Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 20, 2013

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/57/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1105237418
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1105237418.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov

senátu JUDr. Dariny Kriváňovej a JUDr. Ayše Pružinec Erenovej v právnej veci navrhovateľa: W. A. L. Q.
N. P. , bytom R., B. Č.. XX/XX, zastúpený JUDr. Danou Jelinkovou Dudzíkovou, advokátkou v Šamoríne,
Mliečno, Dolná ulica č. 186/4, proti odporcom: I. P. B. B. B.. B..T..Y.., A., W. Č.. X, IČO: XX XXX XXX,
zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Radomír Bžán, s.r.o., Bratislava, Námestie Ľ. Štúra č. 2, IČO:
36 861 227, za ktorú koná JUDr. Radomír Bžán, II. Q. K. T. W. Z. R. P. N. , bytom C., A. Č.. XXXX/
XX, prechodne bytom A., V. Č.. XX, o určenie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, o určenie neplatnosti
kúpnopredajnej zmluvy a o protinávrhu odporcu v I. rade o určenie vlastníckeho práva k hnuteľnej

veci, s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa a odporcu v I. rade proti rozsudku Okresného súdu
BratislavaI.zodňa6.februára2009,č.k.12C236/2005-236,naodvolanienavrhovateľaprotiopravnému
uzneseniu Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 30. septembra 2010, č.k. 12C 236/2005-284, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 6. februára 2009, č.k. 12C
236/2005-236, v napadnutej časti

vo výroku, ktorým súd určil, že navrhovateľ je vlastníkom hnuteľnej veci - obrazu olej na plátne od

neznámeho španielskeho alebo severoeurópskeho autora so sakrálnym motívom, rozmery 142 x 194
cm, adjustácia, obdobie vzniku presne nedatované (prelom 17. a 18. storočia) s popisným názvom -
Trojica svätcov sv. Hubert, sv. Florián a sv. Vendelín nazývaný Devocionálne postavy svätcov,

vo výroku, ktorým súd zamietol protinávrh odporcu v I. rade

p o t v r d z u j e .

Vo výroku, ktorým súd rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i
a na ďalšie konanie.

Odvolací súd opravné uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 30.
septembra 2010, č.k. 12C 236/2005-284, z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 6.2.2009, č.k. 12 C 236/2005-236, určil, že navrhovateľ je

vlastníkom hnuteľnej veci - obrazu olej na plátne od neznámeho španielskeho alebo severoeurópskeho
autora so sakrálnym motívom, rozmery 142 x 194 cm, adjustácia, obdobie vzniku presne nedatované
(prelom 17. a 18. storočia) s popisným názvom - Trojica svätcov sv. Hubert, sv. Florián a sv. Vendelín
nazývaný Devocionálne postavy svätcov a vo zvyšku návrh zamietol; zamietol aj protinávrh odporcuv I. rade. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Navrhovateľ svojím návrhom, po jeho neskorších zmenách so súhlasom súdu, sa domáhal určenia, že je
vlastníkom hnuteľnej veci - obrazu, olej na plátne od neznámeho španielskeho alebo severoeurópskeho

autora so sakrálnym motívom, rozmery 142 x 194 cm, adjustácia, obdobie vzniku presne nedatované
(prelom 17. a 18. storočia) s popisným názvom - Trojica svätcov sv. Hubert, sv. Florián a sv. Vendelín
nazývaný Devocionálne postavy svätcov; tiež vyslovenia neplatnosti kúpnopredajnej zmluvy datovanej
dňa 13.1.2003, uzavretej medzi odporcami v I., II. rade, predmetom ktorej bol predmetný obraz.
Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe v časti o učenie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci,

obrazu, videl navrhovateľ v tom, že predmetný obraz sa nachádza v úschove súdu a nemôže mu
byť vydaný bez určenia vlastníckeho práva. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe v časti o
učenie neplatnosti kúpnopredajnej zmluvy datovanej dňa 13.1.2003, uzavretej medzi odporcami, videl
navrhovateľ v komplexnom usporiadaní vzťahov medzi účastníkmi konania a v možnosti
zabrániť prípadným sporom do budúcnosti. Odporca v I. rade protinávrhom podaným ústne do zápisnice
na pojednávaní dňa 12.9.2008 sa domáhal určenia, že je vlastníkom hnuteľnej veci - obrazu, olej na

