rozpore s dobrými mravmi tak, ako má na mysli § 39
Občianskeho zákonníka.

6.Pokiaľsažalobkyňadožadovalaurčenianeplatnostispornéhotestamentudôvodiactým,žehonebohá
poručiteľka spísala ako osoba duševne nespôsobilá na uskutočnenie takéhoto právneho úkonu, toto
tvrdenie sa nepodarilo žalobkyni v konaní nespochybniteľným spôsobom preukázať. V danom prípade
znalecké dokazovanie na posúdenie zdravotného stavu nebohej poručiteľky v relevantnom období, teda

v čase spísania sporného závetu nebolo možné pre absenciu zdravotnej dokumentácie poručiteľky
vykonať. Z dôkazov, ktoré súd zhromaždil v konaní mimo rámca uvedenej chýbajúcej zdravotnej
dokumentácie, či už z výpovedí svedkov alebo pripojených spisov Okresného súdu Spišská Nová Ves
ale aj Okresného súdu Poprad (sp.zn. 6C/29/03), v ktorom sa nachádzali znalecké posudky súdnehoznalca MUDr. Ludvika Nábělka č. 20/2004 a č. 42/2004, v ktorých tento citoval časti dokumentácie
nebohej poručiteľky, sa odborný záver o duševnom stave poručiteľky vyvodiť nedal, čo vyplynulo z
písomných vyjadrení súdneho znalca Doc. MUDr. Ľubomíra Vraždu, CSc. Bez takéhoto odborného

vyjadrenia sa k duševnému stavu nebohej poručiteľky nebolo možné znalcami vyjadriť a v rozhodnom
období ostatné dôkazy nemali dostatočnú výpovednú hodnotu o tom, v akom psychickom stave sa
nachádzala nebohá poručiteľka v čase, kedy spisovala sporný testament. Na základe výpovedí svedkov
súd prvej inštancie nemohol jednoznačne a nespochybniteľne vysloviť záver, že nebohá poručiteľka v
čase spísania závetu zo dňa 26.02.1999 trpela duševnou poruchou, ktorá ju pre uskutočnenie takéhoto

právnehoúkonučinilazanespôsobilúnajehouskutočnenie.Keďženeplatnosťprávnehoúkonuvzmysle
§ 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje bezpečné zistenie, že účastník právneho úkonu nedokáže
posúdiť následky svojho konania alebo svoje konanie ovládnuť, podľa názoru súdu prvej inštancie je
vylúčené urobiť záver o duševnej poruche poručiteľky na základe pravdepodobnosti, či za skutkových
okolností, ktoré aj napriek dôkaznej verifikácii v zmysle § 132 O.s.p. neumožňujú urobiť v uvedenom
smere úplne jednoznačný skutkový záver, na ktorý by bolo možné aplikovať toto zákonné ustanovenie.

Keďže v danom prípade znalecké dokazovanie nebolo možné vykonať, nebolo možné ani konštatovať,
že nebohá poručiteľka v čase spísania závetu bola duševne nespôsobilá a teda, súd prvej inštancie
uviedol, že musel vychádzať zo záveru, že v čase jeho spísania bola poručiteľka osobou plne spôsobilou
na právne úkony. Pokiaľ žalobkyňa navrhla vypracovať znalecký posudok MUDr. Ludvikom Nábělkom
na posúdenie duševného stavu nebohej poručiteľky, tento návrh súd prvej inštancie zamietol z dôvodu,

že menovaný súdny znalec bol už vylúčený z vykonávania tohto súdnoznaleckého dokazovania, ale
aj preto, že tento znalec sa v svojom písomnom vyjadrení zo dňa 08.11.2006 ( č.l. 71 spisu), zo
dňa 30.07.2010 (č.l. 162 spisu) a zo dňa 13.12.2011 (č.l. 255 spisu) vyjadril, že nedisponuje žiadnou
relevantnou zdravotnou dokumentáciou nebohej poručiteľky, prípadne inými relevantnými dokladmi ako
sú poznámky, kópie dokladov z uvedenej dokumentácie, ktoré by mu umožňovali vyhotoviť znalecký

posudok. Súd nevykonal ani ďalší žalobkyňou navrhnutý dôkaz, a to oboznámenie sa s obsahom
videonahrávky a audionahrávky s prejavom nebohej poručiteľky, nakoľko na vykonanie takéhoto dôkazu
nedala súhlas nebohá poručiteľka, o tomto dôkaze nemala vedomosť, čo potvrdila samotná žalobkyňa
vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 23.06.2003 v konaní vedenom pod sp.zn. 6C/29/03. Následné
zmeny tejto jej výpovede v priebehu konania na pojednávaniach dňa 19.10.2006, že poručiteľka o

