Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 27, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoPr/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1113208174
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1113208174.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobcu: Ing. K. J., Q. XXXX, J. R.
J., zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Kollárom, Lehotského 4, Bratislava, proti žalovanej: Komerční
banka a.s., Na Příkopě 33/969, Praha, Česká republika, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky
Komerční banka a.s., pobočka zahraničnej banky, Hodžovo nám. 1/A, Bratislava, o určenie neplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru a iné, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava I č.k. 12Cpr/4/2013-237, zo dňa 23.1.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanej nepriznal náhradu trov
konania.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou (po čiastočnom späťvzatí a zastavení konania v tejto
časti uznesením č.k. 12Cpr/4/2013-165, zo dňa 28.5.2014 a zmene žaloby pripustenej uznesením na
pojednávaní dňa 23.1.2015) domáhal

- určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 10.1.2013 a určenia, že
pracovný pomer medzi žalobcom a žalovanou trvá,
- zaplatenia náhrady mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru od 11.1.2013 do
31.12.2014 vo výške 49.144,53 eura,
- zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 30.000 eur,
- zaplatenia zvyšnej časti bonusu za kalendárny rok 2012 vo výške 2.000 eur.

3. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca bol v pracovnom pomere so žalovanou
(pôvodne s právnym predchodcom žalovanej) od 19.4.2010, naposledy ako analytik top corporation. Pri
vzniku pracovného pomeru žalobca dňa 19.4.2010 podpísal vyhlásenie o tom, že bol oboznámený s
právami a povinnosťami, ktoré pre neho vyplývajú z pracovnej zmluvy ako i s pracovnými a mzdovými
podmienkami, za ktorých bude prácu vykonávať, zobral na vedomie povinnosti zamestnanca pri
dodržiavaní BOZP, zobral na vedomie, že v rámci svojich povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru

je povinný dodržiavať príslušné ustanovenia Pracovného poriadku KBB. Žalovaná dňa 10.1.2013
„zrušila“ pracovný pomer žalobcu okamžite podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce pre závažné
porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustil dňa 9.1.2013 nasledovným spôsobom:- do zamestnania ráno nastúpil pod vplyvom alkoholických nápojov,
- počas pracovného času naďalej požíval alkoholické nápoje,
- počas pracovného času nebol schopný na výkon práce v dôsledku požitia alkoholických nápojov, okrem

iného aj tým, že v popoludňajších hodinách zaspal a hlasno chrápal vo WC kabínke na 3. poschodí a
napriek viacerým slovným výzvam kolegov aj búchaniu na dvere WC kabínky sa nezobudil počas dvoch
hodín,
- nezúčastnil sa povinného školenia zamestnancov o opatreniach a postupoch pri predchádzaní a
odhaľovaní legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu, povinná účasť na ktorom

bola všetkým zamestnancom nariadená vedením banky, a to ani jedného z dvoch možných termínov v
tento deň, pričom v tento deň do zamestnania nastúpil a aj v dopoludňajších hodinách sa v priestoroch
banky zdržiaval, čím nesplnil pokyn vedenia banky udelený všetkým zamestnancom,
- na povinné školenie podľa predchádzajúceho bodu sa nedostavil ani po ústnej výzve jeho
nadriadeného, čím nesplnil pokyn svojho bezprostredne nadriadeného,
- hrubým spôsobom, bez akéhokoľvek dôvodu a neopodstatnene slovne napadol a hrubo urážal svojho

bezprostredne nadriadeného ako aj vedenie banky,
- opustil pracovisko pred skončením pracovného času a ani po telefonickej výzve jeho nadriadeného
sa na pracovisko nevrátil.

Dňa 10.1.2013 v dopoludňajších hodinách sa navyše v prítomnosti svedkov odmietol podrobiť skúške

na zistenie požitia alkoholických nápojov. Týmto svojím konaním závažným spôsobom porušil základné
povinnosti zamestnanca vyplývajúce mu zo Zákonníka práce, pracovnej zmluvy, pracovného poriadku
(predovšetkým článku 10, 4. odsek, písm. c) pracovného poriadku), ako aj zákona č. 124/2006 Z.z. o
bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

4. K doručeniu okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcovi došlo dňa 10.1.2013 napriek tomu,
že ho odmietol prevziať, čo potvrdili svedkovia J. J. a N. J., a to podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce;
účinky doručenia nastanú aj v prípade, keď zamestnanec o následkoch odmietnutia nebol poučený, čo
sa ale netýka predmetnej veci, nakoľko svedkovia potvrdili, že právnička žalovanej žalobcu poučila o
následkoch odmietnutia prevzatia okamžitého skončenia pracovného pomeru.

5. Žalobca mal okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné z dôvodu

-ženebolourobenéformoupredpísanouzákonom,pretožežalovanávokamžitomskončenípracovného
pomeru zo dňa 10.1.2013 mu oznámila, že s ním „ruší pracovný pomer“,

- dodatočného menenia dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru,
- že mu bolo odňaté právo sa písomne vyjadriť k údajnému závažnému porušeniu pracovnej disciplíny,
- že nebolo vopred prerokované so zástupcami zamestnancov.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobcovi žalovanou

dňa 10.1.2013 bolo urobené písomne a dôvody v ňom uvedené sú skutkovo vymedzené tak, že
ich nie je možné zameniť s inými dôvodmi. Použitie pojmu „ruší pracovný pomer“ nespôsobuje
neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, nakoľko žalovaná ho označila § 68 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce a je preto zrejmé, že týmto úkonom so žalobcom skončila pracovný pomer okamžite
pre závažné porušenie pracovnej disciplíny. K námietke dodatočného menenia dôvodov okamžitého

skončenia pracovného pomeru s tým, že existuje rozpor medzi jeho dôvodmi a dôvodmi uvedenými v
zápise o priebehu udalostí v súvislosti s okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 10.1.2013
spísaného o 11:30 hod. a o 14:00 hod. súd prvej inštancie uviedol, že tieto zápisy boli vyhotovené pre
potreby žalovanej. Pokiaľ okamžité skončenie pracovného pomeru obsahuje viac dôvodov okamžitého
skončenia, nespôsobuje to jeho neplatnosť a ani zmenu jeho dôvodov. Za podstatné označil súd prvej

inštancie dôvody uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru, ktorých opodstatnenosť skúmal.
K dodatočnému meneniu dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru nedošlo ani tým, že
žalovanávzápočtovomliste,vpotvrdenízodňa10.1.2013,včastiII„Údajeonárokuačerpanídovolenky
na zotavenie a niektoré ďalšie údaje, ako dôvod skončenia pracovného pomeru uviedla: „Okamžité
zrušenie PP § 68 ods. 1 a) b)“. Vykonaným dokazovaním totiž bolo preukázané, že išlo len o chybu v

písaní, ktorú žalovaná uznala, zápočtový list opravila a opravený ho doručila žalobcovi na pojednávaní
dňa10.1.2014azavzniknutúchybusamuospravedlnila.Knámietkeodňatiaprávapísomnesavyjadriťk
údajnémuzávažnémuporušeniupracovnejdisciplínypodľačl.10,ods.5Pracovnéhoporiadkužalovanej
súd prvej inštancie uviedol, že takéto nevyjadrenie nespôsobuje neplatnosť okamžitého skončeniapracovného pomeru podľa § 16 Zákonníka práce. Pokiaľ žalobca namietal, že okamžité skončenie
pracovného pomeru nebolo vopred prerokované so zástupcami zamestnancov, tak sám uviedol, že
žalovaná nemá odborovú organizáciu ani radu zamestnancov; za orgán, s ktorým mala žalovaná

okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 10.1.2013 vopred prerokovať, označil odborovú
organizáciu Komerční banky a.s., Poděbradovo nám. 11-12, Prostějov, Česká republika. Z oznámenia
tejto odborovej organizácie zo dňa 10.12.2013 súd prvej inštancie zistil, že tá zamestnancov žalovanej
nezastrešuje. Nakoľko teda v čase okamžitého skončenia pracovného pomeru u žalovanej nepôsobila
odborová organizácia, rada zamestnancov a ani zamestnanecký dôverník, mohla žalovaná podľa §

12 ods. 2 Zákonníka práce (účinného v čase skončenia pracovného pomeru navrhovateľa) konať
samostatne. Neprerokovanie okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobcu zo dňa 10.1.2013 so
zástupcami zamestnancov preto nespôsobuje jeho neplatnosť podľa § 74 Zákonníka práce.

