Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 29, 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/99/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514201468
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8514201468.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: Q. Q., nar. XX. X.

XXXX, bytom Z. č. XXX, XXX XX B. J., právne zast.: A. Petránová Advokátska kancelária s.r.o so sídlom
Puškinova 16, 080 01 Prešov , IČO: 36 854 581 proti žalovaným: 1. Q. I., nar. XX. X. XXXX, bytom W.
X/XX, XXX XX W. K. B., zast.: B. V., bytom S. XXXX/XX,XXX XX W. K. B., 2. U. S., nar. XX. X. XXXX,
bytom Z. č. XX, XXX XX B. J., 3. Q. K., nar. XX. X. XXXX, bytom Z. č. XXX, XXX XX B. J., 4. X. I., nar.
XX. X. XXXX, bytom W. Z. XXX, XXX XX W. Z., 5. U. Q., nar. X. X. XXXX, bytom Z. č. XXX, XXX XX B.
J., zastúpená žalovanou v 3. rade Q. K., bytom Z. č. XXX, X.. X. I., nar. XX. X. XXXX, bytom S. dolina
č. XXX, XXX XX V., zastúpený žalovaným v 1. rade Q. I., bytom W. X/XX, XXX XX W. K. B. 7. Q. I., nar.

XX. X. XXXX, bytom B. XXX/XXX, XXX XX W. W. B. v konaní určenie vlastníctva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že žalobca je výlučným vlastníkom parcely KN E 2798 o výmere 128 m2, druh
pozemku zastavané plochy a nádvoria, ktorá je zapísaná na LV č. XXXX v k.ú. Z..

II. Súd n e p r i z n á v a žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasažaloboupodanoupôvodnevočižalovanémuv1.radeaSlovenskémupozemkovémufondu
za nezisteného vlastníka U. I., rod. O. domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom parcely KN E 2798 o
výmere 128 m2 zapísanej na LV XXXX v k.ú. Z. (ďalej aj „sporná nehnuteľnosť“ alebo „sporná parcela“).

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaní v 1. a 2. rade sú vedení ako spoluvlastníci spornej
nehnuteľnosti, žalobca je výlučným vlastníkom parciel KN C 955/2, 956/1, 956/2 a 963 zapísaných na
liste vlastníctva (ďalej len „LV“) č. XX v k.ú. Z.. Parcela KN C 955/2 susedí s o spornou nehnuteľnosťou
a je jedinou prístupovou cestou. Otec žalobcu bol vlastníkom spornej nehnuteľnosti, ktorá slúži ako
prístupová cesta k nehnuteľnostiam v jeho výlučnom vlastníctve. Po šetrení v príslušnej správe katastra
žalobca zistil, že sporná parcela podľa spracovaného geometrického plánu zodpovedá parcele KN

C 955/1 o výmere 128 m2, pričom na LV sú evidovaní ako spoluvlastníci žalovaní. Podľa pôvodnej
pozemkovej mapy č. XIV-5-6 vykazujúcej stav v rokoch 1969-1979 bola parcela KN C 955/1 súčasťou
pôvodnej parcely 2790/7, ktorej výlučným vlastníkom bol právny predchodca žalobcu, jeho otec. Podľa
LV č. XX zo dňa 24.2.1992 bol výlučným vlastníkom parcely č. 2790/7, zastavané plochy a nádvoria
o výmere 661 m2 žalobca. Medzi prácnymi predchodcami žalobcu a žalovaných došlo k výmene
pozemkov z dôvodu, aby si právny predchodca žalovaných mohol postaviť rodinný dom. Ide sa o
parcely KN C 954/1 o výmere 1043 m2, na ktorej je rodinný dom so súp. č. XXX a KN C 1144/5 o

výmere 59 m2, zapísané na LV č. XXX v k.ú. Z., ktoré nehnuteľnosti sú vo výlučnom vlastníctve X.
I., ktorý ich nadobudol dedením na základe osvedčenia o dedičstve č. D 187/98. Išlo o nehnuteľnosti
podľa pôvodných hraníc v teréne. Tieto vlastnili právni predchodcovia žalobcu a časť z nich odčlenili v
prospech právnych predchodcov žalovaných na stavbu rodinného domu. Medzi právnymi predchodcamistrán sporu bola uzavretá aj zmluva, ale jej písomná podoba sa nezachovala. Právni predchodcovia
žalovaných mali súhlas využívať spornú parcelu ako príjazdovú cestu k ich nehnuteľnostiam. Vlastnícke
právo žalobcu je zrejmé aj z kópie mapy MPČ ako archívneho dokumentu zo dňa 6.12.2013. Z notárskej

zápisnice N 347/68, NZ 379/68 zo dňa 6.5.1968 ako darovacej zmluvy medzi otcom žalobcu Q. Q., nar.
XX.X.XXXXažalobcomjezrejmé,žeotecžalobcubolvlastníkomparcelyENč.2790/4vk.ú.Z.pašienka
o výmere 1 302 m2 v celosti, ktorá tvorí časť mpč. 1951 zapísanej v pozemnoknižnej vložke (ďalej len
„PKV“)č.90vk.ú.Z..Takistoztejtodarovacejzmluvyzčl.VIIIvyplývasúhlasžalobcuakoobdarovaného
povoliť darcovi prechod cez spornú parcelu. Po rokovaní zo zástupcom žalovaných nedošlo k dohode

