Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 23, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/75/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3106230481
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3106230481.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkyJUDr.VieryŠkultétyovejasudkýňJUDr.Beáty

Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v spore žalobcu: Rímskokatolícka cirkev Sídelná kapitula Nitra,
Nám. Jána Pavla II. č. 7, Nitra, IČO: 35 593 016, zastúpený JUDr. Svoradom Petruškom, advokátom
so sídlom v Nitre, Kupecká 18 proti žalovanému: LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie
SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, zastúpený JUDr. Pavlom Halajom, advokátom so sídlom v
Revúcej, Námestie slobody 2, o vydanie nehnuteľností, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 8. decembra 2015, č.k. 4C/65/2008-587, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštanciesvojimvporadíprvýmrozsudkomvdanejveciuložilžalovanémupovinnosťvydaťa
navrátiť žalobcovi vlastníctvo k nehnuteľnostiam - stavbe súpisné číslo XX, chata, postavenej na parcele
registra "C" č. XXXX/1 v katastrálnom území V., v obci V., zapísanej Správou katastra Bánovce nad
BebravounaLVč.XX aparceleregistra"C"č.XXX/2ovýmere726m2,ostatnéplochy,nachádzajúcejsa
v katastrálnom území B. N., v obci B. N., identifikovanej Geometrickým plánom č. 84/2000, zhotoveným
dňa 20.11.2000 a overeným Katastrálnym odborom Okresného úradu v Bánovciach nad Bebravou dňa

08.10.2001 pod č. 337/2001 a vo zvyšku žalobu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Na odvolanie žalobcu a žalovaného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti -
vo výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vydať a navrátiť žalobcovi vlastníctvo
k nehnuteľnostiam - stavbe súpisné číslo XX, chata, postavenej na parcele registra „C“ číslo XXXX/X
v katastrálnom území V., v obci V., zapísanej Správou katastra D. nad D. na liste vlastníctva číslo XX

zmenil tak, že žalobu zamietol. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti - vo výroku, ktorým súd
prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vydať a navrátiť žalobcovi vlastníctvo k nehnuteľnostiam
- parcele registra "C" číslo XXX/X o výmere 726 m2, ostatné plochy, nachádzajúcej sa v katastrálnom
území B. N., v obci B. N., identifikovanej geometrickým plánom číslo 84/2000, zhotoveným dňa
20.11.2000 a overeným Katastrálnym odborom Okresného úradu v Bánovciach nad Bebravou dňa
08.10.2001podčíslom337/2001zrušilavrozsahuzrušeniavrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonanie.
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti - vo výroku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšku

žalobu zamietol, týkajúcu sa nehnuteľnosti - parcele registra „E“ číslo XXX v katastrálnom území B.
N., vedenej Správou katastra D. nad D. na liste vlastníctva číslo XXX, budovy lesného hospodárstva
(horáreň, technická prevádzková stavba a iné) súpisné číslo 3 postavenej na parcele registra „C“
číslo XXX/X v katastrálnom území B. N., zapísanej Správou katastra Bánovce nad Bebravou na listevlastníctva číslo 36, budovy lesného hospodárstva (horáreň, technická prevádzková stavba a iné)
súpisné číslo 4 postavenej na parcele registra „C“ číslo XXX/X v katastrálnom území B. N., zapísanej
Správou katastra Bánovce nad Bebravou na liste vlastníctva číslo XX potvrdil.

3. Na dovolanie žalobcu Najvyšší súd SR svojim rozsudkom zo dňa 27. júla 2015 č.k.
4Cdo/251/2013-559zamietoldovolanieprotičastivýrokurozsudkuKrajskéhosúduvTrenčínez09.mája
2013, sp. zn. 19Co 158/2011, ktorým zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
z 09. marca 2011 č. k. 4C 65/2008-457 o povinnosti žalovanému vydať a navrátiť žalobkyni vlastníctvo

k nehnuteľnostiam - stavbe súpisné číslo XX, chata, postavenej na parcele registra C č. XXXX/X v
katastrálnom území V., v obci V., zapísanej I. katastra D. nad D. na liste vlastníctva č. XX tak, že v
tejto časti žalobu zamietol a vo zvyšnej časti dovolanie odmietol. Žalovanému náhradu trov dovolacieho
konania nepriznal.