plátne od neznámeho španielskeho alebo severoeurópskeho autora so sakrálnym motívom, rozmery
142 x 194 cm, adjustácia, obdobie vzniku presne nedatované (prelom 17. a 18. storočia) s popisným
názvom - Trojica svätcov sv. Hubert, sv. Florián a sv. Vendelín nazývaný Devocionálne postavy svätcov.
Naliehavý právny záujem videl v tom, že predmetný obraz sa nachádza v úschove súdu a môže byť
vydaný len vlastníkovi. Vlastnícke právo odvodzoval od kúpnopredajnej zmluvy uzavretej s

odporcom v II. rade dňa 13.1.2003 (odporca v II. rade ju v skutočnosti podpísal dňa 14.1.2003). Poukázal
na skutočnosť, že predmetný obraz bol dňa 18.3.2003 predaný na 37. aukcii výtvarných diel tretej osobe,
ktorá sa stala jeho vlastníkom v zmysle § 2 písm. a/ zákona č. 527/2002 Z.z. príklepom licitátora.

Súd prvého stupňa tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázané, že

navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k obrazu, olej na plátne od neznámeho španielskeho alebo
severoeurópskeho autora so sakrálnym motívom, rozmery 142 x 194 cm, adjustácia, obdobie vzniku
presne nedatované (prelom 17. a 18. storočia) s popisným názvom - Trojica svätcov sv. Hubert,
sv. Florián a sv. Vendelín nazývaný Devocionálne postavy svätcov, ústne uzavretou kúpnou zmluvou
zo dňa 4.10.2002 od V. B. za 290.000,-- Sk. Navrhovateľ dňa 19.11.2002 preberacím protokolom

predloženým mu odporcom v II. rade predmetný obraz odovzdal za účelom znaleckého posúdenia a
expertízy odporcovi v II. rade. Tento kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 13.1.2003, ako fyzická osoba
predal odporcovi v I. rade. Kúpna cena bola dohodnutá v sume 514.000,-- Sk. Čestným
prehlásením zo dňa 13.1.2003 odporca v II. rade odporcovi v I. rade prehlásil, že má k predmetnému
obrazuvlastníckeprávo,ktoréhooprávňujekpredaju.OdporcavI.radevmesiacijanuár2003odporcovi

v II. rade sumu 514.000,-- Sk v hotovosti aj vyplatil. Čestným prehlásením zo dňa 5.3.2003 sa odporca
v II. rade zaviazal vrátiť navrhovateľovi sumu 400.000,-- Sk za predaj predmetného obrazu, a to do
6.3.2003. Toto čestné prehlásenie bolo napísané po vzájomnej dohode majiteľa a kupujúceho a bolo
podpísané navrhovateľom a odporcom v II. rade. Odporca v II. rade svoj záväzok nesplnil. Odporca v I.
rade predmetný obraz predal na 37. jarnej verejnej dražbe výtvarných diel konanej dňa 18.3.2003 v D. D.

B. M. A., J.. F. V. za 520.000,-- Sk; cenu dosiahnutú vydražením dražiteľ J.. F. V. nezaplatil, s dražiteľom
sa dohodli na odstúpení od zmluvy. Okresný úrad justičnej polície v C. príkazmi na odňatie veci zo dňa
26.3.2003, Č.:Y.-XX/XXX, predmetný obraz J.. F. V., odporcovi v I. rade a J. B.. B. T..Y.. A., odňal ako
vec dôležitú pre trestné konanie. Uznesením Okresného úradu justičnej polície v C. zo dňa 1.4.2003,
Č.: Y.-XX/TO-XXXX, bol predmetný obraz vrátený navrhovateľovi. Uznesením okresného prokurátora

v C. zo dňa 22.4.2003, sp.zn. Pv 224/2003, bolo uznesenie Okresného úradu justičnej polície v C. zo
dňa 1.4.2003, ČVS: Y.-XX/TO-XXXX, zrušené a vyšetrovateľovi bolo uložené vo veci znovu konať a
rozhodnúť. Uznesením Okresného úradu justičnej polície v C. zo dňa 30.4.2003, ČVS: Y.-XX/TO-XXXX,
bol predmetný obraz uložený do úschovy Okresného súdu v C.. Trestným rozkazom Okresného súdu
v C. č.k. 2T 120/2003-191, právoplatným dňa 18.7.2004, bol odporca v II. rade uznaný vinným, že dňa