ohľadne vlastníckeho práva. Na záver zosumarizoval, že došlo k zámene pozemkov medzi právnym
predchodcami strán sporu s tým, že zámena sa týkala len časti parciel, pretože sporná parcela bola
jedinou prístupovou cestou k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu. Otázne ostáva, aká nehnuteľnosť
bola predmetom zámeny zo strany právnych predchodcov žalovaných. Po odôvodnení naliehavého
právneho záujmu na podanej žalobe (odstránenie jeho právnej neistoty vyplývajúcej z nesprávneho
zápisu príslušným orgánom) žiadal žalobe vyhovieť.

3. Na preukázanie svojich tvrdení pripojil žalobcu k žalobe LV č. XXXX a XX v k.ú. Z., geometrický plán
č. 50/2013 zo dňa 26.11.2013, kópiu pozemkovej mapy č. XIV-5-6, výpis z evidencie nehnuteľností - LV
č. XX v k.ú. Z. z 24.2.1992, LV č. XXX v k.ú. Z., kópiu mapy mpč. ako archívny dokument na parcelu
č. 1951, notársku zápisnicu N 347/68, NZ 379/68 zo dňa 6.5.1968 a komunikáciu medzi jeho právnym

zástupcom a zástupcom žalovaných ohľadne majetkového vyporiadania spornej parcely.

4. Na základe výzvy súdu vykonanej uznesením zo dňa 8.10.2014 na spresnenie označenia žalovaného
v 2. rade a na uvedenie, či žalovaná v 2. rade žije alebo je nebohá žalobca oznámil, že U. I., rod. O.
je mŕtva, o čom predložil úmrtný list s tým, že ako dedičia prichádzajú do úvahy dcéra U. S. a po neb.

synovi Q. I. jeho deti, ktorých okruh oznámil ďalším podaním zo dňa 17.12.2014 a navrhol, aby súd
pripustil vystúpenie Slovenského pozemkového fondu za nezisteného vlastníka a pripustil do konania
právnych nástupcov U. I., rod. O., a to osoby, ktoré sú v záhlaví tohto rozsudku označené ako žalovaní
v 2. - 7. rade. Súd uznesením č.k. 5C/99/2014-66 zo dňa 26.10.2015 pripustil, aby z konania vystúpil
Slovenský pozemkový fond za nezisteného vlastníka U. I., nar. XX.X.XXXX a aby na jeho miesto vstúpili

noví účastníci ako žalovaní v 2. - 7. rade. Súd uznesením č.k. 5C/99/2014-127 zo dňa 7.4.2016 zastavil
konanie voči žalovanej U. I. (pôvodne žalovanej v 2. rade).

5. Žalovaní vo svojich vyjadreniach v priebehu konania nesúhlasili s podanou žalobou s poukazom na
to, že to je ich vlastníctvo a ich dedičstvo, ktoré prijímajú. Popreli, že by žalobca mohol byť vlastníkom

spornej nehnuteľnosti. Žalovaný v 1. rade podaním zo dňa 30.10.2016 navrhol dokazovanie možnej
výmeny spornej parcely, a to Okresným úradom v W. I., katastrálnym odborom a súdom ustanoveným
znalcom z odboru geodézie a kartografie. Podľa dokladov, ktoré predložil, nikde nie je zmienka o zámene
pozemkov. K znaleckému posudku žalovaní (okrem žalovanej v 2. rade) uviedli, že podľa znaleckého
posudku matematicky vychádza rozdelenie pozemku EN 2790/4 o výmere 1 302 m2 s parcelami 2790/7

a2790/8.AkosisavšaknezhodujevýpisevidencienaLVč.XXvk.ú.Z.uvedenývpríloheč.7znaleckého
posudku. V znaleckom posudku sú uvedené len indície podľa otázok žalobcu, doposiaľ však neboli
predložené hodnoverné úradné listinné dôkazy. V ďalšom vyjadrení žalovaní namietali tendenčnosť
znaleckého posudku, ktorý si dal vypracovať žalobca. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení pred posledným
pojednávaním poukázal na zápisnicu, ktorú na predposlednom pojednávaní predložila žalovaná v 3.

rade s tým, že možno predpokladať, že pozemok „Pod F. zahradou“ môže žalobca vnímať ako možnú
zámenu, ktorú uvádza vo vyjadrení zo dňa 26.5.2016. Zo znaleckého posudku podľa neho nevyplýva, že
by bol žalobca výlučným vlastníkom spornej parcely a poukázal na to, že podľa dedičského rozhodnutia
sp. zn. D 187/98 a výpisov z LV žil v domnení, že sporná parcela je jeho vlastníctvom. Nesúhlasil preto
so žalobou. Žalovaná v 3. rade pred posledným pojednávaním vyslovila pár otázok, a to 1. či mohla byť

sporná parcela zapísaná na dvoch LV, 2. ak sporná parcela vznikla v r. 1976, ako je možné, že bola
nadobudnutá ešte v roku 1919, 3. ak žalobca tvrdí, že je výlučným vlastníkom spornej parcely, prečo
uzatváral otec žalobcu dohodu spolu s otcom žalovaných a s p. K. o užívaní pozemku v šírke 2 m dĺžke
40 m za účelom výjazdu z dvora právnych predchodcov strán sporu a 4. kadiaľ budú chodiť ostatní, ak
sa žalobca stane výlučným vlastníkom.

