Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 10, 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/80/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215010309
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Kubáňová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4215010309.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a sudcov

JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD. a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci obžalovaného
F. X., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní
Okresného prokurátora v Komárne, proti rozsudku Okresného súdu Komárno, zo dňa 11.07.2017 sp.
zn. 2T/78/2015, na verejnom zasadnutí konanom v Nitre dňa 10.01.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno e/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo
výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa

obžalovanému
F. X., narodenému dňa XX. XX. XXXX v E. na T., trvale
bytom N., U. J. G. XXXX/X,
u k l a d á
podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písmeno

j/ Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 Trestného zákona, postupom podľa
§ 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona sa mu výkon trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona sa mu ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Komárno (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný F. X. (ďalej
len obžalovaný) uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Tr. zák., ktorého sa dopustil na tom skutkovom základe, že
dňa 19. decembra XXXX v čase o XX.XX hodine v obci H. po K. ulici viedol osobné motorové
vozidlo značky O. T., evidenčného čísla KN-XXXDA, pričom pri odbočovaní doľava na Školskú ulicu,
v dôsledku toho, že riadne nesledoval situáciu v cestnej premávke, nedal prednosť v jazde oproti
jazdiacemu motocyklistovi B. Prokopcovi, narodenému XX. XX. XXXX, jazdiacemu na motocykli značky
K. H. XXXRR, evidenčného čísla KN-XXXAI, čím konal v rozpore s ustanovením § 19 odsek 4
zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, čo malo za následok

vytvorenia náhlej prekážky, v dôsledku ktorej došlo ku zrážke, pri ktorej motocyklista utrpel polytraumu s
úrazovým a krvácavým šokom, poškodenie ľavej chrbticovej tepny s krvácaním do ľavej pohrudnicovej
dutiny, obojstranné pomliaždenie pľúc, zlomeninu hrudnej kosti, zlomeninu oboch kľúčnych kostí,
zlomeninu 1. a 3. rebra vľavo, zlomeninu 1.-6. rebra vpravo, zlomeninu lopatky vpravo, zlomeninu obochkostí predlaktia, zlomeninu priečneho výbežku siedmeho krčného stavca vľavo a tŕňového výbežku
siedmeho až dvanásteho hrudného stavca, poúrazové poškodenie mozgu s ložiskami, pomliaždenie a
nedokrvenosť v čelovo temennej oblasti vpravo, v oblasti oboch záhlavových lalokov, v oblasti mozočka

vľavo s následnou kôrovou slepotou oboch očí, ľavostrannú hemiparézu a poruchu funkcie mozočka a
poškodenie ramenného nervu, z uvedených zranení sa poškodený bude liečiť po dobu jedného roka,
pričom uvedené zranenia u neho zanechajú doživotné trvalé následky.
Za to mu bol podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. uložený trest
odňatia slobody vo výmere 2 roky, ktorý mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.

Zároveň mu bol podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu na dobu 30 mesiacov.
Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal prokurátor odvolanie čo do výroku o treste.
V písomných dôvodoch odvolania poukázal na to, že súd I. stupňa pri ukladaní trestu a určení jeho
výmery neprihliadol na všetky rozhodujúce okolnosti prípadu, keď dostatočne nevysvetlil, z akého
dôvodu považuje dĺžku skúšobnej doby podmienečne odloženého trestu odňatia slobody vo výmere 2

roky za dostatočnú a primeranú, pričom nelogicky konštatoval, že trest zákazu činnosti riadiť motorové
vozidlá všetkého druhu na dobu 30 mesiacov vzhľadom na osobu páchateľa a následok, ktorý spôsobil,
považuje za dostatočný a spravodlivý.
Podľa jeho názoru súd I. stupňa bagatelizoval zranenie poškodeného, keď uviedol, že dĺžka trestu
zákazu činnosti v trvaní 30 mesiacov pri zákonnej výmere 1 až 10 rokov je dostatočná a spravodlivá.