7. Za závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobcu dňa 9.1.2013 žalovaná označila 7 dôvodov (ďalej
uvádzané ako body 1/ až 7/). Žalobca potvrdil, že dňa 9.1.2013 sa nezúčastnil povinného školenia

zamestnancov o opatreniach a postupoch pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie príjmov z trestnej
činnosti a financovania terorizmu, pričom ostatné dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru
označil za nepravdivé. Súd prvej inštancie skúmal každý dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeru osobitne a dospel z nasledovným záverom.

8. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru pod bodom 1/ (do zamestnania ráno nastúpil
pod vplyvom alkoholických nápojov) žalovaná nepreukázala. Samotná žalovaná uviedla, že pri nástupe
žalobcu do práce dňa 9.1.2013 nemala ešte k dispozícii prístroj na dychovú skúšku a žalobca dychovej
skúške nebol podrobený. Výpoveď svedka N. J. o tom, že žalobca mal červené oči a myslel si, že bol
po záťahu z predchádzajúceho dňa, nemožno vyhodnotiť tak, že žalobca dňa 9.1.2013 nastúpil ráno do

zamestnania pod vplyvom alkoholických nápojov.

9. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru pod bodom 2/ (počas pracovného času naďalej
požíval alkoholické nápoje) mal súd prvej inštancie preukázaný výpoveďou svedkyne K. J.; potvrdila, že
zo žalobcu dňa 9.1.2013 silno cítila alkohol.

10. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru pod bodom 3/ (počas pracovného času
nebol schopný na výkon práce v dôsledku požitia alkoholických nápojov, okrem iného aj tým, že v
popoludňajších hodinách zaspal a hlasno chrápal vo WC kabínke na 3. poschodí a napriek viacerým
slovným výzvam kolegov aj búchaniu na dvere WC kabínky sa nezobudil počas dvoch hodín) mal

súd prvej inštancie preukázaný výpoveďami svedkov N. J.X., N. T., W. J. O. K. Š.. Títo potvrdili, že
dňa 9.1.2013 v popoludňajších hodinách počuli v zamknutej kabínke na panskom WC na 3. poschodí
chrápanie, ktoré neustalo ani napriek búchaniu na dvere WC kabínky a viacerým slovným výzvam
kolegov. I keď žiaden zo svedkov priamo žalobcu pri spaní a chrápaní nevidel, počutím chrápania možno
podľa súdu prvej inštancie jednoznačne dospieť k záveru, že išlo o spanie. To, že išlo o žalobcu, potvrdili

uvedení svedkovia, všetko zamestnanci žalovanej, vylučovacou metódou, vzhľadom na malé priestory
žalovanej nachádzajúce sa na jednom poschodí budovy na H. R.., do ktorého nemajú prístup iné osoby,
ani klienti a vzhľadom na to, že kancelárie žalovanej sú presklené a otvorené, u žalovanej funguje politika
otvorených dverí a zamestnanci majú o sebe prehľad.

11. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru pod bodom 4/ (nezúčastnil sa povinného školenia
zamestnancov o opatreniach a postupoch pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie príjmov z trestnej
činnosti a financovania terorizmu, povinná účasť na ktorom bola všetkým zamestnancom nariadená
vedením banky, a to ani jedného z dvoch možných termínov v tento deň, pričom v tento deň do
zamestnania nastúpil a aj v dopoludňajších hodinách sa v priestoroch banky zdržiaval, čím nesplnil

pokyn vedenia banky udelený všetkým zamestnancom) mal súd prvej inštancie preukázaný výpoveďou
žalobcu. Uviedol, že na školenie zabudol, bol vyťažený, v strese; okrem neho sa tohto školenia
nezúčastnili ďalší šiesti zamestnanci; školenie sa dalo nahradiť, on ho už raz absolvoval a z hľadiska
svojej náplne práce ho nepovažoval za potrebné. Mailovou korešpondenciou žalovanej zo dňa 2.1.2013
mal súd prvej inštancie preukázané, že dňa 9.1.2013 sa u žalovanej konalo povinné školenie v 2

termínoch, od 9:30 hod. do 12:00 hod. a od 14:00 hod. do 16:30 hod.; termín si mohli zamestnanci
zvoliť sami; žalobca si zvolil popoludňajší termín. Podľa prezenčnej listiny zo dňa 9.1.2013 sa školenia
ako jediný nezúčastnil žalobca. Podľa súdu prvej inštancie výpoveďami svedkov nebolo jednoznačnepreukázané, že by sa toto školenie nedalo nahradiť. Neúčasť na povinnom školení je porušením
pracovnej disciplíny, ale nie tak závažným, pre ktoré by bolo možné skončiť pracovný pomer okamžite.

12. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru pod bodom 5/ (na povinné školenie podľa
predchádzajúceho bodu sa nedostavil ani po ústnej výzve jeho nadriadeného, čím nesplnil pokyn svojho
bezprostredne nadriadeného) mal súd prvej inštancie preukázaný výpoveďou svedka N. J.. Podrobným
rozpisom hovorov mobilného telefónu používateľa J.Á. bolo preukázané, že dňa 9.1.2013 o 15:10 hod.
N. J. (bezprostredne nadriadený žalobcu) telefonoval na č. XXXXXXXXXX (telefónne číslo žalobcu),

pričom hovor trval 1:19 min. Žalobca tento telefonát potvrdil s tým, že ho N. J. vyzval, aby sa do práce
vrátil, na čo on nevidel dôvod, pretože robotu mal urobenú, mal po pracovnej dobe, školenie trvalo od
14:00 hod. do 15:30 hod. a on z práce odišiel o 14:45 hod.

13. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru pod bodom 6/ (hrubým spôsobom, bez
akéhokoľvek dôvodu a neopodstatnene slovne napadol a hrubo urážal svojho bezprostredne

nadriadeného ako aj vedenie banky) mal súd prvej inštancie preukázaný výpoveďami svedkov N. J. a
K. J.. Žalobca vo výpovedi potvrdil telefonát s N. J. dňa 9.1.2013, ktorým ho vyzval, aby sa do práce
vrátil a priznal tiež výmenu názorov pri tomto rozhovore. Svedok N. J., priamy nadriadený žalobcu, vo
výpovedi potvrdil, že žalobca mu pri tomto rozhovore vulgárne nadával. Svedkyňa K. J., zástupkyňa
vedúcej organizačnej zložky, vo výpovedi potvrdila, že žalobca v jej kancelárii dňa 9.1.2013 napádal

vedenie banky za neférový prístup ku klientom, za nespokojnosť s jej fungovaním, a keďže z neho cítila
alkohol a žalobca sa k nej pri tomto rozhovore približoval, bála sa ho.

14. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru pod bodom 7/ (opustil pracovisko pred skončením
pracovného času a ani po telefonickej výzve jeho nadriadeného sa na pracovisko nevrátil) mal súd

prvej inštancie preukázaný výpoveďou svedka N. J., výpisom z dochádzkovej knihy žalobcu za január
2013 a výsluchom žalobcu. Základný pracovný čas bol podľa čl. 11 ods. 2, 2.1. Pracovného poriadku
žalovanej určený pondelok až piatok od 9:00 hod. do 15:00 hod. Žalobca dňa 9.1.2013 svoj odchod z
práce do dochádzkovej knihy nezapísal. Potvrdil, že uvedený deň odišiel z práce o 14:45 hod., pretože
mal urobenú robotu; o 15:10 hod. mu telefonoval N. J. a vyzval ho, aby sa do práce vrátil, na čo on

nevidel dôvod, pretože robotu mal urobenú, mal po pracovnej dobe a školenie trvalo od 14:00 hod. do
15:30 hod. Samotný žalobca teda potvrdil, že v čase telefonátu prebiehalo povinné školenie do 15:30
hod., a teda že v čase výzvy bezprostredne nadriadeného nebolo po pracovnej dobe a preto bol povinný
sa do práce na výzvu bezprostredne nadriadeného vrátiť.

