Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 1, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 9C/309/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414217857
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Poláková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1414217857.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV samosudcom JUDr. Taťánou Polákovou, v právnej veci žalobcu: Y. N., H. R.

T. XX, zastúpená Advokátskou kanceláriou VIS LEGIS s.r.o., Panenská 7, Bratislava, proti žalovanému:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 11953/14 zo dňa 11.11.2014, vydaný Stálym
rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 289,86 eur na bankový účet
právneho zástupcu žalobkyne vedený D. U. H., a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, všetko do troch dní

odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Bratislava IV súdny
poplatok za žalobu vo výške 331,50 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 11.12.2014 domáhala, aby súd zrušil Rozhodcovský
rozsudok Rozhodcovského súdu vydaný ustanoveným rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom zo dňa
11.11.2014, sp. zn. SR 11953/14 z titulu neuhradenia zmluvného záväzku vyplývajúceho žalobkyni zo
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30.11.2012. Uviedla, že zrušenia Rozhodcovského rozsudku

sa domáha z dôvodu, podľa ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní -
jeden z účastníkov popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy a podľa § 40 ods. 1 písm. j) Zákona o
rozhodcovskom konaní - pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu
práv spotrebiteľa.

Mala za to, že rozhodcovský súd nebol oprávnený prejednať a rozhodnúť predmetnú vec
v Rozhodcovskom konaní, nakoľko rozhodcovská zmluva, ktorou sa mala založiť právomoc

Rozhodcovského súdu je neplatná. Okrem toho, spotrebiteľka osobitne nevyjednala Rozhodcovský súd
a rozhodcu a nebola ani oboznámená s pravidlami Rozhodcovského konania. Dodávateľ nedisponuje
ani nárokmi, ktoré mu boli priznané Rozsudkom, keďže zmluva o úvere je neplatným právnym úkonom
podľa ust. § 39a zák. č. 40/1964Zb. Občiansky zákonník, pričom zároveň obsahuje aj neprijateľné
podmienky podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že súd by sa v konaní o zrušenie

rozhodcovského rozsudku nemal zaoberať argumentmi žalobkyne, ktoré sa obmedzujú na jej snahu
preskúmať vec z hmotnoprávnej stránky. Preskúmanie veci z hmotnoprávnej stránky v konaní o
zrušenie rozhodcovského rozsudku je vzhľadom na právnu úpravu vylúčené. Účelom konania o zrušenie
rozhodcovského rozsudku je umožniť ešte v inom konaní alebo v konaní o výkon rozhodnutia súdnepreskúmanie toho, či boli splnené základné podmienky pre prejednanie a rozhodnutie veci rozhodcom
a či bola dodržaná zákonnosť. Poukazoval na zákonné predpoklady, za ktorých môže dôjsť k zrušeniu
rozhodcovského rozsudku. Ďalej uviedol, že žalovaná so žalobcom dohodla nevýhradnú rozhodcovskú

zmluvu, na základe ktorej mala žalobkyňa možnosť riešiť spor buď pred stálym rozhodcovským súdom,
alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Žalobkyňa sa teda uzatvorením tejto rozhodcovskej
zmluvy nevzdala práva na súdnu ochranu poskytnutú všeobecnými súdmi SR a rozhodcovská zmluva
v sebe obsahuje alternatívu. Podľa názoru žalovaného rozhodcovská zmluva má všetky náležitosti
vyžadované zákonom a preto je žalovaný názoru, že rozhodcovská zmluva je platná. Poukazoval

na ust. § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zákonníka, neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve je
dojednanie, ktoré vyžaduje v rámci rozhodcovskej zmluvy od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že zakázané sú
iba tzv. výlučné rozhodcovské doložky. Rozhodcovská doložka dohodnutá medzi účastníkmi konania
nie je výlučná. Je zrejmé, že z ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v žiadnom
prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť.

Podľa slovenského práva prejednanie spotrebiteľských sporov v rozhodcovskom konaní v zásade
nie je zakázané. Uzavretie zmluvy o úvere v predmetnom prípade nebolo podmienené uzavretím
rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva ako dokument na samostatnom liste papiera môže, ale
rovnako nemusí byť uzavretá spolu so zmluvou o úvere. Následne preto, v prípade, že žiadateľ o úver
uzavrie rozhodcovskú zmluvu, pri vzniku sporu zo zmluvy o úvere má každá strana možnosť voľby

medzi rozhodcovským a súdnym konaním (nakoľko sa jedná o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu).
V prípade, že rozhodcovskú zmluvu žiadateľ neuzavrie, eventuálny spor zo zmluvy o úvere sa bude
riešiť súdnou cestou. V prípade rozhodcovskej zmluvy sa teda jedná o individuálne dojednanú zmluvnú
pokutu. Navrhol, aby súd návrh žalobkyne ako nedôvodný zamietol.

Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil svoju neprítomnosť žiadal ospravedlniť, súd preto podľa § 101
ods. 2 O.s.p vec prejednal i v jeho neprítomnosti.

Súd vo veci vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s Rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu
sp. zn. SR 11953/14 zo dňa 11.11.2014, výzvou žalovaného na žalobnú odpoveď zo dňa 16.10.2014,

Zmluvou o úvere zo dňa 30.11.2012 a prílohou k nej, Všeobecnými obchodnými podmienkami
poskytnutia úveru, Rozhodcovskou zmluvou zo dňa 30.11.2012, potvrdenie žalovanej zo dňa
26.6.2014, ako aj ostatným obsahom spisu, prednesom zástupkyne žalobkyne, a po poučení podľa §
120 ods. 4 O.s.p. zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 30.11.2012 uzatvoril žalovaný so žalobkyňou zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej sa
zaviazal poskytnúť žalobkyni úver vo výške 350,- eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala zvýšenú o príslušný
poplatok vovýške346eur, spolusumu696euržalovanémuzaplatiťv12mesačnýchsplátkach vovýške
58 eur, počnúc dňom 20.12.2012. Z prílohy k zmluve o úvere súd zistil, že žalobkyňa termín konečnej
splatnosti úveru bol 20.11.2013. Spotrebiteľ uhradí celkovú čiastku 696 eur. Z tejto čiastky predstavuje

úver čiastku 350 eur, úrok čiastku 115,33 eur a administratívny poplatok čiastku 230,67. Mesačná
splátka vo výške 58 eur obsahuje rovnomernú splátku istiny, úrokov a poplatku. Úroková sadzba úveru
predstavuje 32% ročne, priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov je 36,73%, náklady v
prípade oneskorených splátok 4 eurá.

Podľa článku 4 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru v prípade, ak bude dlžník v omeškaní s
niektorou splátkou 7 dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť v hotovosti spolu so zmluvnou
pokutou 15 eur za každý jeden prípad omeškania. Ostatné splátky je dlžník povinný splatiť podľa
splátkového kalendára. V prípade, že dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí
len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý

dlh splatný okamžite. Dlžník má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce splátky, prípadne len časti po
sebe idúcich splátok, v oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou vo výške 30 eur s možnosťou
plateniapodľapôvodnéhosplátkovéhokalendára.Dlžníksazaväzujeuhradiťveriteľovizakaždúzaslanú
upomienku a v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 4 eurá ako paušálnu úhradu nákladov
a administratívy s tým spojených do 5 dní od doručenej výzvy na úhradu.

V článku 5 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa zmluvné strany dohodli na tom, že ak sa stane
celý dlh splatný v zmysle bode 4 týchto podmienok, dlžník sa zaväzuje zaplatiť navrhovateľovi úrok z
omeškania vo výške určenej v § 369 Obch. zákonníka v platnom znení. V takom prípade veriteľovi vznikánárok na celý dohodnutý poplatok z dôvodu neplnenia záväzkov dlžníka. Veriteľ je oprávnený v prípade
splatnosti celého dlhu v zmysle bodu 4 týchto podmienok pristúpiť k okamžitému vymáhaniu celého
dlhu od dlžníka bez ohľadu na dĺžku trvania úveru a súčasne vznikne nárok požadovať bezodkladné

zabezpečenie dlhu dlžníka spôsobom vyplývajúcim zo zmluvy o úvere a/alebo dohody s veriteľom.

Z rozhodcovskej zmluvy zo dňa 30.11.2012 čl. II bodu 1. (ďalej len rozhodcovskej zmluvy) súd zistil, že
zmluvné strany sa dohodli na tom, že zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných
strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených

v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na
všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť o rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy,
ustanovenie tejto zmluvy sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola
podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s
vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená
právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

Z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 11953/14 zo dňa 11.11.2014 súd zistil, že súd
zaviazal žalobkyňu na zaplatenie známeho úroku vo výške 47,05 eur, známeho úroku z omeškania vo
výške 7,39 eur, poplatku vo výške 197,28 eur, úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 197,28
eur od 2.8.2013 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške 312 eur, trovy mediačného konania v sume

142,23 eur, za poplatky a upomienky sumy 20 eur a trovy rozhodcovského konania v sume 257,73 eur.

Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní žiadala ospravedlniť neúčasť žalobkyne na pojednávaní
zozdravotnýchdôvodov,ktoréjejnedovoľujúpojednávaniasazúčastniť.Vprednesepredsúdomuviedla
zhodne ako žalobnom návrhu, doplnila, že žalobkyňa rozhodcovskú zmluvu nepodpísala, na zmluve nie

je jej podpis, rozhodcovská zmluva je neplatná, obsahuje viaceré neprijateľné zmluvné podmienky, v
zmluve sú úžernícke úroky.

Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 335/2014 Z.z.“) stály rozhodcovský súd musí

v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo
vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas spotrebiteľského rozhodcovského konania;
nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov okrem prípadu určenia neprijateľnosti zmluvnej
podmienky. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom,
a plnenie, ktoré je nemožné. Rovnako nemožno prisúdiť plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v

rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa,17)
najmä ak obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak sa dôvod, pre ktorý nemožno prisúdiť plnenie,
vzťahuje len na časť zmluvy, nemožno prisúdiť plnenie týkajúce sa len tejto časti, ak z povahy zmluvy
alebo jej obsahu alebo z okolností, za ktorých došlo k jej uzavretiu, nevyplýva, že túto časť nemožno
oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže
žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú
rozhodcovskú zmluvu,

b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení
rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva
nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského

rozhodcovského konania,
d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok
mohol mať vplyv na výsledok sporu,
e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti

spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval
podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývalapotreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s
návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil

predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a
toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,
i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa,17) a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,

j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 45 ods. 3 prvá veta zákona č. 335/2014 Z.z. súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského

rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm.
c), e) a i) až l).

Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona
o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom

je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v
rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované.

Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do

31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.

Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa
spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

Podľa § 41 ods. 1 prvá veta zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon
č. 244/2002 Z.z.“) žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo
dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o
tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo
v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo

formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,
inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v
dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá

telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

V prvom rade sa súd zaoberal tým, či žalobkyňa podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku
na súd včas v zmysle § 41 ods. 1 prvá veta zákona č. 244/2002 Z.z. v spojení s § 73 ods. 2 zákona

č. 335/2014 Z.z.. Keďže rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 11953/14 zo dňa 11.11.2014 bol žalobkyni
doručený dňa 20.11.2014 (ako to vyplýva z doručenky, ktorá je obsahom rozhodcovského spisu), pričom
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podala na tunajšom súde dňa 11.12.2014, bola jej žaloba
podaná včas, a preto súd pristúpil k vecnému prejednaniu podanej žaloby.

Žalobkyňa namietala ako dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku neplatnosť rozhodcovskej zmluvy
zakladajúcej právomoc rozhodcovského súdu na konanie, keď žalobkyňa si nie je vedomá, že Osobitnú
rozhodcovskú zmluvu s Dodávateľom uzavrela. Ak aj zmluvu podpísala, urobila tak z dôvodu, že jej
bola predložená spolu so Zmluvou o úvere a prezentovaná ako súčasť úverovej dokumentácie, ktorúje nevyhnutné pre poskytnutie úveru zo strany spotrebiteľky podpísať. Spotrebiteľka ako osoba bez
právneho vzdelania nebola a ani nie je spôsobilá posúdiť obsah rozhodcovskej zmluvy a najmä nie
dôsledky z nej vyplývajúce. V neposlednom rade spotrebiteľke bola úverová dokumentácia, vrátane

Zmluvy o úvere a pravdepodobne aj Rozhodcovská zmluva predložené zo strany Dodávateľa ako
zmluvný podklad, ktorý nie je spotrebiteľka oprávnená meniť alebo dopĺňať, a to v podobe štandardných
formulárových zmlúv. Z tohto dôvodu nie je možné považovať údajnú rozhodcovskú zmluvu, či zmluvu
o úvere za dojednanie, ktoré by bolo individuálne dojednané v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho
zákonníka. Poukazovala tiež na to, že v neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj rozhodcovská zmluva,

ktorá formálne spotrebiteľovi umožňuje výber medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom a
to z dôvodu, že možnosť iniciovania sporu spotrebiteľom je iba akademická. Rozhodcovská zmluva
údajne dojednaná Dodávateľom vyvolala rozhodcovské konanie v mieste sídla Dodávateľa, t.j. v
značnej vzdialenosti od bydliska spotrebiteľky. Dodávateľ nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcu.
Neplatnosť zmluvy namietala aj podľa § 39a Občianskeho zákonníka a poukazovala aj na ďalšie
neprijateľné podmienky ako nárok na vrátenie štvornásobku plnenia, ktoré bolo poskytnuté žalobkyni,

jej niekoľkonásobný postih za to isté porušenie povinnosti (omeškanie sú splátkami).