Poukázal na ustanovenia § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., pričom podľa neho druh a výmera trestu musia byť
v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým okolnostiam daného prípadu,
keď súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery mal prihliadať najmä na spôsob spáchania činu, jeho
následok, mieru zavinenia, pohnútku, osobu páchateľa, jeho predchádzajúci život, ako aj možnosti jeho
nápravy. Pokiaľ ide o dĺžku skúšobnej doby, túto považoval za neprimerane nízku, pretože obžalovaný

počas celého konania svoju vinu nekriticky popieral, snažil sa vinu zvaliť na iného účastníka nehody
(vodiča kamiónu ako aj na poškodeného), pričom o poškodenom tvrdil, že išiel veľmi rýchlo, neskôr že
nejazdil z protismeru ale vyšiel z vedľajšej cesty, že bol pod vplyvom alkoholu a pod., pričom všetky
tieto tvrdenia sa vykonaným dokazovaním preukázali ako účelové a nevierohodné. Zranenia, ktoré
poškodený utrpel, majú doživotný charakter a pre slepotu, ktorá je jedným z následkov nehody, bude

do konca života odkázaný na pomoc inej osoby.
Poukázal tiež na trestný rozkaz vydaný v predmetnej veci, kde mu bol výkon trestu podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní 4 roky a trest zákazu činnosti na dobu 5 rokov. Vykonaným
dokazovaním na hlavnom pojednávaní nedošlo k žiadnej zmene dôkaznej situácie a neboli produkované
ani žiadne dôkazy, ktoré by odôvodňovali zníženie trestov oproti pôvodnému rozhodnutiu súdu.

Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám rozhodol tak, že
obžalovanému uloží podmienečný trest odňatia slobody, s určením skúšobnej doby v hornej polovici
zákonom stanovenej trestnej sadzby a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v
polovici zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Obžalovaný sa k predmetnému odvolaniu vyjadril prostredníctvom svojho obhajcu a navrhol odvolanie

prokurátora ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr. por.
Tvrdil, že odvolanie nepodal i napriek tomu, že je presvedčený o tom, že k nehode došlo tak, ako uvádzal
vo svojich výpovediach. Nesúhlasil s dôvodmi odvolania, pretože súd I. stupňa pri určení druhu trestu
a jeho výšky vychádzal z prísnej individualizácie trestu. Pokiaľ prokurátor v odvolaní tvrdil, že počas
celéhokonaniavinunekritickypopieral,uviedol,žesabránilzákonnýmspôsobom.Pokiaľbyjehoobrana

bola hodnotená spôsobom ako to uviedol prokurátor, išlo iba o emocionálne tvrdenie, ktoré nemá čo
v trestnom konaní robiť. Nesnažil sa vinu zvaliť na nikoho a nebol to on, kto spôsobil pochybnosti, či
bol poškodený pod vplyvom alkoholu. Vychádzal len zo zvláštneho postupu, pretože krvná skúška bola
vyhodnocovaná niekoľko týždňov a až potom, čo na to upozorňoval v prípravnom konaní. Pri svojej
obrane vychádzal len z tých skutočností, z ktorých vychádzal aj súd. Rovnako nesúhlasil ani s názorom

prokurátora, že na súde nedošlo k zmene skutkového stavu, pretože súd vykonal rozsiahle dokazovanie
a správne zistil skutkový stav a na základe neho aj správne rozhodol.
Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zástupca krajského prokurátora zotrval na podanom odvolaní
a jeho dôvodoch.
Obžalovaný poukázal na to, že súhlasí s rozsudkom súdu I. stupňa, pretože v podstate je v podmienke

odvtedy, čo došlo k spáchaniu dopravnej nehody.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou
- prokurátorom podľa § 317 ods. 1 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výrokurozsudku o treste, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu krajský súd zistil, že vo veci bolo podané odvolanie
iba prokurátorom a to len do výroku o treste v neprospech obžalovaného.
S poukazom na hore uvedené, preto odvolací súd preskúmaval len túto napadnutú časť výroku rozsudku
a teda výrok o treste.

