Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 10, 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/238/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513206600
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8513206600.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudca JUDr. Miriam Szárazová, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,
s.r.o., IČO: 35807598, Pribinova 25, Bratislava, právne zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o.,
IČO: 36864421, Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej Slovenskej republike, v ktorej mene koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd z a m i e t a návrh žalobcu na prerušenie konania.

III. Náhradu trov konania súd žalovanej n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou, doručenou pôvodne Okresnému súdu Vranov nad Topľou dňa 27.9.2012,
domáhal voči žalovanej: náhrady majetkovej škody vo výške 125,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo
výške 315,32 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 10C/818/2012), a to z dôvodu, že OS Vranov

nad Topľou ako exekučný súd rozhodol o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po
uplynutí zákonom stanovenej doby, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia.

2. Okresný súd Vranov nad Topľou uznesením sp. zn. 10C/809/2012 zo dňa 10.10.2012 spojil veci
ním vedené pod sp. zn. 10C/809/2012, 10C/810/2012, 10C/811/2012, 10C/812/2012, 10C/813/2012,
10C/814/2012, 10C/815/2012, 10C/816/2012, 10C/817/2012, 10C/818/2012, 10C/819/2012,

10C/820/2012, 10C/821/2012, na spoločné konanie s tým, že tieto veci sa budú ďalej viesť pod sp. zn.
10C/809/2012.

3. Následne uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7NcC/46/2012 zo dňa 18.10.2012 boli
sudcovia OS Vranov nad Topľou vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci 10C/809/2012 a uvedená
vec bola prikázaná Okresnému súdu Stará Ľubovňa, kde jej bola pridelená sp. zn. 6C/350/2012.
4. Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením 6C/350/2012-40 vylúčil z konania sp. zn. 6C/350/2012

pôvodne vedenú vec na Okresnom súde Vranov nad Topľou 10C/809/2012 na samostatné konanie a
vec bola zapísaná pod 6C/238/2012.

5. V podanej žalobe žalobca uviedol, pre akú konkrétnu pohľadávku navrhol vykonať exekúciu, a že
navrhol písomným podaním spísaným postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku (zákon č.
233/1995 Z.z.) zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu, súdny exekútor predložil návrh

žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom Okresnému súdu Vranov nad Topľou a
požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, exekučný súd žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie prijal na ďalšie konanie čím došlo k založeniu jeho povinnosti zaoberať sa nimi arozhodnúť o nich v rámci priznanej právomoci a v zákonom ustanovenej lehote. Poukazoval na znenie
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku - jednak v účinné v čase od 1.6.2011 a jednak účinné v čase od
1.6.2010 do 31.5.2011, pričom rozoberal rozdiel medzi pojmami rozhodcovská komisia a rozhodcovský

súd so súčasným poukazom na to, že v exekučnom konaní vedenom podľa týchto pravidiel
sa robil rozdiel medzi exekučnými titulmi s tým, že povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takej žiadosti
nebola založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených, pričom zvýraznil, že exekučnými titulmi v príslušných exekučných

konaniach, ktorej sa týkala uvedená žaloba, bol rozsudok rozhodcovského súdu, pričom uviedol, že v
exekučnom konaní vedenom podľa uvedených procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní
od doručenia takejto žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu.
Poukázal na znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinné od 1.2.2002 do 31.5.2010 s tým, že
v exekučnom konaní vedenom podľa týchto pravidiel sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi a

exekučný súd mal zákonnú povinnosť rozhodnúť o žiadostiach súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takej žiadosti bez ohľadu na to, či exekučným titulom,
pre ktorý sa exekúcia navrhovala vykonať, bolo rozhodnutie všeobecného súdu, rozhodcovského súdu
alebo napr. notárska zápisnica. Poukazoval tiež na to, že exekučný súd napriek tomu, že tá-ktorá vec
ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala si takú spoluprácu

s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný
k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol v jednotlivých dotknutých prípadoch o žiadostiach o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí
zákonom stanovenej doby. Súčasne poukazoval na to, že vyvinul enormné úsilie aby docielil vecný
posun v konaní a primäl porušovateľa k vydaniu rozhodnutia, konkrétne dňa 2.7.2009 spísal a podal

