Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/463/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115226921
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115226921.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členov
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej- Polákovej, v právnej veci žalobkyne:
T. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom M. XXX/XX, B., zastúpená BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., advokátska
kancelária, so sídlom Bratislava, Hviezdoslavovo námestie 25 proti žalovanému: Poľnohospodárska
Pôda s. r. o., so sídlom Bratislava, Žehrianska 3179/3, IČO: 44 138 369, zastúpený LawService, s. r. o.,

advokátska kancelária, so sídlom Zvolen, Stráž 3/223, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o
odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 26. mája 2016 č. k. 14C/531/2015-40
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania.

Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 109 ods. 1, ods. 2 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb.
OSP a uviedol, že žalobkyňa sa žalobným návrhom domáhala, aby súd určil vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam, a to na podklade tých skutkových okolností, že zmluva na základe ktorej prišlo k
prevodu nehnuteľnosti na žalovaného je absolútne neplatná podľa § 39a Občianskeho zákonníka.
Žalovaný podaním zo dňa 30. 10. 2015 žiadal, aby súd konanie vedené na tunajšom súde prerušil v
zmysle § 109 ods. 2 písmeno c) OSP až do právoplatného skončenia trestného konania vedeného

PREZÍDIOM POLICAJNÉHO ZBORU, národná kriminálna agentúra, národná jednotka finančnej polície,
expozitúra Západ pod ČVS: PPZ-706/NKA-FP-ZA-2015. Ide o konanie, v ktorom sa má zistiť, či po
objektívnej stránke prišlo k neoprávnenému použitiu informácie, ktorá nebola verejne prístupná a bola
získaná v rámci zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie, pričom použitie tejto informácie
významne ovplyvnilo správanie v obchodnom styku - v uvedenom konaní ide o správanie žalobkyne,
teda jej rozhodnutie predať nehnuteľnosti žalovanému. Súd po preskúmaní návrhu na prerušenie

konania konštatoval, že v ustanovení § 109 ods. 2 OSP sú uvedené prípady, v ktorých je súdu daná
možnosť prerušiť konanie, pokiaľ neurobí iné vhodné opatrenia, t. j. súd môže, nemusí, po preskúmaní
opodstatnenosti dôvodov konanie prerušiť. Na základe uvedeného mal súd za to, že nie je dôvod na
prerušenie konania, nakoľko otázku platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy si vie súd posúdiť aj sám
a nie je vyslovene závislé od skončenia trestného konania. Súd vie sám zhodnotiť, za akých okolností
bola uzatvorená kúpna zmluva, či bola zneužitá neskúsenosť, resp. dôverčivosť žalobkyne a či uvedené

konanie žalovaného malo vplyv na určenie, že zmluva je neplatná alebo práve naopak. S poukazom na
vyššie uvedené skutočnosti, súd návrh na prerušenie konania ako nedôvodný zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný, namietajúc, že súd prvej inštancie nedostatočne
zistilskutkovýstavveciavecnesprávneprávneposúdil.Práveuvedenétrestnékonanievovecizneužitia
informácie v obchodnom styku môže vyriešiť základnú otázku žalobkyne, nakoľko navýšenie predajnej

ceny je výlučne viazané na ohlásenie strategickej investície. Pokiaľ súd udáva, že nie je dôvod na
prerušenie konania z dôvodu, že súd si vie aj sám posúdiť vybrané otázky, mal by sa v predmetnej vecidostatočne podrobne zaoberať a dôvodiť v odôvodnení rozhodnutia, čo vôbec neurobil. V nadväznosti
na dikciu § 135 ods. 2 OSP in fine vyplýva, že v prípadoch, ak o takých otázkach vydá príslušný orgán
rozhodnutie, súd z neho bude vychádzať. Ak by teda k rozhodnutiu o podstatnej otázke majúcej vplyv na

rozhodnutie súdu došlo neskôr ako k rozhodnutiu vo veci samej, môže to spôsobovať existenciu dôvodu
na obnovu konania podľa § 228 ods. 1. Preto v takomto prípade je zrejme procesne ekonomickejšie
vyčkať na rozhodnutie príslušného orgánu a konanie prerušiť. V závere uviedol, že súd nezohľadnil
tú skutočnosť, že k predmetnej nehnuteľnosti parc. č. 2965, k. ú. B. už je ako vlastník zapísaná tretia
osoba, a to spoločnosť MH Invest, s. r. o , ktorá kúpnou zmluvou z 26. 04. 2016 nadobudla

nehnuteľnosť od žalobkyne.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenCSP),viazanýodvolacímidôvodmi(§380ods.1CSP)prejednal
odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že súd
prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
4. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa svojou žalobou voči žalovanému domáhala určenia, že
je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území B., obec B., evidovanej
na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Nitra, katastrálnym odborom, ako pozemky
parcela reg. „C“ č. 2965 - orná pôda o výmere 684 m2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že bola zapísaná

ako výlučná vlastníčka predmetných nehnuteľností. V júli 2015 ju v jej dome z vlastnej iniciatívy
navštívila zástupkyňa žalovaného ohľadne výkupu jej pozemku. Následne zástupkyňa žalovaného
prišla spolu s notárom, pričom jej bola predložená kompletne vypracovaná kúpna zmluva, vopred
podpísaná konateľom žalovaného. O chystanej investícii nemala vedomosť, keďže žije v malej obci a
nemá internetové pripojenie. Na základe rozhodnutia Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č.