nahrávke na video nevedela, ale o audionahrávke vedela, lebo žalobkyňa mala mikrofón, že poručiteľka
vedela o oboch nahrávkach, súd vyhodnotil ako účelové. Navyše obsah týchto nahrávok objasnili vo
svojich výpovediach svedkovia W.. C. X. S. W.. G. X. a z ich výpovedí vyplynulo, že tieto nahrávky
neposkytovali žiaden bližší údaj o testamente zo dňa 26.02.1999. Svedok W.. C. X.Ý. na priamu otázku
súdu k testamentu uviedol, že pri nahrávke vo všeobecnosti o testamente nebola reč a svedok W.. G.

X. dokonca sa vyjadril priamo k testamentu z 26.02.1999 v tom zmysle, že s nebohou o ňom nebola
reč pri týchto nahrávkach. Súd vzal na zreteľ aj tú skutočnosť, že obe boli realizované v roku 2002,
kedy už nebohá poručiteľka nebola preukázateľne duševne spôsobilá ovládať svoje konania a posúdiť
jeho následky, čo vyplynulo zo súdnoznaleckých záverov MUDr. Ludvika Nábělka, a to zo znaleckého
posudku č. 42/2004.

7. O trovách konania si vymienil rozhodnúť do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v
súlade s § 151 ods. 3 O.s.p.

8. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 205 ods. 2

písm. a), b), c), d), e) a f) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla
rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnila trovy odvolacieho konania.
Vytkla súdu prvej inštancie, že sa nevyporiadal s výsluchom znalkyne PhDr. PaedDr. Eriky Strakovej
na pojednávaní dňa 30.11.2015 a so skutkovými zisteniami z výsluchu vyplývajúcimi. V odvolaní citoval
zo zápisnice obsah výsluchu tejto znalkyne a uviedol k nemu, že skutkové zistenia vyplývajúce z tohto

vykonaného dôkazu sú veľmi významné v kontexte ostatných dôkazov predložených žalobkyňou, ako
aj vykonaných v rámci konania. Poukázala predovšetkým na to, že predmetom konania je štvrtý závet
z celkového počtu piatich závetov. Posudzované obdobia v rámci posúdenia platnosti jednotlivých
závetov boli v relatívne krátkom časovom odstupe a vzhľadom na to, že zdravotná dokumentácia
sa stratila, jedine súdny znalec MUDr. Ludvik Nábělek PhD, ktorý už predtým znalecký posudok

vypracoval by sa mohol k spôsobilosti nebohej poručiteľky na právne úkony k dátumu posudzovaného
testamentu vyjadriť po odbornej stránke. Poukázala tiež na to, že žalovaná priznala, že robila výpisky zo
zdravotnej dokumentácie zo súdneho spisu, v ktorom táto bola založená. Vzhľadom na to, že zdravotná
dokumentácia sa stratila, žiadala súd, aby preveril túto skutočnosť, teda, či mal niekto prístup k tejtozdravotnej dokumentácii a či táto bola vrátená žalovanou. V spise boli obsiahnuté fotokópie písomnej
korešpondencie Mestského úradu v Levoči, ktorý od 03.04.2002 riešil správanie a konanie nebohej
Heleny Cehulovej, súd však na tento dôkaz neprihliadol. Z korešpondencie obsiahnutej v spise je tiež

zrejmé, že tvrdenia žalovanej a jej svedkov, že sa o nebohú príkladne starala, je v ostrom rozpore
s korešpondenciou Mesta Levoča, najmä za situácie, keď sa Mesto Levoča odhodlalo riešiť situáciu
ohľadomsprávaniaporučiteľkyapodmienky,vktorýchžila.Dňa18.08.2002,kedynebohápaniCehulová
vo svojom byte odpadla, odmietla odísť do nemocnice, kým jej žalovaná Júlia Mišičková nevráti kľúče
od domu. Tá jej vtedy kľúče odmietla vrátiť. Urobila tak až po zásahu privolanej hliadky Mestskej polície

v Levoči. Členovi hliadky sa pri vstupe do domu urobilo z neporiadku, ktorý tam bol nevoľno a zvracal.
Následne si urobil dokumentáciu z interiéru domu. Odvolateľka požiadala súd, aby vyzval Mestskú
políciu v Levoči k poskytnutiu tejto fotodokumentácie. Požiadala tiež, aby bol predložený videozáznam z
rozhovoru nebohej a jej právneho zástupcu ako dôkaz. Nebohá pani Cehulová so zhotovením záznamu
vyjadrila súhlas. Pokiaľ sa predtým vyjadrila na otázku, či nebohá vedela o zhotovení videozáznamu,
prehlásila, že otázku súdu správne nepochopila. Domnievala sa, že súd sa pýta na to, či nebohá pani

