Rozsudok Judgement was issued on Friday, December 5, 2008

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 32C/110/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1518200865
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2008

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Vallová
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2008:1518200865.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, v konaní pred sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, v právnej veci navrhovateľa:
G. C., s.r.o., so sídlom M. X,. B., IČO XX. XXX. XXX. proti odporcovi: E. Z., S. X,. XXX. XX. B., zast.
advokátom: J.. T. P., so sídlom N.. S. č. XX, B., o zaplatenie 153.846,- EUR, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

II. Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi na náhrade trov konania sumu 300.719,90
Sk na účet jeho právneho zástupcu J.. T. P. č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX. vedený v Č., B., do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.06.2002 sa pôvodný navrhovateľ spoločnosť M. G., s.r.o,
so sídlom M. X,. B. domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumu 153.846,- EUR. Návrh
bol odôvodnený tým, že navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 30.06.1999 v zmysle ustanovenia § 51
Občianskeho zákonníka zmluvu o odplatnom prevode všetkých práv vyplývajúcich z reštitučného nároku

na vydanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území B. P., špecifikovaných v bode I
tejto zmluvy s tým, že reštitučný nárok odporcu v tomto konaní a účastníka zmluvy o prevode práva
bol vedený na Okresnom úrade Bratislava 5, odbor PPLH. Následne navrhovateľ v súlade s platnými
právnymi predpismi oznámil príslušnému orgánu uzavretie tejto zmluvy a na jej základe žiadal o vydanie
potvrdenia o vzdaní sa reštitučného nároku na vydanie nehnuteľností označených v zmluve, ktorú
skutočnosť tento orgán svojim prípisom zo dňa 06.07.1999 pod č. 285/99 potvrdil. Z predmetu citovanej

zmluvy je zrejmé, že sa zmluvné strany dohodli na odplate za takto prevedené práva vo výške 1 milión
FRF, t.j. pri prepočte kurzom ku dňu zavedenia spoločnej európskej meny 153.846,- EUR, ktorá odplata
bola odporcovi riadne vyplatená. Navrhovateľ vychádzal z vyhlásenia odporcu a z ním doložených
dostupných potvrdení, že je oprávnenou osobou podľa zák. č. 229/1991 Zb., ktorá skutočnosť bola
potvrdená aj Okresným úradom Bratislava 5, odbor PPLH svojim potvrdením zo dňa 06.07.1999. Avšak
až následne navrhovateľ zistil, že takýto skutkový stav neexistoval vo vzťahu k parceliam 4942 a 5053,
čo vyplynulo zo zápisnice z katastrálneho konania spísanej na katastrálnom úrade v Bratislave, správa

katastraBratislavaVdňa19.03.2002,predmetomktoréhoboliprevodyvlastníctvaparcielaktorýmpodľa
identifikácie parciel prechádzali pozemnoknižné parcely 4942 a 5053 pre kat. úz. P. na iných vlastníkov,
ako aj oboznámenie dedičov s vlastníckymi a užívacími vzťahmi týkajúcimi sa týchto parciel, pričom
jedným z účastníkov tohto konania je aj odporca, ktorý v čl. II bod 1 prehlásil, že na prevádzaných
právach neviaznu žiadne právne vady. Navrhovateľ mal za to, že predmet zmluvy o prevode práv zo
dňa 30.06.1999 za ktorý prevzal odporca i odplatu bol spochybnený zahájeným katastrálnym konaním a

to predovšetkým spochybnením splnenia zákonných podmienok odporcu v zmysle zákona č. 229/1991
Zb., tým pádom jeho zmluvná voľnosť ako aj oprávnenosť uzavrieť zmluvu, ktorá bola základom pre
podanie návrhu, v dôsledku neujasnenosti oprávnenia odporcu vzdať sa reštitučného nároku ku všetkýmparceliam, vrátane parciel č. 4942 a 5053. Vzhľadom k uvedenému sa navrhovateľ domáhal vrátenia
zmluvnej odplaty.