Žiadosť o informáciu o stave konania, dňa 23.9.2009 opätovne spísal a podal Žiadosť o informáciu o
stavekonania,dňa13.11.2009spísalapodalďalšiuŽiadosťoinformáciuostavekonania,dňa25.2.2010
spísal a podal Žiadosť o informáciu o stave konania / Podnet na preskúmanie zákonnosti postupu súdu -
prieťahy v konaní, dňa 30.8.2010 spísal a podal Sťažnosť a podnet na preskúmane zákonnosti postupu
súdu - prieťahy v konaní, dňa 23.11.2010 spísal a podal Sťažnosť na prieťahy v konaní v nadväznosti

na nesprávny procesný postup súdu, dňa 25.5.2011 opätovne spísal a podal Sťažnosť na prieťahy v
konaní v nadväznosti na nesprávny procesný postup súdu.
Ďalej v podanej žalobe uviedol, že postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so
zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), podľa neho v danom prípade neexistuje okolnosť, ktorá
by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k

vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe,
nečinnosť okresného súdu nie je podľa neho ničím ospravedlniteľná, lebo počas špecifikovaného
obdobia nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa
žalobca nachádzal v predmetnej veci počas súdnych konaní, čo je základným účelom práva zaručeného
v článku 48 ods. 2 Ústavy SR, pričom žalobca sa, podľa jeho tvrdení v dotknutej žalobe, dozvedel

o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody, po doručení
upovedomenia o začatí exekúcie. Preto uplatnil nárok na náhradu majetkovej škody, ktorú vyčíslil v
každom jednotlivom prípade vo výške po 125,- eur, pričom podľa neho táto predstavuje náhradu účelne
vynaložených nákladov spojených s činnosťou žalobcu vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky
v období, ktoré uplynulo medzi doručením žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a

rozhodnutím o nich, pričom žalobca podľa svojich tvrdení v každom jednotlivom prípade v príslušnom
období vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou
informačného systému sumu po 70,- eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu
po 40,- eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na
publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu a na poštovné

a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konaní na exekučnom súde sumu
po 15,- eur. Súčasne poznamenal, že výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie
reálnych vecných nákladov z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť iba s nepomernými
ťažkosťami. Rovnako si uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom poukazoval
na to, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR) a práva na prejednanie veci v primeranom čase
( čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorý je podľa žalobcudôsledkom nesústredenej činnosti okresného súdu takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné
prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu. Podľa žalobcu márnym
plynutím času (v jednotlivých prípadoch) boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že

správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávok a taktiež podľa žalobcu došlo
k vyvolaniu rizika zániku povinného, rizika zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a
rizika insolvencie povinného, pričom najmä žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného
súdu včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti
pohľadávky a jej príslušenstva. Uvádzal ďalej, že náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú

satisfakciuzakonkrétneporušeniejehozákonnýchnárokov(definovanýchzákonomstanovenoulehotou
danou k rozhodnutiu) a základných práv; uviedol, že neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho
prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných
nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času
vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie,
úzkosti,nespravodlivosti,neistotyanedôveryvprávoarovnosťvspoločnosti;uviedol,žeúplnezbytočné

a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti
s vymáhanými pohľadávkami a ich príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a vyvolaná strata zisku z realizovaného
obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj jeho majiteľov; uviedol, že nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v

plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Poukazoval na to, že do obsahu práva na súdnu
ochranu patrí právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy;
súčasne má každý právo na to aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej
normy; uviedol, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci
použije ústavne súladne interpretovaná, platná a účinná právna úprava. Uviedol, že všeobecný súd pri

realizácii základného práva na súdnu ochranu je povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého
práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy; že reálne uplatnenie
základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana
poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, výklad a používanie zákonných ustanovení musí v
celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov uvedené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a výklad a

aplikácia zákonných predpisov musí byť zo strany všeobecných súdov v súlade s účelom základného
práva na súdnu ochranu. Uviedol tiež, že potreba náhrady nemajetkovej ujmy má základ v požiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za
porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Poukázal tiež vo vyššie uvedených žalobách na
to, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú

o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, žalovaná však do podania žaloby na žiadosti
pozitívne nereagovala. S poukazom na uvedené rozhodnutia Ústavného súdu SR týkajúce sa priznania
finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy v súdnom konaní vypočítal požadovanú náhradu
nemajetkovej ujmy (za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a
rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom stanovenom

čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík
ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky) alikvotným pomerom sumy 55,- eur za každý mesiac
omeškania v činnosti exekučného súdu.