19.11.2002 v čase asi o 11.00 hod. v C. po predchádzajúcej dohode spísal preberací
protokol s doplnenou hlavičkou spoločnosti B. B..T..Y.., A., o prevzatí obrazu s rozmermi 1,5 m x 1,92
m zo začiatku 18. storočia od neznámeho, pravdepodobne rakúskeho maliara s trojicou svätcov sv.
Huberta, sv. Floriána a sv. Vendelína, s poškodeným W. A. za účelom znaleckého posúdenia a expertízy
P. B. B. B..T..Y.., A., pričom na základe tejto zámienky vylákal od W. A. obraz, ktorý bol odovzdaný

obvinenému Q. K. v meste W., avšak obvinený Q. K. expertízu ani znalecký posudok nedal vyhotoviť
a najneskôr dňa 13.1.2003 prevzatý obraz predal P. B.N. B. B..T..Y.., A., najmenej za sumu 425.000,--
Sk bez vedomia a súhlasu poškodeného W. A.. Získané peniaze použil pre svoju potrebu, čím svojím
konaním spôsobil poškodenému W. A. škodu v sume 400.000,-- Sk; tým spáchal trestný čin podvodupodľa § 250 ods. 1,3 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní jeden rok,
ktorý mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní dva roky a poškodený navrhovateľ
bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Ako je uvedené vyššie, navrhovateľ sa v predmetnom konaní domáhal dvoch určovacích petitov: určenia
vlastníckeho práva k hnuteľnej veci - obrazu a určenia neplatnosti kúpnopredajnej zo dňa 13.1.2003,
uzavretej medzi odporcami v I. a II. rade. Základnou podmienkou pre úspech určovacej žaloby v zmysle
§ 80 písm. c/ O.s.p. je preukázanie naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. Súd prvého

stupňa skúmal naliehavý právny záujem u každého určovacieho petitu osobitne. V zmysle R 17/1972
naliehavý právny záujem na určení je daný hlavne tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo
žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Existencia naliehavého
právneho záujmu na žiadanom určení je u všetkých určovacích návrhov, kladných i záporných, jednou
z nevyhnutných podmienok toho, aby bolo súdu umožnené v rozsudku meritórne
návrhu vyhovieť. Naliehavý právny záujem musí existovať v čase, kedy súd vyhlasuje vo veci rozsudok

(§ 154 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ má právny záujem na žiadanom určení, ak by bez tohto určenia bolo
ohrozené jeho právo alebo právny vzťah, na ktorom sa zúčastňuje, alebo ak by sa právne postavenie
bez tohto určenia stalo neistým. Určovací návrh je teda prostriedkom umožňujúcim poskytnutie ochrany
právneho postavenia navrhovateľa skôr, než toto jeho postavenie bolo porušené, takže jeho cieľom
je zásadne poskytnutie preventívnej ochrany. V tom spočíva rozdiel od návrhu na plnenie, ktorého

uplatnenie prichádza do úvahy až vtedy, keď už právo navrhovateľa bolo porušené, a jeho cieľom je
reparácia. Ak však už právo navrhovateľa bolo porušené, navrhovateľ už nemôže mať žiaden právny
záujem na určení daného práva alebo právneho vzťahu. Jeho návrh na takéto určenie nemôže mať
úspech a v tomto zmysle je teda neprípustným. Navrhovateľ v takom prípade má
právny záujem len na odstránení následkov porušenia práva, teda na plnení. Dospel súd k záveru, že

navrhovateľ nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnopredajnej zo dňa 13.1.2003,
uzavretej medzi odporcami, pretože sa v predmetnom konaní zároveň domáhal
aj určenia vlastníckeho práva, teda petitu, ktorý má z právneho hľadiska prednosť a v
rámciktoréhosasúdplatnosťouuvedenejkúpnopredajnejzmluvymuselvysporiadaťprejudiciálne.Preto
návrh navrhovateľa v časti o určenie neplatnosti kúpnopredajnej zo dňa 13.1.2003, uzavretej medzi

