Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 7, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/12/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614217667
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7614217667.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcov: 1. R. R., Y.. X.X.XXXX, X. G.F. R.,
Y..X.X.XXXX,W.E.G.N.,I.XXX/XX,zastúpenýchAdvokátskoukanceláriouJUDr.PeterRybár,s.r.o.,so
sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47 234 466 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 822,44 eur
s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 28. 9. 2016
č.k. 11C/250/2014-64 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobcovia majú právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcom 882,44 eur s 8,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 664,04 eur od
14. 10. 2014 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že žalobcovia majú
právo na plnú náhradu trov konania. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet
Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok vo výške 52,50 eur do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 52, §
53, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5, § 4 ods. 1 až 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy uzavrel, že pokiaľ sa žalobcovia
domáhali voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 882,44 eur s prísl., ich nárok
je opodstatnený. Vykonaným dokazovaním totiž zistil, že medzi žalovaným ako veriteľom a žalobcom

v 2. rade ako dlžníkom bola dňa 22. 12. 2009 uzavretá zmluva o poskytnutí revolvingového úveru,
ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Išlo o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred žalovaným,
ktorej obsah (pripravenú predtlač) nemali žalobcovia možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť. Zmluvu
uzavreli žalobcovia ako fyzické osoby - nepodnikatelia. Účelom poskytnutia finančných prostriedkov bol
spotrebiteľský úver a je otázne, či žalobcovia mali dostatok času a možnosť oboznámiť sa s celým
obsahom zmluvy a pochopiť význam podmienok v nej uvedených. Žalovaný tak konal v rozpore s ust. § 3
ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy, čo vyvodil

z obsahu samotnej zmluvy, ktorá bola žalobcami podpísaná dňa 17. 12. 2009 a oznámenia veriteľa o
schváleníúverudatovanéhoaždňom22.12.2009,ktoréboloažnáslednežalobcomdoručené.Samotná
zmluva, ale aj zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere sú písané malým nahusteným
písmom, pričom ide o pomerne dlhý text obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie.3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že na základe tejto zmluvy bol žalobkyni v 1. rade
poskytnutý žalovaným úver vo výške 1.427,34 eur, z čoho reálne bola poskytnutá suma 1.286,03 eur

a revolving 783,67 eur, reálne však z tejto sumy bola poskytnutá suma 629,51 eur. Žalobkyňa mala
žalovanému uhradiť za úver odplatu vo výške 1.330,98 eur, odplatu za odklad splátok vo výške 141,31
eur a odplatu za revolving vo výške 863,61 eur, za každý poskytnutý. Odplata z úveru a z revolvingu
predstavovala sumu, ktorá 100 % - ne presahuje výšku poskytnutého úveru a revolvingu samostatne.
Súd prvej inštancie takúto odplatu považoval za absolútne neprijateľnú odporujúcu dobrým mravom.

Rovnako za neprijateľné a odporujúce dobrým mravom považoval aj zmluvné dojednanie o výške
poplatku za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok úveru vo výške 141,31 eur a za
poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splátok revolvingu vo výške 77,08 eur. Poukázal tiež
na to, že priemerná hodnota RPMN za 3. štvrťrok 2009 u spotrebiteľských úverov vo výške do 1.500,00
eur s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov predstavovala 48,96 %, pričom RPMN úveru poskytnutého
žalovaným túto značne prevyšuje. Ročná úroková sadzba úveru uvedená v zmluve bola stanovená

na 68,84 %, čo taktiež značne prevyšuje priemerné úrokové miery bánk zistené z internetovej stránky
Národnej banky Slovenska. Preto s poukazom na § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka uzavrel, že takto
dojednaná odplata presahuje odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery. Z toho vyplýva,
že okrem reálne poskytnutej sumy žalobcom vo výške 1.915,54 eur (úver vo výške 1.286,03 eur a
revolving vo výške 629,51 eur) by žalobcovia mali žalovanému podľa zmluvy vrátiť úver vrátane úrokov

za celú dobu čerpania úveru, odplatu za úver a revolving, ako aj odplatu za poskytnutie služby v zmysle
čl. 8 ods. 8.1 písm. a/ zmluvy, teda sumu 4.187,04 eur.

