Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 18, 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/180/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716205795
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5716205795.4

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu I. Š., Y.. XX. XX. XXXX,
E. C. I. Č.. XXX proti žalovanému PRO CIVITAS s.r.o. so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO:
45 869 464 právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o. so
sídlom v Bratislave, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368 v konaní o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach
zo mzdy a o ochranu práv spotrebiteľa, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanému sa proti žalobcovi náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde 20. 05. 2016 žiadal žalobca určiť, že dohoda o zrážkach zo
mzdy, ktorú ako dlžník uzavrel v zmluve č. 4760010407 zo dňa 17. 08. 2007 so žalovaným, je neplatná

a súčasne požadoval náhradu trov konania.

2. Žalobca uviedol, že s predchodcom žalovaného uzavrel úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym
rámcom pre poskytnutie finančných prostriedkov žalobcovi, šlo o typovú spotrebiteľskú zmluvu o úvere
č. 4760010407 zo dňa 17. 08. 2007. Podľa jeho názoru táto zmluva obsahu neprijateľné zmluvné
podmienky vo forme neprijateľnej rozhodcovskej doložky, sankčných poplatkov, dohody o zrážkach

zo mzdy a pod.. Súčasťou však tejto zmluvy bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej
žalovaný, napriek spornosti, požiadal jeho zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy. Pritom však
neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by žalobcovi ukladalo plniť v prospech žalovaného. Túto
skutočnosť žalobca preukázal listom žalovaného zamestnávateľovi žalobcu zo dňa 06. 05. 2016 a
potvrdením zamestnávateľa zo dňa 17. 05. 2016. S poukazom na znenie § 551 Obč. zák. žalobca
tvrdil, že mimosúdne zrážky zo mzdy umožnil postihovať majetok dlžníka, napriek neexistencii súdneho

rozhodnutia, ktoré by judikovalo výšku dlhu. Moc nad majetkom dlžníka je koncentrovaná takto v rukách
veriteľa. Takýto inštitút je podľa jeho názoru v kontraverzii s právom Európskej únie. Poukázal na
nemecký právny poriadok, ktorého znenie neumožňuje pohľadávku spotrebiteľa na mzdu alebo plat
postúpiť ani na uspokojenie, ani na zabezpečenie jeho nesplatenej pohľadávky. Uviedol, že v čase,
keď spornú úverovú zmluvu obsahujúcu aj dohodu o zrážkach zo mzdy uzatváral, nemal predstavu o
tom, ktoré podmienky sú alebo nie sú neprijateľné a nemal vedomosť ani o svojich spotrebiteľských

právach. Súčasne žiadal, aby predbežným opatrením bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa
použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 17. 08. 2007, na základe v žalobe uvedenej zmluvy a to
do právoplatného skončenia vo veci samej.

3. Na dôkaz svojich tvrdení predložil list žalovaného adresovaný zamestnávateľovi žalobcu obchodnej
spoločnosti TURIEC - AGRO s.r.o. so sídlom v Turčianskom Ďure zo dňa 06. 05. 2016, ktorým žalovaný

predložil dohodu o zrážkach zo mzdy uzavretú so žalobcom, platiteľom mzdy žalobcu, zmluvu o úvere,
ktorú žalobca uzavrel s poštovou bankou a potvrdenie obchodnej spoločnosti TURIEC - AGRO s.r.o.v Turčianskom Ďure zo dňa 17. 05. 2016, z ktorého vyplynulo, že zo mzdy žalobcu bola už vykonaná
zrážka zo mzdy za mesiac apríl 2016 vo výške 200 € v prospech účtu žalovaného.

4. O návrhu žalobcu na vydanie predbežného opatrenia súd rozhodol uznesením sp. zn. 10C/180/2016
zo dňa 02. 06. 2016, ktorým návrhu žalobcu vyhovel. Toto uznesenie bolo potom potvrdené uznesením
Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 6Co/261/2016, v dôsledku čoho nadobudlo právoplatnosť.

