Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10Csp/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717200376
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5717200376.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia

Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, Bratislava proti žalovanej E. J.S., F.. XX.X.XXXX, T. I. XX, v
konaní o zaplatenie sumy 285,36 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je žalobcovi povinná zaplatiť sumu 253 € spolu s ročným úrokom z omeškania
- 5,25% zo sumy 16 € od 20.3.2014 do zaplatenia
- 5,25% zo sumy 16 € od 20.3.2014 do zaplatenia
- 5,25% zo sumy 16 € od 21.3.2014 do zaplatenia

- 5,25% zo sumy 16 € od 21.4.2014 do zaplatenia
- 5,25% zo sumy 16 € od 21.5.2014 do zaplatenia
- 5,15% zo sumy 16 € od 21.6.2014 do zaplatenia
- 5,15% zo sumy 16 € od 21.7.2014 do zaplatenia
- 5,15% zo sumy 16 € od 21.8.2014 do zaplatenia
- 5,05% zo sumy 16 € od 21.9.2014 do zaplatenia
- 5,05% zo sumy 16 € od 21.10.2014 do zaplatenia

- 5,05% zo sumy 16 € od 21.11.2014 do zaplatenia
- 5,05% zo sumy 16 € od 21.12.2014 do zaplatenia
- 5,05% zo sumy 16 € od 21.1.2015 do zaplatenia
- 5,05% zo sumy 16 € od 21.2.2015 do zaplatenia
- 5,05% zo sumy 16 € od 21.3.2015 do 27.3.2015
- 5,05% zo sumy 13 € od 28.3.2015 do zaplatenia
- a 5,05% zo sumy 16 € od 21.4.2015 do zaplatenia
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanej právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16.1.2017 sa pôvodný žalobca obchodná spoločnosť
Consumer Finance Holding, a. s. so sídlom v Kežmarku, IČO: 35 923 130 proti žalovanej domáhala
zaplatenia sumy 285,36 € spolu s 5,25% úrokom z omeškania ročne od 20.3.2014 do zaplatenia
a náhrady trov konania. Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že so žalovanou dňa1.10.2013 uzavrel zmluvu o pôžičke číslo 20521737, na základe ktorej žalovanej poskytol pôžičku vo
výške 288 € na kúpu spotrebného tovaru. Žalovaná sa pôžičku zaviazala splatiť v 18-tich mesačných
splátkach po 16 €, avšak ku dňu spísania žaloby z pôžičky zaplatila len sumu 5 €. Keďže žalovaná

porušila svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy, žalobca listom z 25.1.2014, ktorý nazval predžalobnou
upomienkou, vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok a upozornil ju na možnosť vyhlásenia splatnosti
celého úveru. Keďže žalovaná nereagovala, žalobca ku dňu 19.3.2014 úver zosplatnil. Žalovaná však
svoj dlh neuhradila a preto bol žalobca nútený obrátiť sa so žalobou na súd. Nárok žalobcu pozostáva
z istiny poskytnutého úveru, od ktorej žalobca odpočítal sumu 5 €, ktorú žalovaná zaplatila vo forme

akontácie v sume 3 €, ktoré zaplatila titulom splátky. Pohľadávka je zvýšená o sumu 0,36 €, ktorú žalobca
uplatňuje titulom nákladov na vymáhanie pohľadávky a ktoré sú príslušenstvom pohľadávky.

2. V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval. Nereagoval na výzvu súdu zo dňa 12.4.2017, ktorou
bol upozornený na premlčanie časti nároku uplatneného žalobou aj na skutočnosť, že súdu nie je zrejmé,
na základe akých zmluvných ustanovení pôvodný žalobca úver zosplatnil.

3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, hoci jej bola s prílohami a poučením spotrebiteľa riadne doručená
do vlastných rúk a skutočnosti, ktoré žalobca tvrdil, nijakým spôsobom nerozporovala.