Súd I. stupňa pri úvahách o druhu a výmere trestu vychádzal z ustanovení uvedených v § 34 a
nasl. Tr. zák. Poukázal na to, že základnými funkciami trestu je funkcia represívna, výchovná ako aj
preventívna vo forme individuálnej a generálnej prevencie. Uviedol, že obžalovaný doposiaľ má dva
záznamy v registri trestov, pričom v oboch prípadoch sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Pri
rozhodovaní o uložení trestu prihliadol aj na poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j/ Tr. zák., t.j.
že pred spáchaním skutku viedol riadny život. Keďže nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť, bol

obžalovanému ukladaný trest s poukazom na ustanovenie § 38 ods. 3 Tr. zák. v sadzbe 1 rok až 3 roky
8 mesiacov (keď základná sadzba pri prečine ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. bola 1
až 5 rokov).
Podľa jeho názoru účel trestu bude naplnený aj uložením trestu odňatia slobody v približne polovici
upravenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky, pričom

obžalovanému uložil aj trest zákazu činnosti na 30 mesiacov, ktorú dĺžku vzhľadom na osobu páchateľa
a následok považoval za dostatočnú a spravodlivú.

Preskúmaním predloženého spisového materiálu odvolací súd však dospel k záveru, že trest, ktorý bol
obžalovanému uložený, najmä pokiaľ ide o trest zákazu činnosti, je neprimerane mierny.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a
súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Z predloženého spisu bolo zistené, že k spáchaniu činu došlo nedbanlivostným spôsobom, keď

obžalovaný pri riadení motorového vozidla nedodržal ustanovenie § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z.
o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, keď sa dostatočne nevenoval riadeniu motorového
vozidlaapriodbočovanídoľavasinevšimol,žepoškodenýviedolmotocykelpohlavnejceste,následkom
čoho došlo ku kolíznej situácii, pri ktorej tento poškodený narazil do motorového vozidla obžalovaného
a utrpel zranenia, ktoré u neho zanechajú trvalé následky.

Bolo tiež zistené, že na obžalovaného sa hľadí akoby nebol odsúdený, keď naposledy a to ešte v
roku 2009 bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie u obžalovaného, ktorý bol stíhaný pre prečin
pytliactva a bola mu určená skúšobná doba 1 rok, v ktorej sa osvedčil. Pred spáchaním uvedeného
prečinu bol dvakrát prejednávaný pre priestupok v cestnej premávke, čo bolo riešené v oboch prípadoch
blokovými pokutami 10,- eur. Obžalovanému bolo vydané vodičské oprávnenie vo februári v roku 1972.

Z miesta bydliska bližšie hodnotený nie je a vodičský preukaz bol obžalovanému zadržaný dňa
19.12.2014.
S poukazom na tieto skutočnosti potom aj odvolací súd tak ako súd I. stupňa dospel k záveru, že u
obžalovaného je možné prihliadnuť na jednu poľahčujúcu okolnosť, t.j. že pred spáchaním trestného
činu viedol riadny život uvedenú v § 36 písm. j/ Tr. zák.

Ani odvolací súd žiadnu z priťažujúcich okolností uvedenú v § 37 Tr. zák. nezistil.
Za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 2 Tr. por. možno uložiť trest odňatia slobody na 1 až
5 rokov.
S prihliadnutím na to, že u obžalovaného prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi,
aj tomuto odvolací súd ukladal trest odňatia slobody s použitím § 38 ods. 3 Tr. zák., podľa ktorého

ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej
sadzby o jednu tretinu.V danom prípade preto súd vychádzal z trestnej sadzby 1 rok až 3 roky 8 mesiacov. Trest, ktorý uložil
súd I. stupňa obžalovanému vo výmere 2 roky, považoval aj odvolací súd za primeraný a odpovedajúci
zákonom, pretože bol uložený takmer v polovici trestnej sadzby.

Pokiaľ prokurátor vo svojom odvolaní namietal, že podmienečný odklad výkonu trestu odňatia slobody
vo výmere 2 roky je neprimerane miery, treba poukázať na skutočnosť, že v zmysle § 49 ods. 1 písm.
a/ Tr. zák., súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho 2 roky, ak
vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a
pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu

páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
Pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody súd určí skúšobnú dobu na 1 až 5
rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku
(§ 50 ods. 1 Tr. zák.).
Ako už bolo konštatované vyššie, na obžalovaného sa hľadí akoby nebol odsúdený. Neboli zistené
doposiaľ žiadne negatívne správy na obžalovaného a je možné konštatovať vzhľadom aj na jeho vek,

keďže obžalovaný v čase rozhodovania odvolacieho súdu mal 64 rokov a doposiaľ nedošiel do vážneho
rozporu so zákonom, že na jeho prevýchovu s prihliadnutím aj na spôsob spáchania činu, keďže išlo
o nedbanlivostný trestný čin, bude postačujúce na neho pôsobiť trestom výchovným s podmienečným
odkladom na primeranú skúšobnú dobu, za ktorú aj odvolací súd považoval skúšobnú dobu 2 roky.

Pokiaľ však ide o trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, ktorý bol
obžalovanému uložený súdom I. stupňa vo výmere 30 mesiacov (2 roky a 6 mesiacov), tento odvolací
súd považoval za mierny. Je pravdou a vyplynulo to aj z vykonaného dokazovania, že dopravná nehoda
vznikla v dôsledku toho, že obžalovaný sa riadne nevenoval situácii v cestnej premávke, pretože ako
vodič odbočujúci vľavo, bol povinný dať prednosť v jazde protiidúcim vozidlám (§ 19 ods. 4 zákona č.

8/2009 Z.z.). Toto súd I. stupňa považoval za porušenie dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona
a preto aj jeho konanie kvalifikoval v zmysle § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na
ustanovenie § 138 písm. h/ Tr. zák.
Od vydania vodičského oprávnenia obžalovanému, t.j. od roku 1972, sa obžalovaný dopustil celkovo iba
siedmich priestupkov na úseku dopravy. Naposledy bol pokutovaný 29.05.2014 za prekročenie rýchlosti

jazdy pokutou vo výške 10,- eur.
Súd I. stupňa na tieto skutočnosti však neprihliadal a ani ich v napadnutom rozsudku neuviedol.
Nemožno sa však stotožniť s názorom prokurátora, že je potrebné obžalovanému uložiť trest zákazu
činnosti v polovici trestnej sadzby, ktorá v danom prípade je 5 rokov.
S poukazom na všetky hore uvedené skutočnosti odvolací súd uložil obžalovanému trest zákazu činnosti

riadiť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 3 roky a 6 mesiacov v súlade s ustanovením §
61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
Tento trest s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu považoval za primeraný a postačujúci na nápravu
obžalovaného.
Z uvedených dôvodov preto odvolací súd na základe odvolania prokurátora zvýšil tento trest

obžalovanému o 1 rok, čo považoval za dostatočný na nápravu obžalovaného, ako aj na uvedomenie
si následkov svojho konania.

K námietke prokurátora uvedenej v odvolaní, že súd I. stupňa sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s
tým, prečo v trestnom rozkaze obžalovanému uložil vyšší trest ako v napadnutom rozsudku, odvolací

súd udáva, že v zmysle § 355 ods. 3 veta za bodkočiarkou Tr. por. pri prejednaní veci na hlavnom
pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu obsiahnutými
v trestnom rozkaze.
Z uvedeného je potom zrejmé, že súd po prejednaní veci na hlavnom pojednávaní môže rozhodnúť či
už o právnej kvalifikácii alebo o treste inak, ako rozhodol v trestnom rozkaze.

S poukazom na hore uvedené skutočnosti odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok súdu I. stupňa vo
výroku o treste a sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.