4. V poradí druhým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o vydanie a navrátenie vlastníctva žalobcovi

k nehnuteľnosti - parcele registra "C" č. XXX/X o výmere 726 m2, ostatné plochy, nachádzajúcej sa v
katastrálnom území B. N., v obci B. N., identifikovanej Geometrickým plánom č. 84/2000, zhotoveným
dňa 20.11.2000 a overeným Katastrálnym odborom Okresného úradu v D. nad D. dňa 08.10.2001
pod č. 337/2001 zamietol. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému k rukám právneho zástupcu
žalovaného náhradu trov konania v sume 7 587,78 eur na trovách právneho zastúpenia do troch dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.

5. Súd prvej inštancie konštatoval, že predmetom konania po rozhodnutí odvolacieho a dovolacieho
súdu tak zostal už len nárok žalobcu na vydanie a navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam - parcele
registra "C" číslo XXX/X o výmere 726 m2, ostatné plochy, nachádzajúcej sa v katastrálnom území B. N.,

v obci B. Podhradie, identifikovanej geometrickým plánom číslo 84/2000, zhotoveným dňa 20.11.2000
a overeným Katastrálnym odborom Okresného úradu v Bánovciach nad Bebravou dňa 08.10.2001 pod
číslom 337/2001. Poukázal na názor odvolacieho súdu, podľa ktorého je potrebné zaoberať sa tým,
akým spôsobom je uvedený pozemok skutočne využívaný, či na ňom nie sú umiestnené ďalšie stavby,
prípadne sklady slúžiace lesnému hospodárstvu a pod. a až následne je možné ustáliť, či sa jedná

o spôsobilý predmet vydania v zmysle zákona č. 161/2005 Z.z.. Súd prvej inštancie vypočul právnych
zástupcov strán sporu a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, najmä výzvy žalobcu
zo dňa 16.12.2005 adresovanej žalovanému, pozemnoknižných vložiek, kúpnopredajne zmluvy Čd.
1760/37, zápisnice z pracovnej skupiny pre pozemkovú reformu zo dňa 18.09.1948, výpisov z listov
vlastníctva, prídelových listín, inventárnych kariet, geometrických plánov, náčrtov, stavebného povolenia

ONV v T. zo dňa 23.06.1970, vyjadrenia MNV v Žitnej - Radiši zo dňa 07.04.1988, pozemnostných
hárkov, výpisov z požiarnej poistky poisťovne Slovan, Správy katastra Bánovce nad Bebravou zo dňa
03.12.2010 a jej príloh, ako aj ďalších listinných dôkazov založených v spise. Z vykonaného dokazovania
súd prvej inštancie zistil, že parcela č. 954/2 lesný pozemok o výmere 726 m2 v kat. úz. B. N.,
identifikovaná GP č. 84/2000, obkolesuje parc. č. 954/3, na ktorej je postavená chata U. vo vlastníctve

žalovaného. Prístup k uvedenej nehnuteľnosti je výlučne cez parc. č. 954/2. Podľa tvrdenia zástupcu
žalobcu je pozemok využívaný na lesné hospodárenie. Zástupca žalovaného spochybňoval, že spĺňa
predpoklady pre aplikáciu zákona č. 161/2005 Z. z. Z obsahu spisu vyplýva, že k parc. č. 954/2 v k.ú. B.
N. list vlastníctva nebol doposiaľ založený. V katastri nehnuteľností je doposiaľ evidovaná ako parcela
registra "E" č. XXX o výmere 694317 m2, lesné pozemky, umiestnené mimo zastavaného územia

obce, vedené na LV č. XXX, t.j. vo vlastníctve žalovaného. Uvedený pozemok je v súčasnosti vedený
v katastri nehnuteľností ako pozemok lesný a podľa výpisu z katastra nehnuteľností (č.l. 419 spisu)
ide o parcelu registra "C" - ostatné plochy so spôsobom využitia - pozemok, na ktorom je manipulačná
a skladová plocha, objekt a stavba slúžiaca lesnému hospodárstvu. Z vykonaného dokazovania nemal
súd prvej inštancie preukázané, že žaloba je dôvodná. Žalobca je v zmysle zákona č. 161/2005 Z.