15. Posledný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru (dňa 10.1.2013 v dopoludňajších
hodinách sa v prítomnosti svedkov odmietol podrobiť skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov)
mal súd prvej inštancie preukázaný výpoveďami svedkov N. J., K. J. a výpoveďou J. J., vedúcej
organizačnej zložky žalovanej. K. J. O. J. J. potvrdili, že o vykonanie dychovej skúšky na alkohol
žalobcu požiadala K. J.. N. J. potvrdil, že bol prítomný pri tom, ako bol žalobca vyzvaný na dychovú

skúšku na alkohol. Pokladničným dokladom Lekárne sv. Alžbety - pobočka Špitálska 7, Bratislava zo
dňa 9.1.2013 mal súd prvej inštancie preukázané, že žalovaná v čase, kedy požiadala žalobcu na
podrobenie sa dychovej skúške, disponovala testerom na alkohol. Keďže podľa čl. 24 ods. 2, 2.1. písm.
f) Pracovného poriadku žalovanej bol žalobca povinný na výzvu zamestnávateľa podrobiť sa vyšetreniu
s cieľom zistenia, či je alebo nie je pod vplyvom alkoholu, predstavuje podľa súdu prvej inštancie

bezdôvodnéodmietnutiepodrobeniusatomutovyšetreniuzávažnéporušeniepracovnejdisciplíny.Tento
záver vyplýva z čl. 10 ods. 1 Pracovného poriadku žalovanej, podľa ktorého sa za závažné porušenie
pracovnej disciplíny považuje najmä požívanie alkoholických nápojov na pracovisku a tiež z platnej
judikatúry (R 59/1991), podľa ktorej je požívanie alkoholických nápojov na pracovisku, resp. požívanie
alkoholických nápojov počas pracovného času, závažným porušením pracovnej disciplíny. Analogicky

potom odmietnutie podrobeniu sa skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov treba považovať
za závažné porušenie pracovnej disciplíny; v danom prípade aj s prihliadnutím na to, že výpoveďou
svedkyneK.J.bolopreukázané,žedňa9.1.2013akoajdňa10.1.2013bolozožalobcusilnocítiťalkohol.

16. Podľa súdu prvej inštancie nebolo pre platnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru potrebné

preukázanie všetkých 7 dôvodov okamžitého skončenie pracovného pomeru, ktorých sa žalobca
dopustil dňa 9.1.2013, spolu s dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorého sa žalobca
dopustil dňa 10.1.2013. Je postačujúce, ak sa preukáže čo i len jeden dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru, ktorý je tak závažným porušením pracovnej disciplíny, pre ktorý vzhľadom na jehocharakter nie je žiaduce, aby pracovný pomer trval ďalej, čo aj len do skončenia výpovednej doby.
Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že odmietnutie podrobiť sa
dychovej skúške dňa 10.1.2013 žalobcom, vzhľadom na okolnosti z predchádzajúceho dňa, ktoré boli

použité v okamžitom skončení pracovného pomeru, je závažným porušením pracovnej disciplíny, pre
ktoré žalovaná mohla so žalobcom platne rozviazať pracovný pomer okamžite. Súd prvej inštancie
za závažné porušenie pracovnej disciplíny, pre ktoré žalovaná mohla so žalobcom platne rozviazať
pracovný pomer okamžite, vyhodnotil aj 5 dôvodov zo dňa 9.1.2013, že

- žalobca počas pracovného času naďalej požíval alkoholické nápoje,
- počas pracovného času nebol schopný na výkon práce v dôsledku požitia alkoholických nápojov, okrem
iného aj tým, že v popoludňajších hodinách zaspal a hlasno chrápal vo WC kabínke na 3. poschodí a
napriek viacerým slovným výzvam kolegov aj búchaniu na dvere WC kabínky sa nezobudil počas dvoch
hodín,
- sa nedostavil na povinné školenie ani po ústnej výzve jeho nadriadeného, čím nesplnil pokyn svojho

bezprostredne nadriadeného,
- hrubým spôsobom, bez akéhokoľvek dôvodu a neopodstatnene slovne napadol a hrubo urážal svojho
bezprostredne nadriadeného ako aj vedenie banky,
- opustil pracovisko pred skončením pracovného času a ani po telefonickej výzve jeho nadriadeného
sa na pracovisko nevrátil.

17. Na základe uvedeného mal preto súd prvej inštancie okamžité skončenie pracovného pomeru
žalobcu zo dňa 10.1.2013 dané v súlade s § 68 ods. 1 písm. b) a § 70 Zákonníka práce za platné a
preto žalobu v časti určenia jeho neplatnosti a trvania pracovného pomeru zamietol, rovnako ako žalobu
v časti zaplatenia náhrady mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru.

18. Žalobca sa domáhal aj zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 30.000
eur z dôvodu priamej diskriminácie pri okamžitom skončení pracovného pomeru dňa 10.1.2013 a
bezprostredne po ňom. Za dôvod diskriminácie označil rozpor medzi zápisom o priebehu udalostí a
okamžitým skončením pracovného pomeru, keď žalovaná v okamžitom skončení pracovného pomeru

oproti zápisu pridala dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru, čím podľa názoru žalobcu
zmenila dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru. Za diskrimináciu žalobca považoval aj
chybný údaj o dôvode skončenia pracovného pomeru v zápočtovom liste zo dňa 10.1.2013, keď
žalovaná ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uviedla nepravdivý údaj - § 68 ods. 1
písm.a)b).Zadiskrimináciužalobcapovažovalajpoužitienepravdivýchdôvodovskončeniapracovného

pomeru a spôsob, akým bol vyvedený z budovy. Výšku uplatnenej nemajetkovej ujmy zdôvodnil tým,
že z dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru sa už v bankovníctve nezamestná, pričom v
bankovníctve sú neporovnateľne iné príjmy, ako vo vlastnej spoločnosti; určil ju s poukazom na ušlú
mzdu za obdobie 1 - 1,5 roka, za ktorý čas by sa teoreticky mohol opäť v bankovníctve zamestnať.

19. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalovaná v
zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z. preukázala, že zásadu rovnakého zaobchádzania
pri okamžitom skončení pracovného pomeru žalobcu dňa 10.1.2013 a ani bezprostredne po ňom
neporušila. Opakovane uviedol, že zápis o priebehu udalostí v súvislosti s okamžitým skončením
pracovného pomeru vypracovaný žalovanou je jej interným záznamom; pokiaľ okamžité skončenie

pracovného pomeru zo dňa 10.1.2013 obsahuje viac dôvodov okamžitého skončenia pracovného
pomeru, neznamená to, že žalovaná pri okamžitom skončení pracovného pomeru žalobcu dňa
10.1.2013 porušila zásadu rovnakého zaobchádzania. V súvislosti s uvedením dôvodu skončenia
pracovného pomeru v zápočtovom liste zo dňa 10.1.2013 (§ 68 ods. 1 písm. a) b)) súd prvej inštancie
uviedol, že išlo o chybu v písaní, ktorú žalovaná v priebehu konania uznala a na pojednávaní dňa

10.1.2014 doručila opravený zápočtový list, pričom sa za vzniknutú chybu žalobcovi ospravedlnila.
Uvedenou chybou v písaní tak žalovaná neporušila zásadu rovnakého zaobchádzania. Navyše podľa
§ 75 ods. 3 Zákonníka práce mohol žalobca po zistení tejto chyby požiadať žalovanú o opravu a
v prípade jej neopravenia podať žalobu o opravu. Žalobca ale zistenú chybu žalovanej neoznámil a
jej opravu nežiadal. O tejto chybe sa okrem žalobcu a jeho nového zamestnávateľa, ktorým podľa

vyjadrenia žalobcu je spoločnosť AK two spol. s.r.o. Krasno, v ktorej je konateľom a spoločníkom, nikto
nedozvedel a preto podľa názoru súdu prvej inštancie nemohlo dôjsť k žiadnej nemajetkovej ujme
žalobcu. Žalobca problémy pri získavaní ďalšieho zamestnania z tohto dôvodu nepreukázal, neuviedol
žiadneho zamestnávateľa, ktorý by s ním z uvedeného dôvodu odmietol uzavrieť pracovný pomer aani neuviedol, ktorému zamestnávateľovi tento zápočtový list predložil. Pokiaľ žalobca za diskrimináciu
považoval použitie nepravdivých dôvodov skončenia pracovného pomeru, vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že nešlo o nepravdivé dôvody a preto žalovaná pri okamžitom skončení pracovného