6. Žalovaná so žalobou zo dňa 20.5.2013 nesúhlasila, navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť,

žalobcovi náhradu trov konania nepriznať a uplatnila si nárok na náhradu trov konania. Poukazovala
na zmätočnosť podaní žalobcu; na prenášanie celej dôkaznej povinnosti na súd; na nejasnosť titulu
nároku na náhradu škody; namietala žiadosti o informáciu o stave konania ako riadne prostriedky na
zabránenie tvrdených prieťahov v konaní a na ich účinné odstránenie; poukazovala na to, že všeobecný
súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu; poukazovala na

to, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody jej boli doručené 23.4.2012 -
žaloby boli podané 27.9.2012 - teda skôr ako po uplynutí zákonnej 6-mesačnej lehoty a teda predčasne;
na neposkytnutie žiadnej súčinnosti zo strany žalobcu na predbežné prerokovanie podaných žiadostí
na náhradu škody; poukazovala na to, že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora
je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie ak exekučným

titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok - najmä v prípadoch podľa § 45 ods. 1
písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z.; uviedla, že zo samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
vyplýva, že lehota 15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o
udelenie poverenia; že súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovskéhorozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy; poukazovala na to, kto môže riešiť otázku či v konkrétnom
prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a že

existenciu prieťahov v konaní nepovažuje za preukázanú; vzniesla námietku premlčania pri každom
uplatnenom nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie
poverenia pred dňom 23.4.2009; namietala vyčíslenie škody s tým, že požadovať paušálne sumy za
všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a účelové - skutočnú škodu je potrebné dokázať; namietala,
že žalobca nepreukázal vznik ani výšku škody; že nie je preukázaný vznik nemajetkovej ujmy ani to, že

by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch; poukazovala na povahu a predmet konaní, v ktorých
malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti
žalobcu a povedomí, ktoré je okolo neho v spojení s touto činnosťou vytvorené; že praktiky žalobcu
sú verejnosťou vnímané negatívne a žalobca je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné
podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb; že predpoklad vzniku
zodpovednosti za škodu je príčinná súvislosť ako priama väzba javov, v rámci ktorého jeden vyvoláva

druhý, pričom zodpovednosť nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite ale že vzťah príčiny a
následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, ako aj že nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla
škoda postupom okresného súdu; že žalobca nepreukázal, že by došlo činnosťou súdu v namietaných
konaniach došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ani vznik a výšku skutočnej škody ani prípadnej
nemajetkovej ujmy, tým pádom neexistuje ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom

súdu a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou.

7. Dňa 29.01.2015 žalobca súdu doručil návrh na prerušenie konania § 109 ods. 2 písm. c/ OSP až
do právoplatného skončenia konania o prejudiciálnych otázkach, ktoré navrhla predložiť Slovenská
republika - Ministerstvo spravodlivosti SR Súdnemu dvoru Európskej únie v konaní vedenom na OS

Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010.

8. Podľa § 177 ods. 2 písm. a/ CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 2.000,- eur.

9. Súd sa oboznámil s obsahom uznesenia OS Vranov nad Topľou sp. zn. 10C/809/2012 z 10.10.2012,
uznesenia KS v Prešove sp. zn. 7NcC/461/2012 z 18.10.2012, vyjadrenia žalovanej k podanej žalobe
doručeného súdu 20.05.2013 a k nemu pripojeného listu Európskej komisie a článku z denníka SME,
s celým obsahom spisu vedeného pôvodne na OS Vranov nad Topľou - sp. zn. 10C/809/2012, celým

obsahompripojenejúplnejkópiespisuOSVranovnadTopľousp.zn.9Er/954/2010azistiltentoskutkový
stav:

10. Žalobca sa domáha voči žalovanej, z dôvodu, že OS Vranov nad Topľou ako exekučný súd rozhodol
v exekučnom konaní, o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o zamietnutí

žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a po uplynutí zákonom stanovenej doby : náhrady
majetkovej škody vo výške 125,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 315,32 eur (pôvodná sp. zn.
OS Vranov nad Topľou 10C/809/2012, príslušné exekučné konanie vedené na OS Vranov nad Topľou
pod sp. zn. 9Er/954/2010.

11. V konaní OS Vranov nad Topľou sp. zn. 9Er/954/2010, bola exekučnému súdu doručená dňa
29.11.2010, zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie, spísaná u súdneho exekútora dňa
30.8.2010, kde exekučným titulom bol rozsudok rozhodcovského súdu. Žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie následne uznesením č.k. 9Er/954/2010 - 9 zo dňa 7.1.2011 súd zamietol. V
danej exekučnej veci v celom jej priebehu žalobca nežiadal, podľa obsahu exekučného spisu, o žiadne

informácie ani nepodával žiadne sťažnosti či urgencie vo vzťahu k rozhodnutiu o podanej žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

12. Podľa čl. 46 ods.1, ods. 2, ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
13. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť
na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu
však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu
či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

14.Podľačl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky,každýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

15. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania žalôb),

štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom.

16. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania

žalôb), vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v
mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom
konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

17. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.1.2013), vo

veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného
súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

18. Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania žalôb),

štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým

postupom spôsobená škoda.

19. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania žalôb),
nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo inýmpozbavenímosobnejslobody,rozhodnutímotreste,oochrannomopatreníalebo

rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je
potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

20. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania žalôb), ak

príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa
prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na
súde.

21. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania žalôb),

každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu,
písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

22. Podľa § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
žalôb), uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

23. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu

poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.24. Podľa § 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
žalôb), právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,

plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.
Najneskôrsaprávonanáhraduškodypremlčízadesaťrokovododňa,keďbolopoškodenémudoručené
(oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo
škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.
Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do

skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

25. Podľa § 44 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011),
exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh
spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45)
a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

26. Podľa § 45 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon

rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

27. Podľa § 40 ods. 1 písm. a/, písm. b/ zákona č. 244/2002 Z.z., účastník rozhodcovského konania sa

môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku,
len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o

nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní.

28. Súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju z nižšie uvedených dôvodov zamietol.

29. Vo vzťahu k veci samej v prvom rade súd poukazuje na to, že v danom konaní žalobca nijako

nepreukázal samotnú žalovateľnosť z ním uplatneného nároku, nepreukázal v danom konkrétnom
prípade splnenie postupu podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. pred podaním žaloby a splnenie
podmienok v čase podávania žaloby pre podanie žaloby v zmysle vyššie cit. § 16 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z.z., teda že v čase podania žalôb bol už v zmysle zákona oprávnený uplatniť príslušné
nároky na súde, resp., že k zhojeniu prípadnej predčasnosti žaloby došlo v priebehu tohto konania

uplynutím príslušnej doby podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (pokiaľ teda skutočne požiadal
o predbežné prerokovanie tu žalovaných nárokov v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.).
Dôkazy o týchto skutočnostiach (najmä potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody v súvislosti s vyššie uvedenými exekučnými konaniami) pritom žalobca bol povinný
predložiť k žalobe (§ 79 ods. 2 O.s.p.), nakoľko zo žaloby ani iných podaní žalobcu nevyplýva žiadna

skutočnosť, pre ktorú by ich predložiť nemohol. V žalobe bolo žalobcom uvedené, že potvrdenia o prijatí
žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody má byť založené v spise OS Vranov nad
Topľou, ktorý spis žalobca špecifikoval tak, že v príslušnom konaní ako žalobca vystupuje spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovanou je Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR apredmetomkonaniajenáhradaškodyanemajetkovejujmyzapríčinenejnesprávnymúradnýmpostupom
(rozhodovanieožiadostiovydaniepoverenia)privýkoneexekúcieprepohľadávkužalobcuvočipovinnej
Slavke Bakaiovej, nar. 11.11.1981, sp. zn. súdneho exekútora EX15871/2010. Takéto tvrdenie však nie

je preukázaním vyššie uvedených skutočností a vyvstáva tu otázka prečo by mal žalobca pripojiť
príslušné potvrdenie týkajúce sa tejto veci k žalobe o úplne inej veci a nepripojil ho priamo k tu podaným
žalobám. Žalobca teda nepreukázal ani splnenie zákonných podmienok pre samotné podanie žaloby
(samotnú žalovateľnosť nimi uplatnených nárokov na súde) a toto nie je možné vyvodiť ani z vyjadrenia
žalovanej podaného v tomto konaní, nakoľko táto iba vo všeobecnosti konštatuje, že 23.4.2012 jej boli

doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bez toho, aby explicitne
potvrdila, že išlo i o žiadosti týkajúce sa nárokov uplatňovaných práve v tomto konaní tunajšieho súdu
- teda ani z tohto nemal súd preukázané, že v prípade uplatneného nároku v tomto konaní došlo pred
podaním žaloby skutočne k predbežnému prerokovaniu nároku podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z.. Dôkazné bremeno ohľadne splnenia zákonných podmienok podľa vyššie citovaných ustanovení §
15ods.1a§16ods.1zákonač.514/2003Z.z.vovzťahukpreukázaniusamotnejmožnostiaoprávnenia

podať súdu žaloby, ktorá boli prejednávané v tomto konaní, je pritom podľa súdu výlučne na žalobcovi.