odporcami v I. a II. rade zamietol. Súd skúmajúc vlastnícke právo navrhovateľa k predmetnému obrazu
mal svedeckou výpoveďou V.P. B., preukázané, že navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo na základe
ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy dňa 4.10.2002 s V. B., za kúpnu cenu 290.000,-- Sk. Odporcovia túto
skutočnosť nenamietali, nadobudnutie vlastníckeho práva navrhovateľa k predmetnému obrazu kúpnou
zmluvou v zmysle ustanovenia § 588 Občianskeho zákonníka medzi účastníkmi sporné nebolo. Kúpna

zmluva písomnú formu nevyžaduje. Navrhovateľ predmet svojho vlastníctva odovzdal odporcovi v II.
rade za účelom znaleckého posúdenia a expertízy, čo mal súd za preukázané písomným preberacím
protokolom zo dňa 19.11.2002, podpísaným navrhovateľom aj odporcom v II. rade. Odporca v II. rade
vo svojej výpovedi potvrdil jeho pravosť. Odporca v II. rade následne predmetný obraz kúpnopredajnou
zmluvou zo dňa 13.1.2003 predal odporcovi v I. rade bez súhlasu navrhovateľa, čím spáchal trestný čin

podvodu podľa § 250 Trestného zákona, čo bolo preukázané v trestnom konaní vedenom na Okresnom
súde v C. pod sp.zn. 2 T 120/2003, v ktorom bol odporca v II. rade za uvedený trestný
čin právoplatne odsúdený trestným rozkazom č.k. 2 T 120/2003-191, právoplatným dňa 18.7.2004. Súd
bol v tomto konaní uvedeným trestným rozhodnutím v zmysle ustanovenia § 135 ods. 1 O.s.p. viazaný
a vychádzal z neho pri posudzovaní prejudiciálnej otázky platnosti kúpnopredajnej zmluvy uzatvorenej

medzi odporcami v I. a II. rade dňa 13.1.2003 a vyhodnotil ju ako absolútne neplatný právny úkon zmysle
ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že je v rozpore so zákonom, konkrétne s
ustanovením § 123 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého nakladať s vecou je oprávnený len vlastník
a nikto nemôže previesť na iného viac práv ako má sám. Keďže odporca v II. rade nebol vlastníkom
predmetného obrazu a nebolo preukázané, že bol vlastníkom splnomocnený na jeho predaj, je kúpna

zmluva uzatvorená odporcami v I. a II. rade dňa 13.1.2003 neplatná; vlastníkom veci je navrhovateľ.

Odporca v I. rade sa protinávrhom domáhal taktiež určenia vlastníckeho práva k
tomu istému obrazu, pričom vlastnícke právo odvodzoval od kúpnopredajnej zmluvy uzatvorenej s
odporcom v II. rade dňa 13.1.2003, ktorú súd v zmysle vyššie uvedeného vyhodnotil ako neplatný právny

úkon, preto protinávrh odporcu v I. rade, už bez ďalšieho, zamietol. Nesúhlasil s názorom odporcu
v I. rade, že kúpnopredajná zmluva uzatvorená medzi odporcami v I. a II. rade dňa 13.1.2003 bola
uzatvorená podľa Obchodného zákonníka, pretože táto zmluva neobsahuje označenie odporcu v II. rade
v súlade s Obchodným zákonníkom, t.j. jeho obchodné meno, IČO a miesto podnikania, ale obsahujemeno, priezvisko, bydlisko a číslo občianskeho preukazu odporcu v II. rade (označenie fyzickej osoby
nepodnikateľa) a neobsahuje dohodu zmluvných správ, že ich záväzkový vzťah sa spravuje Obchodným
zákonníkom v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Pokiaľ sa týka námietky