pomeru žalobcu dňa 10.1.2013 zásadu rovnakého zaobchádzania neporušila. Žalobca za diskrimináciu
označil aj hrubý spôsob, akým bol po okamžitom skončení pracovného pomeru vyvedený z budovy
právničkou žalovanej a Petrom J. o 9:15 hod., a to aj z garáže, ktorá patrí inému vlastníkovi, kde si riadne
platí nájom. Na preukázanie tohto tvrdenia však nenavrhol žiaden dôkaz. Výsluchom svedka Petra J.,
ktorý hrubý spôsob vyvedenia žalobcu z budovy odmietol, žalovaná preukázala, že zásadu rovnakého

zaobchádzania ani po okamžitom skončení pracovného pomeru žalobcu dňa 10.1.2013 neporušila.
Pokiaľ žalobca namietal, že skutočným dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru bolo
to, že bol pre žalovanú nevhodný človek, že vedúca jej organizačnej zložky sa pozná s významnými
klientmi banky a nechcela, aby niektoré informácie boli uvedené v zložkách, ktoré posielal do Prahy,
tak súd prvej inštancie mal vykonaným dokazovaním (výpoveďami svedkov N. J., W. J., N. T., K. Š.
O. T. R.) preukázané, že vedúca organizačnej zložky J. J. nemala prístup s oprávnením zasahovať do

bankových systémov určených na hodnotenie klientov žalobcom; štandardne dávala svoje stanoviská
do úverových zložiek, pričom takýto postup nebol svedkami hodnotený ako neobjektívny; bolo bežné,
že nadriadený dával pripomienky k práci podriadených; je to bežná prax a táto povinnosť jej dokonca
vyplývala z § 27 ods. 1 písm. d) zákona č. 483/2001 Z.z. Žalovaná tak preukázala, že zásadu rovnakého
zaobchádzaniapriokamžitomskončenípracovnéhopomeružalobcudňa10.1.2013anitaktoneporušila.

Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodu
diskriminácie zamietol.

20. V súvislosti s uplatneným nárokom na zaplatenie zvyšnej časti bonusu za kalendárny rok
2012 vo výške 2.000 eur mal súd prvej inštancie inštrukciou žalovanej (16-018, verzia 001-Mzdový

poriadok zamestnancov Komerčnej banky a.s., pobočky zahraničnej banky (BDSK) článok 6-Variabilné
odmeňovanie, ods. 6.2. písm. a)) preukázané, že bonusy sú nenárokovanou motivačnou zložkou
odmeňovania zamestnancov nad rámec základnej mzdy a príplatkov. Podľa výpovede vedúcej
organizačnej zložky J. J. sa bonus vypláca až po skončení kalendárneho roka. V roku 2012 sa
výnimočne časť bonusu za kalendárny rok 2012 vyplácala pred Vianocami v roku 2012 a jej zvyšok až

po okamžitom skončení pracovného pomeru žalobcu. Výška bonusu sa každoročne menila a o jeho
priznaní rozhodovalo predstavenstvo Komerční banky a.s. v Českej republike. Z dôvodu, že bonus je
nenárokovou zložkou odmeňovania zamestnancov žalovanej, o ktorom rozhoduje žalovaná, súd prvej
inštancie žalobu aj v tejto časti zamietol.

21. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.; žalovanej, ktorá mala v konaní plný
úspech, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si trovy konania neuplatnila.

22. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie.Uviedol,žesúdprvejinštancienesprávnevecprávneposúdilanazákladevykonanýchdôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Vôbec neprihliadal na jeho vyjadrenia, ale jednostranne a
v plnej miere sa priklonil k niektorým aj keď vzájomne protichodným výpovediam svedkov žalovanej
(predovšetkým J. a J.). Ide pritom len o nepodložené a nepreukázateľné tvrdenia svedkov, ktoré sú
v rozpore s jeho tvrdeniami a v niektorých prípadoch aj v rozpore s tvrdeniami iných svedkov. Všetci
svedkovia sú zamestnancami žalovanej a ich objektívnosť je narušená vzhľadom na ich závislosť od

žalovanej. Rozhodujúci svedkovia (J. a J.) boli ku dňu predmetného skončenia pracovného pomeru
vedúcimi zamestnancami žalovanej, pričom J. spolu s J. a Z. iniciovala okamžité skončenie pracovného
pomeru. Dokazovanie v predmetnej veci je založené len na svedeckých výpovediach, pričom ich
jednotlivé časti sú vo viacerých prípadoch len vytiahnuté z kontextu celého okamžitého skončenia
pracovného pomeru. Žalovaná nepodložila jednotlivé dôvody okamžitého skončenia pracovného

pomeru žiadnymi relevantnými dôkazmi.

23. Žalobca zotrval na tom, že pri skončení pracovného pomeru sa žalovaná dopustila formálnych
a hmotnoprávnych nedostatkov. Listinu okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaná totiž
vyhotovila v rozpore s § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, pretože nepoužila terminológiu v ňom

uvedenú. S poukazom na § 17 ods. 2 Zákonníka práce je právny úkon, ktorý sa neurobil formou
predpísanou týmto zákonom neplatný, len ak to výslovne ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.
Súd prvej inštancie vyhodnotil záznamy žalovanej ako záznamy vyhotovené pre jej potreby a nie ako
dôkazy, hoci tak urobiť mal. Z predložených záznamov vyplýva, že žalovaná dodatočne menila dôvodokamžitého skončenia pracovného pomeru. Listinu, ktorou žalovaná oznamuje, že „V.X. W. N. N.“, preto
považoval za právny úkon, ktorý nebol urobený formou predpísanou zákonom, pretože v rozpore s
ním definovala v listine vôľu okamžite skončiť pracovný pomer, ako aj z dôvodu dodatočného menenia

dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru.

24. Poukázal na skutočnosť, že napriek tvrdeniu žalovanej, že si odmietol prevziať listinu vyhotovenú
už 9.1.2013 o okamžitom skončení pracovného pomeru, tak v predloženej listine zo dňa 10.1.2013
sa uvádza, že v tento deň sa odmietol podrobiť skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov.

Skutočnosť, že listina o okamžitom skončení pracovného pomeru v znení, v akom ju žalobca údajne
odmietol prevziať, bola vyhotovená žalovanou až dodatočne a to po odchode žalobcu z pracoviska dňa
10.1.2013, vyplýva aj z výpovedí svedkov (J., J.), ktorí nevedeli povedať, prečo je v listine okamžitého
skončenia pracovného pomeru záverečný odsek týkajúci sa skúšky na zistenie požitia alkoholických
nápojov zo dňa 10.1.2013. Žalovaná mala pre žalobcu pripravenú len Dohodu o skončení pracovného
pomeru a žalobca nikdy osobne nevidel v tom čase písomné vyhotovenie listiny o okamžitom skončení

pracovného pomeru, preto žalobca túto listinu podpísať ani nemohol. Za dôkaz pravdivosti uvedeného
považoval žalobca i skutočnosť, že svedkovia okamžitého skončenia pracovného pomeru „si nevedeli
spomenúť“, či svoj podpis k listine pripojili v prítomnosti alebo neprítomnosti žalobcu a to pred alebo po
jeho odchode z pracoviska. Ak mala žalovaná pripravenú listinu zo dňa 9.1.2013, ktorú mal žalobca dňa
10.1.2013 odmietnuť prevziať, potom nastali právne účinky okamžitého skončenia pracovného pomeru

v okamihu odmietnutia prevzatia listiny o okamžitom skončení pracovného pomeru. Následné údajné
odmietnutie skúšky na zistenie požitia alkoholických nápojov je potom právne irelevantné, pretože
žalobca v predmetnom čase už v zmysle zákona nebol zamestnancom žalovanej a nebol povinný
podrobiť sa takejto skúške. Zo zápisu žalovanej jednoznačne vyplýva, že údajná skúška sa mala
uskutočniť až potom, čo mal žalobca odmietnuť prevziať predmetnú listinu o skončení pracovného

pomeru. Pretože doručená listina obsahuje aj bod o odmietnutí podrobiť sa skúške na zistenie požitia
alkoholu a tiež dodatočný bod o požívaní alkoholických nápojov žalobcom počas pracovného času dňa
9.1.2013, žalovaná menila dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru.