6. Žalobca v reakciách na vyjadrenia žalovaných trval na podanej žalobe s tým, že žalovaní nepredložili
žiadne doklady preukazujúce ich tvrdenia. Vo vyjadrení pri predložení znaleckého posudku rozobral
závery prijaté znalcom s tým, že tieto potvrdzujú, že žalobca je výlučným vlastníkom spornej parcely.7. Žalobca v priebehu konania predložil súdu viaceré listinné dôkazy (niektoré aj na dožiadanie súdu), a
to 4 kópie katastrálnych máp na preukázanie, že parcela sporná parcela bola súčasťou parcely 2790/7

(založené do spisu na čl. 130-133), 3 rozhodnutia (jedno vydané Miestnym národným výborom v Z. a
2 vydané Okresným národným výborom v V.) súvisiace s výstavbou rodinného domu žalobcom a jeho
manželkou (založené do spisu na čl. 133-138), identifikáciu parciel pre kú. Z. z roku 1968 (čl. 132),
znalecký posudok Ing. Andreja Tarasoviča č. 12/2016 (čl. 216-234), ktoré boli doručené žalovaným.

8. Žalovaní v priebehu konania takisto predložili viacero listín na preukázanie ich tvrdení (najčastejšie
žalovaní v 1. a 3. rade), niektoré aj opakovane, a to osvedčenie o dedičstve D 187/98, Dnot 109/98
zo dňa 21.9.1998 (čl. 164), oznámenie Okresného úradu, katastrálneho odboru o zápise dedičského
rozhodnutia D 187/98 do listov vlastníctva zo dňa 27.7.1999 (čl. 168), výpisy z LV, ktoré boli predmetom
dedičského konania a zápisu OÚ, katastrálneho odboru (čl. 169 - 174), okrem iného aj LV č. XXXX v
k.ú. Z., na ktorom bola zapísaná sporná parcela (čl. 170), výpis majetku pre Q. I. v k.ú. Z. (čl. 175),

rozsudok Okresného súdu W. Ľubovňa č.k. 2C XXX/XX-XX zo dňa 29.10.1991 (čl. 176-178 a opakovane
na čl. 272-274), rôzne rozhodnutia a listiny týkajúce sa stavby rodinného domu, ktorý stavali rodičia
žalovaných v 1., 3.-7. rade (čl. 179 - 186 a opakovane na čl. 256-260), LV č. XXXX v k.ú. Z. (čl. 254),
geometrický plán č. 244-3404-249-87 zo dňa 14.12.1987 (čl. 261-262), zrovnávaciu zostavu po ROEP k
v.ú. Z. (čl. 263-266), výpis z PKV č. 316 v k.ú. Z. (čl. 267-271 a opakovane na čl. 300-302), návrh vo veci

vedenej na Okresnom súde W. Ľubovňa pod sp. zn. 2C 355/91 (čl. 275-276), rozsudok Okresného súdu
Stará Ľubovňa č.k. 5C 297/89-31 zo dňa 14.2.1990 (čl. 277-284), zápisnicu ohľadne dohody o užívaní
parcely „Pod Gurovičovu horu“, ktorej kópia je založená na čl. 298 v spise a grafickú identifikáciu parciel
v k.ú. Z.. Tieto boli buď zaslané právnemu zástupcovi žalobcu alebo s nimi bol žalobca a jeho právny
zástupca oboznámený na pojednávaniach.

9. Súd ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku vyžiadal od Okresného úradu Stará Ľubovňa,
katastrálneho odboru spisový materiál RI 317/69 (v ktorom sa nachádza notárska zápisnica N 347/68,
NZ 379/68 zo dňa 6.5.1968) a V 1333/09 (ktorý obsahuje listiny týkajúce sa nadobudnutia vlastníctva k
parceleKNC955/2vk.ú.Z.žalobcom),kópiurozhodnutiaevidovanéhopodZ2131/05(ideorozhodnutie

Okresného pozemkového úradu v Starej Ľubovni o schválení ROEP v k.ú. Haligovce), PKV č. 316 v
k.ú. Z., výpis z LV č. XXXX a identifikáciu spornej parcely na stav mpč., k čomu dožiadaný orgán pripojil
časť zrovnávacieho zostavenia po ROEP pre k.ú. Z.. Súd tieto dôkazy vykonal na prvom pojednávaní,
podobne ako aj oboznámil strany sporu s obsahom spisov tunajšieho súdu sp. zn. D 130/85, D 23/85
a D 187/98.