z. osobou oprávnenou, pretože je preukázateľne útvarom registrovanej cirkvi s právnou subjektivitou.
Zároveň žalobca je tým subjektom, ktorého nehnuteľnosť - parcela registra “C“ č. XXX/2 o výmere
726 m2 - ostatné plochy, nachádzajúca sa v katastrálnom území B. N., prešla do vlastníctva štátu v
období od 8. mája 1945 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 3 zákona č. 161/2005 Z. z..
Konkrétne spôsobom uvedeným pod písmenom c) - odňatím bez náhrady postupom podľa zákona

č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že tieto
nehnuteľnosti sú v súčasnosti evidované vo vlastníctve štátu a v správe žalovaného. Keďže žalovaný
má v súčasnosti uvedené nehnuteľnosti v správe, je osobou povinnou, teda osobou, ktorá je povinná
nehnuteľnosti navrhovateľovi vydať a navrátiť k nim vlastnícke právo, ak spĺňajú aj ďalšie zákonnépodmienky. Žalobcovi tak svedčí aktívna vecná legitimácia v spore, keď je preukázané, že pred 8.
májom1945malvovlastníctveuvedenúnehnuteľnosťatátoprešlanaštátspôsobom,ktorýpredpokladá
zákon č. 161/2005 Z. z. Zároveň pasívna vecná legitimácia svedčí žalovanému, ktorý je preukázateľne

správcom a držiteľom uvedenej nehnuteľnosti. Žalobca si navrátenie vlastníctva preukázateľne uplatnil
v zákonom stanovenej lehote písomnou výzvou. Touto výzvou bola výzva zo dňa 16.12.2005, ktorá bola
žalovanému preukázateľne doručená do 30. apríla 2006. Pokiaľ žalovaný namietal, že nárok žalobcu bol
prekludovaný z dôvodu, že v tejto lehote žalobca žalovanému zároveň nepreukázal skutočnosti podľa
§ 3 zákona č. 161/2005 Z. z., tak s týmto sa súd nestotožňuje. Vo výzve boli dostatočne konkrétne

označené nehnuteľnosti, ktorých vydania sa žalobca domáha. Žalobca si teda včas uplatnil svoje právo
ku konkrétnym nehnuteľnostiam. V zmysle zákona je zánik práva žalobcu na vydanie nehnuteľností a na
navrátenie vlastníctva k nim spojený iba s neuplatnením práva, ktoré však v zákonom stanovenej lehote
preukázateľneuplatnenébolo.Zákonnehovoríotom,žebyprávozanikaloajvprípade,žebyvzákonom
stanovenej lehote neboli preukázané skutočnosti podľa § 3 zákona č. 161/2005 Z. z. Uvedený zákon bol
prijatý za účelom nápravy krívd, ktoré boli štátom spôsobené cirkvám v období od 8. mája 1945 do 1.

januára 1990 a v súlade s týmto účelom je potrebné uvedený zákon aj vykladať, čo v praxi znamená, že
v prípade možného rôzneho výkladu má byť zákon vykladaný v prospech osoby oprávnenej. Uvedené
rovnako platí aj v tom, že oprávnená osoba sa môže domáhať vydania a navrátenia vlastníctva petitom,
ktorý použil aj žalobca. Toto vyplýva aj z formulácií, ktoré používa zákon, keď výslovne oprávnenej osobe
priznáva právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam, pričom na druhej strane tomuto právu

zodpovedá povinnosť povinnej osoby nehnuteľnosť vydať. Takto sformulovaný petit žalobného návrhu
tak zodpovedá zákonu, je vykonateľný a z praxe súdov je zrejmé, že na jeho základe je možný aj zápis
v katastri nehnuteľností. Keďže žalovaný výzve žalobcu nevyhovel, uplatnil žalobca svoje nároky na
navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam na súde v zákonom stanovenej lehote, t. j. do 12 mesiacov od
doručenia písomnej výzvy žalovanému. Právo žalobcu tak nezaniklo, z vyššie uvedených dôvodov je