odporcu v I. rade, že vlastnícke právo k predmetnému obrazu dňa 18.3.2003 nadobudol J.. F. V.Ý.
príklepom licitátora na 37. aukcii výtvarných diel v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách, súd túto vyhodnotil ako nedôvodnú. Je pravdou, že v zmysle § 27 ods. 1 zákona č. 527/2002
Z.z. prechádza vlastnícke právo k predmetu dražby na vydražiteľa udelením preklepu, ale len ak
vydražiteľ uhradil cenu dosiahnutú vydražením v stanovenej lehote. V predmetnom konaní nebolo

sporné, že vydražiteľ J.. F. V. cenu dosiahnutú vydražením v stanovenej lehote neuhradil, s odporcom v
I. rade sa dohodli na odstúpení od zmluvy, čo v konaní obe zmluvné strany aj potvrdili. Rozsudok ďalej
odôvodnil ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p., § 126 Občianskeho zákonníka.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodoval podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. Dôvodil len
tým, že každý z účastníkov konania bol v konaní čiastočne úspešný, navrhovateľ v pomere 1/2 zo

svojho návrhu a v celom rozsahu z protinávrhu, odporca v I. rade pomere 1/2 z návrhu navrhovateľa,
odporca v II. rade v pomere 1/2 z návrhu navrhovateľa. Napokon v zmysle ustanovenia § 164 O.s.p. v
písomnom vyhotovení rozsudku opravil chybu v písaní vo vyhlásenom rozsudku dňa 6.2.2009, a síce v
časti rozmeru predmetného obrazu, keď tento správne je 142 x 194 cm.

Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie navrhovateľ a odporca v I. rade.

Odvolanie navrhovateľa smeruje proti vo výroku rozsudku o náhrade trov konania. Dôvody odvolania
vyplývajú z ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci). Zdôraznil, že predmetom konania bol jeho návrh na určenie

vlastníckeho opráva k hnuteľnej veci - obrazu a vyslovenie neplatnosti kúpnopredajnej zmluvy uzavretej
medzi odporcom v I. rade a odporcom v II. rade; úspešný bol v konaní o určenie vlastníckeho práva a
nebol úspešný v konaní o vyslovenie neplatnosti kúpnopredajnej zmluvy. V plnom rozsahu bol úspešný
v konaní o protinávrhu odporcu v I. rade o určenie vlastníckeho práva k danej hnuteľnej veci. Odporca v
II. rade žiaden protinávrh nevzniesol, pridal sa k protinávrhu odporcu v I. rade, návrh navrhovateľa žiadal

zamietnuť. Súd prvého stupňa mal rozhodovať o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 142 ods.
l O.s.p. Výšku náhrady trov konania, ktoré vynaložil na uplatňovanie, bránenie svojho práva v konaní
pred súdom prvého stupňa aj zároveň vyčíslil a odôvodnil. Odvolaciemu súdu navrhol preto rozsudok
súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania zmeniť a odporcovi v I. rade uložiť povinnosť
zaplatiť mu náhradu trov konania v sume 4.620,28 € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žiadal

tiež náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 208,74 €;
tieto tiež zároveň odôvodnil.

Odvolanie odporcu v I. rade smeruje proti rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým určil, že
navrhovateľ je vlastníkom hnuteľnej veci - obrazu olej na plátne od neznámeho španielskeho alebo

severoeurópskeho autora so sakrálnym motívom, rozmery 142x194 cm, adjustácia, obdobie vzniku
presne nedatované (prelom 17. a 18. storočia) s popisným názvom - Trojica svätcov
sv. Hubert, sv. Florián a sv. Vendelín nazývaný Devocionálne postavy svätcov, ako aj proti výroku,
ktorým súd prvého stupňa jeho protinávrh zamietol. Dôvody odvolania vyplývajú z ustanovenia § 205
ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p. (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci). Nesúhlasil s právnym záverom súdu prvého stupňa v tom, že navrhovateľ je vlastníkom danej
veci, že kúpna zmluva uzavretá medzi ním a odporcom v II. rade dňa 13.1.2003 nebola uzavretá podľa
Obchodného zákonníka; trval naďalej na tom, že kúpna zmluva dňa 13.1.2003 bola uzavretá podľa
Obchodného zákonníka. Kto je podnikateľom vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka.

