Decision was made at the court Správny súd Bratislava
Judgement was issued by JUDr. Pavol Laczo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zrušené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/13/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200107
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200107.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr.
ĽubomíraBundzelaaJUDr.AnityFilovejvprávnejvecižalobcu:RKdevelopment,s.r.o.,sosídlomLúčna
ulica 7295/43, 917 05 Trnava, IČO: 47 664 495, právne zastúpený: SOPKO LEGAL s.r.o., so sídlom
Paulínska 24, 917 01 Trnava, IČO: 47 631 741, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby
a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, vo veci žaloby na preskúmanie rozhodnutia
žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2017/002983/Do zo dňa 06.02.2017, takto
r o z h o d o l :
I.
Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky,
Trnava, č.OU-TT-OVBP2-2017/002983/Do zo dňa 06.02.2017 a rozhodnutie Obce Vlčkovce č.Výst.
VLC-237/2016/Sá-238 zo dňa 28.11.2016 z r u š u j e a vec vracia prvostupňovému správnemu
orgánu na ďalšie konanie.
II.
Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1.
Žalobou podanou dňa 07.04.2017 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal
zrušenia rozhodnutia žalovaného Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, Kollárova
8, Trnava, č.OU-TT-OVBP2-2017/002983/Do zo dňa 06.02.2017, ktorým žalovaný ako druhostupňový
správny orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obce Vlčkovce č. Výst.
VLC-237/2016/Sá-238zodňa28.11.2016,ktorýmtentoprvostupňovýsprávnyorgánvzmysle§102ods.
2 stavebného zákona zastavil stavebné práce realizované na stavbe „Rodinné domy“ na pozemkoch
registra „C“ parc. č. 409, 359/4, 359/7, 359/8, 359/9 v katastrálnom území X., ktorú uskutočňuje žalobca.
2.
Žalobca v žalobe namietal, že prvostupňový správny orgán bol povinný konať len spôsobom
ustanoveným zákonom a keď zastavil práce podľa ust. § 102 ods. 2 stavebného zákona, bol povinný
tak vykonať až po tom ako zaslal žalobcovi výzvu, pričom v danom prípade takáto výzva absentuje a
takýto postup nemá oporu v stavebnom zákone. Prvostupňový správny orgán zastavil stavebné práce
priamo rozhodnutím bez predchádzajúcej výzvy žalobcovi, čím porušil zákon. Okrem tohto žalobca ďalej
uviedol, že vykonával práce spočívajúce v odvoze zeminy v hĺbke cca 50cm, na ktorú bola navezená
štrkodrva a na ňu bola uložená vystužená tkaná geotextília a tkaná geomreža. V odôvodnení žalovaného
sa konštatuje, že mala byť realizovaná časť stavby spočívajúca v úprave podložia pre založenie objektu.
Podľa projektovej dokumentácie bolo zakladanie stavby na železobetónovej základovej doske, pod
ktorou je navrhnutá výmena podložia. Podľa žalovaného z úpravy podložia možno vyvodiť, že bolazačatá stavba. Vyššie uvedené odôvodnenie nezodpovedá skutkovému stavu a spočíva v nesprávnom
právnom posúdení. Žalobca je toho názoru, že samotná úprava podkladu nie je stavbou a už vôbec
nie je stavebnou súčasťou stavby a predstavuje len prípravné práce pre realizáciu stavby a zhotovenie
základovej dosky, tak ako to uvádza projektová dokumentácia, by bolo začatím uskutočňovania stavby,
keďže až základová doska je súčasťou stavby samotnej. Akékoľvek prípravné práce pred zakladaním
dosky teda nie sú uskutočňovaním stavby v zmysle § 43 stavebného zákona. Pokiaľ žalovaný zdôvodnil,
že zaslanie výzvy by nezmenilo výsledok a tento by bol rovnaký ako pri zaslaní výzvy, tak takéto
odôvodnenie nemá oporu v stavebnom zákone, ale žalovaný tým de facto prezumuje, že výsledok
predchádzajúcej výzvy by bol rovnaký. Takéto tvrdenie je v rozpore so zákonom, najmä nepravdivé,
nakoľkovýsledokbybolrovnakýlenvtedy,akbyžalobcanavýzvunedbal.Nazákladetýchtoskutočností
žalobca je toho názoru, že žalovaný ako aj obec Vlčkovce rozhodli v rozpore so skutkovým stavom, vec
nesprávne právne posúdili, čo vyústilo vo vydaní nezákonných rozhodnutí.
