Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/512/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7607211990
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7607211990.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnnySlovinskejasudcovJUDr.

Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej, v spore žalobcu: Združenie vlastníkov lesa, pozemkové
spoločenstvo Smižany, so sídlom v Smižanoch, Sládkovičova č. 8, proti žalovaným: 1. A. N., H..
XX.X.XXXX, bývajúcemu v K., D. Č.. XX, 2. A. N., H.. XX.XX.XXXX, bývajúcemu v K., Š. Č.. XX a 3. Z.
E. Q.. N., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v K. H. N., A.. Z. Č.. X, o odstránenie zásahu do vlastníckeho
práva a o vzájomnej žalobe žalovaných o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaného v 1. rade
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 15.5.2014 č. k. 4C/194/2007-319, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaných

v 1. až 3. rade povinnosťou spoločne a nerozdielne odstrániť podľa náčrtu zo dňa 20.6.2007,
vypracovaného firmou GEOKAN, s.r.o., Markušovská cesta 1, Spišská Nová Ves, z parcely č. 2034/2-
trvalé trávne porasty o výmere 49 499 m2, v súčasnosti o výmere 29 263 m2 , zapísanej v LV č. XXXX,
k. ú. K., existujúce oplotenie v bodoch A, B, C, D a z parcely č. 2206/1- lesné pozemky o výmere 1 041
747 m2, v súčasnosti o výmere 1 003 667 m2 , zapísanej v LV č. XXXX k. ú. K., existujúce oplotenie
v bodoch E, G, H, I do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaných v 1. až 3. rade zaviazal
tiež povinnosťou spoločne a nerozdielne vydať navrhovateľovi plochu o výmere 496 m2 z parcely č.

2034/2 - trvalé trávne porasty o výmere 49 499 m2, v súčasnosti o výmere 29 263 m2 , zapísanej v LV č.
XXXX, k .ú. K., označenú šrafovane v náčrte zo dňa 20.6.2007, vypracovaného firmou GEOKAN, s.r.o.,
Markušovská cesta 1, Spišská Nová Ves bodmi A, B, C, D, X, Y, Z a plochu o výmere 1 981 m2 z parcely
č. 2206/1 - lesné pozemky o výmere 1 041 747 m2, v súčasnosti o výmere 1 003 667 m2 , zapísanej
v LV č. XXXX k. ú. K., plochu označenú šrafovane v náčrte zo dňa 20.6.2007, vypracovaného firmou
GEOKAN, s.r.o., Markušovská cesta 1, Spišská Nová Ves bodmi K, J2, J1, I, E, F, G, H a to do 30 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd zamietol protinávrh žalovaných v 1. až 3. rade, že do dedičstva

po nebohej B. N. Q.. Q. H.. X.X.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX patria nehnuteľnosti - parcela č. 2034/34
- trvalý trávnatý porast o výmere 506 m2, parcela č. 2206/4 - lesný porast o výmere 2 129 m2, parcela
č. 2206/5 - lesný porast o výmere 266 m2 , vytvorené geometrickým plánom P.. Š. zo dňa 6.5.2009 č.
20/2009. O náhrade trov konania si súd vyhradil, že rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca sa zmeneným, upresneným a doplneným návrhom
na začatie konania domáhal pôvodne od žalovaných v 1. až 4. rade uloženia povinnosti spoločne a

nerozdielne odstrániť podľa náčrtu zo dňa 20.6.2007, ktorý bol vypracovaný firmou GEOKAN, s.r.o.,
z parcely č. 2034/2 k. ú. K. existujúce oplotenie v bodoch A, B, C, D, z parcely č. 2206/1 existujúce
oplotenie v bodoch E, G, H, I , do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, ako aj uloženia povinnosti
spoločne a nerozdielne vydať žalobcovi plochu o výmere 496 m2 z parcely č. 2034/2 zapísanej v LVč. XXXX, k. ú. K.B., označenú šrafovane v náčrte z 20.6.2007, a to bodmi A, B, C, D, X, Y, Z, ďalej
plochu o výmere 1 981 m2 z parcely č. 2206/1 označenú šrafovane v uvedenom náčrte zo dňa 20.6.2007
bodmi K, J2, J1, I, E, F, G a H. Pôvodný žalobný návrh smeroval proti žalovaným A. N. mladšiemu, A. N.

staršiemu, A. N. a Z. E.. A. N., ktorý bol narodený v roku XXXX však dňa 7.11.2007 zomrel a v dôsledku
univerzálnej sukcesie zostali účastníkmi konania už žalovaní v 1. až 3. rade, ktoré boli jeho deťmi.

3. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že je právnickou osobou , ktorá je registrovaná Obvodným lesným
úradom v Spišskej Novej Vsi od 2.2.1996 a je oprávnený a povinný hájiť záujmy združenia vlastníkov

lesa. Nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX ako parcela č. 2034/2, parcela č. 2206/1, patria členom
spoločenstva vlastníkov, pričom žalovaní v 1. až 3. rade časť týchto nehnuteľností po roku 2001 oplotili
a protiprávne tým zasiahli do vlastníctva členov pozemkového spoločenstva. K náprave nedošlo napriek
opakovaným výzvam na odstránenie oplotenia a vydania predmetných okupovaných nehnuteľností.
Žalovaní neboli ochotní nehnuteľnosti vydať a oplotenie odstrániť a argumentovali tým, že časť
predmetnýchparcielakojeoplotená,bolaoplotenáužvminulostiaužívanáodroku1900,tedanadobudli

vlastnícke právo vydržaním a odvolávali sa pritom na rozhodnutie Okresného súdi Spišská Nová Ves
sp. zn. 6C/330/2001. Túto skutočnosť žalobca popieral. Súd vo veci vykonal podrobné dokazovanie
vrátane znaleckého dokazovania, zistil skutkový stav a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby žalobcu
a nedôvodnosti vzájomného návrhu zo strany žalovaných. Poukázal, že v priebehu konania došlo k
pokusu o mimosúdne rokovania a dohody účastníkov konania, ktoré však ostali bezvýsledné vzhľadom

na nesúlad názorov žalovaných v 1. až 3. rade.

4. Súd zistil, že v konaní Okresného súdu Spišská Nová Ves 6C/330/2001 (ktorému predchádzalo
konanie sp. zn. 6C/243/2001, kde sa žalobca domáhal od žalovanej Z. E. peňažného plnenia
rovnajúceho sa nájomnému za žalovanými v 1. až 3. rade užívané nehnuteľnosti, patriace členom

žalobcu), bolo rozhodnuté o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech B. N., Q.. Q.,
matky žalovaných. Išlo o nehnuteľnosti v prírode priľahlé k nehnuteľnostiam, o právach ku ktorým sa
rozhoduje v tomto spore. Súčasťou celku nehnuteľností je aj prístupová cesta, ktorej vydania sa v konaní
10C/52/2007 Okresného súdu Spišská Nová Ves domáhal Slovenský pozemkový fond Bratislava,
pričom žiadal aj odstrániť oplotenie z parcely č. 2359/1. V posledne uvedenom konaní súd rozhodol po

zistení, že spornú nehnuteľnosť (parc. č. 2359/1) žalovaní nevydržali, že parcela bola oplotená spolu
s parcelami, ktoré sú predmetom tohto sporu až niekedy v rokoch 2006 - 2007, tak, že žalobe bolo
vyhovené a žalovaní boli zaviazaní odstrániť oplotenie z okupovanej nehnuteľnosti.

