Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 26, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/102/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716203865
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7716203865.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov

JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou
so sídlom v Malinove, Slnečná 3, proti žalovanej J. N., P.. XX.X.XXXX, bývajúcej v Y. XX, o zaplatenie
295,86 €, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 11C/82/2016-37 zo dňa
6.12.2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len súd alebo súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom označeným
v záhlaví uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 177 € s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 144 € od 26.1.2014 do zaplatenia, v mesačných splátkach po 30 €, splatných vždy k
25. dňu v mesiaci, počnúc nasledujúcim mesiacom od právoplatnosti rozsudku pod následkami straty
výhody splátok. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania
voči neúspešnej žalovanej v pomere 19,66% uplatnených trov.

2. Podanou žalobou sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 295,86 €, úroku vo výške
39,15% ročne zo sumy 144,- € od 19.9.2013 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo
sumy 144,- € od 26.1.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

3. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že žalobca uzavrel so žalovanou ako dlžníčkou dňa 24.7.2013
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č 900303259 (č. l. 10). Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie
bezúčelového spotrebiteľského úveru v hotovosti vo výške 200,- € žalobcom - veriteľom s tým, že

žalovaná - spotrebiteľ sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 136,- €, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 336,- €
(čl. 1. Zmluvy). Z čl. 2 Zmluvy vyplýva, že celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom sú tvorené súčtom úroku vo výške 39,15% ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu
vo výške 39,15 € a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom
úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 96,85 € (administratívny poplatok).
Žalovaná sa zaviazala zaplatiť žalobcovi celkovú čiastku 336,- € do 25.1.2014, ak nie je dohodnuté

inak na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru
alebo v hotovosti mandatárovi. Doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru
nastane 25.1.2014. V čl. 3 Zmluvy je uvedené, že spotrebiteľ berie na vedomie, že výška RPMN sa
vypočítava v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecnýchpodmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 182,24% a zároveň berie na vedomie,
že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpísania
Zmluvyje vovýške39,20%.Dňa24.7.2013bolauzavretámedzistranamiajDohodaoplnenívsplátkach

kZmluveospotrebiteľskomúvereč.900303259zodňa24.7.2013,vktorejsaspotrebiteľzaviazaluhradiť
dohodnutú splátku riadne a včas v súlade s touto dohodou (čl. 1 Dohody). V čl. 2 je uvedené, že sa
strany dohodli, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 900303259 zo dňa 24.7.2013 sa mení nasledovne:
Spotrebiteľ sa zaväzuje veriteľovi uhradiť celkovú čiastku 36,- € v 6 pravidelných mesačných splátkach
vo výške 56,- € vždy k 25. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom 25.8.2013. Spotrebiteľ berie

na vedomie, že výška RPMN sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca
uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 570,99 %.

4. Po právnom posúdení sporu podľa § 3 ods. 1 a 2, § 37, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 6, §
517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 2, § 9 ods. 1 a 2, 3, 6 a 7, § 11 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia úverovej zmluvy, konštatoval, že

zmluva o poskytnutí úveru je zmluvou spotrebiteľskou a táto zmluva obsahuje viaceré dojednania, ktoré
sú pre spotrebiteľa - žalovanú nevýhodnejšie než ako to upravuje zákon. Neprimerane vysoké úroky,
dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným
pravidlámsprávaniaavzájomnýmvzťahommedziľuďmiamravnýmprincípomspoločenskéhoporiadku,
a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká

výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú
najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov
alebo pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012 sp. zn. 5 Cdo 26/2011). Mal za to,
že dohodnutá výška úrokov v zmluve, ktorú si dohodli účastníci a to ročnú úrokovú sadzbu úveru
vo výške 39,15% prevyšujú mieru obvyklú z praxe peňažných ústavov v čase uzavretia zmluvy, t.j.

24.7.2013. Súd zistil z internetovej stránky NBS, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do 1
roka v júli 2013 predstavoval 13,18%. Z toho je zrejmé, že úrok určený žalobcom v danom prípade bol
niekoľkonásobne vyšší a súd ho považuje za úžernícky, nakoľko dohoda o výške úrokov musí byť v
súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka. Súd preto z vyššie uvedených dôvodov považuje dohodu o
výške úrokov za absolútne neplatnú, teda zmluvu v tejto časti za neplatnú. V časti 2. Zmluvy je uvedené,

že celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú tvorené súčtom úroku vo výške
39,15% ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 39,15 € a administratívnych nákladov na
vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t.j. spolu 96,85 € (ďalej len administratívny
poplatok). Súd poukazuje na to, že ide o sumu, ktorá predstavuje skoro 50% sumy poskytnutého úveru
(200,-€) čo považuje za neprimerané a ide o zrejmý rozpor so zákonom v neprospech spotrebiteľa

spôsobujúci absolútnu neplatnosť zmluvy aj v tejto časti, teda v časti celkových nákladov spojených so
spotrebiteľským úverom a administratívneho poplatku. Pokiaľ ide o sumu 10 € uplatňovanú žalobcom
voči žalovanej z titulu poplatku za upomienku v zmysle čl. 7 Všeobecných podmienok tak súd dospel
k záveru, že tento nárok žalobca nepreukázal žiadnym dôkazom, t.j. že skutočne upomienku žalovanej
zaslal, keďže podľa č. l. 7 musí ísť o zaslanú upomienku.