25. V súvislosti so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého odmietnutie podrobiť sa skúške na

zistenie požitia alkoholických nápojov dňa 10.1.2013 je závažné porušenie pracovnej disciplíny, žalobca
uviedol, že súd prvej inštancie nevyhodnotil v dostatočnej miere dôkazy svedčiace v jeho prospech.
Žalovaná predmetný dôvod a dodatočný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru účelovo
zakomponovala do listiny až po opustení pracoviska žalobcom a potom, čo žalobca odmietol pristúpiť k
podpísaniu dohody o skončení pracovného pomeru. Verbálne útoky, urážky a zastrašovania žalovanej

adresované žalobcovi sú plne reflektované v skutočnosti, že žalovaná klamlivo uviedla na zápočtovom
liste, že žalobca bol právoplatne odsúdený za spáchanie úmyselného trestného činu. Žalovaná nikdy
nevyzvala žalobcu, aby sa podrobil skúške na zistenie požitia alkoholu, o čom svedčia úplne rozporuplné
a protichodné tvrdenia svedkov. Zatiaľ čo J. uviedla, že na skúšku na zistenie alkoholu mala trubičky v
krabičke, ktorú držala v ruke, tak J. uviedla, že J. mala k dispozícií malé zariadenie s digitálnym displejom

a inak ho popísať nevie. J. uviedol, že nevie, kde sa trubičky nachádzali; J. ich preto nemohla držať
v ruke, ako klamlivo uviedla. J. ako očitý svedok udalosti nevie, kto mal vyzvať žalobcu na skúšku, čo
zodpovedá skutočnosti, pretože žalobca na skúšku nebol vyzvaný. Z uvedených rozporných výpovedí
vyplýva, že skúška na zistenie požitia alkoholu nebola žalobcovi nariadená a navyše k nej malo dôjsť
až potom, čo žalobca mal odmietnuť prevziať listinu o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa

9.1.2013. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že pracovníci žalovanej neboli na vykonanie skúšky
oprávnení, pretože nezodpovedajú za bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku. Expertný pracovník
žalovanéhopreBOZPnebolkúdajnejskúškevôbecprizvaný.Poukázalna§12ods.2písm.l)vetadruhá
zákona č. 124/2006 Z.z., podľa ktorého okruh zamestnancov zamestnávateľa a iných osôb oprávnených
dať zamestnancovi pokyn, aby sa podrobil vyšetreniu uvedie zamestnávateľ v pracovnom poriadku

alebo vo vnútornom predpise. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaná disponovala testerom
na alkohol a to predložením pokladničného dokladu zo dňa 9.1.2013. Tento doklad sa však vzťahuje
k zakúpeniu testu na alkohol a nie testeru (prístroja) na alkohol a predmetný pokladničný blok nie je
na meno žalovanej. Nie je teda vôbec preukázané, že to bola žalovaná, ktorá mala test na alkohol
zakúpiť. Predloženie tohto dokladu o zakúpení testu na alkohol dňa 9.1.2013 v popoludňajších hodinách

neznamená automaticky, že žalovaná dňa 10.1.2013 skutočne testerom na alkohol disponovala a tester
sa nachádzal na pracovisku, a že žalovaná ho bola pripravená použiť. Rovnako nebolo preukázané, či
test na alkohol zakúpený v lekárni je hodnoverným meradlom spôsobilým zákonným spôsobom dokázať
požitie alkoholických nápojov. Preukázateľne rozporuplné vyjadrenie vedúcich pracovníkov žalovanejsvedčia podľa žalobcu o tom, že žiadne zariadenie na zistenie požitia alkoholu sa dňa 10.1.2013 v
kancelárií žalobcu nenachádzalo. Žalovaná viackrát uviedla, že J. položila žalobcovi otázku „P. T. I. A.?“;
uvedenévšaknemožnopovažovaťzanespochybniteľnúvýzvužalovanejnavykonanieskúškynapožitie

alkoholu. Z lingvistického hľadiska ide o opytovaciu vetu a nie rozkazovaciu alebo dokonca výzvu. V
kontexte okamžitého skončenia pracovného pomeru sa jednalo o provokáciu, pretože predmetná otázka
bola použitá až potom, ako bol so žalobcom právoplatne skončený pracovný pomer, o čom žalovaná
žalobcu informovala. Žalovaná sa pred súdom prvej inštancie vôbec nevenovala ďalšiemu priebehu
udalostí,napr.akýmspôsobom,resp.akýmslovnýmspojenímmalžalobcaodmietnuťpredmetnúskúšku

a kto a kde mal v spise listinu o okamžitom skončení pracovného pomeru dňa 10.1.2013, pretože táto
je odlišná od listiny zo dňa 9.1.2013, ktorú mala spísať JUDr. Z.. Žalobca poukázal na skutočnosť, že
priebeh skončenia pracovného pomeru bol veľmi krátky, len niekoľko minút a žalobca bol bezprostredne
vyzvaný opustiť pracovisko.

26. Podľa súdu prvej inštancie je postačujúce, ak sa preukáže čo len jeden z dôvodov okamžitého

skončenia pracovného pomeru, ktorý je tak závažným porušením pracovnej disciplíny, pre ktorý
vzhľadom na jeho charakter nie je žiaduce, aby pracovný pomer trval, čo aj len do skončenia výpovednej
doby. Uvedený názor nie je správny, keď týmto právnym názorom súd prvej inštancie pripustil dodatočnú
zmenu dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru. Žalovaný by mal dokázať pravdivosť
všetkých dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré je možné považovať za závažné

porušenie pracovnej disciplíny; v opačnom prípade žalovaný bezdôvodne rozširuje okruh dôvodov, pre
ktoré mohol okamžite skončiť pracovný pomer, pričom pri nepreukázaní niektorých z dôvodov sa jedná
o hrubé ohováranie a osočovanie žalobcu.

27. K bodu 2/ okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobca uviedol, že k tak závažnému bodu,

akým je požívanie alkoholických nápojov zamestnanca počas pracovného času, neuviedol súd prvej
inštancie žiadne iné vyjadrenie a neprihliadol na skutočnosti, ktoré svedčili v prospech žalobcu. Nevzal
do úvahy, že žalovaná nikdy neuviedla, aké alkoholické nápoje, kde počas pracovnej doby dňa 9.1.2013
a v akom rozsahu mal žalobca požívať. Ani jeden zo svedkov netvrdil, že videl žalobcu požívať
alkoholické nápoje, pričom podľa žalovanej ich malo byť viac. Žalovaná nikdy nepredložila žiaden

dôkaz o údajnom požívaní alkoholických nápojov žalobcom počas pracovnej doby. V prípade tvrdenia
svedkyne J., že zo žalobcu cítila silno alkohol, ide len o jej subjektívne, ničím nepotvrdené a klamlivé
tvrdenie,ktoréjevrozporestvrdenímostatnýchsvedkovatvrdenímžalobcu,žealkoholpočaspracovnej
doby nepožil. Jej vyjadrenie nemožno považovať za dôkaz o to viac, že ide o vedúceho zamestnanca
žalovanej, ktorý inicioval okamžité skončenie pracovného pomeru. Žalobca ďalej uviedol, že akýkoľvek

vnem je prevažne subjektívneho charakteru a nemusí byť z neho vyvodený objektívny záver s ohľadom
na objekt vnemu o to viac, že samotná J. uviedla, že medzi alkoholikmi sa nepohybuje, alkohol
nepožíva a nemá skúšku z toxikológie. Jej svedectvo je navyše v úplnom rozpore so svedectvom J.,
ktorý mal so žalobcom spoločnú uzamykateľnú a uzatvárateľnú kanceláriu. J. výslovne uviedol, že zo
žalobcu alkohol necítil. Niektorí svedkovia žalovanej videli v predmetný deň žalobcu v popoludňajších

hodinách, pričom ani jeden z nich neuviedol, že si myslí, že by žalobca bol pod vplyvom alkoholu
alebo sa správal neštandardne, tak ako to J. výslovne uviedla. Samotná žalovaná vo vyjadrení k
žalobe uviedla, že žalobca pravdepodobne požíval alkoholické nápoje počas pracovnej doby. Nejedná
sa tak o istotu žalovanej, ale len o nepodložený dohad. Podľa žalobcu je J. úplne neobjektívny a
zaujatý svedok, keď nepravdivo uviedla, že počas rozhovoru medzi ňou a žalobcom sa žalobcu bála a

musela čakať na riaditeľku J., pretože ostatní zamestnanci boli na školení, že nemohla pravdepodobne
vôbec počuť údajné tvrdenia žalobcu adresované J., nepravdivo vypovedala v otázke prerokovania
jednotlivých bodov skončenia pracovného pomeru, výslovne neuviedla pravdu ohľadom údajnej skúšky
na alkohol, neuviedla pravdu, že právnička upozornila žalobcu na to, že keď odmietne vykonanie
dychovej skúšky, bude sa to považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, čo je opätovne v

rozpore so svedectvom J., podľa ktorého žalovaná by nič nemenila ohľadom skončenia pracovného
pomeru so žalobcom s ohľadom na dychovú skúšku. Žalobca záverom k bodu 2/ okamžitého skončenia
pracovného pomeru uviedol, že v prílohe č. 15 a v dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru
zodňa9.1.2013niejepredmetnýdôvodvôbecuvedený,hocisavzťahujekudňu9.1.2013,čopotvrdzuje
jeho nepravdivosť, neopodstatnenosť a predovšetkým dodatočné vykonštruovanie.