V prípade porušenia povinnosti uviesť údaje o podnikateľovi Obchodný zákonník zakotvuje možnosť
domáhať sa náhrady škody; neuvedenie predmetných údajov ale nie je sankcionovateľné neplatnosťou
právnych úkonov, keďže požiadavky kladené Obchodným zákonníkom na obsahovú a formálnu stránku
právnych úkonov nie sú ustanovením § 3a Obchodného zákonníka dotknuté. Konštatovanie súdu v tom,
že kúpna zmluva nie je uzavretá podľa Obchodného zákonníka, je v rozpore s ustanovením § 261 ods.

l Obchodného zákonníka. Rozhodujúca je povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu (§ 261
ods. 5 Obchodného zákonníka). Je nepochybné, že označenie účastníkov právneho úkonu neurčuje
samotnú povahu právneho vzťahu. Odporca v II. rade príjem z predaja obrazu riadne zdanil v daňovom
priznaní, ktoré podáva živnostník a nie ako fyzická osoba. Vzhľadom na skutočnosť, že vzťah medziodporcami v I., II. rade sa riadi Obchodným zákonníkom bez ohľadu na označenie účastníkov v kúpnej
zmluve, zdôraznil ustanovenie § 446 Obchodného zákonníka, podľa ktorého kupujúci
nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže

v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom a že nie
je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja. V čase uzavretia kúpnej zmluvy nemal
vedomosť o tom, že odporca v II. rade nie je vlastníkom predmetného obrazu. Vlastnícke právo odporcu
v II. rade osvedčovalo čestné prehlásenie zo dňa 13.1.2003 odporcom v II. rade podpísané. Trestný
rozkaz nadobudol právoplatnosť až dňa 18.7.2004. Odvolaciemu súdu navrhol preto rozsudok súdu

prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť tak, že návrh navrhovateľa zamietne a súčasne vysloví, že
odporca v I. rade je vlastníkom danej hnuteľnej veci. Žiadal náhradu trov konania, ktoré ale nevyčíslil.
Alternatívne navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu v I. rade dôvodil, že rozsudok súdu prvého

stupňa v rozsahu podaného odvolania odporcom v I. rade považuje za vecne správny. Vzťah medzi
odporcami v I. a II. rade bol občianskoprávny a nie obchodnoprávny. Odporca v II. rade v čase uzavretia
kúpnej zmluvy (dňa 13.1.2003) ako fyzická osoba podnikal pod obchodným názvom Q. K. - N., IČO:
XX XXX XXX, miesto podnikania XXX XX A.-Q., D. E. Č.. X, na základe živnostenského oprávnenia. V
predmetnejzmluvejeakopredávajúciuvedenýK.Q.,A.Č..XXXX/XX,C.(jehoadresatrvaléhobydliska),

s označením občianskeho preukazu. Z toho je zrejmé, že kúpnu zmluvu odporca v II. rade neuzavrel ako
živnostník, ale ako občan - fyzická osoba. Je nesprávny právny názor odporcu v I. rade v tom, že všetky
právneúkonyvykonanéfyzickouosobou,ktorájezároveňajživnostníkom,musiabyťvždyvykonávanév
rámci podnikateľskej činnosti tejto osoby. Na odlíšenie právnych úkonov vykonávaných fyzickou osobou
ako podnikateľom od právnych úkonov vykonaných fyzickou osobou ako občanom slúži práve uvedenie

jeho podnikateľských identifikátorov pri právnom úkone (uvedenie obchodného mena, sídla, IČO), čo
sa v tomto prípade nestalo. Nebolo preukázané, že uzavretie predmetnej kúpnej zmluvy bolo zo strany
odporcu v II. rade výkonom jeho podnikateľskej činnosti. Sám odporca v II. rade dôvodil, že ako občan -
fyzická osoba (kamarát navrhovateľa) prevzal od navrhovateľa predmetný obraz za účelom znaleckého
posúdenia a expertízy; nie s úmyslom s obrazom nakladať ako podnikateľ. Práve v súvislosti s uzavretím