3.
V predmetnej veci podal písomné vyjadrenie aj žalovaný a to dňa 27.4.2017, v ktorom uviedol, že
pri výkone štátneho stavebného dohľadu ako aj obhliadky na mieste stavby Okresný úrad Trnava
zistil, že bola zrealizovaná časť stavby, spočívajúca v úprave podložia pre založenie stavby rodinných
domov, na ktorú nebolo vydané stavebné povolenie. Stavebný úrad po uvedených zisteniach správne
rozhodol, keď podľa ust. § 102 ods. 2 stavebného zákona zastavil stavebné práce realizované na stavbe
„Rodinné domy“ na pozemkoch registra „C“ parc. č.409, 359/4, 359/7, 359/8, 359/9 v katastrálnom území
X., ktorú uskutočňoval žalobca. Aj keď stavebný úrad obec Vlčkovce vydal stavebníkovi rozhodnutie
na zastavenie stavebných prác v zmysle ust. § 102 ods. 2 stavebného zákona bez predchádzajúcej
výzvy, nie je to dôvod na zrušenie rozhodnutia, nakoľko výsledok aj bez predchádzajúcej výzvy by
bol rovnaký ako pri zaslaní výzvy. Zaslanie výzvy by skutkovo výsledok nezmenilo. V súvislosti s
otázkou, či bola skutočne začatá výstavba rodinných domov, žalovaný uviedol, že zakladanie stavby
podľa projektovej dokumentácie v časti statika stavby bolo navrhnuté na železobetónovej základovej
doske, pod ktorou je navrhnutá výmena podložia (vytvorenie vystuženej geodosky). Bola zrealizovaná
vystužená zemná konštrukcia pomocou kombinácie výstužnej tkanej geotextílie, výstužných tkaných
geomreží a nasypanej štrkodrvy, čo tvorí úpravu podložia pre základy rodinných domov, teda bola začatá
stavbavzmysle ust.§43stavebnéhozákona,bezvydanéhostavebnéhopovolenia.Užaj„tzv.prípravné
práce" sú súčasťou stavby, ďalšie stavebné práce sa odvíjajú od vykonania týchto prípravných prác.
Bez prípravných prác nie je možné pokračovať ďalej vo výstavbe a zakladaní stavby. Na záver žalovaný
uviedol, že v súčasnosti je už vydané na predmetnú stavbu na 4 rodinné domy dodatočné stavebné
povolenie.
4.
Z prvostupňového rozhodnutia Obce Vlčkovce, Spoločného obecného úradu Trnava, č. Výst.
VLC-237/2016/Sá-238 zo dňa 28.11.2016 súd zistil, že tento prvostupňový stavebný úrad rozhodol o
tom, že zastavuje stavebné práce na stavbe „Rodinné domy“ na pozemkoch registra „C“ parc. č. 409,
359/4, 359/7, 359/8, 359/9 v katastrálnom území X., ktorú uskutočňuje spoločnosť RK development,
s.r.o., so sídlom Lúčna ulica 7295/43, Trnava. Prvostupňový správny orgán odôvodnil svoje rozhodnutie
tým, že orgán štátneho stavebného dohľadu zistil, že na týchto pozemkoch realizuje žalobca výstavbu
rodinných domov, napriek tomu, že nedisponuje stavebným povolením.
5.
Proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca dňa 7.12.2016 odvolanie, ktoré odôvodnil v
podstate rovnakými skutočnosťami ako uviedol v žalobnom návrhu.
6.
Žalovaný ako druhostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č.OU-TT-OVBP2-2017/002983/Do
zo dňa 06.02.2017, zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie žalovaného s
odôvodnením, že prvostupňový správny orgán postupoval v konaní v súlade so stavebným zákonom,
zistil presne, úplne skutočný stav veci a jeho rozhodnutie považuje za zákonné. V otázke týkajúcej
sa námietky, že rozhodnutie bolo vydané bez predchádzajúcej výzvy stavebného úradu, žalovaný
uviedol, že stavebný úrad môže vydať rozhodnutie aj bez predchádzajúcej výzvy, resp. môže sám
vyzvať stavebníka resp. zhotoviteľa na vykonanie nápravy. Stavebný úrad môže podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia zastaviť stavebné práce rozhodnutím pri uskutočňovaní stavby, pokaľ zistí na stavbe
nedostatky.Žalovanýďalejuviedol,ženakoľkoprivýkoneštátnehostavebnéhodohľaduakoajobhliadkyna mieste stavby sa zistilo, že bola zrealizovaná časť stavby, spočívajúca v úprave podložia, pre
založenie stavby rodinných domov, na ktorú nebolo vydané stavebné povolenie. Stavebný úrad po
uvedených zisteniach správne rozhodol, keď podľa ust. § 102 ods. 2 stavebného zákona zastavil
stavebné práce, ktoré realizoval žalobca na predmetných pozemkoch. Aj keď stavebný úrad obec
Vlčkovce vydal stavebníkovi rozhodnutie na zastavenie stavebných prác podľa § 102 ods. 2 stavebného
zákona, bez predchádzajúcej výzvy, nie je to dôvod na zrušenie rozhodnutia, nakoľko výsledok aj bez
predchádzajúcej výzvy by bol rovnaký ako pri zaslaní výzvy. Zaslanie výzvy by skutkovo výsledok
nezmenilo. Význam nápravy posúdi stavebný úrad samostatne v konaní o dodatočnom povolení stavby.
7.
Krajský súd v Trnave prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pričom zistil,
že žaloba je dôvodná.
8.
Podľa § 102 ods. 1 a 2 stavebného zákona
(1) Ak orgán štátneho stavebného dohľadu zistí na stavbe závadu, vyzve podľa povahy veci stavebníka,
oprávnenú osobu alebo právnickú osobu uskutočňujúcu stavbu, aby urobili nápravu, alebo upozorní iný
zodpovedný orgán, aby vykonal potrebné opatrenia.
(2) Ak právnická osoba alebo fyzická osoba nedbá na výzvu orgánu štátneho stavebného dohľadu, vydá
stavebný úrad rozhodnutie, ktorým nariadi urobiť nápravu; pri uskutočňovaní stavby môže stavebný
úrad práce na stavbe zastaviť. Odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení prác nemá odkladný účinok.
Po vykonaní nápravy možno v prácach na stavbe pokračovať len na základe nového rozhodnutia
stavebného úradu.
9.
Krajský súd v Trnave, po preskúmaní spisového materiálu zistil nasledovný skutkový stav:
Obec Vlčkovce ako stavebný úrad pri výkone štátneho stavebného dohľadu ako aj obhliadky na mieste
stavby na parc.č. 409, 359/4, 359/7, 359/8, 359/9 v katastrálnom území X., zistil, že žalobca vykonáva
stavbu na predmetných pozemkoch a to výstavbu štyroch rodinných domov, pričom na takúto činnosť
nemá stavebné povolenie. Stavebné práce spočívali v úprave podložia pre založenie stavby rodinných
domov. Stavebný úrad zistil, že bolo zrealizované vystuženie zemnej konštrukcie pomocou kombinácie
výstužnej tkanej geotextílie, výstužných tkaných geomreží a nasypanej štrkodrvy, čo tvorí úpravu
podložia pre základy rodinných domov, teda podľa názoru žalovaného bola začatá stavba, začatá v
zmysle ust. § 43 stavebného zákona, hoci nebolo vydané na výstavbu týchto rodinných domov stavebné
povolenie.