4. Dňa 30.6.2017 na súd došiel návrh, ktorý podal spoločný právny zástupca pôvodného žalobcu ako

aj obchodnej spoločnosti uvedenej v záhlaví tohto rozsudku JUDr. Ján Šoltés, ktorý s poukazom na
skutočnosť, že v priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávky uplatnenej žalobou voči žalovanej na
obchodnú spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, IČO: 35 831 154, žiadal,
aby súd pripustil zmenu v osobách strán na strane žalobcu. Na dôkaz tejto skutočnosti vstupujúca
obchodná spoločnosť na strane žalobcu do spisu pripojila prílohu č. 3 zmluvu o postúpení pohľadávok

z 24.4.2017 a oznámenie o postúpení tejto pohľadávky, ktoré listom z 25.4.2017 oznámila žalovanej
obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom v Kežmarku. Tiež pripojila rámcovú
zmluvu o postúpení pohľadávok a jej prílohu. Zmenu subjektu na strane žalobcu súd potom pripustil
uznesením sp. zn. 10Csp/9/2017 zo dňa 6.9.2017 podľa ust. § 80 ods. 2 C.s.p., keďže bolo preukázané,
že po začaté konania došlo k prevodu, alebo prechodu práv, alebo povinností a ten, kto mal vstúpiť na

miesto žalobcu, s tým súhlasil. Novovstupujúci žalobca už v konaní neurobil žiadny úkon.

5. K pôvodnej žalobe žalujúca strana na dôkaz svojich tvrdení pripojila v žalobe uvedenú zmluvu o
pôžičke zo dňa 1.10.2013, jej prílohu č. 2 štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere a
všeobecné obchodné podmienky veriteľa, predžalobnú upomienku z 25.1.2014, fotokópiu nedoručenej

zásielky pre žalovanú a prehľad splátok a úhrad.

6. Skutočnosti tvrdené žalobcom žalovaná nerozporovala a preto ich súd považoval za nesporné v
zmysle ust. § 151 ods. 2 C.s.p., najmä pokiaľ ide o skutočnosť uzavretia zmluvy o pôžičke dňa 1.10.2013,
sumu, ktorá bola žalovanej požičaná a ktorú žalovaná splácala tak, ako to vyplynulo z prehľadu splátok

a úhrad.

7. V zmysle § 297 písm. b/ C. s. p. v spojení s ust. § 219 ods. 3 C. s. p. dňa 30.11.2017 súd verejne
vyhlásil vo veci samej rozsudok bez nariadenia pojednávania.

8. Pri svojej rozhodovacej činnosti súd vychádzal z listín, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu.
Súd mal nepochybne preukázané, že pôvodný žalobca so žalovanou podľa presvedčenia súdu uzavrel
platnú zmluvu o pôžičke č. 4600300383 zo dňa 1.10.2013, na základe ktorej bola žalovanej pri zaplatení
akontácie vo výške 2 € poskytnutá suma 288 €, ktorú sa zaviazala splácať v sume 16 € 18-timi
splátkami pri nulovej ročnej úrokovej sadzbe, priemernej hodnote RPMN 46,06 €, RPMN 0 %, celkových

nákladoch spotrebiteľa 0 €, pričom ďalšie náležitosti úverovej zmluvy, najmä zročnosť jednotlivých
splátok upravovali všeobecné obchodné podmienky pôvodného veriteľa. Z prehľadu o splátkach úveru
potom vyplynulo, že žalovaná do zaplatenia akontácie 1.10.2013 žalobcovi nič neuhradila až do
27.3.2015, pričom k tomuto dňu urobila úhradu vo výške 3 €, teda z požičanej sumy 290 € celkovo
zaplatila 5 €. Pokiaľ šlo o náklady na vymáhanie, ktoré žalobca uplatňoval v sume 0,36 €, žalobca

ich bližšie nešpecifikoval a ani nepreukázal. Súd však žalobe nemohol vyhovieť v celom rozsahu a to
predovšetkým z týchto dôvodov:

9. V čase rozhodnutia súdu platilo ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa.10. Podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku

predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

11. Súd preto aj bez návrhu prihliadal na skutočnosť, že niektoré splátky dlhu boli premlčané a totiž, šlo

o splátky, ktoré boli inak zročné vždy k 20-temu dňu v kalendárnom mesiaci. Keďže však žaloba bola
doručená na súd 16.1.2017, boli v trojročnej premlčacej dobe podľa ust. § 101 Obč. zák. premlčané
splátky, ktoré sa stali zročné do 20.12.2013, pričom v tomto prípade šlo o dve splátky, ktoré boli zročné
v novembri a decembri 2013, spolu vo výške 32 €. Nepremlčané boli teda len splátky, ktoré sa stali
zročné v čase od 20.1.2014 do 20.4.2015, kedy podľa zmluvy bola stanovená konečná splatnosť úveru.
Šlo celkovo o 16 splátok po 16 € a to splátky, ktorá bola zročná k 20.1.2014, k 20.2.2014 a ďalej až k

21.3.2015, k 20.4.2015. Dňa 27.3.2015 žalovaná potom vykonala úhradu 3 € a preto 28.3.2015 dlhovala
zo splátky zročnej k 20.3.2015 len sumu 13 €. Posledná splátka vo výške 20 € bola zročná 20.4.2015.