10. Právny zástupca žalobcu a žalobca na pojednávaniach trvali na podanej žalobe. Žalobca popísal na
prvom pojednávaní zámenu pozemkov s tým, že jeho otec vymenil s otcom žalovaných pozemok, na
ktorom rodičia žalovaných postavili dom, jemu ako synovi dal pozemok, kde teraz býva, pričom jeho otec
si nechal pri zámene spornú parcelu ako prístupovú cestu. Rodinný dom staval okolo rokov 1968-1969,

rodičia žalovaných stavali dom asi v roku 1958. S prechodom cez spornú parcelu nemal nikdy problém.

11. Žalovaní na pojednávaniach nesúhlasili s podanou žalobou s poukazom na to, že časť vlastnila už
ich babka (pôvodná žalovaná v 2. rade) a časť vlastní žalovaný v 1. rade, ktorý ju riadne zdedil. Žalovaní
v 1. a 4. rade na prvom pojednávaní potvrdili, že medzi otcom žalobcu a ich otcom došlo k zámene

pozemkov s tým, že otec žalovaných dovolil otcovi žalovaných prechádzať po spornej parcele k jeho
pozemkom. Až neskôr žalobca postavil rodinný dom a spornú parcelu využíval ako prístupovú cestu
aj k rodinnému domu. Žalovaní potvrdili, že ohľadne prechodu po spornej parcele neboli nikdy spory.
Na predposlednom pojednávaní žalovaná v 3. rade poukázala na zápisnicu, ktorú predložila súdu a z
ktorej vyplýva, že medzi otcom žalobcu a žalovaných na jednej strane a X. K. na druhej strane bola

uzavretá dohoda za účasti predsedu MNV a tajomníka MNV, podľa ktorej p. K. súhlasil s tým, aby jeho
pozemok pod menom „Pod Gurovičovú záhradu“ v Z. o šírke 2 m a dĺžke 40 m bol použitý na spoločnú
cestu pre Q. I. a Q. Q., ktorí ju potrebujú ako východisko zo zádvoria svojho hospodárstva. Za to mu
bola vyplatená sumu 200,-Kčs otcami žalobcu a žalovaných. Podľa tvrdení žalovanej v 3. rade ide o
pozemok, po ktorom chodí žalobca, teda o spornú parcelu. Vzhľadom na tento doklad súd pojednávanie

odročil a umožnil ešte stranám sporu oznámil súdu návrhy na doplnenie dokazovania. Okrem už dovtedy
predložených dôkazov žiadne ďalšie dôkazy strany sporu do posledného pojednávania nepredložili,
ani nenavrhli, pričom na poslednom pojednávaní nemali žiadne ďalšie návrhy na vykonanie dôkazov a
netrvali na vykonaní dôkazov, ktoré v priebehu konania navrhli a ktoré doposiaľ neboli vykonané.12. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu a na základe vykonaného dokazovania
listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, Okresným úradom Stará Ľubovňa, katastrálnym

odborom a spismi tunajšieho súdu sp. zn. D 130/85, D 23/85 a D 187/98 tak, ako sú uvedené vyššie (v
bodoch 2, 7, 8 a 9 tohto odôvodnenia), zistil tento skutkový stav:

13. Žalovaný v 1. rade je spoluvlastníkom okrem iného parcely KN E 2798 trvalé trávne porasty o
výmere 128 m2 zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. Z. v podiele 17/28 a žalovaní v 2. - 7. rade sú právnymi

nástupcami po U. I., rod. O., ktorá je na LV č. XXXX v k.ú. Z. zapísaná ako druhý podielový spoluvlastník
parcely KN E 2798 v podiele 11/28. Žalobca je výlučným vlastníkom parciel zapísaných na LV č. XX v
k.ú. Z.. Medzi právnymi predchodcami strán sporu, a to otcom žalobcu a otcom žalovaných v 1., 3.-7.
rade došlo k zámene pozemkov v roku 1958, ktoré sa týkali aj časti pozemku v súčasnosti evidovaného
ako parcela KN E 954/1. Právni predchodcovia žalovaných postavili na parcele 2789 rodinný dom v
rokoch 1959-1960, žalobca postavil rodinný dom v rokoch 1968-1969. Darovacou zmluvou spísanou do

notárskej zápisnice č. N 347/69, Nz 379/68 dňa 6.5.1968 daroval otec žalobcu žalobcovi parcelu 2790/4
o výmere 1302 m2 zapísanú v pozemnoknižnej zápisnici č. 90 pre. k.ú. Z., ktorej súčasťou bola aj časť
parcely, ktorú bola predmetom zámeny. Spornú parcelu užívali na prechod k svojim pozemkom právni
predchodcovia žalobcu, žalovaných, ako aj žalobca, ohľadne prechodu neboli spory. Z dedičského spisu
po neb. otcovi žalovaných v 1., 3.-7. rade vedeného pod sp. zn. D 23/85 vyplýva, že sporná parcela