28. Bod 3/ okamžitého skončenia pracovného pomeru mal súd prvej inštancie preukázaný výpoveďami
svedkov J., T., J. O. Š.. K predmetnému bodu však poskytol svedeckú výpoveď i svedok T. R., ktorého
výpoveď je v rozpore s výpoveďami uvedených svedkov. R. uviedol, že počul čudné zvuky pripomínajúcepokazený ventilátor a nie chrápanie ako uviedli ostatní svedkovia. Žiaden zo svedkov nikdy netvrdil,
že žalobca nebol počas pracovného času schopný na výkon práce v dôsledku požitia alkoholických
nápojov. Žiaden svedok nepotvrdil, že by sa žalobca na toalete zdržoval nepretržite po dobu 2 hodín.

Svedkovia naopak uviedli, že sa jednalo iba o veľmi krátke zastávky, ktoré je možné považovať za úplne
bežné, dvere boli podľa svedkov zamknuté a nemohli vidieť do vnútra kabínky. Svedkovia neobývali
spoločnú kanceláriu so žalobcom a ani jediný z nich dňa 9.1.2013 nevidel žalobcu vchádzať, ale ani
vychádzaťztoalety,resp.zkabínky.Anijedenzosvedkovžalovanéhotaknevedeldôveryhodnepotvrdiť,
že žalobca kabínku v predmetný deň v popoludňajších hodinách vôbec použil. Svedecká výpoveď R. je

v úplnom rozpore s výpoveďou J., ktorý uviedol, že na toalete bol len raz asi 5 minút a chrápajúceho
sa pokúšal zobudiť. Svedok R. uviedol, že sa na toalete stretol práve s J., avšak nepotvrdil, že by sám
alebo spolu s J. vstúpili do kabínky a už vôbec nie, že bola zamknutá a že sa ju pokúsili otvoriť a
chrápajúceho zobudiť. J. uviedol, že sa pokúsil chrápajúceho zobudiť dva razy (posledný raz tesne pred
školením v popoludňajších hodinách okolo 14:00 hod.). Rozhovor medzi žalobcom a J. sa uskutočnil
pred 14:00 hod. a predtým ako sa vrátil J. na pracovisko popoludňajších hodinách. J.Á. telefonicky

kontaktovala žalobcu na jeho pevnú linku a následne sa uskutočnil rozhovor medzi ňou a žalobcom
po 12:00 hod. a určite pred 14:00 hod., ako tvrdí žalobca a ako uviedla aj J.. Viacerí svedkovia videli
žalobcu na pracovisku aj v dopoludňajších hodinách a preto J. nemusel hľadať žalobcu na toalete
tesne pred školením o 14:00 hod., ako to pravdepodobne klamlivo uvádza. Svedkovia sa pri identifikácii
chrápajúceho v podstate odvolávajú na vylučovaciu metódu, pričom vychádzajú z premisy, ktorou je

identifikácia počtu osôb mužského pohlavia s prístupom na toaletu na 3. poschodí. Predovšetkým J.,
T.J. O. X. Š. prekvapivo zhodne uvádzajú výrazne poddimenzovaný počet osôb mužského pohlavia - 8
až 12 u žalovanej; správny počet mužov je cca 15 mužov s prístupom k týmto toaletám. T. uviedol, že
celkový počet zamestnancov žalovaného je iba 30, pričom v skutočnosti je ich až cca 38. T. ďalej klamlivo
uviedol, že išiel na toaletu z dôvodu potreby pred popoludňajším školením, pričom samotného školenia

sa zúčastnil v dopoludňajších hodinách, ako to vyplýva z predloženej prezenčnej listiny. Š. uviedol, že
na toaletu zavolal J. a spolu s ním klopali na dvere, usilovali sa ich otvoriť a spiaceho zobudiť, čo sa im
nepodarilo a preto odišli. J. však uviedol, že na toalete bol sám a budil len raz. Ide tak o evidentný rozpor
vo svedeckých výpovediach a niektorí zo svedkov evidentne klamal. Pretože všetci svedkovia mali
absolvovať školenie dopoludňajších hodinách, ktoré končilo cca o 12:00 hod. je vzhľadom na obedňajšiu

prestávku pravdepodobné, že ani jeden z nich sa na pracovisku nenachádzal nepretržite v čase od
12:00 hod. do 14:00 hod. Žalobca ďalej uviedol, že pri zohľadnení pôdorysu budovy je nemožné, aby
akýkoľvek zamestnanec disponoval prehľadom o mieste a pobyte všetkých ostatných zamestnancov
žalovanej a už vôbec nie je v čase obeda, školenia alebo keď sa sám venuje pracovným povinnostiam.
Na predmetnom poschodí sa nachádza niekoľko samostatných a uzamykateľných kancelárií, do ktorých

nie je možné vidieť bez toho, aby zamestnanci opustili miesto svojho pracoviska. Zamestnanci tak vôbec
nemusia mať o sebe prehľad tak, ako to uviedol súd prvej inštancie. Žalovaná svojvoľne pozmenila a
doplnilasvedeckúvýpoveďsvedkovpodľadvochzápisovopriebehuudalostívtomzmysle,žejudoplnila
o údajnú skutočnosť, ktorú zakomponovala do predmetnej listiny o okamžitom skončení pracovného
pomeru,žežalobcaspalachrápalnaWCvdôsledkupožitiaalkoholickýchnápojov.Predmetnísvedkovia

pritom nikdy netvrdili, že by kedykoľvek žalobcu videli požívať alkoholické nápoje v pracovnej dobe,
alebo že by žalobca javil známky požitia alkoholických nápojov.

29. K bodu 4/ okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobca uviedol, že školenia sa nezúčastnil,
čo nikdy nepopieral, pretože naň zabudol z dôvodu vyťaženosti a stresu. Nejednalo sa o zámer, ale

o ľudské pochybenie. Email zo dňa 2.1.2013 o školení bol odoslaný 37 zamestnancom žalovanej.
Počet zamestnancov, ktorí boli nahlásení na predmetné školenie bol 34 a podľa prezenčnej listiny
sa školenia zúčastnilo len 31 zamestnancov žalovanej. Žalovaná tak neuvádza pravdu, keď tvrdí,
že žiadni jej zamestnanci nemali dňa 9.1.2013 dovolenku a všetci zamestnanci v počte 37 sa mali
zúčastniť predmetného školenia, nakoľko ho nebolo možné opakovať. Otázkou ostáva, kde bolo ďalších

6 zamestnancov žalovanej okrem žalobcu v čase školenia. Školenie realizovali interní zamestnanci
žalovanej z Prahy a svedkovia pripustili, že za ústretovosti manažmentu žalovanej sa dalo nahradiť.
Žalovaná uviedla, že zvyšní zamestnanci absolvovali školenie elektronicky.