30. Čo sa týka žalobcom v tejto veci namietaného nesprávneho úradného postupu z dôvodu zbytočných
prieťahov v exekučnom konaní, súd sa stotožnil s názorom žalovanej, že nemôže relevantne
posudzovať a neprináleží mu rozhodnúť o tom, či v príslušnom exekučnom konaní v dôsledku doby,

po uplynutí ktorej bolo v exekučnom konaní rozhodnuté o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, bolo alebo nebolo porušené právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Túto otázku je podľa názoru tunajšieho súdu kompetentný preskúmať iba ústavný súd,
ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúmava vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Príslušné súdne konanie v tomto smere nie je kompetentný
preskúmavať tunajší súd v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR na podklade
ústavnej sťažnosti (resp. predseda exekučného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy, žalobca však
aniotakýchtosťažnostiachvovzťahukvyššieuvedenýmkonaniamavýsledkuichvybavenianepredložil
tunajšiemu súdu žiadne dôkazy). Opačný výklad by pritom znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov,

ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku
zbytočných prieťahov. Zároveň, pokiaľ by tunajší súd v konaní o náhrade škody mohol hodnotiť postup
iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov a od tohto odvodzovať nesprávny úradný postup,
malo by to za následok absurdný záver smerujúci aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve, lebo
vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. sú v prvom

stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa čo iba potvrdzuje to,
že konštatovať existenciu zbytočných prieťahov v súdnom konaní je oprávnený jedine Ústavný súd SR
(správnosť týchto záverov pritom potvrdzuje aj obsah v súčasnosti účinného /konkrétne od 1.1.2013/
ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý dané skutočnosti už výslovne upravuje).

31. O konštatovaní zbytočných prieťahov vyššie uvedenými orgánmi však žalobca súdu nepredložil
žiadne dôkazy, pričom zároveň treba poukázať na to, že pokiaľ v žalobe, výslovne poukazoval na
svoje „enormné“ úsilie k vydaniu rozhodnutia formou uvádzaných žiadostí, podnetov a sťažností, z
obsahu každého z vyššie uvedených exekučných spisov vyplynulo, že ani v jednom z vyššie uvedených

konaní uvedené podania žalobcom vôbec učinené neboli a pokiaľ takéto podania žalobca predkladal
exekučnému súdu v iných exekučných konaniach, sú pre rozhodovanie v tejto veci z toho dôvodu
irelevantné,nakoľkosanetýkajúvyššieuvedenýchexekučnýchkonaní,vsúvislostisktorýmibolipodané
žaloby prejednávané v tejto veci.

32. Treba tiež poukázať na to, že v texte žaloby pritom žalobca uvádzal úplne iný dátum rozhodnutia
exekučného súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, než ako bol zistený z obsahu pripojeného
exekučného spisu. Zároveň súd poukazuje na to, že 15-dňová lehota v zmysle vyššie citovaného
ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom v období podania príslušných žiadostí
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie) sa podľa súdu vzťahovala na udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie v prípade, ak by exekučný súd nezistil rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, a
plynula až od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo strany exekútora súdu.
Uvedená 15-dňová lehota však, vychádzajúc z citovaného znenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,sa nevzťahovala na rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ak
súd zistil rozpor žiadosti, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Okrem
toho tunajší súd dobu, v ktorej o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia exekučný súd vo vyššie

uvedených exekučných konaniach rozhodol, nepovažuje za neprimerane dlhú, a to vzhľadom na obsah
posudzovaného exekučného titulu, súvisiacich zmlúv o úvere a všeobecných podmienok (ako sú v
exekučných spisoch).

33. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd majúc vôbec právomoc

prejednať príslušný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil sám rozhodcovský
súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia
relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. I keď samotní
povinní vystupujúci vo vyššie uvedených exekučných konaniach OS Vranov nad Topľou nevyužili
oprávnenia v zmysle § 40 ZoRK, bol exekučný súd oprávnený a povinný skúmať existenciu a

platnosť rozhodcovských doložiek, od ktorých rozhodcovský súd v jednotlivých prípadoch vyvodil svoju
právomoc v príslušných ním vedených konaniach, a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere
konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť
príslušného exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd naplnil povinnosť vyplývajúcu z
princípu ochrany práv spotrebiteľa. Exekučný súd vo vyššie uvedených exekučných konaniach dospel k

záverom o neplatnosti rozhodcovských doložiek obsiahnutých v príslušných všeobecných podmienkach
poskytnutia úverov vzťahujúcich sa k zmluvám o úveroch uzavretých medzi žalobcom, ako veriteľom,
a dlžníkmi, o právach a povinnostiach z ktorých rozhodoval rozhodcovský súd. Rozhodcovské doložky
v daných konaniach exekučný súd vyhodnotil ako neprijateľné zmluvné podmienky a teda ako neplatné
(čo v rozhodnutiach o zamietnutí žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie náležite a