nebola predmetom dedenia, podiel na pozemku, na ktorom stojí rodinný dom bol zapísaný v PKV č. 316
v k.ú. Z., a to na mpč. 1947 a 1948. Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2C 335/91 zo
dňa 23.7.1991 bolo určené, že matka žalovaných v 1., 3.-7. rade Q. I. je výlučnou vlastníčkou parcely KN
E 2790/8 zastavané plochy o výmere 1094 m2 vytvorenej z mpč. 1947 zapísanej v PKV 316 a LV XXX,
mpč. 1950 zapísanej v PKV 86 a LV XXX a v mpč. 1951 zapísanej v PKV 90, a to tak, ako to vyplýva z

geometrického plánu Strediska geodézie a kartografie č. 244-3404-249-87. Po smrti matky žalovaných
v 1., 3.-7. rade na základe osvedčenia o dedičstve vydaného súdnym komisárom v konaní vedenom na
Okresnom súde Stará Ľubovňa pod sp. zn. D 187/98, D not 109/98 zdedil podiel na spornej parcele, v
tom čase zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. Z., žalovaný v 1. rade. Pri U. I. (pôvodne žalovanej v 2. rade)
je na LV č. XXXX pri titule nadobudnutia uvedená okrem iného PKV 316. V PKV č. 316 boli zapísané

mpč. 1943, 1947 a 1948, pričom vlastníkmi na konci časti B boli Q. I. v podiele 17/28 a U. O. v podiele
11/28. Tieto skutočnosti ani neboli medzi stranami sporné.

14. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že žaloba je dôvodná.

15. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

16. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), vlastník má právo na ochranu proti
tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od

toho, kto ju neprávom zadržuje.

17. Podľa § 133 OZ účinného do 31.12.1982, osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť kúpou,
darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

18. Podľa § 868 Obč. zák pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj
právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich
vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

19. Vlastnícke právo je najúplnejšie a najširšie vecné právo. Zákon subjektívne vlastnícke právo
vymedzuje ako právom ustanovenú možnosť vlastníka vec držať, užívať a disponovať ňou na základe
vlastnej úvahy a rozhodovania, a to svojou mocou uznanou a chránenou zákonom, ktorá je nezávislá
od súčasnej existencie moci kohokoľvek iného k tej istej veci. V prípade, že je do vlastníckeho práva
zasiahnuté, zákon umožňuje vlastníkovi domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva aj na súde.

Jedným z prostriedkov ochrany je aj žaloba na určenie vlastníckeho práva.

20. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k parcele špecifikovanej žalobcom. V danom
prípade je zrejmé, že strany sporu, ako aj ich právni predchodcovia využívali aj spornú parcelu naprechod ku svojim pozemkom. Pre žalobcu sú pritom parcely evidované v registri C ako parcely č. 955/1
(ktorá zodpovedá spornej parcele KN E 2798) a 955/2 jedinou prístupovou cestou k jeho pozemkom
a k rodinnému domu. Pri tomto využívaní pritom nebol spor. Celý spor nastal po vznesení nárokov

žalobcu na vlastníctvo spornej parcely. Podstatnou pre vyriešenie celého sporu je odpoveď na otázku, v
akom rozsahu došlo k zámene pozemkov medzi právnymi predchodcami strán sporu, ako aj zistenie, či
nedošlo k zlej identifikácii spornej parcely a v dôsledku toho ku chybe pri jej zápise spornej parcely do LV.

21. V danom prípade nebolo sporné, že medzi právnymi predchodcami strán sporu došlo k zámene

pozemkov. Túto skutočnosť mal súd preukázanú z tvrdení žalobcu a žalovaných v 1. a 4. rade (na prvom
pojednávaní) a táto dohoda vyplýva aj z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 5C 897/89 zo dňa 14.2.1990
(posledná veta na strane 5 rozsudku, ktorá končí na strane 6 rozsudku).

22.Pokiaľiderozsahzámeny,otomtosasícenezachovalapísomnápodobazmluvy,súdvšakvychádzal
z iných dôkazov vykonaných v konaní a po ich vyhodnotení dospel k záveru, že zámena pozemkov

medzi právnymi predchodcami strán sporu sa netýkala aj spornej parcely. Súd pritom vychádzal z
nasledujúcich okolností, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním. Matka žalovaných v 1., 3.-7. rade
v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 2C 355/91 žiadala určiť, že je výlučnou vlastníčkou
k parcelám tak, ako to vyplýva z geometrického plánu č. 244-3404-249-87 zo dňa 14.12.1987, ktorého
kópia je založená na čl. 261-262 spisu. Z tohto plánu vyplýva, že matka žalovaných v 1., 3.-7. rade