V 5186/15 bol povolený vklad do katastra nehnuteľností, ktorým bol do katastra nehnuteľností zapísaný
ako nový vlastník žalovaný. Po povolení vkladu do katastra sa dozvedela, že spoločnosť MH INVEST
s. r. o. začala vykupovať viaceré pozemky, vrátane pozemkov za účelom výstavby strategického parku.
Kúpna cena dohodnutá spoločnosťou MH INVEST s. r. o. bola vo výške cca 15 eur/m2. Dňa 21. 08.
2015 z opatrnosti odstúpila od zmluvy, aj keď považuje celú zmluvu za neplatnú. Kúpna cena ponúknutá

MH INVEST s. r. o. za pozemok predstavovala 10.335,24 eura, pričom kúpna cena podľa kúpnej zmluvy
so žalovaným bola iba vo výške 300 eur. Žalovaný tak zneužil jej neskúsenosť a dôverčivosť za účelom
získania neoprávneného finančného prospechu. Poukázala na to, že v zmysle platnej právnej úpravy
sú úžernícke zmluvy absolútne neplatné, pričom o úžernícku zmluvu podľa Občianskeho zákonníka
ide v prípade, keď konajúci z okolností veci vedel alebo musel vedieť, že druhá strana je postihnutá

uvedenými okolnosťami a túto okolnosť využil. Z uvedených dôvodov s poukazom na ustanovenie §
39a Občianskeho zákonníka považovala zmluvu, ktorú uzavrela so žalovaným, za neplatnú. Dňa 30.
10. 2015 podal žalovaný na súde návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP až
do právoplatného skončenia trestného konania ČVS: PPZ-706/NKA-FP-ZA-2015, o ktorom súd prvej
inštancie rozhodol napadnutým uznesením.

5. Podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP účinného do 30. 06. 2016 súd konanie preruší, ak rozhodnutie
závisíodotázky,ktorúniejevtomtokonaníoprávnenýriešiť.Rovnakopostupuje,aktupredrozhodnutím
vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou,
zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi

návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.

6. Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP účinného do 30. 06. 2016, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia,
môže konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre
rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

7. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 162 ods. 1 CSP súd konanie preruší, ak

a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh
na začatie konania,c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

9. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

12. V prejednávanej veci súd prvej inštancie o návrhu žalovaného na prerušenie konania rozhodol
napadnutým uznesením tak, že návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol. Dôvodil tým, že
nie je dôvod na prerušenie konania, nakoľko otázku platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy si vie

súd posúdiť aj sám. Súd vie sám zhodnotiť, za akých okolností bola uzatvorená kúpna zmluva, či bola
zneužitá neskúsenosť, resp. dôverčivosť žalobkyne a či uvedené konanie žalovaného malo vplyv na
určenie, že zmluva je neplatná alebo práve naopak.

13. Z návrhu žalovaného na prerušenie konania vyplýva, že žalovaný žiadal o prerušenie konania na

základe § 109 ods. 2 písm. c) OSP, a to z dôvodu, že konanie, do ktorého skončenia navrhuje konanie
prerušiť, je konaním, v ktorom sa má zistiť, či po objektívnej stránke prišlo k neoprávnenému použitiu
informácie, ktorá nebola verejne prístupná a nebola získaná v rámci zamestnania, povolania, postavenia
alebo funkcie, pričom použitie tejto informácie významne ovplyvnilo správanie žalovaného v obchodnom
styku.

14. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie,
ktorým súd zamietol návrh žalovaného na prerušenie konania z dôvodov uvedených v napadnutom
uznesení, je vecne správne a zákonu zodpovedajúce. Odvolací súd sa v celom rozsahu s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia stotožňuje a len dodáva, že podľa ustanovenia § 164 CSP (pôvodne

ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) OSP) nebol súd povinný návrhu na prerušenie konania vyhovieť,
pretože toto ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená prerušenie konania,
ktoré nie je pre konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka procesných situácií, v ktorých súd
môže konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho
súdu a je upravené len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr

zvážiť možnosť iných vhodných opatrení, pričom rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s
prihliadnutím na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.

15. Ustanovenie § 164 CSP sa musí vykladať a uplatňovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky
(čl. 152 ods. 4). Zo žiadneho ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky nemožno vyvodiť, že prerušením

konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Všeobecný súd sa pri uplatňovaní procesného
postupu podľa ustanovenia § 164 CSP preto musí spravovať aj požiadavkou, ktorá je zakotvená v tomto
článku Ústavy Slovenskej republiky a ktorá ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce
prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej

lehote (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS. 21/2000 z 20. septembra 2000).