V predmetnej veci bolo preukázané, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá dňa 30.11.2012 spolu so
zmluvou o úvere. Rozhodcovská zmluva dojednaná medzi zmluvnými stranami je na samostatnej
listine, podľa názoru súdu podpísaná obidvomi zmluvnými stranami, Žalobkyňa svojim podpisom na

uvedenej zmluve podľa čl. IV. bod 4. potvrdila, že prevzala jedno vyhotovenie zmluvy. Preto nebola
dôvodná námietka žalobkyne, že rozhodcovská zmluva jej pri uzatvorení úverovej zmluvy nebola
predložená, preto je neplatná. Rozhodcovskú zmluvu nie je možné považovať za neplatný právny
úkon pre jej neurčitosť. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že tento žalobkyňou uplatnený
dôvod nepovažoval za majúci za následok neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, preto tento dôvod zrušenia

rozhodcovského rozsudku nepovažoval za uplatnený žalobkyňou opodstatnene.

To sa však nedá povedať o ďalších žalobkyňou uplatnených dôvodoch pre zrušenie rozhodcovského
rozsudku, keď podľa ustálenej judikatúry súdov nie je možné považovať dohodu alebo zmluvu
za individuálne dojednanú, ak bola vopred dodávateľom predformulovaná, vytlačená a predložená

spotrebiteľovi k podpisu, pričom ten nemal možnosť ovplyvniť jej obsah (napr. Rozhodnutie Okresného
súdu v Prešove zo 17.1.2011, č.k. 12C 141/2010).

Predmetná rozhodcovská zmluva bola uzatvorená vo formulárovej podobe, ktorú predkladal žalovaný
spotrebiteľom a táto nemohla byť individuálne dojednaná, keďže jej obsah spotrebiteľ ani ovplyvniť

nemohol a dopĺňali sa len údaje o spotrebiteľovi s uvedením jeho mena, bydliska a dátumu narodenia.

Veriteľ môže teda na základe takto sformulovanej rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie
rozhodcovskému súdu a tak vylúčiť z prejednania všeobecný súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ
tým stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska.

V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíva výber rozhodcovského súdu na zmluvnej
strane podávajúcej žalobný návrh, ktorý v zásade iniciuje práve veriteľ. Práve veriteľ, ktorý zostavil
znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej forme aj jednostranne určil, ktorému
rozhodcovskému súdu bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy
je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Vopredstanovenápodmienkapredajcomalebospotrebiteľomvzmluveuzatvorenejmedzispotrebiteľom
a predajcom alebo dodávateľom, ktorá nebola individuálne dohodnutá, a ktorá priznáva právomoc
pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa , nachádza sídlo predajcu alebo

dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť kvalifikovaná ako nekalá, takáto podmienka
ukladá spotrebiteľovi povinnosť uznať výlučnú právomoc súdu, ktorý by mohol byť od jeho bydliska
vzdialený, čo môže sťažiť jeho možnosť dostaviť sa na súd. V prípade sporov týkajúcich sa nižších
peňažných súm by mohli byť náklady spotrebiteľa spojené s dostavením sa na súd odstrašujúce a
viesť spotrebiteľa k tomu, že sa vzdá možnosti podať žalobu na súd alebo svojich práv na obranu.

Takáto podmienka je podmienkou, ktorej zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo
alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek opravný prostriedok. Nekalá
zmluvná podmienka nezaväzuje spotrebiteľa. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí z 24.2.2011, č.k. IV.ÚS
55/201-19 konštatoval, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskejzmluve je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti

o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez
návrhu.

V ďalšom súd uvádza, že rozhodcovskú zmluvu, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne

v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto zmluvy začalo rozhodcovské konanie na
návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený prispôsobiť sa rozhodcovskému konaniu. Priestor pre
rozhodcovskékonaniebudelenpriindividuálnevyjednanejrozhodcovskejzmluvezostranyspotrebiteľa.