Cehulová vedela o obsahu videozáznamu, t.j. či bola pripravovaná nejakým spôsobom na to, ako má
na otázky odpovedať. V tomto význame prehlásila, že jej výpoveď bola spontánna a nevedela dopredu
o obsahu rozhovoru. Na videozázname sú zachytené veľmi dôležité skutočnosti ohľadom vzťahu
nebohej a žalovanej. Nebohá sa spontánne vyjadruje o tom, že bola žalovanou prinútená pod nátlakom
k uzavretiu kúpnej zmluvy a popierala akúkoľvek starostlivosť o svoju osobu zo strany žalovanej.

Poukázala tiež na výsledky znaleckých posudkov č. 2/2004 a doplnku č. 42/2004 vypracovaného MUDr.
LudvikomNabělkom.Znichvyplýva,ženeboháporučiteľkatrpelazávažnouduševnouporuchou,pričom
je tam uvedené, že príznaky sú datované od roku 1993. Odvolateľka je preto toho názoru, že je vysoko
pravdepodobné, že nebohá poručiteľka bola ovplyvnená touto chorobou aj v roku 1999, v čase spísania
predmetného závetu. Vytkla súdu prvej inštancie, že odmietol vykonať dôkaz - prehratie videonahrávky

rozhovoru nebohej poručiteľke s JUDr. Martinom Okálym, v ktorom nebohá vypovedá o zastrašovacích
a donucovacích praktikách zo strany žalovanej ohľadom kúpnopredajnej zmluvy. JUDr. Martin Okály pri
tom prehlásil, že poručiteľka s nahrávkou súhlasila. Odvolateľka opätovne vytkla súdu prvej inštancie,
že nevykonal znalecké posúdenie ohľadom zdravotnej spôsobilosti nebohej poručiteľky v čase spísania
testamentu zo dňa 26.02.1999. Predmetom konania je v poradí už štvrtý závet poručiteľky zo dňa

26.02.1999,pričompredchádzajúcebolovyhlásenézaneplatné.ZoznaleckéhoposudkuMUDr.Ludvika
Nábělka zo dňa 18.06.2004 vyplýva, že v čase spísania závetu dňa 02.09.2002 a ďalšieho závetu dňa
06.12.2002HelenaCehulovátrpelazávažnouduševnouchorobou,ktorápodstatnýmspôsobomnarušila
jej schopnosť ovládať svoje konanie a posúdiť jeho následky. Je preto otázke, či bola spôsobilá na
takýto právny úkon aj v čase spísania sporného závetu zo dňa 26.02.1999. Z Doplnku k znaleckému

posudku zo dňa 29.11.2004 č. 42/2004 MUDr. Ludvika Nábělka tiež vyplýva, že u Heleny Cehulovej
možno konštatovať postupný rozvoj psychických zmien podmienených artériosklerózou mozgových
ciev už od roku 1990, organické zmeny centrálneho nervového systému zachytené už od roku 1993,
v tom istom roku popisované aj poruchy správania. Taktiež z ostatných vykonaných dôkazov pred
súdom prvej inštancie vyplýva zlý psychický stav poručiteľky už v priebehu roka 2001 (neudržanie

moču a stolice, zhromažďovanie odpadov, nepotrebných predmetov, pocit ohrozenia zo strany okolia,
neschopnosť objektívneho posúdenia vlastného konania - obťažovanie cudzích ľudí, nedodržiavanie
osobnej hygieny dôsledkom odmietnutia vydávania strany v Dome opatrovateľskej služby, odmietanie
ponúkanej pomoci). Z uvedených hľadísk preto možno konštatovať, že poručiteľka trpela závažnou
duševnou poruchou. Zdravotný stav poručiteľky je podrobne konštatovaný aj v rozsudku Krajského súdu