5. Žalovaný sa k žalobe prvýkrát vyjadril podaním zo dňa 11. 07. 2016, ktorým súčasne podal odvolanie

voči uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia. V tomto vyjadrení žalovaný okrem iného poukázal
na skutočnosť, že vzhľadom na vznik právneho vzťahu na základe úverovej zmluvy z roku 2007 je
nutné právny vzťah medzi žalobcom a veriteľom vzniknutý z tejto úverovej zmluvy posudzovať podľa
príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (ust. § 52 ods. 2 Obč. zák. nie je možné aplikovať na
vzťahy, ktoré vznikli pred 01. 05. 2014 podľa názoru žalobcu).

6. Žalovaný vzniesol námietku nedostatku právomocí súdu tento spor prejednať s poukazom na
rozhodcovskú doložku uvedenú v článku 10 bod 2.2 a v článku 10 bod 2.3 všeobecných obchodných
podmienok banky, ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Naviac tvrdil nedostatok procesnej
podmienky a to pasívnej vecnej legitimácie s odôvodnením, že s pôvodným veriteľom tvorí nerozlučné
procesné spoločenstvo a naviac namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu, ktorý vyžaduje

ust. § 137 písm. c/ C. s. p.. Podľa neho nedostatok naliehavého právneho záujmu spočíva v tom,
že ak by aj súd žalobcovi vyhovel a určil neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, nemala by táto
skutočnosť žiaden vplyv na platnosť hlavného úverového zmluvného vzťahu, ktorý dohoda o zrážkach
zo mzdy zabezpečuje. Správne žalobcovi vytkol, že žalobca nekonkretizoval, ktoré zmluvné podmienky
považuje za neprijateľné. K samotnej dohode o zrážkach zo mzdy uviedol, že nie je nekalou zmluvnou

podmienkou, nakoľko ide o zabezpečovací inštitút uzatvorení v súlade s ustanoveniami Občianskeho
zákonníka, ide teda o uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu. Účelom zabezpečovacieho
inštitútu akým je dohoda o zrážkach zo mzdy, uspokojenie pohľadávky aj mimosúdneho konania a je
úplneabsurdnéavrozporesozákladnýmiprincípmiobčianskehoprávazdôvodňovaťneplatnosťdohody
ozrážkachzomzdyprávejejúčelom,ktorýmjemimosúdneuspokojeniepohľadávky.Dohodaozrážkach

zo mzdy nie je zmluvnou podmienkou ale je dvojstranným právnym vzťahom, ktorý zabezpečuje hlavný
záväzok. Na dôkaz svojich tvrdení žalovaný do spisu pripojil všeobecné obchodné podmienky Poštovej
banky, ktoré boli súčasťou úverovej zmluvy.

7. Žalobca reagoval na vyjadrenie žalovaného podaním zo dňa 18. 08. 2016 došlým na súd 24. 08.

2016 kde uviedol, že jeho naliehavý právny záujem sa viaže k riešeniu otázky, či navrhovaným petitom
môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva alebo právnej neistoty. Samotný žalovaný začal realizáciu
zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza alebo môže dochádzať bez právneho dôvodu k zásahu do
majetkovej sféry žalobcu a žalovaný sa môže na úkor žalobcu bezdôvodne obohacovať. Žalobca naopak
poukázalnaspotrebiteľskýcharakter,ktorývznikolmedzinímažalovaným,resp.právnympredchodcom

žalovaného.

8. Na vyjadrenie žalobcu žalovaný opäť reagoval podaním urobeným prostredníctvom jeho právnej
zástupkyne zo dňa 14. 10. 2016, ktoré na súd došlo 24. 10. 2016 a uviedol, že žalobca nemôže mať
naliehavý právny záujem na určení toho, čoho sa proti žalovanému domáha, keďže žalovaný disponuje

voči žalobcovi exekučným titulom, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadení pri Rozhodcovská,
arbitrážna a mediačná a.s. so sídlom v Bratislave, ktorý vydal dňa 15. 04. 2011 rozhodcovský rozsudok
sp. zn. IDB0310099, právoplatný 22. 06. 2011 a vykonateľný 26. 06. 2011, ktorým bol žalobca (v
právnom postavení žalovaného pred rozhodcovským súdom) zaviazaný zaplatil žalovanému (v právnom
postavení žalobcu pred rozhodcovským súdom) istinu vo výške 2 900,06 € spolu so zmluvnými úrokmi

a úrokmi z omeškania. Platnosť rozhodcovskej doložky nebola žalobcom ani v rozhodcovskom konaní
spochybnená ani namietnutá.