v spore aktívne legitimovaný, má právnu subjektivitu a žalovanému svedčí pasívna vecná legitimácia.
Z uvedených dôvodov tak bolo možné sa žalobou vecne zaoberať. Pokiaľ ide o parcelu registra “C“ č.
XXX/X o výmere 726 m2, ostatné plochy, nachádzajúcu sa v katastrálnom území B. N., tak táto bola
súčasťou pôvodnej parcely evidovanej v registri „E“ ako parcela č. XXX. Parcela je zapísaná na LV
č. XXX v kat. úz. B. N. a na uvedený LV bola zaevidovaná na základe ROEP na vlastníka SR - Lesy

SR, š.p.. Daná parcela vznikla z parcely č. XXX evidovanej v PK vložke č. 122. Vlastníctvo k parcele
č. XXX podľa PKV č. 122 svedčí žalobcovi a tento ju nadobudol na základe kúpnopredajnej zmluvy
Čd. 1760/37 od K. U.. Parcela bola prevzatá od žalobcu a odovzdaná štátnym lesom podľa zák. č.
142/1947 Zb. Podľa prídelovej listiny č. VHPL: 3256/1967 bol bývalým vlastníkom parcely žalobca a
bola vydaná pre Československý štát v správe Štátnych lesov Bratislava, Lesný závod Bánovce nad

Bebravou. Ide tak o nehnuteľnosť, ku ktorej by vlastníctvo malo byť navrátené žalobcovi, pokiaľ spĺňa
aj ďalšie podmienky v zmysle zákona č. 161/2005 Z. z. Úlohou súdu prvého stupňa po rozhodnutí
odvolacieho súdu bolo skúmať, akým spôsobom je uvedený pozemok skutočne využívaný, či na ňom
nie sú umiestnené ďalšie stavby prípadne sklady slúžiace lesnému hospodárstvu a pod., a až následne
je možné ustáliť, či sa jedná o spôsobilý predmet vydania v zmysle zákona č. 161/2005 Z. z.. Súd vo

veci nariadil pojednávanie, pričom v nadväznosti na rozhodnutie odvolacieho súdu vyzval účastníkov
na predloženie dôkazných návrhov, no ani jeden z účastníkov žiaden dôkaz nepredložil, nenavrhol. To,
či uvedený pozemok je spôsobilým predmetom vydania, bol povinný preukázať žalobca. Žalobca však
nereagoval, nedostavil sa ani len na pojednávanie a svoju neúčasť ani neospravedlnil. Okolnosť, či
predmetný pozemok je spôsobilým predmetom vydania, teda najmä to, akým spôsobom je užívaný,

nepreukázal, na preukázanie svojho tvrdenia o spôsobilosti tohto pozemku ako predmetu vydania v
zmysle zákona č. 161/2005 Z. z. nenavrhol žiaden dôkaz, čím neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho v
spore zaťažovalo, a preto súd prvej inštancie žalobu aj v tejto časti ako nedôvodnú zamietol. Právne
svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 2 ods. 1 písm. a/ až d/, ods. 2, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, § 5 ods.
1, 2, 3, § 6 zák. č. 161/2005 Z.z., § 2 ods. 1 zák. č. 61/1977 Zb., o trovách konanie rozhodol podľa§

142 ods. 1 O.s.p..

6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a domáhal sa, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že
rozhodnutiesúduprvejinštancieniejevsúladesozákonom,bolamuodňatámožnosťkonaťpredsúdom

a súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Dôvodil, že parcela registra „C“ č. XXX/X - ostatné plochy
o výmere 726 m2 je vedená ako pozemok, na ktorom je manipulačná skladová plocha, ktorý slúži
lesnému hospodárstvu, ktorá skutočnosť vyplýva z výpisu z Katastra nehnuteľností č. 1.419.. Pozemokslúži lesnému hospodárstvu a jednoznačne tak spĺňa definíciu pozemku tvoriaceho lesný pôdny fond v
zmysle § 2 ods. 1 písm. b/ zákona o lesoch účinného v čase nadobudnutia účinnosti zákona č. 161/2005
Z.z.. Jedná sa teda o spôsobilý predmet vydania a predmetný pozemok nebol po prechode na štát