Odporca s návrhom nesúhlasil, pričom vo svojom vyjadrení uviedol, že právny vzťah uvádzaný v návrhu
nebol nikdy spochybňovaný. Zmluvu právne naformuloval navrhovateľ, ktorá formulácia sa však ukázala
ako nie celkom výstižná. Poukázal na to, že je ju však potrebné hodnotiť podľa obsahu a vôle prejavenej
účastníkmi,pričomichvôľoubolodocieliť,abysaodporcazaodplatuvzdalpostaveniaoprávnenejosoby
v reštitučnom konaní, čo sa i udialo a účel zmluvy sa naplnil. Vlastníctvo navrhovateľa k nadobudnutým

nehnuteľnostiam nikto relevantne nespochybňoval a preto jeho záujem na podanej žalobe považoval
za špekulatívny.

Ďalej odporca uviedol, že v zmysle Zákona č. 229/91 Zb. si v zákonnej lehote a zákonným spôsobom
uplatnil v r. 1992 reštitučný nárok. Navrhovateľ mal záujem o kúpu niektorých nehnuteľností, ktoré pod
tento nárok spadali. Na listoch vlastníctva v katastri nehnuteľností figuroval ako vlastník P. D. v R..

Navrhovateľ sa dohodol s týmto subjektom na kúpe predmetných pozemkov, ktoré boli vedená ako
poľnohospodárska pôda. Navrhovateľ mal s pozemkami stavebné úmysly a preto sa musel obrátiť na
pozemkový odbor Okresného úradu Bratislava V ohľadne vyňatia pozemkov z poľnohospodárskeho
pôdneho fondu. Pri tomto kontakte sa dozvedel o reštitučnom nároku odporcu. V zmysle § 5 ods. 3
zák. č. 229/31 Zb. však nemohol uvedené nehnuteľnosti nadobudnúť platne, o čom mal navrhovateľ

vedomosť. Z týchto dôvodov kontaktoval odporcu a navrhol mu odplatu za to, že sa vzdá reštitučného
nároku vo vzťahu k parceliam, ktoré zamýšľal kúpiť. Odporca bol ako reštituent disponentom jeho
žiadosti o vydanie a tak ako ju podal mal ju práva vziať i späť a netrvať na uplatnenom nároku. Keďže
lehota na podanie reštitučnej žiadosti bola prekluzívna, po späťvzatí žiadosti jeho nárok zanikol. V tomto
zmysle sa i dohodol s navrhovateľom a svoje dispozičné právo so žiadosťou previedol na navrhovateľa.

Takto spoločne požiadali príslušný orgán o zastavenie reštitučného konania v časti týkajúcej sa týchto
pozemkov, o ktoré mal navrhovateľ záujem. Týmto bol podľa jeho názoru naplnený zmysel uzavretej
zmluvy,ktorýmboloodstrániťzákonnúprekážkuprevodunehnuteľností,naktorébolvznesenýreštitučný
nárok. Túto zmluvu považoval za platnú, uzavretú v súlade s ustanoveniami § 39 a 51 Občianskeho
zákonníka. Mal za to, že navrhovateľ zjavne nechcel čakať na výsledok reštitučného konania, po ktorom

by v prípade úspešnej reštitúcie kupoval od odporcu a v prípade neúspešnej od povinnej osoby. Keďže
navrhovateľ mal záujem kupovať nehnuteľnosti v danom čase rozhodol sa, že za prekážku reštitúcie
zaplatí. Poukázal tiež na to, že jeho postavenie reštituenta potvrdil aj pozemkový úrad, ktorý s ním roky
konal ako s oprávnenou osobou, ako aj samotným rozhodnutím o zastavení časti reštitučného konania a
preto je navrhovateľovo spochybňovanie tejto skutočnosti bezvýznamné. Ďalej zdôraznil, že prevádzal