9. K námietke nedostatku právomoci všeobecného, v tomto prípade okresného súdu, na prejednanie
daného sporu sa vyjadril odvolací Krajský súd v Žiline vo vyššie uvádzanom uznesení sp. zn.

6Co/261/2016.

10. Krajský súd uviedol, že z viacerých súdnych sporov musí byť žalovanému a jeho zástupcovi
zrejmé, ako pristupuje Krajský súd v Žiline (a tiež aj ostatné súdy Slovenskej republiky) k hodnoteniuplatnosti, resp. neplatnosti rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného a
spotrebiteľom. Napríklad z uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn, 6CoE/28/2016 zo dňa 30.09.2016
vyplýva, že rozhodcovská zmluva formulovaná v zmluve obsahujúca náležitosti rovnaké ako v množstve

ďalších prípadov, ktoré sú odvolaciemu súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti, nijako nespĺňa kritéria
individuálnosti, či jednotlivého prístupu s ohľadom na potreby konkrétneho spotrebiteľa. Je zjavné, že
ide o formulárovú zmluvu opakovane uzatváranú so spotrebiteľmi, s vopred určenými podmienkami,
ktorá jednoznačne podlieha skúmaniu existencie neprijateľných zmluvných podmienok v zmysle § 53
Občianskeho zákonníka.

11. Pokiaľ ide o posúdenie samotného obsahu rozhodcovskej zmluvy z hľadiska jej prijateľnosti v
spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu, aj krajský súd považoval za rozhodujúci fakt, že táto dohoda bola
uzavretá s iniciatívy veriteľa, v jeho záujme a v snahe zabezpečiť svoj vlastný prospech. Princíp arbitráže
založený na rovnocennosti dvoch právnych subjektov fungujúci v podnikateľských vzťahoch, ktorého
cieľom je dosiahnuť rýchle a efektívne vyriešenie sporu, v danom prípade nebol naplnený.

12. Krajský súd navyše dopĺňa, že pri uzavretí rozhodcovskej zmluvy nebola dodržaná jej písomná
forma (je obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach; stručný údaj v zmluve o rozhodcovskej
doložke bez určenia rozhodcovského súdu nebol postačujúci pre konštatovanie splnenia písomnej formy
doložky), ktorá skutočnosť, je aktuálne v rámci judikatúry Najvyššieho súdu SR posudzovaná ako vada

v zmysle § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 2 Cdo 245/2010).

13. V tejto súvislosti sa žiada tiež poukázať na znenie ustanovenia § 93b ods. 1 a 2 zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom do 31.03.2010, podľa ktorého banky a pobočky zahraničných
bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy

o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom
konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal
možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka
a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné
preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie

ich vzájomných sporov z obchodov. Návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky
zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa
nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy
predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku
1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.

Z obsahu uvedeného ustanovenia je zjavné, že dojednanie rozhodcovskej doložky malo byť v zmysle
zákona výsledkom individuálneho rokovania, a nie produktom nanútenia vo forme zakomponovania
rozhodcovskej doložky do neprehľadných ustanovení všeobecných obchodných podmienok“.

14. Vychádzajúc z obsahu zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobcom,

je zrejmé, že ide o obdobný prípad, ako v citovanom rozhodnutí. Rozhodcovská doložka bola
zakomponovaná len do všeobecných obchodných podmienok, ktorú skutočnosť nemohol súd
akceptovať ako náležitú formu uzavretiu daného zmluvného typu.

15. K námietke res iudicatae (veci rozhodnutej) krajský súd len stručne poukazuje na fakt, že uvedená

skutočnosť nebola nijako preukázaná, pretože rozsudok, ktorý by mal znamenať procesnú prekážku
aktuálneho konania, nebol žalovaným v konaní predložený.