V posudzovanej veci bola dojednaná rozhodcovská zmluva, ktorú odporca v rámci svojej podnikateľskej

činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Žalobkyňa
nemala reálnu možnosť podstatným obsahom obsah zmluvy o úvere, vrátane všeobecných podmienok
poskytnutia úveru prílohou ktorej je rozhodcovská zmluva ovplyvniť, ich obsah bol dopredu daný a
žalovaným (dodávateľom) vopred pripravený. Žalobkyňa (spotrebiteľ) nemala možnosť výberu ani vo
vzťahu k rozhodcovskej zmluve, ktorú spolu so zmluvou o úvere mohla buď prijať ako celok alebo

odmietnuť.Rozhodcovskýrozsudokboltakvydanýnazákladerozhodcovskejzmluvy,ktorúsispotrebiteľ
osobitne nevyjednal a podľa ktorej všetky spory bude rozhodovať buď rozhodca v rozhodcovskom
konaní alebo príslušný všeobecný súd,

Rozhodcovská zmluva v danej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre rozhodcovský rozsudok vydaný v

rozhodcovskomkonaní,takfaktickyznemožňujevoľbužalobkyne(spotrebiteľa)dosiahnuťrozhodovanie
sporu všeobecným súdom, ak žalovaný (dodávateľ) ešte pred ním podal žalobu na rozhodcovskom
súde, a bol povinný sa rozhodcovskému konaniu podrobiť so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami,
ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý
všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie.

Je nepochybné, že žalobkyňa sa v postavení spotrebiteľa nachádzala pri uzatváraní zmluvy o úvere
v porovnaní so žalovaným ako dodávateľom v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu
silu, ako aj úroveň informovanosti, čo ju v konečnom dôsledku viedlo k pristúpenie na podmienky
vopred pripravené žalovaným (dodávateľom) bez toho, aby mohla podstatným spôsobom ovplyvniť

jej obsah, vrátane rozhodcovskej zmluvy, ktorá nebola individuálne dojednaná. Hoci mala žalobkyňa
možnosť, vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, treba považovať toto právo výberu
za zdanlivé, pretože ako by podľa tejto zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh žalovaného
(dodávateľa), žalobkyňa (spotrebiteľ) by bola nútená podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo
podať návrh na príslušnom všeobecnom súde, ak by chcela zabrániť rozhodcovskému konaniu. Za

týchto podmienok ide o nekalú (nevyváženú) rozhodcovskú zmluvu, vyvolávajúcu hrubú nerovnováhu
v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný
ako veriteľ tak mohol vec predložiť rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil a tým fakticky vylúčil súd,
ktorý by inak bol všeobecne príslušný ba konanie, na základe takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy,
spotrebiteľ vlastne ešte pred vznikom sporu, stráca reálne právo brániť sa voči nárokom na riadnom

súde v mieste svojho bydliska.

Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že sú splnené zákonné predpoklady pre zrušenie
predmetného rozhodcovského rozsudku.

Keďže uvedené dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku boli takého zásadného charakteru, že v
ďalšom konaní pred rozhodcovským súdom (§ 47 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z.) nemôžu viesť k inému
výsledku,akozamietnutiužalobyrozhodcovskýmsúdomako nedôvodnejvcelomrozsahu(aknedôjdek
späťvzatiu žaloby), nepovažuje súd za potrebné podrobne sa vyjadrovať k ďalším dôvodom namietaným
žalobkyňou (porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa), súd

len v stručnosti poukazuje na to, že plnenie, ktoré si dal žalovaný zo strany žalobkyne v zmluve o úvere
sľúbiť, a ktoré si v rozhodcovskom konaní uplatňoval, t.j. sumu 1.329,68 eur je vzhľadom na plnenie
poskytnuté žalovaným žalobkyni vo výške 350 eur v hrubom nepomere, pričom žalovaný pri uzatváranízmluvy o úvere zneužil finančnú tieseň žalobkyne, jej neskúsenosť v oblasti poskytovania úverov a
dôverčivosť. Z tohto dôvodu je zmluva o úvere neplatná a nemôže zakladať žiadne práva a povinnosti.