kúpnejzmluvybolajodporcavII.radeprávoplatneodsúdený.Dôvodomneplatnostidanejkúpnejzmluvy
nebolo neuvedenie podnikateľských údajov o odporcovi v II. rade. Neuvedenie podnikateľských údajov
bolo dôvodom toho, že vzťah medzi odporcami v I., II. rade založený predmetnou kúpnou zmluvou súd,
správne, vyhodnotil ako občianskoprávny vzťah a nie ako vzťah obchodnoprávny. Dôvodom neplatnosti
kúpnej zmluvy je jej rozpor s ustanovením § 123 Občianskeho zákonníka, ktorý zakladá absolútnu

neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Nebolo zrejmé a ani preukázané,
že vzhľadom na všetky okolnosti prípadu sa vec týka podnikateľskej činnosti oboch zmluvných strán.
Nebolo ani preukázané, že odporca v II. rade svoj príjem z predaja predmetného obrazu zdanil v
daňovom priznaní, ktoré podáva ako živnostník a nie ako fyzická osoba. Ak by to aj preukázané bolo,
nemalo by to vplyv na to, že predmetná kúpna zmluva zo dňa 13.1.2003 je občianskoprávnym vzťahom.

Odvolaciemu súdu navrhol preto rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny
potvrdiť. Žiadal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré zároveň vyčíslil. Nesúhlasil s rozhodnutím
odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania; svoj nesúhlas ale ničím neodôvodnil.

Odporca v I. rade sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Odporca v II. rade odvolanie nepodal, k odvolaniu navrhovateľa a odporcu v I. rade sa nevyjadril.

Súd prvého stupňa opravným uznesením zo dňa 30.9.2010, č.k. 12 C 236/2005-284, opravil výrok
rozsudku súdu prvého stupňa v tom, že rozmery obrazu sú 142 x 193 cm, teda tak, ako bol rozsudok na

pojednávaní vyhlásený. Postupoval podľa ustanovenia § 164 O.s.p. a podľa pokynov odvolacieho súdu.

Proti tomuto opravnému uzneseniu podal včas odvolanie navrhovateľ dôvodiac ustanovením § 205 ods.
2 písm. a/, d/, f/ O.s.p. Správne rozmery obrazu sú 142 x 194 cm; nesprávne uvedené rozmery súd
prvého stupňa opravil už v napadnutom rozsudku, ako to nepochybne z jeho odôvodnenia aj vyplýva.

Odvolaciemu súdu navrhol preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť.

Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
212 ods. l O.s.p. v znení účinnom od 1.1.2013, ďalej len O.s.p.), túto prejednal bez nariadeniapojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky
vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O.s.p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia

zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžadoval dôležitý verejný záujem). Rozsudok verejne vyhlásil
dňa 20. februára 2013 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia
rozsudku boli účastníci, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom.

Zostalo nepochybným, že predmetom odvolacieho konania bolo vecné preskúmanie rozsudku súdu

prvého stupňa v časti týkajúcej sa určenia, že navrhovateľ je vlastníkom vo výroku presne označenej
hnuteľnej veci, vo výroku, ktorým protinávrh odporcu v I. rade v celom rozsahu zamietol a vo výroku o
náhrade trov konania.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým určil, že navrhovateľ je vlastníkom
vo výroku presne označenej hnuteľnej veci, ako aj vo výroku, ktorým protinávrh odporcu v I. rade

v celom rozsahu zamietol, potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže
sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, ako správnymi, podrobne uvedenými dôvodmi,
rozsudok odvolacieho súdu už iné dôvody neobsahuje (§ 219 ods. l, 2 O.s.p.).

Pre správnosť dôvodov rozsudku v danej časti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť nasledovné.

Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové
závery a vec aj správne posúdil po právnej stránke. Odporca v I. rade v odvolaní neuvádzal žiadne
také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie.
Súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní vyporiadal so všetkými relevantnými právnymi skutočnosťami,

rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 O.s.p. Odporca v I. rade neuniesol
dôkazné bremeno, nepreukázal, žeby mu svedčalo vlastnícke právo k hnuteľnej veci presne označenej
vo výroku napadnutého rozsudku. Aj podľa právneho názoru odvolacieho súdu zmluva uzavretá dňa
13.1.2003 medzi odporcom v I. rade ako kupujúcim a odporcom v II. rade ako predávajúcim je absolútne
neplatným právnym úkonom. Odporca v II. rade nebol nikdy, a teda ani v čase uzatvárania kúpnej

