Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 10C/43/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814215371
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zajacová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3814215371.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Katarínou Zajacovou v právnej veci žalobcu EOS KSI

Slovensko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO 35 724 803, zastúpený advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti
žalovaným v 1. rade K. M., nar. X.XX.XXXX, bytom P. republika, E., N. XXX, v 2. rade V. M., nar.
XX.X.XXXX bytom P. republika, E., N. XXX, zast. JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom v
Bratislave, Dobrovičova 13, o zaplatenie sumy 6.340,20 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalovaní v 1. a v 2 . rade m a j ú nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasapodanoužaloboudomáhalvočižalovanýmzaplateniasumy 6.340,20eurspríslušenstvom
na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0372857865 zo dňa 4.1.2007 uzavretej so SLSP, a.s., ktorá
predstavovala 59 nezaplatených úverových splátok po 107,01 eur splatných v období od 20.2.2012
do 20.12.2016 a jednej nezaplatenej úverovej splátky v alikvotnej výške 26,61 eur splatnej dňa
20.1.2012.Súčasnevočinimuplatnilakopríslušenstvoúrokzomeškaniavzákonnejvýškezjednotlivých
nezaplatených splátok do zaplatenia.

2. Na trovách konania uplatnil zaplatený súdny poplatok za žalobu v sume 380,- eur a trovy právneho
zastúpenia.

3. Žalovaní prostredníctvom právneho zástupcu poukázali na to, že výzva adresovaná žalovanému v 1.
rade zo dňa 8.3.2011 podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách mu nebola doručená a žalobca nepreukázal
jej doručenie a súčasne vo vzťahu k žalovanej v 2. rade žalobca nepredložil výzvu podľa § 92 ods. 8
Zák. o bankách, nepreukázal jej vyhotovenie a doručovanie žalovanej v 2. rade. Tvrdili, že oznámenie

o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru nebolo vyhotovené v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. Žalobu žalobcu považovali za nedôvodnú a žiadali ju zamietnuť.

4. Na trovách konania uplatnili trovy právneho zastúpenia.

5. Strany sporu sa na pojednávanie neustanovili a z dôležitého dôvodu ho odročiť nežiadali, preto súd
v súlade s ust. § 180 CSP vo veci konal a rozhodol v ich neprítomnosti.

6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2013 a
prílohami k nej, predžalobnou výzvou a vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru vyhotovenej žalobcom
dňa 19.7.2013 z čl. 22 a 27 spisu, zmluvou o splátkovom úvere č. 0372857865 zo dňa 4.1.2007 adodatkom č. 1 k zmluve zo dňa 4.2.2010, VOP SLSP, a.s. z čl. 34 až 46 spisu, prílohou č.1 k zmluve
o postúpení pohľadávok z čl. 47 spisu, predžalobnou výzvou adresovanou žalovaným dňa 25.6.2014,
písomným vyjadrením žalobcu vo veci zo dňa 5.3.2015, výpisom z úverového účtu žalovaných z čl.

66 až 68 spisu, písomným vyjadrením žalovaných vo veci zo dňa 24.5.2016, písomným vyjadrením
žalovaných vo veci zo dňa 30.5.2016, 8.8.2016, 6.10.2016, písomným vyjadrením žalobcu vo veci zo
dňa 20.9.2016, výzvou adresovanou žalovanému v 1. rade zo dňa 8.3.2011, oznámením o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu dňa 20.5.2013 adresovaným žalovaným
v 1. a v 2. rade, fotokópiami zásielok adresovaných žalovaným z čl. 152, 153, 154, 155, oznámením o

postúpení pohľadávky adresovaným žalovaným dňa 9.7.2013, výpisom z úverového účtu žalovaných z
čl. 163 až 176 spisu, písomným vyjadrením žalobcu vo veci zo dňa 30.9.2016, uznesením Krajského
súdu Prešov č.k. 12Co/223/2015 zo dňa 16.3.2016, ostatnými listinnými dôkazmi v spise založenými a
zistil nasledovný skutkový stav:

7. Dňa 4.1.2007 SLSP, a.s. žalovaní uzavreli zmluvu o splátkovom úvere č. 0372857865, predmetom

ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 200.000,- Sk ako spotrebného bezúčelového
úveru. Dlžníci sa zaviazali poskytnuté peňažné prostriedky splácať v mesačných splátkach po 2.950,-
Sk od 20.2.2007 po dobu 119 mesiacov, vždy do 20. dňa v mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola
dojednaná do 20.12.2016. Zmluvný úrok predstavoval 12% ročne. Ročná percentuálna miera nákladov
predstavovala 14,03%. V dôsledku nesplácania úveru žalovanými dňa 8.3.2011 SLSP, a.s. žalovanému

v 1. rade oznámila, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky banky ku dňu 28.2.2011 v sume 322,62
eur (čl. 151 spisu). Doklad o doručení výzvy žalovanému v 1. rade žalobca nepredložil. Nepredložil výzvu
podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách adresovanú žalovanej v 2. rade a doklad o jej doručovaní žalovanej.
Dňa 20.5.2013 SLSP, a.s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 17.5.2013 (čl. 152 spisu) a
žalovaných vyzvala k zaplateniu celého zostatku úveru v sume 6.638,79 eur v lehote 10 od doručenia

výzvy. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalovaní v mieste bydliska neprevzali.