práva reštituenta a nie práva vlastníka. Právne postavenie oprávnenej osoby jednoznačne mal a a
práva s ním spojené nemali právne vady, tak ako bolo deklarované v čl. II ods. 1 zmluvy. Čo sa týka
dedičského nároku dedičov, na ktorý poukazoval navrhovateľ odporca uviedol, že dedičský titul kataster,
ktorému bol oznámený doposiaľ neuznal a dedičov nezapísal ako vlastníkov a to po uplynutí viac ako 10
rokov. Takýto stav bol stavom právnej neistoty i pre odporcu a preto si uplatil nárok na nehnuteľnosti po

svojich predkoch aj reštitučným spôsobom. Išlo teda o súbeh právnych titulov, pričom poukázal na to, že
právoplatne nebolo doposiaľ rozhodnuté, ktorý z titulov vlastníctva platí. Vrátenie dohodnutej odplaty by
považoval za nespravodlivé a nemorálne i z dôvodu, že v dôsledku uzavretej zmluvy prekludoval jeho
reštitučný nárok a už nemožno reparovať zastavenie reštitučného konania ohľadom parciel, ktoré získal
navrhovateľ. Preto návrh ako nedôvodný žiadal v plnom rozsahu zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, svedka M. M. K., oboznámením sa s účastníkmi
predloženými dôkazmi ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a zistil nasledujúci
skutkový stav veci:

Dňa 30.06.1999 uzavreli odporca ako prevodca a spoločnosť M. G., s.r.o. ako nadobúdateľ zmluvu
podľa § 51 Občianskeho zákonníka označenú ako Zmluva o prevode práv, na základe ktorej prevodca
ako oprávnená osoba podľa zákona č. 229/1991 zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a
inému poľnohospodárskemu majetku odplatne previedol na nadobúdateľa všetky práva vyplývajúce
mu z uplatneného reštitučného nároku uplatneného dňa 31.12.1992 na vydanie nehnuteľností

nachádzajúcich sa v k.ú. B. P. a to PK parciel č. 5034, 4942, 5053, 5054/1, 5054/2 za dohodnutú odplatu
vo výške 1 milión FRF. V čl. II uvedenej zmluvy prevodca vyhlásil, že na prevádzaných právach neviaznu
žiadne právne vady.Z potvrdenia Okresného úradu Bratislava V, odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného
hospodárstva zo dňa 06.07.1999 vyplýva, že oprávnená osoba E. Z. sa vzdal reštitučného nároku na
vydaniePKparcielč.5034,4942,5053,5054/1,5054/2včasti,kdetietosúsúčasťnouKNparciel3091/4,

3095/3, 3095/1, 3095/20 v prospech M. G., s.r.o. IČO XXXXXXXX.

Kúpnymi zmluvami uzavretými medzi spoločnosťou M. G., s.r.o. na strane kupujúceho a P. D. D., B. ako
predávajúcim dňa 21.12.1998 a 01.06.1999 v znení ich dodatkov previedol predávajúci na kupujúceho
nehnuteľnosti zapísané na LV č. 2825, k.ú. P. parc. č. 3091/4, 3095/1 a 3095/20.

SvedokM..M.K.vosvojejvýpovediuviedol,žev90.rokochzastupovalnazákladeplnejmocispoločnosť
M. G., s.r.o., ktorá zastupovala zahraničného investora so záujmom realizovať výstavbu na území P..
Za účelom možnosti začatia prác súvisiacich s vydaním územného a stavebného povolenia bolo ich
zámerom vyporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom, na ktorých mala byť stavba realizovaná. Ich
zámerombolojednoznačnedostaťsakpozemkom,vlastníckeprávokuktorýmbolovtomčasezapísane

na P. D. v R., od ktorého tieto pozemky odkúpili. Neskôr však vyšlo najavo, že na viacerých pozemkoch
je zapísané dvojité vlastníctvo. Odporca o sebe tvrdil, že je oprávnenou osobou -reštituentom. Účelom
zmluvy, ktorú s ním uzavreli bolo jednoznačne usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom v záujme
odstráneniaprávnejneistoty,kuktorejmohlodôjsťneskôr.Uplatnenýreštitučnýnárokbránilichďalšiemu
postupu. Neskôr po uzavretí zmluvy o prevode práva sa spoločnosť M. G., s.r.o. vzdala reštitučného