16. Obdobne sa krajský súd postupne vyporiadal so všetkými odvolacími námietkami žalovaného a
nakoniec uviedol, že predmetom konania je individuálny zmluvný vzťah, v ktorom figuruje žalobca ako

dlžník a žalovaný ako veriteľ, pričom veriteľ vstúpil do daného vzťahu ako singulárny právny nástupca
a nadobudol všetky veriteľské oprávnenia vyplývajúce tak z hmotného ako aj z procesného práva. Jeho
právny predchodca nemá voči žalobcovi žiadne práva ani povinnosti, a ani obsah ust. § 53a Obč. zák.
nemohol na uvedenom závere nič zmeniť. Postup proti právnemu predchodcovi žalovanému by mohlo
byť predmetom osobitného súdneho konania, prípadne aj predmetom konania o abstraktnej kontrole v

spotrebiteľských veciach. V žiadnom prípade však v súdenej veci neexistuje hmotnoprávna skutočnosť,
ktorá by mala viesť k nevyhnutnosti zapojenia právneho predchodcu žalovaného ako nerozlučného
spoločníka do aktuálneho konania.17. Následne súd vo veci nariadil niekoľko pojednávaní, ktorých sa žalobca nezúčastňoval, napriek
tomu, že bol na ne riadne a včas predvolaný. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu na
pojednávaní dňa 09. 02. 2017 predložil listinné dôkazy, ktorými bolo oznámenie o postúpení pohľadávky,

výzva na úhradu dlžnej sumy zo dňa 12. 10. 2016, ktoré boli urobené vo vzťahu k žalobcovi a
predložil zmluvu o postúpení pohľadávok medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 36 432 105 zo dňa 15. 12. 2014 a
ďalšiu zmluvu medzi obchodnou spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. so sídlom v Bratislave
a BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom v Bratislave zo dňa 15. 12. 2014. Žalovaný tvrdil, že na

základe týchto zmlúv o postúpení pohľadávok sa novým veriteľom vo vzťahu k žalobcovi stala obchodná
spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom v Bratislave, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692.
Na dôkaz tejto skutočnosti pripojil aj prílohu č. 1, v ktorej bola uvedená pohľadávka vo vzťahu k
žalobcovi a oznámenie o postúpení pohľadávky, z ktorého vyplynulo, že právny zástupca obchodnej
spoločnosti BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.
12. 2014 postúpil pohľadávku voči žalobcovi na obchodnú spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s.

ako postupníka a vyzval žalobcu na zaplatenie záväzku, ktorý ku 12. 10. 2016 predstavoval 8 966,26 €.

18. Žalovaný potom do spisu pripájal opakované vyjadrenia k žalobe, ktorými namietal tie isté
skutočnosti, aké už namietal v odvolaní voči uzneseniu súdu o vydaní predbežného opatrenia,
poukazoval na nedostatok vecnej legitimácie v spore vzhľadom na postúpenie pohľadávky na iný

subjekt, naviac predložil list Poštovej banky zo dňa 27. 11. 2008 adresovaný zamestnávateľovi žalobcu,
z ktorého vyplynulo, že už Poštová banka ako pôvodný veriteľ a pôvodný zmluvný partner žalobcu
požiadala v roku 2008 o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola obsiahnutá v úverovej zmluve
zamestnávateľa žalobcu.

19. Žalobca po tom, čo ho súd oboznámil so skutočnosťou, že došlo k postúpeniu práv a povinností
z úverovej zmluvy na iný subjekt, než je žalovaný, reagoval podaním zo dňa 01. 03. 2017, na súd
došlým 06. 03. 2017, z ktorého vyplynulo, že na žalobe vo vzťahu k žalovanému zotrváva. Vyjadril
sa k námietkam nedostatku právomocí súdu tento spor prejednávať, ktoré považoval za irelevantné
vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rovnako rozhodcovský rozsudok vydaný na základe

tejto rozhodcovskej doložky považoval za nulitný právny akt, a pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie uviedol, že vo veci už bolo vydané predbežné opatrenie a je
to práve žalovaný, ktorý predložil dohodu o zrážkach zo mzdy platiteľovi mzdy žalobcu s výzvou na
vykonávanie zrážok zo mzdy za účelom začatia vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu. Preto je žalovaný
účastníkom konania, lebo on sa domáha výkonu zrážok.