nežiadala určiť vlastnícke právo aj k spornej parcele v tomto konaní. Otec žalobcu na pojednávaní v
uvedenom konaní súhlasil s určením, že matka žalovaných v 1., 3.-7. rade je výlučnou vlastníčkou
požadovaných parciel a že tieto tak, ako boli zakreslené v geometrickom pláne, dlhodobo užíva. Je
pritom logické, že matka žalovaných v 1., 3.-7. rade by mala najlepšie vedieť, aké pozemky a v akom
rozsahu zamenil jej manžel, keďže o takýchto veciach sa manželia spolu rozprávajú. Ak teda samotná

matka uvedených žalovaných nežiadala v konaní vedenom pod sp. zn. 2C 355/91 určiť vlastnícke právo
aj k parcele spornej v tomto konaní, možno z toho vyvodiť, že predmetom zámeny medzi právnymi
predchodcami strán sporu nebola aj parcela sporná v tomto konaní. Žalovaní síce tvrdili, že zámena
sa mala týkať aj spornej parcely a mali byť zamenené parcely až po hranicu so susedmi K., teda po
hranicu, ktorá je v prílohách č. 3, 4 a 5 znaleckého posudku podaného vo veci vyznačená červenou

čiarou, vychádzajúc z vyššie uvedenej skutočnosti mal však súd za to, že rozsah zámeny sa netýkal aj
spornej parcely. Naviac žalovaní v 1., 3.-7. rade boli v čase zámeny (niekedy v roku 1958) ešte malé
deti, príp. ešte neboli na svete, teda o rozsahu zámeny mohli iba počuť, aj to pravdepodobne s väčším
časovým odstupom od zámeny (keďže o takýchto veciach sa rodičia s malými deťmi nerozprávajú), kým
u ich matky je predpoklad, že sa buď priamo zúčastnila uzatvárania zmluvy alebo mala informácie o jej

obsahu hneď po uzavretí zmluvy. Takisto sa súdu javí ako značne nelogické, aby otec žalobcu zamenil
s otcom žalovaných v 1., 3.-7. rade aj spornú parcelu, keďže by si týmto odrezal prístupovú cestu k
pozemkom v jeho vlastníctve, ktoré neskôr daroval žalobcovi.

23.Súdpoprijatízáveruuvedenéhovpredchádzajúcombodenáslednezisťoval,čijevlastníkomspornej

parcely žalobca. Z notárskej zápisnice mal súd preukázané, že otec žalobcu daroval parcelu EN 2790/4
dňa 6.5.1968 žalobcovi, čo potvrdzuje aj list vlastníctva z roku 1969 (čl. 230). Zo znaleckého posudku
predloženého žalobcom vyplýva, že pôvodná parcela EN 2790/4 o výmere 1 302 m2 bola asi v roku
1976 rozdelená na parcely EN 2790/4 trvalé trávne porasty o výmere 332 m2, EN 2790/7 zastavané
plochy o výmere 661 m2 a EN 2790/8 zastavané plochy o výmere 308 m2 (medzi stranami sporu nebolo

sporné, že väčšia časť parcely EN 2790/8 zastavané plochy o výmere 308 m2 tak, ako to bolo uvedené v
geometrickom pláne č. 244-3404-249-87 zo dňa 14.12.1987, bola predmetom zámeny už v roku 1958 (aj
keď sa to neodrazilo v pozemkovej knihe) a v rozsahu uvedenom v tomto pláne patrila matke uvedených
žalovaných). Tieto parcely boli súčasťou pôvodnej parcely mpč. 1951, ktorá je identická s kmeňovými
parcelami 2790, 2791 a 2792 a ich podlomeniami. Podľa záverov znaleckého posudku bola sporná

parcela (t.j. KN E 2798) súčasťou pôvodnej parcely pozemkového katastra č. 2790, sčasti bola súčasťou
pôvodnej parcely pozemkového katastra č. 2790/4, ako aj parcely EN č. 2790/4, ktorej vlastníci boli
zapísaní v PKV č. 90 a následne v liste vlastníctva č. XX a sčasti bola súčasťou parcely EN č. 2790/7.
Znalec zároveň graficky prekryl jednotlivé mapy, ktoré mal k dispozícii a ktoré sa týkajú spornej parcely a
ich základe jednak identifikoval parcely EN na pozemnoknižný stav a jednak vyznačil pôvodnú parcelu

EN 2790/4 a jej rozdelenie. Identifikácia parciel z roku 1968 (čl. 152) potvrdzuje tvrdenie znalca, že mpč.
1951zapísanejvPKVč.90prek.ú.Z.zodpovedajúkmeňovéparcely2790,2791a2792.Spornáparcela
nebola predmetom dedičského konania po otcovi žalovaných v 1., 3.-7. rade, matka týchto žalovaných
v konaní pod sp. zn. 2C 355/91 nebola určená ako vlastníčka spornej parcely, v dedičskom konanívedenom pod sp. zn. D 187/98 po nej však už sporná parcela (v tom čase zapísaná na LV č. XXXX)
bola prejednaná a podiel na nej dedil po svojej matke žalovaný v 1. rade. Vykonaným dokazovaním súd
zistil, že chyba nastala pri identifikácii parciel mpč. na stav EN, čo vyplýva zo zrovnávacieho zostavenia