nároku, ktoré vzdanie pozemkový úrad akceptoval. Stavebný projekt, ktorý mali v úmysle stavať bol
zrealizovaný. Časť pozemkov bola neskôr previedli na iný subjekt. Ich vlastnícke právo k pozemkom
nadobudnutým od P. D. nikto nespochybňoval. Mal však za to, že ich odporca zavádzal a účel zmluvy
nevidel ako naplnený, keďže spoločnosť M. G., s.ro. zostala v právnej neistote, keďže vlastník uvedený
v registi C nie je totožný s vlastníkom v registri E.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov oprávnenou osobou je štátny občan Českej
a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby
patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od

25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.

V zmysle § 5 ods. 1 a 3 cit. zákona povinnými osobami sú štát alebo právnické osoby, ktoré ku dňu
účinnosti tohto zákona nehnuteľnosť držia. Povinná osoba je povinná s nehnuteľnosťami až do ich
vydania oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára, odo dňa účinnosti tohto

zákona nemôže tieto veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného. Také právne úkony
sú neplatné.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že subjekty občianskoprávnych vzťahov môžu uzavrieť akúkoľvek
zmluvu, t.j. aj takú, ktorá nie je osobitne upravená. Zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu
Občianskeho zákonníka. Účelom tohto ustanovenia je zrejme zvýraznenie zmluvnej voľnosti
subjektov občianskoprávnych vzťahov (zmluvná autonómia). Tieto subjekty sa nemusia obmedzovať

len na uzavieranie typických zmlúv, ale môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá najviac vyhovuje
ich požiadavkám na úpravu vzájomných vzťahov. Predpokladom platnosti takejto zmluvy je však aj
dostatočne určité vymedzenie záväzkov z nej vyplývajúcich.

Nepomenovaná, atypická zmluva sa spravuje ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ale aj iných

právnychpredpisovpatriacichdo odvetvia občianskeho práva, ktoré upravujúobčianskoprávnevzťahy
s najpodobnejším obsahom (analógia legis). Prednosť však má dohoda účastníkov o rozsahu práv a
povinností. Atypickú zmluvu môže tvoriť ľubovoľná kombinácia prvkov pomenovaných, hybridných
zmlúv a iných záväzkov. To súčasne určuje aj aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka, prípadne
iných občianskoprávnych noriem.

Zmluva uzavretá dňa 30.06.1999 medzi spoločnosťou M. G., s.r.o. a odporcom, z ktorej navrhovateľ
odvodzoval svoje právo uplatnené v predmetnom konaní predstavuje atypickú zmluvu uzavretú podľa
§ 51 Občianskeho zákonníka. Na základe uzavretia tejto zmluvy príslušný pozemkový úrad akceptovalvstup spoločnosti M. G., s.r.o., do práv odporcu ako reštituenta v zmluve konkrétne špecifikovaných
nehnuteľností podľa zhodného tvrdenia účastníkov konania bolo reštitučné konanie vzťahujúce sa k
týmto pozemkom zastavené rozhodnutím Okresného úradu Bratislava V, odbor pozemkový zo dňa

24.09.1999 č. 279/99Hr/401.

Uznesením č.k. 32C 110/2002-204 zo dňa 05.03.2008 súd na základe návrhu navrhovateľa doručeného
súdu dňa 17.01.2008 pripustil zámenu účastníka na strane navrhovateľa tak, že z konania na strane
navrhovateľa vystúpila spoločnosť M. G., s.r.o., so sídlom M. X,. B., IČO XX. XXX. XXX,. a na jej

miesto do konania vstúpila spoločnosť G. C., s.r.o., so sídlom M. X,. B., so súhlasom uvedenej
spoločnosti, keďže pohľadávka, uplatnenie ktorej bolo predmetnom uvedeného konania bola postúpená
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 28.12.2007 medzi navrhovateľom ako
postupcom na jednej strane a spoločnosťou G. C., s.r.o., ako postupníkom. Uznesenie bolo doručované
všetkým účastníkom konania, pričom právnemu zástupcovi spoločnosti M. G., s.r.o. bolo podľa poštovej
doručenky doručené dňa 10.03.2008. Právoplatnosť bola na uvedenom uznesení podľa pripojených

doručeniek vyznačená dňom 26.03.2008.