5. Vzhľadom k tomu, že Zmluva uzavretá medzi stranami je vo vyššie označených častiach absolútne
neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, t. j. v časti úrokov a zmluvnej odmeny za poskytnutie
úveru pri poskytnutí finančných prostriedkov žalobcom žalovanej a vzhľadom na sumu, ktorú žalovaná
žalobcovi doteraz uhradila, t.j. neplatnú zmluvu v časti úroku vo výške 39,15%, poplatku 96,85 € a

poplatku za upomienky 10,- € tak súd priznal žalobcovi nárok voči žalovanej na zaplatenie sumy istiny
144,- €, zmluvnej pokuty 33,- €, t.j. spolu v sume 177,- € a tejto časti žalobe vyhovel. Zamietol žalobu
v časti zaplatenia známeho úroku 12,01 €, ktorý pozostáva z úroku vo výške 39,15% ročne zo sumy
200,- € od 25.7.2013 do 18.9.2013, poplatku 96,85 €, poplatku za upomienky 10,- € ako aj úroku vo
výške 39,15% ročne zo sumy 144,- € od 19.9.2013 do zaplatenia. Sú vyhovel žalobe aj v časti nároku

na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 144,- € od 26.1.2014 do zaplatenia
v súlade s ust. § 517 ods. 1, 2 Obč. zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vl. SR č. 87/1995 Z.z.,
keďže preukázateľne sa žalovaná dostala do omeškania, keďže poskytnutý úver nesplatila v lehote do
25.1.2014 a teda nasledujúcim dňom, t.j. 26.1.2014 sa dostala do omeškania s peňažným plnením (§
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V prevyšujúcej časti žalobu súd zamietol.

6. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 a 2, § 255 ods. 1 a 2 CSP. Žalobca
bol v konaní úspešný z uplatňovanej sumy 295,86 € s prísl. v časti sumy 177,- € (59,83 %) a neúspešný v
sume 118,86 € (40,17 %), v ktorej časti súd žalobe vyhovel. Pri pomernom rozdelení prináleží žalobcovináhrada trov konania vo výške 19,66% uplatnených trov (59,83% - 40,17%) a v tomto pomere mu ich
priznal.

7. Proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti podal včas odvolanie žalobca z odvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t.j. že súd rozsudok nedostatočne odôvodnil, čím odňal
žalobcovi možnosť konať pred súdom, podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 365 ods. 1 písm. h/
CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia. Navrhol zrušiť rozsudok v jeho napadnutom výroku a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Zopakoval, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne
uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto nemožno hovoriť o absencii
výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, lebo žalovaná sa zaviazala v zmluve k
úhrade jednej splátky vo výške 336 eur s termínom splatnosti dňa 25.9.2014 a až následne požiadala
v ten istý deň o možnosť využitia splátkového kalendára a uzavrela dohodu o splátkach, s ktorou bola

dňa 24.7.2013 oboznámená, na znak čoho ju žalovaná podpísala, a tak mala vedomosti aj o existencii
náležitostí, ktoré v nej boli uvedené. Tvrdil, že RPMN vo výške 182,24% bola vypočítaná správne a „v
zmysle platných právnych predpisov“ a zákon v čase uzatvorenia zmluvy nestanovil maximálne možnú
prípustnú výšku odplaty. Podčiarkol, že uplatnený nárok v podobe úroku vo výške 39,15 % ročne bol
dohodnutý v bode 2. zmluvy o spotrebiteľskom úvere v súlade s dobrými mravmi, keďže v danom období

podstatne neprevyšoval výšku odplaty (úroku) v obdobných prípadoch pri poskytovaní úverov inými
nebankovými subjektmi, resp. bankami pri istom druhu finančných produktov, poplatok vo výške 98,85
€ predstavuje administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
čomu platný právny poriadok nebráni, nakoľko aj samotný zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne
niektoré poplatky spomína a v bode 7 Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru si

zmluvné strany dohodli pre prípad neuhradenia celkovej čiastky úveru v lehote dohodnutej v zmluve
zmluvnú pokutu vo výške 33 € a spotrebiteľ sa zaviazal uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku
čiastku 10 € a to do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu.

8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu považovala rozhodnutie súdu za spravodlivé a nespochybnila ho.

Uviedla, že dlh bude splácať v splátkach.

9.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34CSP)prejednalodvolaniežalovanéhoakopodanévčas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a z

hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. d/, h/ a f/ a dospel k záveru, že odvolaniu
žalobcu nie je možné vyhovieť.

10. Rozsudok je v napadnutom výroku v zamietavej časti a vo výroku o trovách konania vecne správny,
preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26. októbra 2017 o 10.20 hod v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1,3 CSP.