20. Poukázal na skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola súčasťou zmluvy o úvere, ktorá bola
typickou formulárovou zmluvou a zotrval na svojom tvrdení, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zmluvnou
podmienkou, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, na svojej
žalobe voči žalovanému zotrval.

21. Súd vo veci vykonal pojednávanie aj 18. 05. 2017, na ktorom prečítal všetky listiny stranami pripojené
do súdneho spis a takto vykonaným dokazovaním mal preukázaný tento skutkový stav veci:

22. Žalobca v pozícii dlžníka dňa 17. 08. 2007 uzavrel s Poštou bankou v pozícii veriteľa úverovú zmluvu

čísla uvedeného v žalobe, ktorou mu bol poskytnutý úver vo výške 100 000 Sk, ktorý mal splácať v
pravidelných 60-tich mesačných splátkach vo výške 2 695 Sk vždy k 17-temu dňu v mesiaci, pričom
prvá splátkach bola zročná 17. 09. 2007. Súčasťou formulárovej úverovej zmluvy bola v článku 2 ods.
3 aj dohoda o zrážkach zo mzdy, z ktorej vyplynulo, že podpisom tejto zmluvy zmluvné strany zároveň
uzatvárajú dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 Obč. zák., ktorá je zabezpečením pohľadávky

Poštovej banky vzniknutej z úverovej zmluvy. Klient, čiže žalobca udeľuje Poštovej banke výslovný
súhlas na predloženie dohody platiteľovi mzdy klienta. Táto dohoda sa vzťahuje i na budúceho platiteľa
mzdy, ako aj na iné príjmy klienta z korešpondencie, ktorú predložil žalovaný, bolo potom nesporne
preukázané, že už v roku 2008 Poštová banka spornú dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú obsahovala
lícna časť úverovej zmluvy, predložila zamestnávateľovi žalobcu. Následne ale pohľadávka Poštovej

banky bola postúpená na žalovaného, ktorý bol označený v žalobe a ten túto dohodu predložil platiteľovi
mzdy žalobcu dňa 06. 05. 2016. Je teda zrejmé, že žalovaný tak urobil približne 2 roky po tom, čo v
roku 2014 najprv dohodou z 15. 12. 2014 postúpil pohľadávku proti žalobcovi vyplývajúcu z úverovej
zmluvy, ktorej číslo je uvedené v žalobe, vtedy vo výške 7 696,66 €, na obchodnú spoločnosť BENCONTINVESTMENTS, s.r.o. so sídlom v Bratislave, IČO: 36 432 105 a potom, čo následne táto obchodná
spoločnosť ako postupca postúpila pohľadávku voči žalobcovi na obchodnú spoločnosť BENCONT
COLLECTION, a.s. so sídlom v Bratislave, IČO: 47 967 692.

23. Na základe článku IV dohody medzi žalovaným a obchodnou spoločnosťou BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o. so sídlom v Bratislave však žalovaný postúpenú pohľadávku vymáha vo svojom
mene na účet postupníka podľa ust. § 530 Obč. zák..

24. Z ustanovenia článku IV zmluvy o postúpení pohľadávok medzi obchodnou spoločnosťou BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o. so sídlom v Bratislave a BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom v Bratislave
vyplynulo, že postupca s postupníkom sa dohodli, že vymáhať postúpené pohľadávky bude postupca
sám vo svojom mene na účet postupníka s tým, že postupník vyslovene súhlasí, aby postupca vymáhal
vybrané postúpené pohľadávky prostredníctvom spoločnosti PRO CIVITAS s.r.o. so sídlom v Bratislave.
Preto sa postúpenie pohľadávok dlžníkom, ani tretím osobám neoznamuje ani nepreukazuje, kým sa

nedohodnú zmluvné strany inak.

25. Tieto dohody v zmluvách o postúpení pohľadávok mali zrejme za následok, že práve žalovaný
predložil v roku 2016 dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú obsahovala lícna strana pôvodnej formulárovej
zmluvy o úvere medzi Poštovou bankou a žalobcom, platiteľovi mzdy žalobcu.