Uznesením č.k. 32C 110/2002-225 zo dňa 26.06.2008 súd na základe návrhu právneho zástupcu
spoločnosti M. G., s.r.o. doručeného súdu dňa 02.05.2008 pripustil opätovnú zámenu účastníka konania
na strane navrhovateľa a to zo spoločnosti G. C., s.r.o. späť na spoločnosť M. G., s.r.o., keďže súdu

bola predložená overená fotokópia Dodatku zo dňa 31.01.2008 ku zmluve o postúpení pohľadávok
uzavretej dňa 28.12.2007, ktorým bola citovaná zmluva okrem iného doplnená o čl. IV bod 3, podľa
ktorého platnosť a účinnosť zmluvy automaticky končí v prípade, ak súd v predmetnom konaní nevydá
v lehote do 30.04.2008 rozhodnutie vo veci samej a to dňom 30.04.2008. V dôsledku naplnenia tejto
rozväzovacej podmienku stratila spoločnosť G. C., s.r.o. v predmetnom spore aktívnu legitimáciu.

Právny zástupca spoločnosti M. G., s.r.o. svojim podaním doručeným súdu dňa 06.08.2008 oznámil,
že na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I, č.k. 32CbR 115/2007 zo dňa 05.02.2008,
právoplatným dňa 06.02.2008 bola obchodná spoločnosť M. G., s.r.o. zrušená bez likvidácie. Na základe
tohto rozhodnutia bola spoločnosť následne vymazaná z obchodného registra. Preto oznámil súdu, že

keďže spoločnosť lege artis zanikla, nemôže byť účastníkom tohto konania a je toho názoru, že sú
splnené podmienky pre zastavenie konania podľa § 104 ods. 1 O.s.p.

Podmienkou na to, aby niekto mohol byť účastníkom občianskeho súdneho konania, je, že musí byť
na to spôsobilý. Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť subjektov mať

procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom konania. Ide teda o
procesnú subjektivitu. Vo všetkých občianskoprávnych konaniach majú spôsobilosť byť účastníkom
konania tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva,
teda všeobecnú hmotnoprávnu subjektivitu.

Spôsobilosť byť účastníkom konania upravuje Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 19 tak, že túto
spôsobilosť má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Citované ustanovenie sa teda odvoláva na hmotné právo. Od procesnej spôsobilosti (oprávnenia byť
účastníkom konania) treba odlíšiť vecnú legitimáciu, ktorá predstavuje hmotnoprávny vzťah účastníka
konania k prejednávanej veci, a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom

sa v konaní rozhoduje.

Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je nedostatkom neodstrániteľným, na ktorý musí súd
prihliadnuť v každom štádiu konania (§ 103 OSP). Tento nedostatok má v každom prípade za
následok zastavenie konania (§ 104 ods. 1 prvá veta OSP). Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej

alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu návrhu na začatie konania meritórnym rozhodnutím.

Podľa § 68 ods. 1 ObZ obchodná spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra.

Podľa § 33b ods. 2 OZ plnomocenstvo zaniká smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva

niečo iné. Zánikom právnickej osoby, ktorá je splnomocnencom alebo splnomocniteľom, zaniká
plnomocenstvo len vtedy, ak jej práva a záväzky neprechádzajú na inú osobu.Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vyplýva, že obchodná spoločnosť M. G.,
s.r.o. bola od 06.02.2008 zrušená, pričom dňa XX.X.XXXX bola vymazaná z obchodného registra.