4. Súd prvej inštancie tiež poukázal na to, že v danom prípade žalovaný nesplnil povinnosť danú mu
ust. § 3 ods. 5 a ust. § 4 ods. 2, 3 zákona č. 258/2001 Z.z., teda písomne neoboznámil žalobcov

ako spotrebiteľov so zmluvnými podmienkami prostredníctvom ustanoveného vzoru formulára a navyše
údaje požadované ust. § 4 ods. 2 písm. e/, g/ a i/ spomínaného zákona v predmetnej zmluve absentujú.
Na základe týchto skutočností je potrebné úver v zmysle zákona považovať za bezúročný a bez
poplatkov. V tomto smere sa nestotožnil s argumentáciou žalovanej, ktorá uvádzala, že absencia
náležitostí uvedených v § 4 ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/ tohto zákona č. 258/2001 Z.z. nemá oporu

v platnom práve a judikatúre súdov SR.

5. Súd prvej inštancie tiež s poukazom na výsledky sporu vedeného pred Okresným súdom Spišská
Nová Ves pod sp. zn. 11C/143/2014, kde súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 25. 9. 2014 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30. 3. 2016 č.k. 9Co/83/2014-102 zamietol

žalobu žalobcu (v tomto konaní žalovaného) voči žalovaným (v tomto konaní žalobcom) na základe
spomínaného úverového vzťahu, keď konštatoval bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru pre absenciu
obligatórnych náležitostí úverovej zmluvy. Súd prvej inštancie uviedol, že ani v tomto konaní nebol dôvod
odkloniť sa od pôvodného právneho názoru v uvedenom konaní. Aj v tomto konaní tak súd konštatoval
absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o revolvingovom úvere, čo je dôvodom pre konštatovanie, že

úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

6. Spolu s istinou zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom aj úroky z omeškania tak, ako vyplýva z výroku
rozsudku, keď s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka konštatoval, že žalovaný napriek
výzve žalobcov zo dňa 7. 10. 2014 neuhradil plnenie vo výške 664,04 eur do konca lehoty stanovenej

žalobcami, t.j. do 13. 10. 2014, preto od 14. 10. 2014 vychádzajúc z nar. vlády č. 87/1995 Z.z. zaviazal
žalovaného spolu s istinou uhradiť žalobcom aj zákonný úrok z omeškania.

7. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, po aplikácii ust. § 107 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie konštatoval, že nárok žalobcov nemožno považovať za

premlčaný. Z karty klienta žalobcov mal za preukázané, že poslednou plnenou splátkou bola suma 6,62
eur splatná dňa 22. 12. 2012.

8. V danom prípade nebolo sporným, že žalobkyňa v 1. rade uhradila žalovanému sumu 2.797,98 eur,
ktorá prevyšuje sumu poskytnutú žalovaným vo výške 1.915,54 eur. Rozdiel tak činí 882,44 eur. Z týchto

dôvodov zaviazal žalovaného vrátiť žalobcom titulom bezdôvodného obohatenia sumu 882,44 eur tak,
ako to vyplýva z výroku rozsudku.9. Odpočítajúc celé plnenie, ktoré má žalovaný titulom bezdôvodného obohatenia vydať (882,44 eur) by
poslednou splátkou, ktorú mal žalobca plniť (aj to iba čiastočne) bola splátka splatná dňa 22. 1. 2012.
Od tohto dátumu začala plynúť trojročná objektívna premlčacia doba. Žalobca predložil súdu dôkaz -

plnú moc udelenú advokátovi na zastupovanie v konaní vedenom pod sp. zn. 11C/143/2014 dňa 5. 6.
2014, z ktorej je zrejmé, že žalobcovia sa o skutočnosti, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému
obohateniu dozvedeli až 5. 6. 2014 pri udeľovaní plnej moci. Vtedy, podľa názoru súdu prvej inštancie,
začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia lehota žalobcom. Žaloba bola podaná dňa 16. 10. 2014,
preto k márnemu uplynutiu premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia v danom prípade

dôjsť nemohlo.

10. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalobcom priznal nárok na plnú
náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému.