12. Z vyššie uvádzaného je zrejmé, že súd sa nestotožnil s konštatovaním žalobcu, že žalobca platne
zosplatnil dlh tzv. „predžalobnou upomienkou“, ktorú žalobca pripojil do spisu (list z 25.1.2014), alebo

neskôr listom z 19.3.2014. Právo veriteľa v prípade nesplácania dlhu, resp. pri omeškaní dlžníka s
úhradou jednej, prípadne viacerých splátok po dobu niekoľkých mesiacov žiadať úhradu dlhu naraz,
nevyplýva totiž zo žiadneho zmluvného dojednania a to ani z dojednaní základnej časti zmluvy, ani
zo všeobecných úverových podmienok pôvodného veriteľa. Možnosť žiadať pre nesplácanie jednej,
prípadne viacerých splátok zaplatenie celého dlhu naraz, je upravená v ust. § 565 Obč. zák., podľa

ktorého ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ
použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

13. Z vyššie citovaného ustanovenia Obč. zákonníka je zrejmé, že toto ustanovenie predpokladá dohodu

zmluvných strán o práve veriteľa žiadať splatenie celej pohľadávky pre neplnenie niektorej splátky naraz.
Naviac pre spotrebiteľský úver platí aj ust. § 53 ods. 9 Obč. zák., podľa ktorého, ak ide o plnenie
zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §
565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

14. Žalobca ani jeho právny predchodca neprodukovali v celom konaní dôkaz, že by si počínali v súlade
s vyššie citovanými ustanoveniami Obč. zákonníka, teda jednak že by pôvodný veriteľ so žalovanou
dohodol právo veriteľa podľa ust. § 565 Obč. zák. v niektorej časti zmluvy a že by si následne počínal
v súlade s ust. § 53 ods. 9 Obč. zák.. Z tohto dôvodu preto tzv. „predhodná upomienka“, ktorú žalobca

doložil a ani prípadný list z 19.3.2014, ktorý doložený nebol, ale žalovaná ho nerozporovala, nemohli
podľa presvedčenia súdu modifikovať povinnosť dlžníka zakotvenú v zmluve splácať úver v splátkach
tak, ako to bolo pôvodne dohodnuté. Zo strany veriteľa šlo o neplatný právny úkon, ktorý bol v rozpore
s ust. § 565 a § 53 ods. 9 Obč. zák. a preto nemohol tento úkon (zosplatnenie dlhu) spôsobiť žalobcom
tvrdené právne následky. V takom prípade sa potom jednotlivé splátky úveru stávali zročnými vždy k

20-temu dňu kalendárneho mesiaca až do 20.4.2015 tak, ako to bolo v zmluve pôvodne dohodnuté a
preto len prvým dňom nasledujúcim po 20-tom dni toho ktorého kalendárneho mesiaca sa žalovaná
dostávala do omeškania s úhradou dlhu. Preto súd žalobcovi priznal podľa ust. § 517 ods. 2 Obč. zák. v
spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. úroky z omeškania o 5 %-uálnych bodov vyššie,
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu vždy až odo dňa, ktorý nasledoval po dni zročnosti tej ktorej splátky tak, ako to vyplýva
z výrokovej časti tohto rozsudku. Splátky v mesiaci január, február boli zročné vždy k 20.1.2014 a k
20.2.2014. Keďže však žalobca žiadal priznať úroky z omeškania až od 20.3.2014, súd bol jeho návrhom
viazaný a priznal mu úroky z omeškania z týchto splátok tak, ako žalobca v žalobe žiadal. U ostatných
splátok potom súd priznával úroky z omeškania, tak ako to ďalej vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku

z marcovej splátky v roku 2014 od 21.3.2014 atď..

15. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd považoval žalobu za dôvodnú len v časti, ktorá je uvedená v
prvom výroku tohto rozsudku a vo zvyšku uplatneného nároku žalobu ako nedôvodnú zamietol.16. Neúspech žalobcu považoval súd za nepatrný neúspech a keďže Civilný sporový poriadok nepamätá
v ustanoveniach o rozhodovaní trov konania s takouto procesnou situáciou, súd v súlade s s čl. 4 ods.

1 C.s.p. použil pri rozhodovaní ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý v prevažnej miere bol úspešný
v konaní, priznal právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania.

17. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.