podrobne odôvodnil). Exekučný súd teda preskúmal predložené rozhodcovské rozsudky a žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietol v zmysle § 44 ods.
2 Exekučného poriadku, nakoľko dospel k záveru, že rozhodcovské doložky, na podklade ktorých bol
rozhodcovský rozsudok vydaný, nezakladal pre ich neplatnosť (prameniacu z ich povahy neprijateľných
zmluvných podmienok) právomoc rozhodcovského súdu na prejedanie jednotlivých sporov, čo zároveň

znamená, že príslušný rozhodcovský rozsudok nebol vykonateľným exekučným titulom, na základe
ktorého by bolo možné viesť exekúciu. V uvedenej veci postup exekučného súdu bol plne opodstatnený
a zákonný. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudkov
rozhodcovského súdu a nesmeroval k ich zrušeniu. Okrem toho nemožno sa stotožniť s názorom
žalobcu, že exekučný súd mal upozorniť spotrebiteľov a počkať na to, či spotrebitelia dajú najavo, že

zamýšľajú uplatniť neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ako aj že mal o svojom zámere a zámere
spotrebiteľov v rámci zásady kontradiktórnosti a zásady rovnosti zbraní informovať oprávneného, teda
žalobcu, a umožniť mu vyjadriť sa s cieľom ovplyvniť výsledok. Tu treba už len poukázať na to, že
samotný žalobca pritom mohol proti príslušnému uzneseniu o zamietnutí žiadosti exekútora o udelenie
poverenia podať odvolanie, čo však neurobil.

34. Čo sa týka požadovanej náhrady majetkovej škody vo výške po 125,- eur, žalobca jednak vznik
takejto škody na jeho strane priamo ako ani samotnú výšku z toho titulu uplatneného nároku v tomto
konaní, nepreukázal. Žalobca podľa svojich tvrdení v období od doručenia príslušnej žiadosti o udelenie
poverenia do rozhodnutia o nej vynaložil na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov

zamestnanca pomocou informačného systému sumu po 70,- eur, na udržiavanie a správu informačného
systému sumu po 40,- eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému
súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu a na
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom
súde sumu po 15,- eur. Z oboznámeného obsahu exekučného spisu OS Vranov nad Topľou pritom

neboli zistené žiadne urgencie, sťažnosti, žiadosti o podanie informácie o stave konania a pod. zo
strany žalobcu - nie sú teda preukázané žiadne náklady spojené s administratívnym spracovaním
ich textov, publikačné výdaje, poštovné a telekomunikačné. Žalobca tiež nepredložil jediný dôkaz o
skutočnej výške nákladov na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca
pomocou informačného systému ani výšku nákladov na udržiavanie a správu informačného systému,

ako ani tú skutočnosť, že by pracovné výkony jeho zamestnancov a udržiavanie a správa informačného
systému boli potrebné výlučne v súvislosti s rozhodovaním exekučného súdu v tom-ktorom dotknutom
exekučnom konaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. V danom konaní teda
žalobca iba tvrdil, že mu majetková škoda vznikla, avšak jej skutočný vznik a skutočnú výšku nijakorelevantne nepreukázal (sám v žalobe poukázal na paušalizáciu vecných nákladov - t.j. je zrejmé, že
nebola uplatňovaná „skutočná“ škoda), ako ani príčinnú súvislosť medzi činnosťou exekučného súdu a
žalobcom proklamovanými vyššie uvedenými nákladmi, ktoré žalobca považuje za vzniknutú škodu. K

tomu treba poznamenať, že žalobca nijako nepreukázal, že by mu ním uvádzané škody mali v celom
rozsahu vzniknúť výlučne v dôsledku postupu exekučného súdu. Zároveň samotné tvrdenie žalobcu o
paušalizácii reálnych vecných nákladov preukazuje, že v tomto konaní nie je žalovaná skutočná škoda
a aj z uvedeného dôvodu nebolo možné žalobe v danej časti vyhovieť (viď k tomu vyššie citované
ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.).

35. Žalobca taktiež v tomto konaní nijako nepreukázal, že by mu v súvislosti s vyššie uvedeným
exekučným konaním vedeným na OS Vranov nad Topľou vznikla akákoľvek nemajetková ujma. Súd v
tomto konaní nemal preukázané žiadne porušenie základných práv a princípov právneho štátu v danom
exekučnom konaní, ani porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ku ktorým by
došlo zo strany OS Vranov nad Topľou v uvedených veciach. Už od ich začiatku, vzhľadom na to, že

išlo o exekučné konania proti fyzickej osobe, bolo vždy dané riziko jednak „zániku“ povinného (tu mal
žalobca pravdepodobne na mysli úmrtie), i riziko straty kontaktu s povinným, ako aj riziko insolvencie
povinného - tieto riziká nemožno spájať s dĺžkou doby od podania žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie do rozhodnutia o jej zamietnutí. Nemožno sa tiež stotožniť s tvrdeniami žalobcu,
že neexistencia akéhokoľvek vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú

situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou
nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti,
ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť
v spoločnosti - akékoľvek pocity si u žalobcu ako právnickej osoby nie je možné ani len predstaviť
a o skutočnom vzniku pocitov frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a

rovnosť v spoločnosti u členov riadiacich orgánov žalujúcej spoločnosti, ich intenzite, spôsobe akým
sa prejavovali u jednotlivých členov riadiacich orgánov žalujúcej spoločnosti, aké na nich prípadne
zanechalinásledkyapod.,nebolisúduzostranyžalobcupredloženéžiadnedôkazy(okremtohožalobca
v žalobách tvrdí, že poškodeným je on a domáha sa náhrady škody či nemajetkovej ujmy sám žalobca,
preto pocity členov jeho riadiacich orgánov sú podľa názoru súdu irelevantné pre prípadnú náhradu

žalovaných nárokov žalobcovi). Žalobca taktiež nijako nepreukázal, že postup exekučného súdu v
dotknutom exekučnom konaní v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom spôsobili
zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu (už vôbec nie akých konkrétnych), ako aj
zánik už vytvorených podnikateľských plánov a vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila
hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj jeho majiteľov - ide tu iba o ničím nepreukázané, prosté

tvrdenia žalobcu nepodložené žiadnymi dôkazmi, a to rovnako aj čo sa týka tvrdení žalobcu o tom,
že nezákonným zásahom (treba opäť poukázať na to, že nezákonné zásahy exekučného súdu neboli
v tomto konaní nijako preukázané) vyvolaná situácia ovplyvnila jeho ďalšie podnikateľské postupy
a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Žalobca v žiadnom prípade
nepreukázal nielen skutočný vznik nemajetkovej ujmy na jeho strane v žiadnom z dotknutých prípadov,

ale ani nijako obsahovo nešpecifikoval ani jeden z faktorov, na ktoré treba prihliadať pri prípadnom
určovaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa vyššie citovaného § 17 ods. 3 zákona
č. 514/2003 Z.z., pričom už zo znenia tohto ustanovenia zároveň jednoznačne vyplýva aj samotná
nemožnosť odvodzovania výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v konaní podľa zákona č.
514/2003Z.z.spoukazomna výšky Ústavným súdom SR v iných veciach priznávaných primeraných

zadosťučinení pri konaní ústavného súdu podľa tretej hlavy, druhej časti, šiesteho oddielu zákona č.
36/1993 Z.z. (ako požadoval žalobca v žalobách s poukazom na tam uvedené nálezy Ústavného súdu
SR).

36. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a dôvody súd žaloby o náhradu majetkovej škody

a nemajetkovej ujmy v celom rozsahu zamietol.

37. S poukazom na uvedené, má súd za to, že je už nehospodárne a nadbytočné zaoberať sa
jednotlivými námietkami žalovanej obsiahnutými v jej vyjadrení k žalobe (osobitne tými, ktoré sa netýkali
vyššie uvedených dôvodov, pre ktoré súd žalobu v tomto konaní zamietol - napr. k námietke premlčania,

zmätočnosti, vnímania žalobcu a jeho činnosti verejnosťou a pod.).

38. Záverom treba poznamenať, že nakoľko žalobca v tomto konaní nepreukázal ani len skutočný vznik
škody,nemalsúdprečorozhodovaťvzmyslejehonávrhovžalobáchmedzitýmnymrozsudkomozákladeveci - ak totiž vznik škody nie je preukázaný, bolo by nezmyselné, aby súd medzitýmnym rozsudkom
vyslovoval či a kto „za škodu“ zodpovedá.
39. Čo sa týka návrhu žalobcu v jeho podaní doručenom 18.8.2014 na prerušenie konania a položenie

prejudiciálnej otázky ESD vo vyššie uvedenom znení, tento súd zamietol.
40. Podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s p., súd konanie preruší, ak rozhodol, že požiada Súdny dvor
Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.
41. Podľa § 162 ods.1 písm. c/ CSP súd konanie preruší ak podal návrh na začatie prejudiciálneho
konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská

republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí
Ministerstvu spravodlivosti.
42. Podľa § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.
43. Konanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie
a zachovania jednoty európskeho práva, pretože v tomto konaní Súdny dvor Európskej únie vydáva

rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti komunitárneho práva, ktoré je
potrebné pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej. ESD má právomoc vydať rozhodnutie o
prejudiciálnych otázkach, ktoré sa týkajú: a/ výkladu zmlúv; b/ platnosti a výkladu aktov inštitúcii, orgánov
alebo úradov alebo agentúr Európskej únie. Pokiaľ ale procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa
navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O. s. p., má podklad v aplikácii vnútroštátneho