26. Zistiac tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že žalobca žalobcu dôvodná nie je a to pre
nedostatok naliehavého právneho záujmu.

27. Aj keď žalobca svoju určovaciu žalobu podal za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, súd

rozhodoval v čase, keď platilo ust. § 137 C. s. p., teda novej procesnej normy upravujúcej konanie pred
súdmi.

28. Podľa § 137 písm. c/ C. s. p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné

preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

29. Podľa presvedčenia súdu, pokiaľ sa žalobca domáhal určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy, ktorá bola obsahovo súčasťou zmluvy o úvere, nežiadal nič iné než určenie tej skutočnosti, že z
tejto dohody pre jej účastníkov, resp. právnych nástupcov účastníkov, v tomto prípade pre žalovaného

vo vzťahu k žalobcovi, neplynú žiadne práva a ani povinnosti, teda, že žalovaný ako právny nástupca
Poštovej banky nemá práva, ktoré boli pre Poštovú banku zakotvené v spornej dohode. Ako však bolo
preukázané v roku 2016 žalovaný nepredkladal platiteľovi mzdy žalobcu dohodu ako osoba, ktorá je
hmotnoprávnym nositeľom práv a povinností zo spornej dohody o zrážkach zo mzdy žalobcu, ale ako
osoba, o ktorej sa dve iné obchodné spoločnosti, a to obchodná spoločnosť BENCONT INVESTMENTS,

s.r.o. so sídlom v Bratislave a BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom v Bratislave dohodli, že bude
zastupovať postupcu pri vymáhaní postúpených pohľadávok s tým, že postupca obchodná spoločnosť
BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. má právo vo svojom mene a na účet postupníka vymáhať pohľadávky
podľa ust. § 530 Obč. zák..

30. Teda súd rozhodoval v čase, keď už žalovaný označený v žalobe bol len zástupcom postupcu, ktorý
pre postupníka obchodnú spoločnosť, ktorá sa stala nositeľom práv a povinností zo spornej úverovej
zmluvy a aj dohody o zrážkach zo mzdy, tieto práva vymáhala.

31. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení či tu právo je alebo nie je, vtedy ak je tvrdené právo

neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo
ohrozenie odstrániť. Nemá však naliehavý právny záujem na určení či tu právo je alebo nie je ak už k
porušeniu práva došlo. Ochranu už porušeného práva môže dosiahnuť žalobca žalobou na plnenie.

32. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby totiž vychádza z toho, že žalobca má naliehavý

právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva zatiaľ nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo je
ohrozené. V tomto prípade žalobca žiadal vo vzťahu k žalovanému určiť skutočnosť, že pre žalovaného
ako právneho nástupcu poštovej banky neplatia práva, ktoré vyplývali z dohody o zrážkach zo mzdy,
napr.právonapredĺženiedohodyplatiteľovimzdyžalobcutak,akobolozakotvenévovyššieuvádzanýchustanoveniach úverovej zmluvy. Urobil tak v čase, keď už predtým pôvodný veriteľ - Poštová banka -
túto dohodu jeho zamestnávateľovi predložil.

33. Vzhľadom na skutočnosť, že pohľadávky z tejto úverovej zmluvy žalovaný postúpil na ďalšiu
obchodnú spoločnosť, a táto na obchodnú spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom v
Bratislave,žalovanýniejeužnositeľomhmotnoprávnychprávapovinnostízdohodyozrážkachzomzdy
ako prvý právny nástupca Poštovej banky. Oprávnenie žalovaného predložiť túto dohodu o zrážkach
zo mzdy nevyplynulo z tej skutočnosti, že by v roku 2016, keď tak urobil bol nositeľom tých práv a

povinností, ktoré boli v dohode zakotvené, ale z dohody medzi jeho právnymi nástupcami, konkrétne zo
zmluvy o postúpení pohľadávok medzi obchodnou spoločnosťou BENCONT INVESTMENTS, s.r.o. so
sídlom v Bratislave a BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom v Bratislave. Právna neistota žalobcu, či
jeho veriteľ z pôvodnej zmluvy o úvere má právo na základe dojednania o zrážkach zo mzdy obsiahnuté
v úverovej zmluve, predložiť takúto dohodu jeho zamestnávateľovi, takto odstránená vo vzťahu k
žalovanému nemôže byť, nakoľko toto hmotné právo zmluvami o postúpení pohľadávok prešlo na iný

subjekt, ktorý je nositeľom týchto práv, je to iný subjekt od žalovaného, a žalovaný ho pri vymáhaní práv
tejto tretej osoby len zastupuje.