zmluvy s odporcom v I. rade, vlastníkom veci, nikdy mu nesvedčalo právo prevádzať vlastnícke právo
navrhovateľa k nej na iného (na odporcu v I. rade). Odporca v II. rade príjem za predaj obrazu nezdanil,
použil ho pre svoju potrebu, ako to nepochybne vyplýva z trestného rozkazu. Ak by aj obraz odporca
v II. rade predával ako podnikateľ, na výsledku sporu, na právnom názore v tom, že navrhovateľovi
svedčí vlastnícke právo k obrazu, by sa nič nezmenilo. Skutočnosť, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy

odporca v I. rade nemal dôvod pochybovať o vlastníctve odporcu v II. rade k danému obrazu, nemá
pre vec právny význam. Na podporu svedčí aj to, že neskôr bola právoplatne vyslovená vina a uložený
trest odporcovi v II. rade, keďže sa dopustil trestného činu podvodu podľa ustanovenia § 250 ods. 1, 3
Trestnéhozákona(vsúvislostisdanouhnuteľnouvecou).Súdprvéhostupňavecnesprávnepostupoval,
keď pri rozhodovaní vychádzal aj z tejto právnej skutočnosti.

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania odvolací súd zrušil (§ 221 ods. l písm.
h/, ods. 2 O.s.p.), keďže sú dané dôvody odvolania navrhovateľa a vyplývajúce z ustanovenia § 205 ods.
2 písm. f/ O.s.p. /rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci/).
Súd prvého stupňa síce správne použil ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p., avšak pre vyslovenie, že žiadny

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania nie sú splnené podmienky. Totiž je nepochybné,
že úspechu navrhovateľa zodpovedá neúspech odporcov v I., II. rade a naopak. Navrhovateľ mal plný
úspech v určení vlastníckeho práva, v zamietajúcej časti protinávrhu odporcu v I. rade. Nemal úspech
len vo výroku o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej odporcami v I., II. rade dňa 13.1.2003; len
v tejto časti mali odporcovia v I., II. rade úspech. Napokon odvolací súd zrušil opravné uznesenie súdu

prvého stupňa zo dňa 30.9.2010, č.k. 12C 236/2005-284, podľa ustanovenia § 221 ods. l písm. i/ O.s.p.,
ako uznesenie, ktoré nemalo byť vydané, keď dôvody pre jeho vydanie neexistovali. Chybu v písaní
zápisnice z pojednávania dňa 6.2.2009 (č.l. 222 a nasl. spisu) v nesprávnom uvedení rozmerov obrazu
(142 x 193 cm) súd prvého stupňa odstránil, ako to nepochybne vyplýva z písomného vyhotovenia
rozsudku podľa ustanovenia § 164 O.s.p.; správne rozmery obrazu sú 142 x 194 cm.

Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmikonania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho
súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým
odvolatelia, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania

nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
vo veci vedenej pod sp.zn. 5Cdo 218/2009, 3Cdo 51/2011, 7Cdo 56/2011).

Odvolací súd nedoručoval odporcovi v I. rade, ale ani odporcovi v II. rade, vyjadrenie navrhovateľa k
odvolaniu odporcu v I. rade proti rozsudku súdu prvého stupňa, pretože v ňom navrhovateľ (opakovane)
uvádzal dôvody, pre vec síce podstatné, vyplývajúce však z návrhu, z jeho písomného, ústneho
vyjadrenia v konaní pred súdom prvého stupňa. Aj prípadné vyjadrenie sa odporcu v I. rade, ale aj
odporcu v II. rade, k danému vyjadreniu by nemalo vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. V tomto
smere potom ani nemožno dôvodiť, že týmto postupom súdu odporcom bola odňatá možnosť konať

pred súdom, žeby im súd odňal ústavné právo na súdnu ochranu.

V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s
účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za
peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a

ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona).

V ďalšom konaní súd prvého stupňa, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226
O.s.p.) opätovne rozhodne o náhrade trov konania pred súdom prvého stupňa majúc na zreteli pomer
úspechu a neúspechu účastníkov v konaní (§ 142 a nasl. O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne aj o

náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.