5. V prvom rade súd právne posudzoval vzájomnú žalobu žalovaných v zmysle ust. § 115 a nasl., § 145

Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. a podľa § 507a ods. 3 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.
v znení noviel. Keďže žalovaní v 1. až 3. rade tvrdili, že vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam
vydržala ich právna predchodkyňa B. N., Q.. Q., ktorá mala držať nehnuteľnosti práve v období 50. -
60.-tych rokov, teda aj pred rokom 1950, súd skúmal podmienky vydržania podľa vyššie uvedených cit.
ustanovení. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že táto právna predchodkyňa žalovaných

a po nej aj oni predmetné nehnuteľnosti vydržali. Tieto nehnuteľnosti mali byť oplotené v minulosti
drevenými kolmi s drevenými drúkmi a následne na tom istom mieste mal byť postavený pletivový plot
s kovovými stĺpikmi. Dokazovaním však bolo preukázané, že v minulosti oplotenie neexistovalo na tom
mieste, ako existuje v súčasnosti, samotní žalovaní v 2. a 3. rade potvrdili, že žalovaný v 1. rade oplotil
sporné nehnuteľnosti až po rozhodnutí v spore č. 6C/330/2001 Okresného súdu Spišská Nová Ves a

tak, ako sú v súčasnosti parcely oplotené, v minulosti dobromyseľne užívané neboli. Žalovaní v 2. a
3. rade v priebehu konania zmenili svoje účastnícke výpovede, vyjadrili sa výslovne tak, že pokiaľ by
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu v minulosti užívali, tak by sa boli domáhali vlastníckeho
práva k nim už v konaní č. 6C/330/2001 a o ich nároku by už bolo rozhodnuté v tomto konaní. Preto súd
vzájomný návrh žalovaných v 1. až 3. rade na určenie, že do dedičstva patria nehnuteľnosti, a to parcely

č. 2034/34, č. 2206/4 a č. 2206/5, ktoré boli novovytvorené geometrickým plánom P.. Š. zo dňa 6.5.2009
č. 20C/2009 ako nedôvodný zamietol. Súd poukázal aj na to, že žalovaní v 2. a 3. rade si sami uvedomili
bezdôvodnosť protinávrhu a na takomto protinávrhu zotrval iba žalovaný v 1. rade. V rámci zisteného
skutkového stavu toto procesné správanie žalovaných v 2. a 3. rade súd vzal do úvahy, vzhľadom k
skutočnosti, že u žalovaných ide o nerozlučné procesné spoločenstvo.

6. Žalobu žalobcu súd posúdil v zmysle ust. § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že žaloba je v plnom rozsahu dôvodná, pričom žalobca v priebehukonania upresnil vydávanú plochu a označil ju písmenami a celkovou výmerou, preto ide o dôvodnú
žalobu s určitým petitom a takejto žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené.

7. O trovách konania následne rozhodol súd v zmysle ust. § 151 ods. 3 Občianskeho zákonníka s tým,
že o nich bude rozhodnuté osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

8. V zákonnej lehote proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalovaný v 1. rade Ján Vernarský.
Uviedol, že svoje odvolanie podáva bez prerokovania a oboznámenia sa, či súhlasu ostatných

žalovaných. Navrhol, aby odvolací súd preskúmal dôvody odvolania, predvolal na prejednanie veci
účastníkov konania a aby po zrušení rozsudku vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie. Podľa
neho rozsudok bol vydaný súdom prvej inštancie po tom, čo súd sa síce snažil vykonať na jeho návrh
aj v intenciách vzájomného návrhu obsiahle dokazovanie rôznymi dôkaznými prostriedkami a vzal do
úvahy aj predtým vedené súdne konania pred Okresným súdom v Spišskej Novej Vsi pod spisovými
značkami 6C/243/2001, 6C/330/2001, 6C/241/2001 a 10C/52/2007. V odôvodnení svojho rozsudku

však pospájal aj nespojiteľné, bral ako dôkaz aj to, čo dokazované nebolo a nesprávne vyhodnotil
vykonané dôkazy, čo sa mohlo stať aj tým, že týchto dôkazov bolo takmer nepreberné množstvo
a následne samozrejme zvážením dôkazov v ich jednote dospel k nesprávnemu záveru, a to najmä
pokiaľ ide o rozhodnutie, ktorým zamietol vzájomný návrh, kde sa domáhal žalovaný v 1.rade určenia
vlastníckeho práva k novovytvoreným parcelám č. 2034/34, č. 2206/4 a č. 2066/5. Podľa neho sa stal