8. Dňa 27.6.2013 SLSP, a.s. pohľadávku voči žalovaným postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok
žalobcovi.

9. Žalobca v prejednávanej veci prezentoval právny názor, že ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách
nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu v súdnom konaní, pretože účelom tohto ustanovenia
je úprava výnimiek z bankového tajomstva a netýka sa podmienok platnosti postúpenia pohľadávok,
ale iba podmienok, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Poukázal na to,
že aj podľa dôvodovej správy k zákonu bolo hlavným účelom tohto ustanovenia prelomenie bankového

tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť pohľadávku. Súčasne poukázal na právny názor JUDr.
KristiánaCsacha,PhD.,podľaktoréhoporušeniebankovéhotajomstvavrátaneporušeniaust.§92ods.8
Zákona o bankách nevedie k súkromnoprávnej sankcii v podobe neplatnosti postúpenia, ale k sankciám,
predpokladaným Zákonom o bankách. Žalobca dospel k názoru, že doručenie písomnej výzvy banky
dlžníkovi podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky

a pokiaľ banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv
na platnosť postúpenia pohľadávky podľa § 524 Občianskeho zákonníka. S nedoručením tejto výzvy
môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo Zákona o bankách. Citoval rozhodnutie Krajského súdu
Prešov č.k. 12Co/223/2015-113 zo dňa 16.3.2016, ktorý sa zaoberal aj otázkou, či mohla banka platne
postúpiť pohľadávku podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách č. 483/2001 Z.z., ak neexistovalo oznámenie

o zosplatnení pohľadávky, resp. výzva banky o omeškaní klienta s plnením záväzku po dobu dlhšiu ako
kalendárnych 90 dní. Odvolací súd v prejednávanej veci poukázal na to, že určitá výnimka je aj v § 92
ods. 8 Zákona o bankách v tom, že ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo i len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahne 1 rok, môže postúpiť
takúto pohľadávku inej banke aj bez súhlasu klienta. Súčasne poukázal na rozhodnutia Okresného

súdu Prievidza vo veciach vedených pod sp. zn. 8C/67/2013, v odôvodnení ktorého súd konštatoval,
že samotné nepreukázanie písomnej výzvy podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemôže spôsobovať
neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok a pokiaľ omeškanie dlžníka presiahlo 1 rok, postúpenie
pohľadávky nebolo viazané ani na písomnú výzvu banky. V súvislosti s posudzovaním neplatnosti zmlúv
o postúpení pohľadávok poukázal na rozsudok NS SR vo veci vedenej pod sp. zn. 4 Obo/210/2001,

rozhodnutie Krajského súdu Košice vo veci vedenej pod sp. zn. 1Co/387/2015, rozhodnutie Krajského
súdu Žilina vo veci vedenej pod sp. zn. 8Co/564/2015 a rozhodnutie Krajského súdu Nitra vo veci
vedenej pod sp. zn. 9Co/133/2013, v ktorých bol prezentovaný právny názor, že relevantné oznámenie
postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka navymáhanie postúpenej pohľadávky a dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. Nie je potrebné prejudiciálne skúmať existenciu
a platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok.

10. Zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 4.1.2007 bola medzi SLSP, a.s. a žalovanými uzavretá
podľa príslušných ustanovení Zákona č. 258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, v znení neskorších
predpisov. Tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s

poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa (§ 1 ods. 1 zákona).

11. Na účely tohto zákona sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, alebo
v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2, písm. a/, b/ citovaného zákona). Celkovými nákladmi
spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré
sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru (§ 2, písm. c/ citovaného zákona).

12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

14. Podľa § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka, postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky
doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.

15. Podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez

súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať

postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

16. Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu názoru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

17. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že dňa 4.1.2007 SLSP,
a.s. žalovaní uzavreli zmluvu o splátkovom úvere č. 0372857865, predmetom ktorej bolo poskytnutie
peňažných prostriedkov v sume 200.000,- Sk ako spotrebného bezúčelového úveru. Dlžníci sa zaviazali

poskytnuté peňažné prostriedky splácať v mesačných splátkach po 2.950,- Sk od 20.2.2007 po dobu
119 mesiacov, vždy do 20. dňa v mesiaci. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná do 20.12.2016.
Zmluvný úrok predstavoval 12% ročne. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 14,03%. V
dôsledku nesplácania úveru žalovanými dňa 8.3.2011 SLSP, a.s. žalovanému v 1. rade oznámila, že
je v omeškaní so splácaním pohľadávky banky ku dňu 28.2.2011 v sume 322,62 eur (čl. 151 spisu).