pre ROEP pre k.ú. Z. (čl. 105), kde mpč. 1948 zapísaná v PKV č. 316 bola zidentifikovaná ako parcela
EN 2798 o výmere 128 m2. Z predloženého znaleckého posudku a identifikácie parciel z roku 1968
však mal súd preukázané, že na PKV č. 316 v k.ú. Z. nebola vedená mpč. 1951, z ktorej bola vytvorená
sporná parcela, teda vlastníci parciel na tejto PKV vložke neboli vlastníkmi mpč. 1951 a teda ani spornej
parcely. Za tohto stavu nemohli byť žalovaní vlastníkmi spornej parcely, aj keď omylom pri identifikácii

spornej parcely došlo k tomu, že podiel k tejto parcele dedil žalovaný v 1. rade a že pôvodná žalovaná
v 2. rade bola zapísaná na LV č. XXXX v k.ú. Z. ako druhý spoluvlastník (tu sú odpovede aj na otázky
žalovanej v 3. rade, teda že sporná parcela nebola vedená na dvoch LV, resp. v tom čase na dvoch PKV,
ako aj že pôvodná žalovaná v 2. rade bola od roku 1919 vedená ako spoluvlastníčka, ale iba parciel
zapísaných v PKV č. 316 a nie spornej parcely, ktorá bola vytvorená z inej mpč. parcely zapísanej na
inej PKV, ktorú vlastnil niekto iný). Aj z LV č XXXX vyplýva, že by malo ísť o parcely z PKV 316, čo

však u spornej parcely nebolo preukázané (ostatné parcely na uvedenom LV neboli predmetom sporu,
teda o týchto súd nerozhodoval - pozn. súdu). Žalovaní pritom v priebehu konania nevzniesli žiadnu
hmotnoprávnu námietku, ktorou by oslabili nárok žalobcu.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené závery, teda že predmetom zámeny medzi právnymi predchodcami

strán sporu nebola aj sporná parcela a že táto bola vytvorená z parcely (parciel), ktoré boli vo vlastníctve
otca žalobcu, ktorý ich daroval žalobcovi súd uzavrel, že žalobca je výlučným vlastníkom spornej parcely,
preto jeho žalobe vyhovel.

25. K zápisnici predloženej žalovanou v 3. rade na predposlednom pojednávaní súd považuje za

potrebné uviesť, že z tejto nevyplýva, kedy došlo k dohode, ktorej obsah táto zápisnica zachytáva, ani
skutočnosť, o aký právny úkon vlastne išlo, teda či p. K. mal predať uvedenú parcelu, alebo ju dal do
nájmu, príp. či na nej zriadil vecné bremeno. Z tejto takisto nie je možné zistiť, či táto by mala byť
aspoň sčasti totožná so spornou parcelou alebo či ide o parcelu niekde vedľa spornej parcely. Ako už
bolo uvedené, súd odročil predposledné pojednávanie a ponechal stranám sporu, predovšetkým však

žalovaným, možnosť predložiť návrhy na doplnenie dokazovania, príp. predložiť ďalšie dôkazy. Žalovaní
však súdu predložili iba listiny, ktoré už v spise boli založené a žiadne nové dôkazy nepredložili ani
nenavrhli. V súlade s koncepciou vykonávania dôkazov upravenou Civilným sporovým poriadkom súd
nemôže vykonať dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Z dôkazov navrhnutých stranami sporu a bez vznesenia
akejkoľvekhmotnoprávnejnámietkyzostranyžalovanýchsúddospelkzáverom,akosúuvedenévyššie,

preto žalobe vyhovel.

26. K námietke žalovaných ohľadne tendenčnosti znaleckého posudku predloženého žalobcom súd
poznamenáva, že Civilný sporový poriadok ukladá stranám navrhovať a predkladať dôkazy, okrem
iného dôkazom môže byť aj súkromný znalecký posudok predložený niektorou zo strán sporu. Tento

sa považuje za posudok podaný znalcom vtedy, ak má všetky náležitosti znaleckého posudku
vyžadovaného zákonom a zároveň obsahuje doložku znalca, že si je vedomý následkov nepravdivého
znaleckého posudku. Z uvedeného dôvodu bola v podanom posudku uvedená doložka znalca. Znalec
je pritom povinný podať znalecký posudok nestranne bez ohľadu na to, či si ho objednala strana
sporu alebo bol znalec ustanovený súdom. V danom prípade pritom podal znalecký posudok znalec

riadne zapísaný do zoznamu znalcov, ktorého aj súd ustanovuje v prípade potreby zodpovedania
odborných otázok. Zároveň je potrebné uviesť, že žalovaní mali dostatok času na navrhnutie alebo
zabezpečenie dôkazov (ako napr. aj na vypracovanie súkromného znaleckého posudku), túto možnosť
však nevyužili. Dokazovanie ohľadne výmeny pozemkov Okresným úradom, katastrálnym odborom
alebo súdom ustanoveným znalcom súd nepovažoval za dôvodné, keďže jednak nie je zrejmé, čo by