16. Prerušenie sporového konania podľa ustanovenia § 164 CSP súdom je odôvodnené v konaniach,
v ktorých je konanie prerušené preto, lebo výsledok iného začatého konania môže relevantne ovplyvniť
výsledok iného konania, toho, v ktorom bolo konanie prerušené. Tento záver sa uplatní najmä v prípade,

ak toto konanie vecne (skutkovo) súvisí s týmto konaním, resp. môže významne ovplyvniť jeho výsledok,
keď je vhodné vyčkať na výsledok tohto ďalšieho konania tak, aby sa súd vlastným predbežným
posúdením otázok, ktoré sa riešia v inom konaní, nedostal do rozporu s právoplatným
rozhodnutím súdu, čo nebol daný prípad, nakoľko predmetom konania pod ČVS: PPZ-706/NKA-FP-ZA-2015 (čo súd zistil z uznesenia Prezídia policajného zboru, národná kriminálna agentúra, národná
jednotka finančnej polície, expozitúra Západ, Nitra zo dňa 22. 09. 2015) je trestné stíhanie za zločin
zneužívania informácií v obchodnom styku podľa § 265 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona

preto, že v presne neustálenom čase roku 2015 sa doposiaľ nestotožnenému pracovníkovi Ministerstva
hospodárstva SR podarilo v rámci svojej pracovnej činnosti získať neverejnú informáciu o tom, že štát
plánuje v kat. úz. obcí C., B. a K. skupovať od pôvodných vlastníkov poľnohospodársku pôdu za účelom
výstavby priemyselného parku na výrobu vozidiel zn. Jaguar v cenových reláciách 15,11 - 17,20 eur/
m2, ktorú následne zo zištných dôvodov postúpil zástupcom spoločnosti Poľnohospodárska Pôda s. r.

o. so sídlom na Žehrianskej 3179/3 v Bratislave, ktorí na základe takto získanej informácie v mesiacoch
apríl až júl 2015 s cieľom obohatiť sa týmto spôsobom, že uvedenú informáciu zataja a deklarujúc,
že skupované pozemky nie sú určené na stavebné účely, ponúknu záujemcom o odpredaj pozemkov
rádovo nižšiu cenu, pričom následne po nadobudnutí vlastníckeho práva takto získanú pôdu odpredajú
štátu za ceny v rozmedzí 15,11 - 17,20 eur/m2, zakúpili na základe podpísaných kúpnych zmlúv od viac
ako 100 majiteľov pozemky nachádzajúce sa v uvedených kat. územiach o celkovej rozlohe viac

ako 208 000 m2 za sumu 0,70 eur/m2, resp. zamenili na základe podpísaných zámenných zmlúv za iné,
menej bonitné pozemky o celkovej rozlohe viac ako 44 000 m2, pričom zatajením uvedenej informácie
pri podpisovaní zmlúv pred predávajúcimi a zamieňajúcimi ovplyvnili ich rozhodovanie vo svoj prospech
a svojim konaním im pôsobili škodu vo výške asi 4 milióny eur. Výsledok trestného konania za zločin
zneužívania informácií v obchodnom styku podľa § 265 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona nie

je takým konaním, ktorého výsledok by mohol ovplyvniť výsledok tohto konania do takej miery, že by
sa súd v tomto konaní mohol pri predbežnom posudzovaní otázok dostať do rozporu s právoplatným
rozhodnutím súdu, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

17. K dôvodom odvolania žalovaného odvolací súd ešte dodáva, že súd prvej inštancie napadnuté
uznesenie stručne, ale v dostatočnom rozsahu odôvodnil, keď uviedol pre posúdenie veci všetky
podstatné skutočnosti. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal to, že pre rozhodnutie súdu má v tomto
prípade význam otázka, ktorá sa rieši v kompetencii iného orgánu, a to v trestnom konaní, k tomu
odvolací súd dodáva, že v ustanovení § 162 ods. 1 písm. a) CSP (pôvodne ustanovenie § 109 ods. 1

písm. b) OSP) je upravená povinnosť prerušenia konania z dôvodu, že rozhodnutie závisí od otázky,
ktorú nie je v tomto konaní oprávnený vyriešiť sám. Ustanovenie § 193 CSP ukladá súdu povinnosť
rešpektovať určité skutočnosti ako prejudiciálne, predbežné, bez možnosti alternatívneho posúdenia
predmetnej otázky zo strany procesného súdu. Inak povedané, súd je viazaný rozhodnutím ústavného
súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s

ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, rozhodnutím
ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv
a slobôd, rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný
správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ich spáchal a rozhodnutím o osobnom
stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. Iné otázky, o ktorých má rozhodnúť iný orgán, môže súd posúdiť

sám, za predpokladu, že o nich nebolo vydané rozhodnutie príslušným orgánom. Návrh na prerušenie
konania v zmysle ustanovenia § 162 ods. 1 písm. a) CSP (§ 109 ods. 1 písm. b) OSP) však žalovaným
nebol podaný a súd pre prerušenie podľa tohto ustanovenia ani nezistil dôvody.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).