Právny zástupca spoločnosti M. G., s.r.o. súd o zrušení tejto spoločnosti neupovedomil. Jeho
plnomocenstvo bolo účinné ešte aj dňa 02.05.2008, t.j. v čase podania návrhu na opätovnú zámenu
účastníka konania na strane navrhovateľa, nakoľko tento návrh bol podaný ešte pred výmazom
spoločnosti z Obchodného registra. Jeho splnomocnenie na konanie v mene uvedenej spoločnosti
však zaniklo v dôsledku zániku splnomocniteľa ako právnickej osoby bez právneho zástupcu dňom

15.05.2008. Uznesenie č.k. 32C 110/2002-225 zo dňa 26.06.2008 teda už nemohlo nadobudnúť
právoplatnosť a to napriek vyznačenej doložke právoplatnosti, a to z dôvodu nemožnosti účinného
doručenia spoločnosti M. G., s.r.o., nakoľko v čase jeho vydania a doručovania uvedená spoločnosť
ako právnická osoba už neexistovala, pričom rovnako zaniklo plnomocenstvo právneho zástupcu tejto
spoločnosti, ktorú skutočnosť však právny zástupca súdu rovnako neoznámil.

S poukazom na opísané skutočnosti vydanie uznesenia zo dňa 26.06.2008 o zámene účastníkov
nemohlo mať za následok procesnú zámenu účastníka na strane navrhovateľa a ako navrhovateľ teda
od právoplatnosti uznesenia 32C 110/2002-204 t.j. od 26.03.2008 vystupuje kontinuálne spoločnosť G.
C., s.r.o.. Vzhľadom na uvedené súd nemal dôvod po zániku spoločnosti M. G., s.r.o., ktorá v čase jej
zániku nebola účastníkom konania, toto konanie zastaviť podľa § 104 O.s.p.

Predmetom tohto konania bolo vrátenie plnenia poskytnutého spoločnosťou M. G., s.r.o. odporcovi na
základe zmluvy uzavretej medzi týmito zmluvnými stranami dňa 30.06.1999. Vychádzajúc z predpisov
hmotného práva bol teda aktívne legitimovaný v prípade preukázania dôvodnosti svojho nároku
na domáhanie sa vrátenia plnenia subjekt, ktorý bol účastníkom uvedeného zmluvného vzťahu. S

poukazom na ustanovenie § 154 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase
jeho vyhlásenia, je opätovne potrebné zdôrazniť vyššie uvedenú skutočnosť, že subjekt vystupujúci na
strane navrhovateľa v tomto čase, t.j. spoločnosť G. C., s.r.o. nemá aktívnu legitimáciu v predmetnom
spore.

Vzhľadom na uvedené súd návrh z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie na strane
navrhovateľa zamietol.

Záverom je však potrebné uviesť, že i v prípade ak by na strane navrhovateľa vystupoval aktívne
legitimovaný subjekt je súd toho názoru, že vykonaným dokazovaním nebola preukázaná dôvodnosť

žalobouuplatnenéhonároku.Zmluvuuzavretúdňa30.06.1999súdpovažujezauzavretúplatnevsúlade
s ustanovením § 51 Občianskeho zákonníka, ktorá svojimi ustanoveniami neodporovala žiadnemu
zákonnému ustanoveniu. V konaní bolo preukázané, že odporca bol v čase uzavretia tejto zmluvy
oprávnenou osobou v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 229/1991 Zb.. Predmetom zmluvy bol
prevod práv oprávnenej osoby ako reštituenta na spoločnosť M. G., s.r.o., ktorým sa jednoznačne

podľa prejavenej a neskôr i realizovanej vôle účastníkov tohto zmluvného vzťahu sledovalo ukončenie
reštitučného konania a odstránenie prekážky nadobudnutia vlastníckeho práva na základe zmlúv
uzavretých medzi spoločnosťou M. G., s.r.o. a P. D. D., B. (všetky uvedené zmluvy boli uzavreté
pred spornou zmluvou zo dňa 30.06.1999, pričom sa týkali nielen sporných pozemkov, ale i ďalších
nehnuteľností, ku ktorým sa odporca v zmysle zmluvy zo dňa 30.06.1999 vzdal práv z uplatneného