12. Žalobca v odvolaní namietal odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/, h/ a f/ CSP,
t.j. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

13. Odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP je daný vtedy, keď konanie má inú vadu,
ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci.Tentoodvolacídôvoddopadánaakékoľvek
pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody,
avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie súdu.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre
jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinounesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade

s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavo.Nesprávnesú
i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli

najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo,
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
§ 191 až § 194 CSP.

15. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa
príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil.

16. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

17. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutej časti rozsudku odvolací súd konštatuje,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie

rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Učinené zistenia súdu prvej inštancie majú
vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené

zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho
práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako
i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Napadnutému rozhodnutiu nemožno vytknúť ani nedostatočné
zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že
by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z § 192, § 193, § 194 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné
ustanovenia alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Nebola zistená ani iná vada v
zmysle § 365 ods. 1 písm. a) a b) CSP, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

18. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody napadnutej časti rozsudku, a preto sa
v súlade s § 387 ods. 2 CSP obmedzuje na konštatovanie tejto správnosti a majúc za to, že súd prvej
inštancie sa v dôvodoch rozsudku v podstate vyporiadal aj s odvolacími námietkami žalobcu, preto len
na zdôraznenie správnosti rozsudku odvolací súd dodáva:

19. Z predložených listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu plynie, že sporové strany uzatvorili dňa
24.7.2013žalobcomvopredpredtlačenúformulárovúzmluvuoúvere,ktoroužalobcaakoveriteľposkytol
žalovanej ako dlžníčke bezúčelový spotrebiteľský úver v hotovosti vo výške 200 €, ktorý sa žalovaná
zaviazala žalobcovi vrátiť spolu s nákladmi žalobcu vo výške 136 €, t.j. celkovo sumu 336 €, v termíne

do 25.1.2014 a v zmysle dohody o plnení v splátkach zo dňa 24.7.2013 k zmluve o spotrebiteľskom
úvere č. 900303259, v šiestich mesačných splátkach po 56 eur, splatných do 25. dňa v kalendárnom
mesiaci, počnúc dňom 25.8.2013. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie v jeho závere,
že v danom prípade ide o spotrebiteľský úverový právny vzťah, pretože zmluvnými stranami sú na jednej
strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. V danom prípade je z odôvodnenia napadnutého zamietavého výroku rozsudku zrejmé, že dôvodom,
prečo súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti je jeho právny názor, žeoznačená úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a to v časti dohody o úrokoch
z úveru, zmluvnej odmeny za poskytnutie úveru (administratívny poplatok) a poplatok za upomienku.
Dohoda o úrokoch z úveru vo výške 39,15% ročne je v rozpore s ust. § 53 ods. 6 Obč. zák.,

pretože podstatne prevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať. Súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ dohodnutý úrok
z úveru v prejednávanom spore porovnával s úrokovými sadzbami požadovanými v rozhodnom
období bankami za poskytovanie obdobných úverov. Pokiaľ súd pri tomto porovnávaní z relevantných
zdrojov (z internetovej stránky Národnej banky Slovenska) zistil, že výška úrokovej sadzby určená pri

spotrebiteľských úveroch pre domácnosti poskytovaných na dobu do 1 roka v júli 2013 (v čase uzavretia
zmluvy) bola 13,18 % ročne a úroky dohodnuté v úverovej zmluve predstavujú 39,15 %, čo trojnásobne
prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu, preto je nepochybne takáto dohoda v rozpore s dobrými mravmi,
a teda neplatná v zmysle ust. § 39 Obč. zák. Už len táto samotná skutočnosť má za následok neplatnosť
zmluvy v časti dojednaného úroku, a preto žalobca už bez ohľadu na skutočnosť, že zmluva o úvere je
bezúročná a bez poplatkov aj vzhľadom na jej chýbajúce náležitosti, je povinná uhradiť iba istinu, ako to

správneuzavrelsúdprvejinštancie.Zmluvnáodmenazaposkytnutieúveru(administratívnehopoplatku)
spolu vo výške 96,85 € pri výške úveru v sume 200 € je taktiež neprimeraná a ide neprijateľnú zmluvnú
podmienku, a teda spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy v tejto časti, ako to správne vyhodnotil súd
prvej inštancie. Napokon aj čo sa týka poplatku za upomienku sa odvolací súd stotožňuje so súdom prvej
inštancie, že žalobca nijako nepreukázal (ani v odvolacom konaní), že skutočne aj upomienku žalovanej

zaslal, ako to predpokladá čl. 7 zmluvy.

21. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení rozsudku súdu
prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, rozsudok v jeho napadnutom výroku v zamietavej
častiakovecnesprávnyspolusvýrokomotrováchkonaniaodvolacísúdpodľa§387ods.1CSPpotvrdil.

22. Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní, žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, avšak
trovy odvolacieho konania jej v odvolacom konaní nevznikli, preto súd rozhodol, že stranám sporu nárok
na náhradu trov odvolacieho nepriznal (§ 255 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP).

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).