Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 23, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/282/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213221889
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4213221889.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: R. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., I. XXX/XX, o zaplatenie
295,52 eura s príslušenstvom, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEOĽOV, Bratislava, Šafárikovo nám. 7, IČO: 42 362 962, zastúpený

JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom so sídlom Bratislava, Dobrovičova 13, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Komárno, zo dňa 17. septembra 2014 č. k. 14C/497/2014-71 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov
konania účastníkov z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zastavil konanie v časti o zaplatenie 0,07 eura titulom úroku

z omeškania z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu, v tejto zastavujúcej časti rozhodol o trovách
konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Vo zvyšnej časti návrh zamietol a
odporcovi náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 OSP nepriznal, pretože si náhradu neuplatnil.
Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. § 488, § 489, § 52 ods. 1, 3 OZ, § 2 písm. a/,
b/ zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene, doplnení zák. SNR č. 71/1986 Zb.
Slovenskej obchodnej inšpekcie, § 100 ods. 1, § 101 OZ. Vykonaným dokazovaním mal preukázané,

že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom vznikol dňa 12. 06. 2006 záväzkovo-
právny vzťah titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá podlieha režimu zák. č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, pretože bola uzatvorená medzi veriteľom ako právnickou osobou, ktorá
má v predmete svojej podnikateľskej činnosti poskytovanie pôžičiek a na druhej strane spotrebiteľom
ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel, ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania. Zmluva spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých

základnou črtou je, že sú pripravené pre spotrebiteľa vopred a nie je vytvorený priestor na dojednávanie
obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred uzatvorením. Odporcovi bol poskytnutý úver vo výške 1.367,59
eura, ktorý sa zaviazal splácať v splátkach po 36,94 eura mesačne od 20. 07. 2006 do 20. 05. 2011,
pričom odporca úver splácal do 20. 07. 200. Z prehľadu finančných transakcií mal súd preukázané, že
právny predchodca navrhovateľa vykonal odpis pohľadávky voči odporcovi 04. 11. 2009, kedy vyčíslil
dlžnú istinu vo výške 3.604,24 eura a dlžné úroky z omeškania v sume 442,30 eura. Takto vyčíslenú

pohľadávku súd považoval za predčasne zosplatnenú, keď navrhovateľ túto skutočnosť nevyvrátil.
Vychádzajúc z námietky premlčania nároku vznesenej odporcom konštatoval, že návrh na začatie
konania podaný 27. 09. 2013, bol podaný po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby, ktorá je v zmysle
Občianskeho zákonníka 3-ročná a začala plynúť najneskôr 05. 11. 2009 a uplynula 04. 11. 2012. Z
uvedených dôvodov návrh zamietol.
Proti zamietajúcej časti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý nesúhlasil so

záverom súdu prvého stupňa, že dátum 04. 11. 2009 je dátum zrušenia úveru odpisom pohľadávky a jej
zospoplatnením.Ideodátumpostúpeniapohľadávky,kedy došlokuzavretiudanéhoprípaduupostupcuodpisom pohľadávky a nie je dátumom ukončenia zmluvy, ani dátumom vyhlásenia mimoriadnej
splatnosti úveru. Súd ukončenie zmluvy posúdil nesprávne a potom nesprávne odvodzoval aj počiatok
plynutia premlčacej doby od skutočností, s ktorými nie je možné spájať ukončenie zmluvy. Poukázal

na odôvodnenie rozhodnutia, ktoré súd nezaložil na relevantných dôkazoch a skutočnostiach a jeho
závery sú len nesprávnou dedukciou. K ukončeniu zmluvy došlo až dňom jej konečnej splatnosti, 20.
05. 2011. Vzhľadom na uvedené mu mal súd priznať sumu nepremlčaných splátok spolu s úrokom z
omeškaniu z každej splátky v zákonnej výške odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až
do zaplatenia. Ak by bol súd aplikoval Obchodný zákonník, nárok by nebol premlčaný ani v prípade,

ak by vychádzal od počiatku plynutia premlčacej doby 05. 11. 2009. Ďalej poukázal na to, že súd na
danú vec nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa premlčacej doby, keď
mal aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže zmluva bola uzatvorená 13. 06. 2006 a na ňu
sa vzťahovali ustanovenia § 52 - § 54 OZ, podľa ktorých úverová zmluva bola upravená v Obchodnom
zákonníku. Preto práva a povinnosti vzniknuté pred 01. 01. 2008 z tejto zmluvy je možné posudzovať
len podľa znenia zákona platného v čase jej vzniku. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia

Najvyššieho súdu SR, Krajských súdov v Banskej Bystrici a Trnave. V závere žiadal rozsudok súdu
prvého stupňa v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti zmeniť, návrhu vyhovieť, resp. rozsudok v
tejto časti zrušiť, vec vrátiť súdu prvého stupňa a priznal mu náhradu trov konania.
K odvolaniu písomné vyjadrenie podané nebolo.
Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si
povinnosti upravenej v § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa v napadnutej
zamietajúcej časti a v súvisiacich výrokoch o náhrade trov konania je dôvodné. Rozsudok v zastavujúcej
časti odvolaním napadnutý nebol, a preto je rozhodnutie v tejto časti právoplatné.
Zo spisu vyplýva, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáha zaplatenia sumy 295,52 eura s