práva,nieježiadnydôvodpreprerušeniekonania.Vrámciskúmaniadôvodnostinávrhuoprávnenéhona
položeniepredbežnejotázkyEurópskemusúdnemudvorutýkajúcejsaplatnostiavýkladuaktovprijatých
orgánmi Spoločenstva súd dospel k záveru, že v predmetnej veci nie je daný ani dôvod na navrhovaný
postup, a tým na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p.. Ustanovenie § 109 ods. 1 písm.
c) O.s.p., ukladá súdu povinnosť prerušiť konanie len vtedy, ak dospel k záveru (rozhodol), že požiada

Súdny dvor o rozhodnutie o predbežnej otázke, lebo je potrebné podať výklad komunitárneho práva,
ktorý je rozhodujúci pre riešenie danej veci. Vnútroštátny súd nie je povinný vyhovieť každému návrhu
účastníka konania na prerušenie konania a postúpenie návrhu Súdnemu dvoru na vydanie rozhodnutia
o predbežnej otázke. Túto povinnosť nemá ani vtedy, keď prípadne v určitej veci aplikuje ustanovenie
zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah právnych noriem Európskej

únie. Zmyslom riešenia predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, teda
nie rozhodnúť určitý spor, ktorý nemá žiadnu komunitárnu relevanciu a je vo výlučnej kompetencii súdu
členskej krajiny. Rozhodnutie o otázke hraníc aplikovateľnosti úniového práva (tiež o jeho výklade alebo
o jeho platnosti), teda, musí mať bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v
tom zmysle, že ho determinuje po stránke právnej. Vyriešenie právnych otázok nastolených žalobcom v

tomto konaní patrí do výlučnej právomoci vnútroštátneho súdu bez potreby prejudiciálneho rozhodnutia
Súdneho dvora.

44. V danom prípade je predmetom konania náhrada škody, ktorá mala byť žalobcovi spôsobená
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, čo je náležite upravené vnútroštátnym predpisom,

teda netýka sa aplikácie práva EÚ. V druhom a neposlednom rade je tiež dôležité uviesť, že položenie
žalobcom navrhovaných prejudiciálnych otázok sa dotýka konaní exekučného súdu, v ktorých sa mal
exekučný súd podľa žalobcu dopustiť nesprávneho úradného postupu. Nepochybné je, že prípadnú
nesprávnosť postupu exekučného súdu v žalobcom požadovanom smere mal žalobca v prvom rade
riešiťpriamovpríslušnýchexekučnýchkonaniach,čovšakanivjednomzvyššieuvedenýchprípadov,po

vydaní uznesenia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
neurobil (napr. podaním odvolania). Nejde teda o riešenie otázky, ktorá sa priamo dotýka predmetu
tohto konania. Navyše zo znenia otázok nie je zrejmé, výkladu akého právneho aktu EÚ sa
majú položené otázky týkať. Prejudiciálne konanie je už skončené. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd
zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46.Podľa§257CSP,výnimočnesúdnepriznánáhradtrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

47. Vychádzajúc z obsahu spisu a skutočností známych súdu z jeho činnosti v obdobných veciach, súd
priamo v tomto rozsudku, napriek plnému úspechu žalovanej v konaní, rozhodol, že jej náhradu trov
konania nepriznáva. V predmetnom konaní žalovaná podala prostredníctvom povereného zamestnancaMinisterstva spravodlivosti jediné vyjadrenie k žalobe, pričom z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej
doposiaľ nevznikli v tomto konaní žiadne preukázateľné trovy (nebola zastúpená právnym zástupcom,
nevznikli jej ani preukázateľné výdavky v súvislosti s účasťou na úkonoch súdu v tejto veci a pod.).

rovnako v obdobných, už právoplatne skončených veciach, žalovaná v konečnom dôsledku nikdy
nevyčíslila trovy konania. Vzhľadom na tieto skutočnosti považoval súd za nehospodárne rozhodovať
v rozsudku o nároku žalovanej na náhradu trov konania a následne po prípadnej právoplatnosti tohto
rozsudku ďalej aby rozhodoval podľa § 262 ods. 2 CSP súdny úradník. Preto súd už priamo podľa vyššie
citovaných ustanovení CSP rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku, okrem výroku o vylúčení veci na samostatné konanie, je prípustné odvolanie,
ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Proti výroku tohto rozsudku o vylúčení veci na samostatné konanie odvolanie nie je prípustné.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120
ods. 2. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis

zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 251 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).