11. O povinnosti žalovaného uhradiť súdny poplatok rozhodol podľa § 2 ods. 2 a § 4 ods. 2 písm. za/

zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení tak, ako vyplýva z výroku rozsudku.

12. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, eventuálne zmenil a žalobu zamietol. Uplatnil náhradu trov prvoinštančného

a odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania vytkol súdu prvej inštancie, že z jeho odôvodnenia
nevyplýva skutočnosť, na základe ktorej bola v konaní preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcov,
ktorí by podľa výrokovej časti rozsudku mali byť oprávnení na zaplatenie priznanej sumy. Z rozsudku
nevyplýva, na základe čoho súd odvodil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcov tak, že sú oprávnení
spoločne a nerozdielne vo vzťahu k uplatňovanému nároku. Žalobca v 2. rade je síce spoludlžníkom,

avšak povaha jeho právneho pomeru a vzťahu ku žalobcovi je determinovaná k § 533 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Z tohto ustanovenia ani zo žiadneho iného nevyplýva spoločná či delená
aktívna solidarita. Uvedený nedostatok spôsobuje nepreskúmateľnosť rozsudku a jeho podstatnú vadu,
nakoľko nie je zrejmé, či obom žalobcom prináležia procesné práva včítane náhrady trov konania. Súd
prvej inštancie dospel k nesprávnemu a nezákonnému záveru aj ohľadne posúdenia výšky úrokovej

sadzby ako neplatnej. Z rozsudku nevyplýva, prečo namiesto § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, § 3
ods. 10 a 11 zákona č. 258/2001 Z.z. odkazuje na ustanovenie o dobrých mravoch, ktoré je vzhľadom
na vyššie uvedené ustanovenia vylúčené z aplikácie. Na uvedené zákonné ustanovenia, rovnako aj na
reguláciu maximálnej výšky odplaty na základe rozhodnutí Ministerstva financií SR žalovaný poukázal,
čo však súd prvej inštancie nielenže nezohľadnil pri svojom rozhodovaní, ale rozhodol v rozpore s

ňou. Na jednej strane súd tvrdí, že v zmysle zmluvy o revolvingovom úvere ide o spotrebiteľský úver
v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z., no potom celkom nepochybne pochopiteľne v súvislosti s § 53
ods. 6 tvrdí, že sa hodnota odplaty má porovnávať s odplatami bánk. Odplaty bánk sa použijú, ak
nejde o spotrebiteľský úver. Súd prvej inštancie tak rozhodol na základe nesprávnej právnej normy
a dospel k nesprávnym záverom. Podľa názoru žalovaného nemožno dospieť k záveru o nedostatku

náležitostízmluvyorevolvingovomúvere vzmyslezákonač.258/2001Z.z.Vtejtosúvislostipoukázalna
rozhodnutie Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-42/15 týkajúce sa výkladu ustanovení o náležitostiach zmluvy.

13. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhli potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnili
náhradu trov odvolacieho konania. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v 2. rade je potrebné v danej

veci odvodzovať od toho, že tento vystupuje v predmetnom zmluvnom vzťahu ako spoludlžník, preto
zo zmluvy pre neho vyplývajú rovnaké práva a povinnosti ako pre samotného dlžníka. Žalobcovia sú
oprávnení spoločne a nerozdielne na vrátenie plnenia aj pretože sú manželmi, teda ich príjmy spadajú
pod režim bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahuje väčšie množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky a

ustanovení, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Najrozpornejšími ustanoveniami, ktoré
sú v zrejmom a hrubom rozpore s dobrými mravmi sú ustanovenia týkajúce sa odplaty za poskytnutý
úver. Nie je dôležité, z čoho sa predmetná odplata skladá, ale to, že jej výška dosahuje mieru 68,84
%, čo je v absolútnom rozpore s ust.§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s dobrými
mravmi. Poukázali na iné rozhodnutia krajských súdov a najvyššieho súdu, ktoré podporujú ich právnu

argumentáciu. V danom prípade súd prvej inštancie rozhodol správne v súlade so samotnou smernicou,
keď daný vzťah posúdil ako bezúročný a bez poplatkov pre absenciu obligatórnych náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vyžadovaný zákonom o spotrebiteľskom úvere.14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„C.s.p.“) účinného od 1. 7. 2016 z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov v rozsahu danom v ust. §

379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je opodstatnené.

15. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

16. Rozsudok bol vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 7. 12. 2017 o 9,40 hod., v pojednávacej

miestnosti č. dv. 206/II. poschodie, pričom miesto a čase verejného vyhlásenia rozhodnutia boli
zverejnené dňa 29. 11. 2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3
C.s.p.

17. Žalovaný namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p., teda že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

18. Odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.

19. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 C.s.p., z týchto dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu
vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj riadne odôvodnil. Odvolacím súdom nebola zistená
ani žiadna taká vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

20. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v
celom rozsahu stotožňuje a na tieto aj odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

21. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpovede na všetky argumenty uvádzané

žalovaným v odvolaní. Žalovaný pritom argumentuje skutočnosťami, ktoré už boli uvedené pred súdom
prvej inštancie a s ktorými sa tento náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní vo veci. Odvolacie
námietky preto nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

22. K odvolacím námietkam odvolací súd udáva nasledovné:

23. Za neopodstatnenú možno považovať odvolaciu námietku žalovaného, ktorý vytýka súdu prvej
inštancie, že zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 882,44 eur s prísl. žalobcom spoločne a nerozdielne.
Napadnutým výrokom rozsudku totiž žalovanému bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcom prisúdenú
sumu spoločne, avšak nie solidárne. Obom žalobcom vznikla na základe zmluvy povinnosť plniť

žalovanému, žalobkyni v 1. rade ako dlžníčke a žalobcovi v 2. rade ako spoludlžníkovi vychádzajúc z ust.
§ 553 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto pokiaľ z ich strany došlo k plneniu v prospech žalovaného
a neskôr sa ukázalo, že išlo o plnenie bez právneho dôvodu, vznikla povinnosť žalovaného toto plnenie
žalobcom vrátiť.

24. Žalovaný ďalej v odvolaní spochybnil záver súdu prvej inštancie o tom, že daný úver je potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí zmluvy tak, ako
má na mysli § 4 ods. 2 písm. e/, g/ a i/ zákona č. 258/2001 Z.z., z ktorého dôvodu je potrebné tento úver
v zmysle § 4 ods. 3 tohto zákona považovať za bezúročný a bez poplatkov.

25. Odvolací súd poukazuje na tú podstatnú skutočnosť, že v konaní vedenom pred Okresným súdom
Spišská Nová Ves pod sp. zn. 11C/143/2014 bolo rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 25. 9.
2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30. 3. 2016 č.k. 9Co/83/2014-102
rozhodnuté o nároku žalobcu (PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., ktorý vystupuje v tomto konaní ako
žalovaný) proti žalovaným 1. R. R. A. X. G. R. (ktorí v tomto konaní vystupujú ako žalobcovia) tak, že

žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 1.389,06 eur s príslušenstvom,
bola zamietnutá. Žalobca tento svoj nárok odvíjal od zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa XX.XX.XXXX, ktorou poskytol ako veriteľ žalovanej v 1. rade úver vo výške 1.427,34 eur a
ktorú zmluvu podpísal žalovaný v 2. rade ako spoludlžník. V danej veci oba súdy dospeli k jednotnémunázoru o absencii obligatórnych náležitostí zmluvy, lebo v nej nebola uvedená výšky, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, celková výška a mena poskytnutého spotrebiteľského úveru
a podmienky upravujúce jeho čerpanie, ako aj konečná splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2

písm. e/, g/ a i/ zákona č. 258/2001 Z.z.). Z týchto dôvodov je potrebné zmluvu považovať za bezúročnú
a bez poplatkov. Podľa názoru súdov v tejto veci oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi z
22. 12. 2009 nie je súčasťou zmluvy, a súčasne žalobca ani nepreukázal, že toto oznámenie bolo
skutočne dlžníkom doručené. Odvolací súd tiež uviedol, že pokiaľ zákon o spotrebiteľských úveroch v
ust. § 4 ods. 2 písm. i/ vyžaduje, aby v spotrebiteľskej zmluve bola uvedená „výška, počet a termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, nie je podstatné, že všetky tieto zložky platí dlžník naraz,
podstatné je, aby zo zmluvy vyplývalo členenie podľa tejto zákonnej úpravy. Súdy tak zhrnuli, že pokiaľ
daný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a žalovaní uhradili sumu 2.797,98 eur,
pričom skutočne poskytnutá suma bola 1.915,54 eur, nárok uplatnený žalobcom nemožno považovať
za dôvodný. Preto bola žaloba zamietnutá.