v Košiciach sp.zn. 8Cod/61/2005. Poukázala tiež na výpoveď svedkyne Dvorčákovej, ktorá vypovedala,
že poručiteľka chodila neupravená, ľudia sa jej vyhýbali, bolo z nej cítiť veľký zápach, ktoré skutočnosti
pozorovala aj pred rokom 2001. Svedok Marek Sapara, ktorý poznal poručiteľku od augusta 1999
uviedol, že ju videl pohybovať sa okolo odpadkových košov a aj prehrabávať sa v nich, vyberať
z nich zbytky jedál, vykonávať potrebu na verejnosti a podobne. Svedok Peter Hromjak si nebohú

poručiteľku pamätal asi 20 rokov, pričom ju stretával pri výkone služby mestského policajta náhodne
ako akéhokoľvek iného občana v Levoči. Pamätal si ju, že chodila sama okolo smetných košov, niečo
vyberala. Svedkovia Ing. Michal Závacký a Ing. Peter Závacký sa vyjadrovali k okolnostiam nahrávok
nebohej poručiteľky, ktoré žalobkyňa žiadala vykonať ako dôkaz. Z ich výpovedí vyplynulo, že nahrávky
boli vykonané až v roku 2002 po mozgovej príhode nebohej poručiteľky, keď táto bola umiestnená

v Domove dôchodcov. Z dôkazov vykonaných pred súdom prevej inštancie jednoznačne vyplýva,
že poručiteľka trpela od roku 1990 artériosklerózou mozgových ciev, že od roku 1993 nastali u nej
organické zmeny centrálneho nervového systému a v tom istom roku popisované poruchy správania.
Všetky skutočnosti nasvedčujú tomu, že v roku 1993 sa u nej rozvinulo druhé štádium tzv. syndrómurozvinutej demencie, v roku 1996 opäť konštatované „AS cerebri,“ v roku 1998 zhoršená spolupráca aj s
ošetrujúcou lekárkou. Vzhľadom na takéto závažné ochorenia poručiteľky a zasahovanie žalovanej do
slobodnej vôle poručiteľky, ako to naznačil aj znalec a ako vyplýva z videonahrávky je zrejme, že závet

nebol prejavom zdravej, vážnej a slobodnej vôle poručiteľky. Vytkla súdu prvej inštancie, že nevykonal
všetky ňou navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd prvej inštancie nevykonal
dôkaz oboznámením sa s obsahom videonahrávky, vypočutím žalobkyne k osobným a majetkovým
pomerom k okolnostiam zaplatiť trovy konania. Mal požiadať Mesto Levoča k predloženiu spisu za
účelom konkretizovania komisionálnej obhliadky a vypočuť svedka p. Dlugoša na to, ako vnímal

pani Cehulovú, nie z pohľadu spovedného tajomstva. Mal vyžiadať správu od Juraj Barabáša, či sa
u neho nenachádza zdravotná dokumentácia pani Cehulovej, oboznámiť sa s obsahom nahrávok s
nebohou Cehulovou. Súd zamietol aj návrh žalobkyne na ustanovenie znalca MUDr. Ludvika Nábělka
na vypracovanie znaleckého posudku na posúdenie duševného stavu nebohej poručiteľky z dôvodu,
že tento bol vylúčený v súdnom konaní z vykonávania znaleckého dokazovania a jednak z dôvodu, že
nedisponuje zdravotnou dokumentáciou. Pre vylúčenie znalca neexistoval zákonný ani ústavný dôvod.

Rozhodnutím súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie žalobkyne a vec nebola
spravodlivo rozhodnutá.

9. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Námietky žalobkyne,
ktoré uvádza ohľadom veci samej, nie sú podľa názoru žalovanej akceptovateľné. Žalobkyňa v podstate

opakuje námietky zo skoršieho odvolacieho konania, ku ktorým odvolací súd už zaujal svoje stanovisko.
V plnom rozsahu sa stotožnila s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len

„C.s.p.“) v rozsahu danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených v odvolacích dôvodoch a
dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené.

11. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 16.02.2017 o 12.15 hodine v
pojednávacej miestnosti č. dv. 206/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 08.02.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods.
3 C.s.p.

13. Žalobkyňa v odvolaní namieta odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e), f) O.s.p.,
teda že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

15. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho
rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom sa nedopustil ani
žiadnej vady uvedenej v § 221 ods. 1 O.s.p. účinného v čase jeho rozhodovania, prípadne inej vady

konania, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil. Súdu prvej inštancie nemožno vytknúť
ani tú skutočnosť, že nevykonal dôkazy navrhnuté žalobkyňou z dôvodov ním uvedených v odôvodnení
napadnutého rozsudku.

16. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu

stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).17. Žalobkyňa v odvolaní uvádza skutočnosti, ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s
ktorými sa tento náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky nie sú
spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

18. Odvolací súd k odvolacím námietkam žalobkyne a na doplnenie odôvodnenia rozsudku súdu prvej
inštancie udáva nasledovné:

19. Z dôkazov vykonaných pred súdom prvej inštancie nemožno vyvodiť iný záver než ten, že napadnutý

závet zo dňa 26.02.1999 poručiteľky Heleny Cehulovej je platným právnym úkonom, a to z hľadiska
splnenia všeobecných podmienok v zmysle § 37, § 38, § 39, ale aj § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ako správne uzavrel súd prvej inštancie. Daný závet spĺňa aj špecifické podmienky stanovené v § 476
až v § 479 Občianskeho zákonníka ohľadom obsahu a formy závetu, preto odvolací súd aj v tomto smere
súhlasí s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie.

20. Z dôkazov vykonaných pred súdom prvej inštancie nemožno vyvodiť, žeby predmetný právny úkon
urobila poručiteľka ako osoba v duševnej poruche, hoci aj prechodnej, ktorá by ju robila na tento právny
úkon neschopnou tak, ako má na mysli § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

21. Je zrejmé, že žalobkyňa sa ocitla v mimoriadne obtiažnej dôkaznej situácii ohľadom preukázania

tej tvrdenej skutočnosti, že poručiteľka Helena Cehulová trpela duševnou poruchou, ktorá zapríčinila jej
nespôsobilosťnapredmetnýprávnyúkon-závet.Možnosalenstotožniťsnázoromsúduprvejinštancie,
že skutočnosť, či išlo o konanie osoby v duševnej poruche je otázkou skutkovou, ktorú treba mať za
preukázanú. V tomto smere dôkazné bremeno jednoznačne zaťažovalo žalobkyňu, ktorá neuniesla
dôkazné bremeno o preukázaní tej rozhodujúcej skutočnosti, že predmetný závet urobila poručiteľka

Helena Cehulová v duševnej poruche, ktorá by zapríčinila nespôsobilosť na tento právny úkon a teda aj
jeho neplatnosť v zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

22. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie sú účastníci konania
povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov

vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

23. Vyššie cit. ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť
označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich

tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo
skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho
účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov
súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon
určujedôkaznébremenoakoprocesnúzodpovednosťúčastníkazavýsledokkonania,pokiaľjeurčovaný

výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v
tom zmysle, že ho súd nepovažuje za pravdivé), ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe
dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

24. Súd prvej inštancie po vyhodnotení vykonaných dôkazov podľa zásad uvedených v § 132 O.s.p.

účinného v čase jeho rozhodovania správne uzavrel, že žalobkyňa nepreukázala, žeby daný právny
úkon bol neplatný v zmysle § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda žeby v tom čase poručiteľka
Helena Cehulová trpela duševnou poruchou, ktorá by ju robila nespôsobilou na takýto právny úkon.
Znalec MUDr. Ludvík Nábělek Phd. v súvislosti s uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 25.10.2006 č.k.
2C/26/06 - 65, ktorým bol ustanovený k posúdeniu skutočností na vypracovanie znaleckého posudku

z odboru zdravotníctva a psychiatria ohľadom posúdenia duševného stavu nebohej Heleny Cehulovej
sa vyjadril, že k posúdeniu duševného stavu vo februári 1999 poručiteľky potrebuje preštudovať
spisovnú i zdravotnú dokumentáciu, najmä záznamy týkajúce sa inkriminovaného obdobia, keďže v
predchádzajúcich znaleckých posudkoch sa vyjadroval k duševnému stavu z neskoršieho obdobia
(24.08.2001 - 06.12.2002). Znalec MUDr. Ludvík Nábělek Phd. rovnako v podaní zo dňa 13.12.2011 (č.l.