Doklad o doručení výzvy žalovanému v 1. rade žalobca nepredložil. Nepredložil výzvu podľa § 92 ods. 8
Zákona o bankách adresovanú žalovanej v 2. rade a doklad o jej doručovaní žalovanej. Dňa 20.5.2013
SLSP, a.s. vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 17.5.2013 (čl. 152 spisu) a žalovaných vyzvalak zaplateniu celého zostatku úveru v sume 6.638,79 eur v lehote 10 od doručenia výzvy. Oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalovaní v mieste bydliska neprevzali.

18. Dňa 27.6.2013 SLSP, a.s. pohľadávku voči žalovaným postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok
žalobcovi.

19. Hoci žalobca preukázal, že jeho právny predchodca, SLSP, a.s. pred uzavretím zmluvy o postúpení
pohľadávok so žalobcom vypracoval výzvu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ktorú adresoval

žalovanému v 1. rade, nepreukázal jej doručenie žalovanému, čo jeho právny zástupca spochybnil. Vo
vzťahu k žalovanej v 2. rade právny predchodca nedodržal postup podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách
a nepreukázal, že vo vzťahu k nej vypracoval výzvu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách a pokúsil
sa o jej doručenie. Žalobca preukázal, že jeho právny predchodca dňa 20.5.2013 vyhlásil mimoriadnu
splatnosť úveru ku dňu 17.5.2013.

20. V prejednávanej veci žalobca odvodil svoje právo na zaplatenie žalovanej sumy zo zmluvy o
splátkovom úvere č. 0372857865 zo dňa 4.1.2007, ktorú žalovaní uzatvorili so SLSP, a.s., ktorá je
bankou podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Pohľadávku voči žalovaným žalobca
nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2013. Postúpenie pohľadávky je
upravené v cit. ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka V danom prípade SLSP, a.s. ako banka a

pôvodný veriteľ pri postúpení pohľadávky na inú osobu sa musí riadiť okrem všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka aj ust. § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z.. Pokiaľ nie je dodržaný postup
uvedený v tomto ustanovení zákona, nie sú splnené podmienky pre postúpenie pohľadávky banky
nebankovémusubjektu.Aktakbankanapriektomuurobí,takétopostúpeniejesvojímobsahomaúčelom
v rozpore so zákonom a je neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Aktívnou legitimáciou v súdnom

konaní sa rozumie také hmotnoprávne postavenie navrhovateľa, z ktorého mu vyplýva procesné právo
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd je povinný v každom súdnom konaní preskúmať vecnú legitimáciu
strany sporu, či už aktívnu alebo pasívnu. V danej veci žalobca pohľadávku nadobudol postúpením
od banky. Bolo jeho povinnosťou preukázať splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky,
čo je predpokladom preukázania aktívnej vecnej legitimácie. Žalobca vo vzťahu k žalovanej v 2. rade

nepreukázal existenciu výzvu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ktorý predpokladá, aby výzva bola
písomná a veriteľ sa musí aspoň pokúsiť o jej zaslanie dlžníkovi na jeho poslednú známu adresu, a to
napr. poštovým podacím lístkom alebo doručenkou. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade nepreukázal,
že výzvu zo dňa 8.3.2011 mu aj doručil, resp. sa aspoň pokúsil o jej doručenie. Vzhľadom k tomu, že
žalobca nepreukázal existenciu uvedenej výzvy a jej následné doručenie žalovanej v 2. rade a doručenie

výzvy žalovanému v 1. rade, súd bol toho názoru, že právny predchodca žalobcu nedodržal postup
vyplývajúci mu z cit. ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách pre postúpenie pohľadávky voči žalovaným
žalobcovi. Potom je uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2013 podľa § 39 Občianskeho
zákonníka neplatná pre rozpor so zákonom. Keďže v konaní nebolo preukázané, že žalobca nadobudol
platne pohľadávku Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovaným zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa

4.1.2007, súd jeho žalobu ako nedôvodnú zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie.

21. I napriek tomu, že žalobca v písomnom vyjadrení vo veci zo dňa 26.9.2016 citoval právny názor
Krajského súdu Prešov vo veci vedenej pod sp. zn. 12Co/223/2015, podľa ktorého určitá výnimka z
postupu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách pri postupovaní bankových pohľadávok nebankovým

subjektom je v tom, že ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo i len časti toho istého
peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahne 1 rok, môže postúpiť takúto
pohľadávku inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou aj bez súhlasu klienta, súd poukazuje na to, že
uvedený právny názor je ojedinelý a súd riadiac sa v danej veci podľa článku 2 ods. 2 CSP svoj právny
názor v prejednávanej veci vyslovil v súlade s ustálenou súdnou praxou a rozhodnutiami odvolacích

súdov v obdobných veciach, napr. rozsudok Krajského súdu Trenčín č.k. 5Co/460/2015-138 zo dňa
13.1.2016, rozsudky Krajského súdu Prešov č.k. 4Co/145/2014 zo dňa 11.3.2015, č.k. 19Co/177/2014
zo dňa 24.2.2015, č.k. 6Co/119/2013 zo dňa 29.5.2014.

22. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalovaným, ktorí boli

vo veci úspešní, súd priznal právo na náhradu trov konania v plnej výške, 100%. Žalobcovi nevzniklo
právo na náhradu trov konania, pretože vo veci nemal úspech.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti.