Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 10, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 28Sa/4/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200217
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5017200217.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Martinčekovou v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598,
proti odporcovi: Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor, so sídlom A. Kmeťa 17, 011 32 Žilina, za účasti
účastníka konania: B. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. č. XXXX/XX E., t.č. Ústav na výkon väzby a Ústav
navýkontrestuodňatiaslobodyPrešov,sosídlomUl.Kpt.Nálepkuč.1,vkonaníoopravnomprostriedku
proti rozhodnutiu Okresného úradu Žilina č. V-7035/2014 zo dňa 29.09. 2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor č. V-7035/2014 zo dňa
29.09.2014 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím Okresný úrad Žilina zamietol návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného
práva medzi záložným veriteľom Pohotovosť s.r.o. a záložcom B. X., zastúpeným ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci, podľa ust. § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona.
V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že záložca B. X. je zastúpený občianskym združením
ProHelp, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava. Dohoda o splnomocnení medzi nimi je spísaná formou
štandardného predtlačeného formulára, ktorého znenie záložca nemohol ovplyvniť, keďže je súčasťou

„úverového balíka". Z takejto dohody je možné usudzovať, že pri uzatváraní zmluvy záložný veriteľ
presadzuje nimi vybraného splnomocnenca, pričom k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle záložcu -
splnomocniteľa, ale záložného veriteľa. Základným predpokladom prejavu slobody je pri splnomocnení
slobodný výber splnomocnenca, konaním záložného veriteľa dochádza k vzniku rozporov záujmov
definovaných v ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Konanie záložného veriteľa tak predstavuje
zároveň vážnu nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zákonom o ochrane spotrebiteľa zakázaná, spôsobuje
totiž hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľov.

Proti rozhodnutiu odporcu v zákonom stanovenej lehote podal opravný prostriedok navrhovateľ, pričom
zastal názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu. K otázke rozporu
záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal
a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá
bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa - záložcu a na jeho žiadosť po

osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach,
ktoré sa nimi zakladajú. Uviedol, že rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna
možnosťtakéhotorozporu.Zospisunevyplýva,žebyveriteľzastúpeniezástupcomoddlžníkapožadoval
alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhol. Správny poriadok ukladá správnemu orgánu povinnosťpresne a úplne zistiť skutkový stav veci. Správny orgán pritom musí v odôvodnení svojho rozhodnutia
uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia znamená, že
skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani

nepresne interpretované, ani skreslené či už vedome alebo nevedome. Správny orgán vychádza len
z ničím nepodložených predpokladov, čo dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.
Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi
dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie.
Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval

jeho obsah. Správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným
návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav veci a
plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi v dohode o splnomocnení nesprávne právne
posúdila z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku. Z tohto dôvodu správny orgán vydal nezákonné
rozhodnutie. Navrhovateľ žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie.

Odporca sa k opravnému prostriedku nevyjadril.

Účastník konania sa k odvolaniu nevyjadril.

Uznesením č.k. 30S/44/2016-17 zo dňa 10.10.2016 Krajský súd v Žiline konanie zastavil a vec postúpil

Úradu geodézie, kartografie a katastra SR ako orgánu, do ktorého právomoci patrí rozhodovať o
podanom odvolaní navrhovateľa. Najvyšší súd SR na základe nesúhlasu Úradu geodézie, kartografie
a katastra SR s postúpením veci rozhodol uznesením č.k. 1 KO 4/2017 zo dňa 02.03.2017 tak, že na
prejedanie a rozhodovanie veci pôvodne vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/44/2016 je
daná právomoc súdu. V odôvodnení uviedol, že ak účastník podá odvolanie na okresný úrad (príslušný

súd) do 30.06.2016, odvolanie treba považovať za návrh podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. a konanie
sa dokončí podľa doterajších predpisov.

Krajský súd v Žiline následne v konaní pod sp. zn. 28Sa/4/2017 preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa
§ 250l a nasl. O.s.p. v spojení s § 492 ods. 1 z.č. 162/2015 Z.z. (Správny súdny poriadok, SSP) v rozsahu

danom opravným prostriedkom navrhovateľa, pričom zistil, že rozhodnutie odporcu je zákonné, toto bolo
potrebné potvrdiť pri aplikácii ust. § 250q ods. 3 O.s.p., a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Vzhľadom na to, že konanie o opravnom prostriedku začalo jeho podaním na poštovú prepravu dňa
31.10.2014, bez ohľadu na to, že bolo súdu predložené správnym orgánom dňa 28.09.2016, súd,
postupujúc podľa § 492 ods. 1 SSP, aplikoval na konanie ustanovenia doterajšej právnej úpravy, t.j.
O.s.p.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p. v rozsahu danom
opravným prostriedkom navrhovateľa, pričom mal za to, že rozhodnutie odporcu je zákonné, a toto bolo
potrebné potvrdiť pri aplikácii ust. § 250q ods. 2 O.s.p., a to z nasledovných dôvodov.

V preskúmavanej veci súd zistil, že Okresnému úradu Žilina bol podaný návrh na vklad zmluvy o
zriadení záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorý bol podpísaný navrhovateľom. Ako príloha
k návrhu na vklad bola priložená zmluva o zriadení záložného práva, ktorá bola uzatvorená medzi
záložným veriteľom - navrhovateľom a záložcom - účastníkom konania v zastúpení na základe dohody
o splnomocnení: ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava.

Predmetom záložnej zmluvy bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve
účastníka konania. Zo záložnej zmluvy vyplynulo, že zmluvné strany (z bodu II. Zmluvy) sa dohodli
na zriadení záložného práva k špecifikovaným nehnuteľnostiam v prospech záložného veriteľa -
navrhovateľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a
vzniknú na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom

na strane dlžníka.

Z dohody o splnomocnení uzavretej medzi splnomocniteľom a splnomocnencom ProHelp, združením
občianskoprávnejpomocisosídlomPovraznícka18,BratislavavzastúpeníB.W.,predsedomzdruženia,súd zistil, že táto dohoda je vyhotovená forme predtlače (formulára), kde splnomocnenec je v rámci
predtlače už dopredu vpísaný. Z dohody o splnomocnení súd zistil, že táto bola uzatvorená v
súvislosti resp. v spojitosti so zmluvou o úvere uzatvorenou účastníkom konania so spoločnosťou

Pohotovosť, s. r. o., Bratislava č. zmluvy 500701011, pričom splnomocniteľ udelil združeniu ProHelp
po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených splnomocnenie 1.
(bod 2.dohody) vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v
tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto
rozsahu aj vo veciach rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru, ktoré poskytne združenie

ProHelp splnomocniteľovi bezplatne, 2. (bod 3. dohody) na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa §
552 Občianskeho zákonníka a všetkých právnych úkonov s ňou súvisiacich v mene splnomocniteľa
k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve
alebo spoluvlastníctve, a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy
zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Zároveň v bode 4 boli bližšie
špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom. Neoddeliteľným atribútom
právneho štátu je právna istota a spravodlivosť (pozri nálezy Ústavného súdu SR napr. I.ÚS 17/99, I.ÚS
54/02).

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy SR, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.

Z citovaných ustanovení Ústavy SR vyplýva, že v právnom štáte sa orgánu verejnej moci neponecháva
na úvahu, či uplatní kompetenciu, ktorú mu priznáva ústava alebo zákon. Preto je povinnosťou každého

orgánu verejnej moci konať, uplatniť svoju kompetenciu vždy, v celom rozsahu a včas.

Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) v ust. § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k
nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamov práv

k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo práva
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne

skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Podľa ust. § 31 ods. 7 katastrálneho zákona okresný úrad doručí rozhodnutie o zamietnutí vkladu
všetkým účastníkom konania. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie. Odvolanie sa podáva
na okresný úrad, ktorý rozhodnutie vydal, v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia. Ak okresný úrad
podanému odvolaniu nevyhovie v celom rozsahu, o odvolaní rozhodne súd.

Okresný úrad je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jeho kompetencii
rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra na
základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Na konanie o povolenie vkladu je miestne príslušný ten okresný
úrad, v obvode ktorého sa nehnuteľnosť nachádza.

V priebehu vkladového konania okresný úrad ako správny orgán posudzuje podstatné náležitosti
príslušného zmluvného typu, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona.Toznamená,ževkladovékonaniepredstavujerozhodovacíprocesnýpostup,priktoromokresný
úrad ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov posudzuje komplexne skutkovéa právne skutočnosti (podmienky vkladu podľa ust. § 31 katastrálneho zákona), ktoré by mohli mať
vplyvnapovolenievkladu.Výsledkomtohtorozhodovaciehoprocesujepríslušnérozhodnutieopovolení
vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpísaním zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej Smernica), a to konkrétne podľa čl. 3 ods. 1 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Okresný úrad ako orgán štátnej správy je tým orgánom štátu, ktorý v rámci svojej kompetencie podľa
katastrálneho zákona realizuje záväzky štátu vyplývajúce zo Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. 4.
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Predmetná smernica bola premietnutá do

Občianskeho zákonníka (piata hlava - spotrebiteľské zmluvy a príloha k Občianskemu zákonníka bod
1) a do zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (§ 3 a nasl.).

Súd sa stotožnil s tvrdením odporcu, že na dohodu o splnomocnení je potrebné nahliadať ako na
predtlačenú - formulárovú zmluvu poskytnutú na tento účel poskytovateľom úveru - navrhovateľom,

obsahujúcu zmluvnú podmienku, ktorej obsah dlžník nemôže ovplyvniť, nakoľko mu je predložená
spolu s úverovou zmluvou ,v ktorej bol vopred určený zástupca účastníčky konania bez možnosti jeho
slobodného výberu, čím táto podmienka spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Správneokresnýúradskúmalplatnosťdohodyosplnomocnenívovzťahukuzatvorenejzáložnejzmluve.
Zo záveru, že plnomocenstvo obsahuje nekalú praktiku (a preto je absolútne neplatné) odporca správne
vyvodil, že nebolo možné, aby občianske združenie ProHelp nakladalo s nehnuteľnosťami vo vlastníctve
záložcu.

Krajský súd v Žiline uvádza, že dohodu o splnomocnení uzatvorenú medzi účastníkom konania ako
splnomocniteľom a splnomocnencom ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci so sídlom v
Bratislave je potrebné posudzovať v celom kontexte s tzv. úverovým balíkom resp. spotrebiteľským
balíkom (uzatvorená zmluva o úvere medzi navrhovateľom a účastníkom konania, dohoda osplnomocnení uzavretá medzi účastníkom konania a združením ProHelp a následne záložná zmluva
uzatvorená medzi navrhovateľom a účastníkom konania v zastúpení ProHelp). Preto analogicky je
na túto dohodu o splnomocnení potrebné nahliadať ako na spotrebiteľskú zmluvu z dôvodu toho, že

podľa názoru súdu, pokiaľ by nedošlo k uzavretiu úverovej zmluvy medzi navrhovateľom a účastníčkou
konania, t. j. tzv. spotrebiteľskej zmluvy, nedošlo by k uzatvoreniu ani dohody o splnomocnení. Nesporné
je, že navrhovateľ podľa výpisu z obchodného registra má v predmete činnosti poskytovanie úverov
z vlastných zdrojov (ide o dodávateľa - § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka), na druhej strane z
listinných dôkazných prostriedkov nachádzajúcich sa v administratívnom spise nebolo preukázané,

že by si účastník konania brala úver - pôžičku za účelom podnikateľskej činnosti resp. inej svojej
obchodnej činnosti (t.j. ide o spotrebiteľa - § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka), išlo teda o uzatvorenie
spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Podľa názoru súdu, v danom prípade bola dohoda o splnomocnení vpísaná do tzv. formulárovej dohody
(alebo predtlačenej, keď teda dlžník - záložca- účastník konania nemohol ovplyvniť obsah takejto

dohody), je zo strany súdu potrebné konštatovať, že v danom prípade bola obmedzená možnosť, aby si
splnomocniteľ - záložca - účastník konania - zvolil splnomocnenca - zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril
záložnú zmluvu a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa, keď splnomocnenec bol už v takejto
dohode o splnomocnení vopred vpísaný (určený), takže v danom prípade je možné hovoriť o tom, že nie
je možné považovať takúto dohodu o splnomocnení za individuálne dohodnutú, nakoľko táto bola vopred

navrhnutá a pripravená a práve preto spotrebiteľ nebol schopný (nemal možnosť) ovplyvniť možnosť
výberu iného zástupcu (splnomocnenca) v predmetnom prípade (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka),
čo v konečnom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa. Z tohto dôvodu súd považuje túto dohodu o splnomocnení za neprijateľnú
(nekalú) podmienku, a teda za neplatnú podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. To spôsobuje,

že splnomocnenec nemá hmotné právo, aby v mene splnomocniteľa platne uzavrel záložnú zmluvu a
preto po posúdení takejto zmluvy podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona bolo potrebné návrh na vklad
záložnej zmluvy zamietnuť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie odporcu súd potvrdil a ďalšie námietky navrhovateľa

uvedené v odvolaní považoval za bezpredmetné.

O náhrade trov konania rozhodoval súd podľa §250k ods. 1 O.s.p. za použitia §250l ods. 2 O.s.p..
Navrhovateľ nebol úspešným účastníkom konania, preto mu náhrada trov konania nepatrí. Účastníkovi
konania v konaní podľa V. časti O.s.p. náhradu trov konania zo zákona neprináleží.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia trojmo
prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.