rozsudok nepreskúmateľným aj preto, že pôvodný žalovaný v 1.rade počas sporu zomrel, ale aj preto,
že v spore vystupujú svedkovia, ktorí podávajú svojimi výpoveďami dôkazy o užívaní predmetných
parciel. Súd vypočul aj štatutárneho zástupcu žalobcu a predsedu združenia vlastníkov lesa Pozemkové
spoločenstvo Smižany A. A., ktorý vypovedal, že parcely boli oplotené asi v roku 2003 v jesení, teda
potom, ako im bolo v konaní 6C/330/2001 určené vlastnícke právo k domovým nehnuteľnostiam.

Odvolateľ však uviedol, že dňa 22.7.2013 predložil súdu zápisnicu z ohliadky umiestnenia oplotenia zo
dňa 22.4.2002, kde namieste bolo zistené, že v tom čase už oplotenie existovalo. Z toho vyplynulo, že
štatutárny zástupca žalobcu zavádzal súd, keď tvrdil, že parcely boli oplotené až v roku 2003. Aj ďalší
svedkovia N. Š., A. O., A. O., Z. O. B. U. H. vo svojich výpovediach tvrdia, že parcely boli oplotené okolo
roku 2003. Výpoveď svedkyne G. C. a svedka A. Š. so rozporuplné. Nie je vieryhodné ani výpoveď

svedka Z. Q., ktorý mal u ž v minulosti záujem o časť pozemku na parcele č. 2154, kde chcel stavať
chatu, čo mu bolo umožnené. Naopak, súd nebral do úvahy výpovede svedkov A. Z., Z. O., P. E. B. Ľ. D.,
ktorí potvrdili, že parcely boli oplotené približne pred 30 rokmi. Podľa súdu mala najväčšiu výpovednú
hodnotu práve výpoveď svedka Z. Q.. Z. E. - žalovaná v 3.rade, počas niekoľkých rokov viackrát vo
svojich výpovediach tvrdila to isté, čo odvolateľ, t.j. že parcely obhospodarovali a boli oplotené tak,

ako v súčasnosti. Až dňa 6.2.2014 svoju výpoveď zmenila v prospech žalobcu, a preto jej výpovede
sa javia ako protichodné. Takisto protichodné sú výpovede A. N.D., keďže tiež počas konania počas
niekoľkých rokov vo výpovediach tvrdil, že parcely boli obhospodarované, oplotené tak, ako v súčasnosti
až vo svojej výpovedi zo dňa 6.2.2004 svoje tvrdenia zmenil. Odvolateľ poukázal na to, že dňa 6.2.2014
predložil geometrický plán P.. S. K. z firmy Geodet, ktorý bol autorizačne overený dňa 28.1.2014, avšak

súd ho odmietol, pretože údajne nebol úradne overený. Súd pritom nikdy neuvádzal pri svojich výzvach
tak pre geodeta, ako aj pre neho, že geometrický plán nemusí byť overený len autorizačne, ale aj
úradne. V poslednom rade argumentoval odvolateľ tým, že súd ustanovil súdneho znalca P.. F. R.,
ktorý mal vypracovať súdnoznalecký geometrický plán, na vypracovaní ktorého trval aj odvolateľ, aby
sa preukázalo podľa fotografií a leteckých snímok, ktoré súdu predkladal, že jeho výpoveď je pravdivá.

Súd však dokazovanie súdnym znalcom zrušil a bral do úvahy len náčrt od firmy Geokan s.r.o. zo dňa
20.6.2007, v ktorom náčrte nesedia rozlohy sporných parciel.

9. Zo strany žalobcu ani ostatných žalovaných vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

10. Súd prvej inštancie rozhodoval a žalovaný v l. rade podával odvolanie v čase účinnosti zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 a krajský súd vec prejednával
v čase účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) účinného od
1.7.2016.