34. Za takýchto okolností podľa presvedčenia súdu mohol žalobca vo vzťahu k žalovanému žiadať, aby
sazdržalpoužitiatejtodohodyvovzťahukjehozamestnávateľovi,avšaknemalnaliehavýprávnyzáujem

na určení, že táto dohoda je neplatná. Takýto naliehavý právny záujem by žalobca mal len vo vzťahu k
tej osobe, ktorá sa stala jeho zmluvným partnerom z dohody, teda vo vzťahu k obchodnej spoločnosti
BENCONT COLLECTION, a.s. so sídlom v Bratislave. Táto obchodná spoločnosť by totiž mohla sama
predložiť dohodu o zrážkach zo mzdy obsiahnutú v úverovej zmluve platiteľovi mzdy žalobcu a teda
neistota žalobcu, či tak jeho veriteľ z úverovej zmluvy, ktorá obsahovala aj dohodu o zrážkach zo mzdy,

urobiť môže alebo nemôže, by nebola definitívne odstránená.

35. Súd preto žalobu žalobcu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení toho, čoho
sa domáhal voči žalovanému, (ktorý nebol hmotnoprávnym nositeľom práv a povinností z dohody o
zrážkach zo mzdy) zamietol.

36. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 257 C. s. p., podľa ktorého výnimočne súd neprizná
náhradu trov konania, ak zistil dôvody hodné osobitného zreteľa.

37.Vtomtoprípadebolžalobcavkonaníneúspešný,avšaksúdkonštatuje,ževčasekeďžalobcažalobu

podával, približne až do februára 2017, keď konkrétne 09. 02. 2017 právny zástupca žalovanej strany
oznámil súdu skutočnosť, že pohľadávka proti žalobcovi bola postúpená na iné subjekty a pripojil do
spisu listiny žurnalizované na č. l. 77-82 sa žalobca aj súd mohli dozvedieť o tej skutočnosti, že žalovaný
postúpil pohľadávku vyplývajúcu z úverovej zmluvy vo vzťahu k žalobcovi a aj práva a povinnosti v
úverovej zmluve obsiahnutej dohody o zrážkach zo mzdy na ďalší subjekt. Pritom to bol práve žalovaný,

ktorý 1,5 roka po postúpení pohľadávky predložil platiteľovi mzdy žalobcu list zo 06. 05. 2016, kde
platiteľovi mzdy oznámil, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok vstúpil do všetkých práv
pôvodného veriteľa, teda Poštovej banky. Z tohto listu žalovaného vôbec nevyplýva, že by pohľadávka
vo vzťahu k žalobcovi bola postúpená na iný subjekt, hoci to vyplynulo až zo zmluvy o postúpení
pohľadávok, ktoré boli do spisu pripojené na pojednávaní dňa 09. 02. 2017. Podľa presvedčenia súdu sa

tak žalovaná strana správa vo vzťahu k žalobcovi aj k súdu nekorektne, keď takúto zásadnú skutočnosť,
podľa presvedčenia súdu veľmi dôležitú pre rozhodovanie o nároku žalobcu, oznámila až takmer 10
mesiacov po tom, čo konanie na súde začalo a vôbec nie vo svojich prvých vyjadreniach k žalobe. Na
tieto okolnosti súd prihliadol ako na závažné a žalovanej strane vo vzťahu k žalobcovi preto náhradu
trov konania nepriznal, aj keď inak žalovaná strana bola v konaní úspešná a mala by právo na náhradu

trov konania podľa ust. § 255 ods. 1 C. s. p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.