reštitučného nároku). S poukazom na uvedené mal súd za to, že účel odplatne uzavretej zmluvy
bol naplnený. Je potrebné zdôrazniť, že skutočný obsah vôle zmluvných strán (dosiahnuť vzdanie sa
reštitučného nároku odporcu a zastavenie reštitučného konania) je zjavný i z formulácie samotného
návrhu ako aj z výpovede svedka M. K., ktorý túto zmluvu pripravoval. Hoci svedok vo svojej výpovedi
uviedol, že účelom zmluvy uzavretej s odporcom bolo jednoznačne usporiadanie vlastníckych vzťahov

k pozemkom v záujme odstránenia právnej neistoty, ku ktorej mohlo dôjsť neskôr a tiež to, že uplatnený
reštitučný nárok bránil ich ďalšiemu postupu (pri získavaní pozemkov na realizáciu výstavby O. D. C.
pre zahraničného investora, ktorá bola neskôr uskutočnená), súd má za to, že na základe tejto zmluvy
mohol byť tento cieľ dosiahnutý iba tým, že jej realizáciou bola odstránená prekážku platnosti kúpnych
zmlúv už skôr uzavretých s P. D. D.. Zmluvou nebolo priamo prevádzané vlastnícke právo odporcu.

Odporca s poukazom na dôsledky uzavretia zmluvy jednoznačne prevádzal iba práva reštituenta a nie
práva vlastníka. Právne postavenie oprávnenej osoby jednoznačne mal, ktorú skutočnosť v reštitučnom
konaní od r. 1992 (t.j. od uplatnenia si jeho reštitučných nárokov) akceptoval i príslušný pozemkový úrad.
Práva s tým spojené nemali ani podľa názoru súdu právne vady, tak ako bolo deklarované v čl. II ods. 1zmluvy, nakoľko za právne vady nemožno považovať subjektívne názory na možný výsledok reštitúcie.
V tomto ohľade sa súd plne stotožnil s právnou argumentáciou odporcu. Skutočnosť, či reštitučný
nárok bol vznesený oprávnene alebo neoprávnene považoval súd za irelevantnú aj s prihliadnutím

na skutočnosť, že prekážka prevodu vecí, ktoré sú prevodom reštitúcie podľa § 5 ods. 3 zákona. č
229/1991 Zb. spočívala iba v skutočnosti, že prebiehalo reštitučné konanie. Súd sa stotožnil s názorom
odporcu, že jeho teoretický dedičský nárok nepopiera jeho postavenie reštituenta - oprávnenej osoby,
vzhľadom na splnenie všetkých podmienok pre status oprávnenej osoby v reštitučnom konaní podľa
zák. č. 229/1991 Zb., ktorá skutočnosť bola potvrdená aj pozemkovým úradom a poukazoval na ňu i

navrhovateľ v samotnom návrhu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 OSP, podľa ktorého odporca ako procesne
úspešný účastník konania má právo na náhradu trov konania voči navrhovateľovi ako procesne
neúspešnému účastníkovi. Odporcovi súd priznal náhradu trov konania v celkovej výške 300.719.90
Sk, ktoré trovy spočívajú z trov jeho právneho zastúpenia. Pri určovaní výšky náhrady trov právneho

zastúpenia súd vychádzal z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 163/2002 Z.z. a 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, pričom právnemu zástupcovi
navrhovateľa vzniklo právo na odmenu za 4 úkony právnej služby vykonané za účinnosti vyhlášky č.
163/2002 Z.z. v súlade s ust. § 13. ods. 1 cit. vyhlášky vychádzajúc zo základnej sadzby tarifnej odmeny
za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty nad 1.000.000,- Sk, podľa ktorej základná sadzba