11. Podľa ust. § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 vety prvej tohto ustanovenia
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolania ako podané včas a oprávnenou
osobou bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, preskúmal napadnutý rozsudok aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk

uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.11.2017, pričom miesto a
čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli riadne zverejnené v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

14. Odvolateľ, ako vyplýva z dôvodov odvolania, použil odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm.
b/, d/, f/ O.s.p., platného a účinného v čase podania odvolania. Za súčasne platnej právnej úpravy, ide o
odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/
CSP dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod
ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu a pod.). Podstata odvolacieho

dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého
stupňaprihodnotenívýsledkovdokazovania.Dôsledkomjeto,žesúdberiedoúvahyskutočnosti,ktoréz
dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli
preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom
logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť

získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je v praxi vykladaný tak, že
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak
súd použil právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale

nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

15. V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
Rozsudku súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov, alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo

alebo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané,
alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor. Tiež nebolo zistené, že by na zistený skutkový
stav súd prvej inštancie aplikoval nesprávne zákonné ustanovenie alebo použité zákonné ustanovenie
nesprávne vyložil. Súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, náležite zistil skutkový stav a
vykonané dôkazy hodnotil v súlade so zákonom a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam na ktorých založil aj svoje rozhodnutie, zo zisteného stavu vyvodil aj správny právny záver.
Podľa názoru odvolacieho súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnený a
spĺňa kritériá riadneho odôvodnenia podľa § 157 ods. 2 O.s.p. (teraz § 220 ods. 2 CSP).

16. Odvolacie námietky odvolateľa boli v prevažnej väčšine už predmetom dokazovania pred súdom

prvej inštancie, ktorý sa s nimi dôsledne vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti
uvedenévodvolaníneumožňujúodvolaciemusúduprijaťinézáveryaniesúspôsobiléspochybniťvecnú
správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387
ods. 1 CSP.

17. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozsudku, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré je vyčerpávajúce,
preto na neho v plnom rozsahu odkazuje.

18. Námietky žalobcu v odvolaní ohľadne neupozornenia súdu na povinnosť úradného overenia
geometrického plánu P.. S. K. z firmy Geodet sú v kontexte záverov súdu, ktorých výsledkom
bol napadnutý rozsudok, irelevantné. Predmetom dokazovania s prihliadnutím na žalobu žalobcu i
protinávrh žalovaných bolo v prvom rade zisťovanie, či žalovaní neoprávnene zasahujú do vlastníckeho
práva žalobcu (t.j. jeho členov ako vlastníkov a na podanie takejto žaloby je aktívne legitimovaný) a

toto dopadlo s pozitívnym výsledkom. Dokazovaním tiež bolo preukázané, že právna predchodkyňa
žalovaných nevydržala vlastnícke právo k žiadaným častiam nehnuteľností, lebo na to neboli splnené
zákonné podmienky. K obdobnému záveru došiel súd aj v konaní 10C/52/2007, keď právoplatne
rozhodol v neprospech žalovaných ohľadne iných (ale súvisiacich k ohradenému celku) nehnuteľností.Že pri protinávrhu žalovaných išlo len o účelovú obranu žalovaných svedčí aj zmenené stanovisko
žalovaných v 2. a 3. rade, ktorí napokon svojimi výpoveďami uviedli celú záležitosť na pravú mieru.
Taktiež vytýkanie súdu, že odvolal ustanoveného súdneho znalca P.. F. R., ktorý mal vypracovať

súdnoznalecký geometrický plán a upustil od vykonania takého znaleckého dokazovania neobstojí. Na
č.l. spisu sa nachádza uznesenie súdu zo dňa 15.5.2014, z ktorého odôvodnenia je zrejmé, prečo
bolo uznesenie o ustanovení znalca a nariadení znaleckého dokazovania zrušené (ako bezdôvodné a
zbytočné vzhľadom na výsledky dokazovania).

19.Vzhľadomnauvedenédôvodyodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancieakovecnesprávnypotvrdil
podľa § § 387 ods. 1 CSP.

20. Súd prvej inštancie si vymienil podľa v čase rozhodovania platného procesného predpisu, že o
trovách rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, rozhodne preto i o nároku na náhradu
trov tohto odvolacieho konania.

21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).