Podľa ustálenej judikatúry súdov je neprijateľnou podmienkou, keď dodávateľ za to isté porušenie
povinnosti (omeškanie so splátkami) dojednal niekoľkonásobný postih spotrebiteľa. Súd poukazuje na
to, že rozhodcovský súd priznal žalovanému aj zmluvnú pokutu, ktorá ale nebola zmluvnými stranami
dohodnutápriamovzmluveoúvere,aleibavoVšeobecnýchpodmienkachposkytnutiaúverubode5.,čo
je v zmysle Nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013 neprípustné. Zmluvné

dojednania (úverové podmienky) majú totiž slúžiť tomu, aby v každej zmluve nebolo potrebné uvádzať
ustanovenia technického alebo vysvetľujúceho charakteru, a nie na to, aby do nich zmluvný partner
(dodávateľ, ktorý zmluvné dojednania predpripravil bez možnosti druhej zmluvnej strany - spotrebiteľa
do nich akokoľvek zasahovať alebo inak ovplyvniť ich obsah) v neprehľadnej, zložito formulovanej a
malými písmenami zvolenej forme skryl pre spotrebiteľa ustanovenie, ktoré sú pre neho nevýhodné a
o ktorých predpokladá, že uniknú jeho pozornosti.

Celkom na záver k námietke žalovaného, že súd by sa v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku
nemal zaoberať argumentmi žalobkyne obmedzujúcimi sa na preskúmanie rozhodcovského rozsudku
z hmotnoprávnej stránky, nakoľko je to vzhľadom na právnu úpravu vylúčené, súd uvádza, že táto
námietka vyznieva rovnako nepochopiteľne ako vyššie označený postup rozhodcovského súdu v

rozhodcovskom konaní. Bez potreby podrobnejšej argumentácie súd odkazuje žalovaného na platnú
právnu úpravu - § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. (obdobne predchádzajúca právna úprava - § 40
ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.), kde sú uvedené dôvody, pre ktoré sa účastník rozhodcovského konania
môže na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, a medzi ktorými sú aj také, ktorými sa súd
musí zaoberať ex offo (§ 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z.), čo v posudzovanej veci súd aj urobil.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnej žalobkyni priznal náhradu
trov konania spočívajúcich z trov jej právneho zastúpenia v sume 255,24 eur za 3 úkony právnej služby a
toprevzatieaprípravuzastúpenia,písomnépodanienasúdzodňa8.12.2014azaúčasťnapojednávaní
konanom dňa 1.12.2015, pri hodnote jedného úkonu právnej služby v roku 2014 v sume 61,85 eur a

v roku 2015 v sume 64,53 eur, 2x režijný paušál po 8,04 eur a 1x 8,39 eur, plus 20% DPH (83,87 x
2 + 87,50).

Pri stanovení výšky cestovných výdavkov právnej zástupkyne žalobkyne súd postupoval v súlade so
zákonom č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Cestovnú náhradu za účasť na pojednávaní

konanom dňa 1.12.2015 pri použití motorového vozidla BMW X3 2.OD z Bratislavy, C. O. a späť
(vzdialenosť 2x13 km), pri spotrebe motorovej nafty 26x0,067 l/1km x 0,092 činí 1,90 eur a výška
základnej náhrady činí sumu 4,76 eur, celkovo sumu 6,66 eur.

Náhradu za stratu času stráveného cestou na pojednávanie za každú aj začatú polhodinu, čo pri ceste

z Bratislavy C. O. a späť cca 50 min. predstavuje podľa žalobkyňou predloženého vyúčtovania spolu
2 polhodiny. Znamená to potom, že právnej zástupkyni žalobkyne patrí náhrada za stratu času suma
27,96 eur (2x 13,98 eur).

Spolu trovy právneho zastúpenia žalobkyne v sume 289,86 eur (255,24 + 6,66 + 27,96). Odmenu

advokáta súd vyčíslil podľa § 11 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, § 16 ods. 3, § 16 ods. 3, § 16 ods.
4, § v spojení s § 7 ods. 4 a ods. 6 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestných náhradách v platnom znení, §
17 ods. 1 a § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.

Keďže žalobkyňa bola v konaní od poplatku oslobodená podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992

Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a súd jej žalobe vyhovel, uložil v zmysle
ustanovenia § 2 ods. 2 prvá veta v spojení s § 5 ods. 1 písm. h) a § 8 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. a
§ 166 ods. 1 O.s.p. , podľa výsledku konania povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobu žalovanému.
Výšku súdneho poplatku súd stanovil na sumu 331,50 eura s poukazom na položku 3 písm. c) prílohy
I. sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 42 ods. 3
O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, podpísané datované, v
dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami vyhotovený
na trovy účastníka), a náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 205
ods. 2 O.s.p.):

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.