tarifnej odmeny za jednej úkon právnej služby z tarifnej hodnoty bola 14.650,- Sk nad 1.000.000,- Sk
+ 0,2 % zo sumy prevyšujúcej 1.000.000,- Sk. Súd pri tom vychádzal z hodnoty predmetu sporu vo
výške 6.825.993,10 Sk, vychádzajúc z kurzu Slovenskej koruny v deň podania návrhu vychádzal súd
z hodnoty predmetu sporu. Hodnota jedného úkonu právnej služby, vykonaného do 31.12.2005 tak
predstavovala sumu 26.301,10 Sk. V súvislosti s nadobudnutím účinnosti vyhlášky č. 655/2004 Z.z.

právnemu zástupcovi navrhovateľa vzniklo právo na odmenu za 9 úkonov právnej služby vykonané od
01.01.2005 v súlade s ust. § 10. ods. 1 cit. vyhlášky vychádzajúc zo základnej sadzby tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty nad 1.000.000,- Sk, podľa ktorej základná sadzba tarifnej
odmeny za jednej úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je 14.650,- Sk nad 1.000.000,- Sk + 200 Sk za
každých aj začatých 100.000,- Sk prevyšujúcich sumu 1.000.000,- Sk.

Právnemu zástupcovi odporcu súd s poukazom na vyššie uvedené priznal odmenu nasledovne:

1. prevzatie a príprava zastúpenia (01.12.2002) ...................................Sk. 26.301,10
2. písomné podanie na súd - vyjadrenie (16.12.2002)............................. 26Sk01,10

3. účasť na pojednávaní (27.03.2003 - odročené) - 1 odmeny................. 6.375Sk
4. písomné podanie na súd - vyjadrenie (15.04.2003).............................. 26.301,10 Sk

5. odvolanie voči uzneseniu o prerušení konania (19.10.2005)
- § 14 ods. 2 písm. c) - 1 odmeny .............................................Sk......... 13.225,-

6. účasť na pojednávaní (21.09.2006 - odročené) - 1 odmeny ................ 6.612,50 Sk
7. účasť na pojednávaní (04.10.2007)....................................... .......Sk....... 26.450,-
8. účasť na pojednávaní (06.12.2007)....................................... .......Sk....... 26.450,-
9. účasť na pojednávaní (24.01.2008 - odročené) - 1 odmeny ..................6.612,50 Sk
10. účasť na pojednávaní (02.05.2008 - odročené) - 1 odmeny ..................6.612,50 Sk

11. účasť na pojednávaní (26.06.2008)....................................... .......Sk....... 26.450,-
12. písomné podanie na súd - vyjadrenie (05.09.2008)............................... Sk.450,-
13. účasť na pojednávaní (05.12.2008)....................................... .......Sk....... 26.450,-
14. režijný paušál
(2x117,- Sk + 2x128,- Sk + 1x150,- Sk + 1x164 + 2x178 + 5x191) ...... 2.115,- Sk

Spolu: 252.705,80 Sk
19% DPH: 48.014,10 Sk
Spolu s DPH: 300.719.90 Sk

Z uplatnených trov právneho zástupcu odporcu mu súd nemohol priznať odmenu za písomné podanie
súdu zo dňa 05.04.2003, keďže takéto podanie sa v súdnom spise nenachádza a teda nebola
preukázaná existencia tohto úkonu právnej služby. Súd mu však priznal 1 odmeny za pojednávanienariadené na deň 27.03.2003, na ktorom sa zúčastnil a ktoré bolo odročené bez prejednania veci. Za
pojednávanie nariadené na deň 02.05.2008 právnemu zástupcovi patrí rovnako iba 1 odmeny, nakoľko
pojednávanie bolo odročené bez meritórneho prejednania veci.

Čo sa týka lehoty na splnenie povinnosti nahradiť trovy konania uloženej týmto rozsudkom, súd v súlade
s ustanovením § 160 ods. 1 O.s.p. určil, že navrhovateľ je trovy konania povinný zaplatiť do 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho zástupcu odporcu v súlade s § 149 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do

15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.