príslušenstvom na tom skutkovom základe, že jeho právny predchodca, Slovenská sporiteľňa, a.s.
Bratislava uzatvorila s odporcom dňa 12. 06. 2006 úverovú zmluvu, na základe ktorej boli odporcovi
poskytnuté peňažné prostriedky - spotrebiteľský úver vo výške 1.367,59 eura, ktorý sa odporca zaviazal
splácať v mesačných splátkach po 36,94 eura v období od 20. 07. 2006 do 20. 05. 2011. Úver splácal
do 20. 07. 2006. Navrhovateľ v tomto konaní si uplatnil dlžnú sumu pozostávajúcu z 8 neuhradených

splátok úveru vo výške žalovanej sumy splatných od 21. 10. 2010 do 21. 05. 2011 spolu s úrokom z
omeškania. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je
premlčaný, keď vychádzal zo zistenia, že k spoplatneniu pohľadávky došlo 04. 11. 2009 tým, že právny
predchodca navrhovateľa vykonal odpis z pohľadávky voči odporcovi, kedy vyčíslil dlžnú istinu sumou
2.604,24 eura a dlžné úroky z omeškania vo výške 442,30 eura, preto návrh podaný 27. 09. 2013 bol

podaný po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi
konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo na
doplnenie alebo opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného podania, právo zúčastniť sa
pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať

svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie
rozhodnutia a pod.).
Činnosťsúdu,priktorejzistenýskutkovýstavpodriaďujepodskutkovúpodstatupríslušnejprávnejnormy
(v danom prípade § 138 ods. 1 OSP), na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo
neprizná, sa označuje ako právne posudzovanie veci. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri

tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis
než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval). Samotným právnym
posúdením veci ale nemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konania pred súdom konať, lebo
právnym posúdením veci sa mu neodníma možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237
písm. f/ OSP (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 112/2001 uverejnené v

ZbierkestanovísknajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSlovenskejrepublikypodč.43/2003auznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 50/2002 uverejnené v časopise Zo súdnej praxe
pod č. 1/2003).
Samotné súdne rozhodnutie , ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany , musí byť logickým
a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania pri rešpektovaní zásad spravodlivého

súdneho konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na
zrozumiteľnosť, určitosť, jasnosť a súlad jeho skutkových i právnych dôvodov vo vzťahu k jeho výroku.
To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva .Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamným, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre
rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument ( pozri napr. Ruiz

Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997 , Higgins c. Francúzsko
z 19. februára 1998 ).
Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa nezodpovedá
citovanému ustanoveniu a právu účastníkov konania na spravodlivé súdne konanie, pretože vychádza
z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Zo spisu vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa,

Slovenská sporiteľňa, a.s. uzatvoril s odporcom dňa 12. 06. 2006 zmluvu o splátkovom úvere č.
0212230975. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo 04. 11. 2009 bola postúpená pohľadávka zo G. voči
odporcovi na navrhovateľa. Dňa 20. 11. 2009 oznámil navrhovateľ odporcovi postúpenie pohľadávky
zo spotrebného úveru a výšku pohľadávky. Oznámenie odporca prevzal 17. 12. 2009. Prílohou zmluvy
o postúpení pohľadávok zo 04. 11. 2009 bol aj zoznam aktív, pričom z prílohy vyplýva, že zostatok
pohľadávky ku dňu postúpenia je suma 3.046,54 eura, istina zo splatnosti 2.604,24 eura, úroky 442,30

eura, počet dní omeškania 1203. Dňa 22. 08. 2013 navrhovateľ doručil odporcovi pokus o zmier, v
ktorom mu oznámil, výšku dlžnej sumy 3.358,23 eura. Súčasťou zmluvy o splátkovom úvere boli aj
všeobecné obchodné podmienky, v ktorých v bode 7.6.1 písm. a/ je dohodnuté, že banka je oprávnená
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere, klient je
povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej

splatnosti. Ďalej má banka právo vypovedať zmluvu o úvere alebo od nej odstúpiť (písm. b/). Súd
prvého stupňa svoj záver o splatnosti pohľadávky viazal na dátum postúpenia pohľadávky 04. 11. 2009.
Odvolací súd sa nestotožňuje s uvedeným právnym názorom súdu prvého stupňa, keďže v zmysle
dojednania medzi účastníkmi zmluvy banka mohla vyhlásiť mimoriadnu platbu a požadovať splatenie
pohľadávky v lehote, ktorú určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti. Z vykonaného dokazovania nebolo

preukázané, že pôvodný veriteľ a ani navrhovateľ pristúpili k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru,
ktorého konečná splatnosť bola podľa zmluvy o splátkovom úvere dohodnutá dňom 20. 05. 2011. Z
uvedených dôvodov odvolací súd považoval odvolanie navrhovateľa za dôvodné, keďže závery súdu
prvého stupňa o mimoriadnej splatnosti pohľadávky neboli v konaní preukázané. Keďže navrhovateľ
v tomto konaní podal návrh 27. 09. 2013 a uplatňuje zaplatenie dlžnej sumy pozostávajúcej z 8

neuhradených splátok úveru v celkovej výške 295,52 eura, t. j. rozdiel medzi neuhradenými splátkami
úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na tieto splátky spolu s príslušenstvom,
ktorý nárok súd prvého stupňa z dôvodu nesprávnych právnych záverov doposiaľ neposudzoval, musel
odvolací súd rozsudok v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ OSP
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní súd prvého stupňa po prejednaní veci opätovne rozhodne o návrhu navrhovateľa,
pričom svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodní, vyporiadajúc sa v ňom i so všetkými
námietkami navrhovateľa uplatnenými v jeho odvolaní. Zároveň rozhodne o náhrade trov celého
konania, vrátane trov konania odvolacieho (§ 224 ods. 3 OSP).

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.