sa malo od týchto orgánov, resp. znalcov zistiť a jednak sa tieto orgány alebo znalci sa vyjadrujú k
odborným, nie skutkovým otázkam. V súvislosti s vyhodnotením znaleckého posudku súd ešte považuje
za potrebné dodať, že úlohou znalca je vyjadrovať sa k odborným otázkam (t.j. v tomto prípade k otázke,
z akej parcely bola vytvorená sporná parcela) a nie k právnym otázkam (t.j. kto je vlastníkom parcely).
Aj keď zo strany žalobcu boli položené aj právne otázky, ku ktorým sa znalec okrajovo vyjadril, súd

vychádzal z odbornej časti posudku a odpoveď na otázku vlastníctva k spornej parcele si vyriešil sám
prihliadnuc na všetky skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo po vykonanom dokazovaní.27. O nároku na náhradu trov konania žalobcu súd rozhodol v súlade s § 257 C.s.p. tak, že žiadnej
zo strán sporu súd nepriznal náhradu trov konania. Účelom uvedeného ustanovenia je umožniť súdu
zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva

súdu cez dôvody hodné osobitného zreteľa. Použitie tohto ustanovenia znamená odchýlku od zásady
zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti za zavinenie, pretože má dopad na toho, kto by mal
inak právo na náhradu trov konania. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v konaní
naplnené zákonné predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak z osobitných dôvodov súd
náhradu trov konania neprizná. Základným predpokladom pre použitie tohto ustanovenia v súvislosti

s náhradou trov konania je preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Tieto môžu byť dané
charakterom konania, charakterom procesnej situácie, ale taktiež môžu byť dané aj sociálnym aspektom
strany sporu. Musí však ísť o výnimočný prípad, ktorý má oporu v skutkovom stave zistenom vykonaným
dokazovaním. Pri rozhodovaní podľa tohto ustanovenia je taktiež potrebné si všímať i okolnosti, ktoré
viedli strany sporu k uplatneniu práva na súde a ich postoje v konaní. Dôvody hodné osobitného
zreteľa sa skúmajú vždy u strany sporu povinnej plne alebo čiastočne nahradiť trovy konania. Tieto

dôvody, inak pomerne jasne vymedzené stabilizovanou doterajšou judikatúrou, spôsobujú čiastočný
alebo úplný zánik práva na náhradu trov konania u čiastočne alebo plne úspešnej strany sporu. Je
vecou konkrétneho prípadu, či dôjde k takým okolnostiam, ktoré budú podkladom na rozhodnutie súdu
o zmiernení účinkov právnych noriem, ktoré upravujú náhradu trov konania.

28. V danom prípade bol žalobca v konaní v celom rozsahu úspešný, teda mal by nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100%. Súd však v tomto prípade videl dôvody hodné osobitného zreteľa v
okolnostiach daného prípadu. Je zrejmé, že bez zavinenia niektorej zo strán sporu došlo ku chybe pri
identifikácii parciel, v dôsledku čoho došlo k zápisu vlastníckeho práva k spornej parcele v prospech
iných osôb a k následnému dedeniu časti podielu k spornej parcele. K zisteniu tejto chyby však sú

potrebné odborné znalosti. Vzhľadom na zámenu pozemkov medzi právnymi predchodcami strán sporu,
ktorej priamymi svedkami strany sporu vzhľadom na svoj vek neboli a u ktorej ohľadne jej rozsahu
mohli vzhľadom na odstup času vznikať pochybnosti, vzhľadom na dlhodobé užívanie parcely právnymi
predchodcami strán sporu a následne aj stranami sporu bez nejakých sporov a vzhľadom na dĺžku
doby, ktorá uplynula minimálne od dedenia časti podielu k spornej parcele žalovaným v 1. rade (počas

ktorej nikto vlastnícke vzťahy nenamietal) mohol u žalovaných, najmä u žalovaného v 1. rade, vzniknúť
dojem, že im (mu) vlastníckeho právo k spornej parcele skutočne patrí. Zástupca žalovaného v1. rade
(X. I.) pritom v rámci predsúdnej komunikácie súhlasil s tým, aby žalobca naďalej prechádzal po spornej
parcele a mal takýmto spôsobom prístup k svojim nehnuteľnostiam, resp. aby sa zriadilo vecné bremeno
v jeho prospech. Nevytýkal mu ani bránku, ktorú si na spornej parcele postavil. Žalovaní uvedení v

záhlaví tohto rozsudku ako žalovaní v 2. - 7. rade pritom do konania vstúpili až v priebehu konania,
teda ani nemali možnosť rokovať so žalobcom pred podaním žaloby a príp. vyriešiť vec mimosúdne.
Aj títo žalovaní pritom v priebehu konania nenamietali, aby žalobca aj naďalej využíval spornú parcelu.
S prihliadnutím na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade sú dané okolnosti,
ktoré možno posúdiť ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré je možné odchýliť sa od zásady

zodpovednosti za výsledok konania a náhradu trov konania nepriznať žiadnej zo strán sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.