zastavaný žiadnou stavbou. Úmyslom zákonodarcu v rámci reštitučného zákonodarstva bolo zmierniť
krivdy spáchané totalitným režimom a navrátiť, čo možno najväčšie množstvo majetku jeho pôvodným
vlastníkom s tým, že tento majetok sa bude nachádzať v stave v akom je ku dňu účinnosti zákona.
Súd prvej inštancie konštatoval, že jeho úlohou bolo po rozhodnutí odvolacieho súdu skúmať akým
spôsobom je uvedený pozemok skutočne využívaný, či sú na ňom ďalšie stavby a keďže žiadna zo strán

nenavrhla žiaden dôkaz, tým podľa súdu prvej inštancie žalobca neuniesol dôkazné bremeno a preto
žalobu zamietol. Poukázal na skutočnosť, že predmetná nehnuteľnosť je vydania schopná, neexistuje
žiadna okolnosť, ktorá by bránila jej vydaniu žalobcovi, tak ako rozhodol súd prvej inštancie svojim
rozsudkom zo dňa 09.03.2011. Bolo povinnosťou žalovaného uviesť čo je na nehnuteľnosti postavené a
ako sa využíva, keďže v súčasnosti svedčí vlastnícke právo v jeho prospech, nehnuteľnosť užíva. Akým
spôsobom má žalobca zabezpečiť dôkaz o majetku, ku ktorému nemá prístup. Súd prvej inštancie mohol

za účelom zistenia objektívnej pravdy a naplnenia reštitučného zákonodarstva z úradnej moci nariadiť
ohliadku predmetnej nehnuteľnosti.

7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

8. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolaní žalobcu došlo k zmene právnej úpravy
sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(O.s.p.), podľa ktorého rozhodoval súd prvej inštancie. V prechodných ustanoveniach (§
470 ods. 1) CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti. Súčasne však v § 470 ods. 2 CSP uviedol, že zostávajú zachované
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona. V zmysle
týchto ustanovení odvolací súd posudzoval otázku dôvodnosti podaného odvolania žalobcom, nakoľko
toto bolo podané za účinnosti O.s.p. Procesne vec posudzoval podľa ustanovení CSP.

9. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa
§ 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny
potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.

10. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní žalobcom

vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd
prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní vykonané každý
jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil, z akých dôvodov, a ktoré tvrdenia strán
sporu mal za preukázané a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli
a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie

zodpovedá požiadavkám ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Námietky žalobcu, uvedené
v podanom odvolaní, preto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní
neboli preukázané, ani tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie
vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v
odvolaním napadnutej časti a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387 ods. 2 CSP poukazuje.

11. Žalobca v podanom odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d), O.s.p. (účinného
do 30.06.2016), v súčasnosti § 365 ods. 1 písm. f) CSP a dôvodil, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

12. Podstata odvolacieho dôvodu podľa citovaných zákonných ustanovení spočíva predovšetkým v
nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je,
žesúdberiedoúvahyskutočnosti,ktorézdôkazovnevyplynuli,alebonebolistranamisporuprednesené,
prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán
sporu. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s

osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové
zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potreba považovať taký výsledok hodnotenia
dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu podľa ust. § 132 O.s.p., účinného do 30.06.2016 (§ 191
CSP). Podľa citovaných zákonných ustanovení hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každýdôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu. Nesprávne hodnotenie dôkazov
možno vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných

dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by
si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo, ak hodnotenie
dôkazov odporuje citovaným zákonným ustanoveniam. Týmto odvolacím dôvodom možno napadnúť
výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, ktorého nesprávnosť je možné vyvodiť zo
spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie

je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

13. V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak
povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou
tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu

nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné
bremeno,akoprocesnýinštitút vcivilnomsporovom konaní, spočívavzodpovednostistrany
sporu za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno
viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany sporu, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom
je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu

rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti, významné
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá nesplnila
povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a v § 120 ods. 1 prvej vety
O.s.p., účinného do 30.06.2016, alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec.

14. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov
na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán
sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť
preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

15. V danej veci predmetom tohto konania zostal nárok žalobcu vyplývajúci so zák. č. 161/2005 Z.z.
na vydanie a navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam - parcele registra „C“ č. XXX/X o výmere 726
m2, ostatné plochy nachádzajúce sa v k.ú. B. N., identifikované geometrickým plánom č. 84/2000
zhotoveným dňa 20.11.2000 a overeným Katastrálnym odborom Okresného úradu v Bánovciach nad
Bebravou dňa 08.10.2001 pod č. 337/2001. Uvedená nehnuteľnosť (pozemok) obkolesuje parcelu č.

XXX/X, na ktorej je postavená chata U. vo vlastníctve žalovaného. Prístup k uvedenej nehnuteľnosti
je výlučne cez parcelu č. XXX/X. Žalovaný tvrdil v priebehu celého konania, že uvedená nehnuteľnosť
nespĺňa predpoklady pre aplikáciu zákona č. 161/2005 Z.z.. Z obsahu spisu vyplýva, že parcela č. XXX/
X v k.ú. B. N. nie je v súčasnosti vedená v katastri nehnuteľností, LV na uvedenú parcelu nebol doposiaľ
založený a v katastri nehnuteľností je doposiaľ evidovaná iba parcela registra „E“ č. XXX o výmere

694317 m2 lesné pozemky, umiestnené mimo zastavaného územia obce, ktoré sú vedené na LV č.
XXX vo vlastníctve žalovaného. Pokiaľ uvedený pozemok je v súčasnosti vedený ako pozemok lesný
(list vlastníctva založený nie je) a podľa výpisu z katastra nehnuteľností (č. l. 419 spisu) ide o parcelu
registra „C“ evidovanú na katastrálnej mape - ostatné plochy so spôsobom využitia - pozemok, na
ktorom je manipulačná a skladová plocha, objekt a stavba slúžiaca lesnému hospodárstvu, pričom jeho

zastavanosť (minimálne čiastočná) vyplýva i zo žalobcom predloženého geometrického plánu ( č.l. 113) ,
odvolací súd zotrváva na svojom názore, že je spochybnené a tým i nepreukázané bez akýchkoľvek
pochybností, že predmetný pozemok je spôsobilým predmetom vydania v zmysle zák. č. 161/2005 Z.z..
Jedná sa tiež o druh chránenej nehnuteľnosti - chránené vtáčie územie a prírodnú rezerváciu (Národná
prírodná rezervácia). Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že na danú vec dopadá ust.

§ 6 zák. č. 161/2005 Z.z., v ktorom prípade sa vlastníctvo k nehnuteľnostiam nevracia, pokiaľ pozemok,
ktorý bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu zastavaný (§ 6 písm. b/ zák. č. 161/2005 Z.z.).

16.Odvolacísúdzhodnesosúdomprvejinštanciedospelkzáveru,žalobcaneuniesoldôkaznébremeno
a nepreukázal, že parcela č. XXX/X v k.ú. B. N. je spôsobilým predmetom vydania v zmysle zák.

č. 161/2005 Z.z.. Žalobca zostal napriek rozhodnutiu odvolacieho súdu pred súdom prvej inštancie
nečinný, nedostavil sa na pojednávanie, neospravedlnil svoju neúčasť, nepreukázal teda svoje tvrdenia
o spôsobilosti tohto pozemku, ako predmetu vydania v zmysle zák. č. 161/2005 Z.z..17. Pokiaľ žalobca tvrdil, že dôkazné bremeno preukázať, že sa jedná o nespôsobilý predmet vydania
v zmysle zák. č. 161/2005 Z.z., spočívalo na žalovanom, odvolací súd sa s jeho názorom stotožňuje.
Z obsahu spisu - výpisu z katastra nehnuteľností (č.l. 419) vyplýva, že pozemok, ktorý je predmetom

tohto konania, je pozemkom, na ktorom je manipulačná skladová plocha, objekt a stavba slúžiaca
lesnému hospodárstvu, čiže jedná sa o pozemok, ktorý bol po prechode alebo prevode do vlastníctva
štátu zastavaný (§ 6 písm. b/ zák. č. 161/2005 Z.z.), pričom sa jedná o druh chránenej nehnuteľnosti -
chránené vtáčie územie, prírodná rezervácia (Národná prírodná rezervácia). Skutočnosť, že predmetný
pozemok je zastavaný (minimálne sčasti) vyplýva i z geometrického plánu č. 33675830-010/96 zo dňa