10.
Krajský súd konštatuje, že postup prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného nebol v súlade
s ust. § 102 ods. 1 a § 102 ods. 2 stavebného zákona, pretože prvostupňový správny orgán zastavil
stavebné práce bez predchádzajúcej výzvy zaslanej stavebníkovi, napriek tomu, že ust. § 102 ods. 2
stavebného zákona vyslovene uvádza, že stavebný úrad môže vydať rozhodnutie až vtedy, ak právnická
alebo fyzická osoba nedbá na výzvu orgánu štátneho stavebného dohľadu. V danom prípade došlo k
porušeniu uvedeného ustanovenia stavebného zákona, čo je v rozpore so zákonným postupom, tak
ako ho upravuje stavebný zákon.
11.
Tvrdenie žalovaného, ktoré je uvedené v poslednej časti odôvodnenia jeho rozhodnutia, že zaslanie
výzvy stavebníkovi by neprinieslo iný výsledok v konaní je zavádzajúce, pretože žalovaný týmto
tvrdením neprípustným spôsobom konštatuje, že žalobca by na výzvu žalovaného resp. prvostupňového
správneho orgánu nedbal a že by pokračoval vo vykonávaní stavebných prác, a preto bolo potrebné, aby
prvostupňový správny orgán vydal priamo rozhodnutie, ktorým stavebné práce zastavil. Ide o arbitrárny,
argumentačný prístup tak ako to konštatuje vo svojich námietkach žalobca a takéto rozhodnutie trpí
vadami a je nevyhnutné, aby bolo zrušené.
12.
Krajský súd tak isto súhlasí aj s námietkou, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a
následne ako aj žalovaného je nepreskúmateľné, pretože v rozhodnutiach nie je presne špecifikované
o aké stavebné práce sa jedná a ktoré boli vykonané a ktoré majú byť zo strany žalobcu zastavené.Prvostupňový správny orgán tieto práce nešpecifikuje, len konštatuje, že žalobca vykonáva stavebné
práce na predmetných pozemkoch a tieto je povinný zastaviť. Ide o príliš všeobecnú argumentáciu,
ktorá spôsobuje nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia a keďže žalovaný ako druhostupňový
správny orgán tento nedostatok vo svojom rozhodnutí neodstránil, spôsobuje nepreskúmateľnosť aj
rozhodnutia žalovaného.
13.
V súvislosti s otázkou, či odstraňovanie podložia a následné navezenie štrkodrvy a uloženie tkanej
geotextílie a tkanej geomreže treba považovať za stavebné práce alebo nie, keďže žalobca tvrdí, že
nejde o stavebné práce a žalovaný tvrdí, že ide o stavebné práce, ktoré spočívajú v úprave podložia
pre založenie objektu, krajský súd konštatuje, že posúdenie tejto otázky nie je potrebné v danom
prípade riešiť, keďže táto skutočnosť resp. táto otázka nemá zásadný význam pre posúdenie zákonnosti
napadnutých rozhodnutí. Navyše posúdenie tejto otázky je v danom prípade nepodstatné z dôvodu,
že sám žalovaný konštatuje, že medzičasom bolo vydané na predmetnú stavbu „Rodinné domy“ na
pozemkoch registra „C“ parc. č. 409, 359/4, 359/7, 359/8, 359/9 v katastrálnom území X., dodatočné
stavebné povolenie.
14.
Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako
aj prvostupňového správneho orgánu zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d), g) SSP a vec vrátil
prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
15.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP, keď procesne úspešnému žalobcovi priznal
právo na plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
16.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Trnave a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.