255 spisu) v súvislosti so žiadosťou súdu zo dňa 29.11.2011 o poskytnutie súčinnosti pri zabezpečení
zdravotnej dokumentácie poručiteľky Heleny Cehulovej sa vyjadril, že okrem posudkov, ktoré ohľadom
duševného stavu vykonal už skôr, nemá žiadne ďalšie materiály, poznámky, výpisy zo zdravotnej
dokumentácie), týkajúce sa nebohej pani Heleny Cehulovej. Nemožno preto vytknúť súdu prvejinštancie, že nevykonal vo veci znalecké dokazovanie ohľadom posúdenia duševného stavu poručiteľky
Heleny Cehulovej ustanoveným znalcom MUDr. Ludvíkom Nábělkom, PhD., ktorý sa vyjadril, že z
dôvodu nedostatku zdravotnej dokumentácie nemožno znalecké posúdenie vykonať. Rovnako aj ďalší

znalec Doc. MUDr. Ľubomír Vražda sa v podaní zo dňa 30.05.2011 (č.l. 193 spisu) v tejto súvislosti
vyjadril tak, že bez konkrétnych dokladov (zdravotnej dokumentácie) k požadovanému obdobiu nie je
možné znalecké dokazovanie vykonať, nakoľko znalec MUDr. Nábělek v staršom znaleckom posudku
citoval z dokumentácie len to, čo sa týkalo obdobia ním posudzovaného.

25. Za danej situácie, keď chýbala zdravotná dokumentácia poručiteľky Heleny Cehulovej týkajúca sa
obdobia predchádzajúceho spísaniu testamentu zo dňa 26.02.1999 nebolo možné bezpečne zistiť, či v
tom čase poručiteľka trpela duševnou poruchou, ktorá by ju robila na daný právny úkon neschopnou. Ani
zostatnýchdôkazovvykonanýchpredsúdomprvejinštanciebezpečnektakémutozáverunebolomožné
dospieť, preto túto žalobkyňou tvrdenú skutočnosť o duševnej poruche poručiteľky v čase spísania
závetu, nie je možné považovať za preukázanú. K takémuto záveru nebolo možné dospieť ani po

vypočutí znalkyne PhDr., PaeDr. Eriky Strakovej na pojednávaní dňa 30.11.2015, ako sa nesprávne
domnieva žalobkyňa. Je síce pravdou, že táto znalkyňa naznačila, že predmetný závet mohol byť
vyhotovený v neskoršom období ako vyplýva z obsahu tohto závetu, išlo však len o ničím nepodložené
dohady a navyše znalkyňa pri výpovedi uviedla, že k týmto otázkam nemôže dať jednoznačnú odpoveď.
Taktiež pokiaľ sa menovaná znalkyňa vyjadrila v tom zmysle, že pisateľka závetu podľa nej „nebola v

jednoznačnej nejakej pohode“, tiež uviedla, že na vyvodenie takýchto záverov nie je kompetentná. Ani
z výsluchu tejto znalkyne preto nemožno vyvodiť záver, že napadnutý závet nie je platný. Súdu prvej
inštancie nemožno vytknúť, že nevykonal dôkaz navrhnutý žalobkyňou ( záznam nahrávky poručiteľky )
z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje. Z dôvodu absencie
súhlasu poručiteľky s použitím tohto dôkazu v konaní pred súdom by takýto dôkaz bol nezákonný a z

toho dôvodu jeho vykonanie by nemohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci.

26. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v konaní bolo nadbytočné doplniť
dokazovanie zabezpečením dokumentácie od mestskej polície ohľadom šetrenia v mieste bydliska
poručiteľky, keďže takýto dôkaz by nebol v konaní ohľadom posúdenia duševného stavu poručiteľky

Heleny Cehulovej a pre rozhodnutie vo veci významný.

27. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom odvolateľky, že vzhľadom na časovú súvislosť jednotlivých
závetov, ktoré spísala poručiteľka Helena Cehulová a ktoré boli súdom vyhlásené za neplatné
a napadnutého závetu, vznikajú určité pochybnosti o duševnom stave poručiteľky aj ohľadom

sporného závetu zo dňa 26.02.1999, avšak z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie k
jednoznačnému záveru o tom, žeby predmetný závet zo dňa 26.02.1999 bol neplatný z dôvodu, žeby
ho poručiteľka uskutočnila v duševnej poruche, ktorá by ju robila na tento úkon nespôsobilou, nemožno
vyvodiť. Za tejto situácie nemožno dospieť k inému záveru ako tomu, že napadnutý závet je platný.

28. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok podľa § 387 ods. 1 Cs.s.p.
ako vecne správny.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1
C.s.p. Žalobkyňa bola v odvolacom konaní neúspešná, preto jej odvolací súd uložil povinnosť nahradiť

úspešnejžalovanejtrovyodvolaciehokonaniavcelomrozsahutak,akovyplývazenunciáturozhodnutia.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).