26. Odvolací súd v prejednávanom prípade považuje za potrebné zdôrazniť, že vo vyššie uvedenom
skončenom konaní totožných účastníkov konania došlo právoplatným súdnym rozsudkom k vyriešeniu
hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého sa aj tento (nový) nárok (neidentický s predmetom skončeného
konania) odvodzuje. V konaní vedenom pred Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp.zn.
11C/143/2014 totiž právoplatne bola vyriešená otázka týkajúca sa hmotnoprávneho nároku veriteľa

vyplývajúceho z identického spotrebiteľského úveru ohľadom sumy prevyšujúcej poskytnutý úver, keď
súdmi v tomto inom konaní bola právoplatne vyriešená otázka, že daný úver je potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov, preto veriteľovi nevznikol nárok na uhradenie sumy presahujúcej poskytnutý
úver.

27. Preto pokiaľ v danej veci žalobcovia v pozícii dlžníkov z rovnakého (identického) hmotnoprávneho
vzťahu odvíjajú svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia predstavujúci plnenie, ktoré vyplatili
veriteľovi (v našom prípade žalovanému) nad rámec poskytnutého úveru, súd v tomto (novom)
občianskom súdnom konaní pri zodpovedaní predbežnej otázky (ktorá právoplatným súdnym výrokom
sa už vyriešila ako vec sama), je týmto vyriešením viazaný. Nesmie preto vychádzať z iného záveru

ohľadom existencie, resp. neexistencie platobnej povinnosti (príslušného nároku na plnenie) medzi tými
istými účastníkmi, než ako o tomto ich právnom vzťahu už bolo právoplatne rozhodnuté. Raz vydané
právoplatné rozhodnutie je zásadne nezmeniteľné (§ 219 ods. 4 C.s.p. v spojení s § 228 ods. 1 C.s.p.).

28. Súd má preto v tejto veci povinnosť pri svojom rozhodnutí (o tejto ďalšej) veci neodchýliť sa

od právoplatného rozsudku, ktorým sa vyriešila v inom občianskom súdnom konaní ako vec sama
príslušná predbežná otázka. Uvedený prejudiciálny účinok právoplatnosti skoršieho rozsudku v novom
(ďalšom) občianskom súdnom konaní (s neidentickým predmetom konania, t.j. bez existencie prekážky
res iudicatae), preto vedie k výsledku, že žalobcovia budú úspešní.

29. Keďže právoplatným rozhodnutím o veci sa vyriešila otázka, ktorá má zásadný význam pre ďalší
spor, t.j. že daný úverový vzťah je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov, súd v tomto konaní
musí rešpektovať prejudiciálny účinok právoplatného rozhodnutia u tých istých účastníkov a pri posúdení
otázky existencie hmotnoprávneho nároku veriteľa na dojednané úroky a poplatky vychádzať zo skoršie
vydaného právoplatného rozhodnutia a rovnako tento vzťah posúdiť ako bezúročný a bez poplatkov.

30. Správne preto postupoval súd prvej inštancie, pokiaľ vychádzal z právneho názoru o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti daného úveru vysloveného v konaní vedenom pred Okresným súdom Spišská Nová
Ves pod sp. zn. 11C/143/2014. Ďalšie úvahy súdu prvej inštancie o posudzovaní nároku žalovaného
voči žalobcom nad rámec poskytnutej istiny potom boli nadbytočné.

31. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok
vrátane všetkých jeho výrokov ako vecne správny.

32.Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§396ods.1C.s.p.vspojenís§255ods.

1 C.s.p. Žalobcovia boli v odvolacom konaní úspešní, preto im priznal plnú náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešnému žalovanému.

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).