25.01.1996, ktorý predložil žalobca v danej veci, z ktorého je zreteľné, že na predmetnom pozemku,
ktorý obkolesuje chatu U. na parcele č. XXX/3 (vlastníctvo žalovaného) stojí i stavba (objekt) ďalej
nešpecifikovaná. Vzhľadom na uvedené, bolo tvrdenie žalobcu, že predmetný pozemok je spôsobilý na
vydanie v zmysle zák. č. 161/2005 Z.z., dôvodne spochybnené. Žalobca nie je subjektom, ktorého by
sa procesné povinnosti - bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu netýkali, a preto pokiaľ chcel v konaní
preukázať, že predmetná parcela č. XXX/X v k.ú. B. N. je spôsobilým predmetom vydania v zmysle cit.

zákona, musel nielen tvrdiť, ale aj predložiť alebo označiť dôkazy na preukázanie tohto svojho tvrdenia.
Pokiaľ zostal v konaní nečinný, napriek tomu, že mu odvolacím súdom i súdom prvej inštancie bol
poskytnutý priestor na preukázanie tohto svojho tvrdenia, musí znášať následky v podobe neúspechu
v tomto súdnom konaní.

18. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní tvrdil, že súd prvej inštancie mal z vlastnej iniciatívy vykonať
ohliadku danej nehnuteľnosti, odvolací súd sa s jeho tvrdením nestotožňuje a poukazuje na skutočnosť,
že žalobca i žalovaný boli súdom prvej inštancie opakovane poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. účinného
do 30.06.2016, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť a označiť najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené

neskôr súd neprihliada. Uvedené poučenie bolo účastníkom konania dané na minimálne pojednávaní
dňa 09.03.2011, bolo im doručené spolu s predvolaním na pojednávanie dňa 08.12.2015 a boli totožne
poučení i na pojednávaní v uvedený deň. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak v žiadnom prípade
nemohla byť iniciatíva k vykonávaniu dokazovania v prospech jednej alebo druhej sporovej strany.

19. Žalobca uplatnil i odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (účinného do 30.06.2016)
v súčasnosti § 365 ods. 1 písm. h) CSP a tvrdil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd môže len konštatovať, že odvolateľ síce uvedený
odvolací dôvod uplatnil, žiadnym spôsobom ho však nekonkretizoval a z obsahu jeho odvolania odvolací
súd nezistil, v čom videl dôvodnosť uplatneného odvolacieho dôvodu. Z opatrnosti preto odvolací súd

iba konštatuje, že právne posúdenie veci súdom prvej inštancie podľa ustanovení § 2 až § 6 zák. č.
161/2005 Z.z. , § 2 Zák. č. 61/1977 Zb. bolo správne.

20. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že mu bola postupom súdu prvej inštancie odňatá možnosť
konať pred súdom, ktorú námietku žiadnym spôsobom nekonkretizoval a neuviedol v akom nesprávnom

postupe súdu prvej inštancie malo spočívať naplnenie tohto jeho tvrdenia. Odvolací súd preskúmaním
danej veci nezistil nesprávny postup súdu prvej inštancie, ktorým by došlo k naplneniu tejto odvolacej
námietky žalobcu a tým dôvodu pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie.

21. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny vrátane výroku

o trovách konania, ktoré rozhodnutie nebolo kvalifikovaným spôsobom žalobcom spochybnené čo do
nároku ani čo do výšky, ako vecne správny potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný nemá nárok na

náhradu odvolacieho konania, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

23. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).