30. K bodu 5/ okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobca uviedol, že dôvod vrátenia sa na

pracovisko mu nebol nikdy prezentovaný. J. najskôr na pojednávaní dňa 26.3.2014 uviedol dôvod „C.
H. T., O. I. A. N. C. O. N. I. A. I.“ a neskôr „C. H., O. I. C. A. N. O. U. I. Š.“. J. tak uviedol 2 rôzne
dôvody, pre ktoré by sa mal žalobca vrátiť na pracovisko a preto je pravdepodobné, že v skutočnosti
neuviedol žiaden dôvod alebo si na telefonický rozhovor presne nespomína. Podľa žalobcu je úplnenelogické a vysoko nepravdepodobné, aby bol vyzvaný na povinné školenie v čase cca o 15:10 hod.,
pretože predmetné školenie začalo o 14:00 hod. a skončilo o 15:30 hod. Samotný návrat na pracovisko
by vyžadoval približne 20 minút, t.j. žalobca by už určite nemohol školenie absolvovať.

31. K bodu 6/ okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobca uviedol, že jeho preukázanie
výpoveďami svedkov J. O. J. je nepodložené, nepreukázateľné a predovšetkým zo strany J. klamlivé. J.
ani vedenie žalovanej neurazil. Súd prvej inštancie nemal preukázané a zdokumentované, presne akými
slovnými spojeniami mal žalobca slovne napadnúť a hrubo urážať svojho bezprostredne nadriadeného

ako aj vedenie banky. Žalobca nepoužil žiadne vulgarizmy, ako to tvrdí J.. J. nebola schopná pred
súdom prvej inštancie konkretizovať, ako mal žalobca napadnúť a hrubo urážať vedenie banky.
Uviedla, že počas rozhovoru s ňou žalobca napádal vedenie banky za neférový prístup ku klientom aj
zamestnancom, pričom používal vulgárne výrazy. Vôbec však neuviedla, že údajné vulgárne výrazy boli
adresovanévedeniubankyalebožebymalžalobcavedeniežalovanejuraziť.Žalobcavedeniežalovanej
(J., JUDr. Z.) v predmetný deň 9.1.2013 nestretol ani ho nevidel a preto ho nemohol slovne napadnúť a

uraziť, a to ani v hypotetickej rovine. Ani samotná J. nevie, ako ju mal žalobca údajne slovne napadnúť.

32. K bodu 7/ okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobca uviedol, že na návrat na pracovisko
bol vyzvaný až po skončení riadnej pracovnej doby po 15:00 hod., pričom skoršie odchody z pracoviska,
resp. neskoršie príchody, boli u žalovanej úplne bežné a zaužívané. Dôvod na vrátenie sa na pracovisko

mu nebol nikdy prezentovaný a údajný dôvod vrátenia sa na pracovisko z dôvodu absolvovania
školenia je nepravdivý. Nemohlo sa tak jednať o nesplnenie pokynu nadriadeného, keďže žalobca už
na pracovisku nebol a nemal povinnosť prijímať akékoľvek pokyny a úlohy a svojou absenciou nemohol
žalovanej spôsobiť žiadnu škodu a už vôbec nie škodu značného rozsahu.

33. Žalobca ďalej uviedol, že sa domáha zaplatenia nemajetkovej ujmy z dôvodov pri skončení
pracovného pomeru a bezprostredne po ňom, pričom je presvedčený, že žalovaná porušila zásadu
rovnakého zaobchádzania vzhľadom na nasledovné:

a) žalovaná mu neumožnila ani neponúkla možnosť písomnou formou vyjadriť sa k údajnému porušeniu

pracovnej disciplíny, hoci takú povinnosť mala podľa čl. 10 ods. 5 Pracovného poriadku; žalovaná
predmetným konaním bezdôvodne rozšírila rozsah svojich práv na úkor žalobcu a podľa názoru žalobcu
konala tak úmyselne;
b) žalovaná neprerokovala jednotlivé dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom
a ani ich žalobcovi neprezentovala;

c)žalovanáuviedlaazakomponovalajedinépísomnésvedectvoakojedenzbodovdolistinyokamžitého
skončenia pracovného pomeru, pričom ho svojvoľne a bez vedomia svedkov pozmenila a to pridaním
závažného tvrdenia o neschopnosti práce v dôsledku požitia alkoholických nápojov počas pracovnej
doby v neprospech žalobcu;
d) žalobca považuje jednotlivé dôvody pre okamžité skončenie pracovného pomeru za vykonštruované

a nepravdivé;
e) žalovaná donútila žalobcu opustiť pracovisko dňa 10.1.2013 a donútila ho opustiť aj podzemnú
garáž, ktorej mal žalobca zaparkované súkromné motorové vozidlo, pričom nájomné si riadne a v
plnej výške platil u inej spoločnosti; žalobca bol donútený opustiť podzemnú garáž v sprievode JUDr.
Z. O. J.; predmetným konaním žalovaná porušila jedno zo základných ľudských a občianskych práv,

ktorým je sloboda pohybu; súdu prvej inštancie na preukázanie uvedeného predložil Zmluvu o podnájme
nebytových priestorov, z ktorej vyplýva, že nebytové priestory mal v riadnom podnájme; zo zápisu o
priebehu udalostí vyplýva, že bol vyzvaný opustiť priestory žalovanej ako aj vyviezť alebo nechať si
vyviezť svoje súkromné motorové vozidlo; je preukázané, že ho sprevádzali dvaja zamestnanci (J. a
JUDr. Z.), a preto išlo o nátlak;

f) žalovaná sa dopustila hrubého nátlaku a šikany pri skončení pracovného pomeru svojim konaním,
ktorým ho nútila k podpísaniu ponižujúcej Dohody o skončení pracovného pomeru, pričom listinu o
okamžitom skončení pracovného pomeru nemala vyhotovenú; na strane žalovanej sa predmetného
skončenia zúčastnili až 4 vedúci zamestnanci a žiaden nezávislý svedok z radov zamestnancov; o
tom, že žalovaná mu nedala možnosť vyjadriť sa k údajnému porušeniu pracovnej disciplíny, svedčí

veľmi krátky priebeh udalosti dňa 10.1.2013; o tom, že žalovaná plánovala v súvislosti so skončením
pracovného pomeru vyvíjať na žalobcu nátlak a šikanu svedčí i to, že požiadala zamestnanca J., aby sa
zdržiaval v blízkosti kancelárie J. z údajnej obavy pred reakciou žalobcu;g) žalovaná žalobcovi nikdy riadne nedoručila listinu o okamžitom skončení pracovného pomeru napriek
výzve žalobcu; žalobca nemohol odmietnuť prevziať listinu, pretože táto nebola v čase skončenia
pracovného pomeru vyhotovená;

h) žalovaná menila dátum a dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru pre deň 9.1.2013 a
10.1.2013 už opísaným spôsobom.

34. V súvislostiach bezprostredne nasledujúcich po okamžitom skončení pracovného pomeru sa
žalovaná podľa žalobcu dopustila priamej diskriminácie a porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a

totým,ženazápočtovomlistežalovanáakojedenzdôvodovokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeru
uviedla aj preukázateľne nepravdivý údaj § 68 ods. 1 písm. a). Žalobca sa nestotožnil so záverom súdu
prvej inštancie, že išlo iba o chybu a podľa jeho názoru sa jednalo o zámer žalovanej znevýhodniť
žalobcu pri hľadaní nového zamestnania. Nepravdivá informácia na zápočtovom liste by mala byť
vyhodnotená v celom kontexte okamžitého skončenia pracovného pomeru. Je pravdou, že žalobca
nežiadal žalovanú o opravu, pretože žalovaná mu napriek jeho písomnej výzve v elektronickej forme a

predloženej súdu prvej inštancie odmietla doručiť závažnejší dokument, ktorým je listina o okamžitom
skončení pracovného pomeru. Klamlivo vyplnený zápočtový list je potrebné posudzovať v kontexte
okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom a s ohľadom na vývoj situácie pri skončení
a bezprostredne po skončení pracovného pomeru. Žalobca zotrval na tom, že skutočným dôvodom
pre skončenie pracovného pomeru s ním bola jeho nezávislá analytická práca finančného analytika,

ktorá prekážala vedúcej organizačnej zložky J.. Táto síce dávala svoje stanoviská do úverových
zložiek, ale na selektívnej báze a v niektorých prípadoch aj po predchádzajúcich korektúrach, ktoré
sa týkali aj finančnej analýzy, ktorá mala byť nezávislá. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
preukázateľne informoval žalovanú o zásahoch do nezávislého hodnotenia klientov. Bezprostredne po
skončení rozhovoru s J. žalovaná iniciovala a vyhotovila okamžité skončenie pracovného pomeru.

35. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uviedla,
že žalobca nešpecifikoval, v čom vidí nesprávne právne posúdenie veci. Súd prvej inštancie správne
aplikoval § 68 a § 70 Zákonníka práce na rozhodnutie v časti o určenie neplatnosti skončenia
pracovného pomeru a tieto aj správne vyložil, keď skúmal, či sa tvrdené skutočnosti naozaj stali a

ak áno, či predstavovali závažné porušenie pracovnej disciplíny. Rovnako správne aplikoval § 11
ods. 2 zákona č. 365/2004 Z.z., keď nechal žalovanú preukázať, že neporušila zásadu rovnakého
zaobchádzania. Ďalej uviedla, že žalobca nešpecifikoval konkrétne, ktoré skutkové zistenia a prečo
sú podľa neho nesprávne alebo nepravdivé alebo nedostatočne zistené. Žalobca sa snaží narušiť
chronologickú líniu predmetných udalostí v snahe vyvolať dojem z údajného následného pozmeňovania

dôvodov pre okamžité skončenie pracovného pomeru, neodôvodnene spochybňuje objektívnosť aj
schopnosť svedkov vypovedať, spochybňuje svedecké výpovede vôbec ako dôkaz a vyvodzuje rôzne
iné prekvapivé závery; zároveň ignoruje, že najzásadnejšia skutočnosť, že žalovaná vyzvala žalobcu
na podrobenie sa dychovej skúške na zistenie alkoholu a že žalobca odmietol, od začiatku nie je medzi
stranami sporná, keďže žalobca ju sám uvádza v žalobe aj v odvolaní. Poukázala na skutočnosť, že

žalobca neponúka žiadny alternatívny kontext, v ktorom sa mohli odohrať udalosti, ktoré súd prvej
inštancie považoval za pravdivé skutkové zistenia, ani neuviedol, ako inak správne by sa dali a
mali interpretovať hlavné tvrdenia svedkov. Samotný žalobca v žalobe počas konania pred súdom
prvej inštancie aj v odvolaní uviedol slová, ktoré minimálne museli predstavovať výzvu žalovanej na
podrobenie sa dychovej skúške na zistenie alkoholu a ktoré podľa tvrdenia žalobcu odzneli ráno dňa

10.1.2013. Ak by aj žiadne ďalšie slová v miestnosti v tom čase nedozneli, slová „P. T. I. A., N.
J.?“ vyslovené p. J. v prítomnosti ďalších dvoch nadriadených žalobcu určite napĺňajú význam výzvy
od zamestnávateľa pre zamestnanca na podrobenie sa dychovej skúške. Žalobca tak ani v odvolaní
nespochybňuje zistený skutkový stav, že minimálne tieto slová v miestnosti odzneli, a teda že bol
vyzvaný na podrobenie sa dychovej skúške na zistenie požitia alkoholu. V súvislosti so spochybnením

objektívnosti všetkých svedkov žalovaná uviedla, že uvádzané dôvody údajnej zaujatosti neobstoja,
nakoľko svedkovia predmetných udalostí nemohli nebyť v pracovnoprávnom pomere so žalovanou,
pretože jednak k udalostiam došlo v pracovnom čase v zázemí na pracovisku žalovanej a jednak išlo o
pracovnoprávny úkon, ktorý sa štandardne a nielen u žalovanej vždy deje v prítomnosti nadriadených
zamestnancov.

36. Žalovaná záverom vyjadrenia poukázala na dezinterpretáciu slov svedkov a uvádzanie presného
opaku skutočností, ktoré vyplývajú z vykonaných dôkazov zo strany žalobcu, keď napr. žalobca tvrdí
v odvolaní, že „T. J. B., Ž. X. na T. U. A. N. N. N. Š., N. I. Š. I. U. C. A. H.P., O. T. C. U. N. N. Q.“.Z predloženej prezenčnej listiny pritom vôbec nevyplýva, či sa p. T. zúčastnil dopoludňajšieho alebo
popoludňajšieho termínu školenia. Pôvodne sa síce zapísal na dopoludňajší termín, avšak počas svojej
výpovede viackrát uviedol, že školenia sa zúčastnil popoludní.

37. Žalobca v odvolacej replike zo dňa 28.10.2015 k vyjadreniu žalovanej uviedol, že námietka
nesprávneho právneho posúdenia veci sa týka dodatočného menenia dôvodu okamžitého skončenia
pracovného pomeru a nedoručenia listiny o okamžitom skončení pracovného pomeru. Poukázal na
zápis o priebehu udalostí, z ktorého vyplýva, že žalovaná písomne vyhotovila okamžité skončenie

pracovného pomeru dňa 9.1.2013 na základe udalostí z uvedeného dňa, pričom následne mal žalobca
odmietnuť prevziať predmetný dokument v prítomnosti svedkov, čím nastali právne účinky okamžitého
skončenia pracovného pomeru. Nakoľko listina o okamžitom skončení pracovného pomeru predložená
súdu prvej inštancie obsahuje aj dva dodatočné body o požívaní alkoholických nápojov počas pracovnej
doby dňa 9.1.2013 a o odmietnutí podrobiť sa skúške zo dňa 10.1.2013, žalovaná menila dôvod
okamžitého skončenia pracovného pomeru. Legitímnosť zmeny dôvodu skončenia pracovného pomeru

pripustil aj súd prvej inštancie. Skutočnosť, že listina o okamžitom skončení pracovného pomeru
nebola žalobcovi nikdy riadne doručená, vyplýva priamo zo záznamu o priebehu udalostí a nepriamo
zo všetkých svedeckých výpovedí. Z dôkazu vyplýva, že listina o okamžitom skončení pracovného
pomeru (obsahujúca dva vyššie uvedené body) nebola k okamihu skončenia pracovného pomeru
vyhotovená a preto ju žalobca nemohol prevziať. Ani svedkovia nevedeli vysvetliť, prečo listina

obsahuje záverečný odsek a nevedeli si spomenúť, kedy, kde a či v prítomnosti žalobcu mali pripojiť
svoj podpis o údajnom odmietnutí predmetnej listiny. Žalobca ďalej uviedol, že súd prvej inštancie
minimálne pripustil, ak nie priamo uznal skutočnosť, že žalobcovi bolo odňaté právo písomne sa
vyjadriť k údajnému závažnému porušeniu pracovnej disciplíny; uvedené nespochybnila ani žalovaná.
Žalovaná tak evidentne porušila zásadu rovnakého zaobchádzania pri skončení pracovného pomeru.

Žalobca ďalej uviedol, že zástupkyňa vedúcej J. nebola oprávnená na výzvu na zistenie požitia
alkoholických nápojov, pretože nezodpovedala za bezpečnosť a ochranu zdravia na pracovisku. Externý
pracovník žalovanej pre BOZP (I.), ktorý jediný mohol žalobcu legitímne vyzvať na predmetnú skúšku,
k nej nebol vôbec pozvaný. Žalovaná podľa žalobcu evidentne porušila § 12 ods. 2 písm. l) veta
druhá zákona č. 124/2006 Z.z., podľa ktorého okruh zamestnancov zamestnávateľa a iných osôb

oprávnených dať zamestnancovi pokyn, aby sa podrobil vyšetreniu, uvedie zamestnávateľ v pracovnom
poriadku,alebovovnútornompredpise.Žalovanápretobolapovinnápredmetnéustanoveniekodifikovať
do svojho pracovného poriadku; súd prvej inštancie na uvedenú skutočnosť neprihliadol. Žalobca
záverom namietol obvinenie, že spochybnil objektívnosť všetkých svedkov. Spochybnil objektívnosť
rozhodujúcich svedkov (najmä J.). Poukázal na evidentné rozpory vo svedeckých výpovediach, ktoré

žalovaná nevie alebo nechce vysvetliť.

38. Žalovaná v odvolacej duplike zo dňa 11.2.2016 na repliku žalobcu v súvislosti s námietkou
nesprávnych skutkových zistení uviedla, že žalobca počas konania nikdy neuviedol, že by v predmetný
deň a v predmetnom čase došlo na pracovisku k nejakým iným skutkovým udalostiam alebo že by sa

dychovej skúške podrobil; naopak žalobca viackrát nepriamo pripustil, že bol vyzvaný na podrobenie sa
skúške. Dôkazy navrhnuté žalovanou preukázali skutočnosť, že žalobca bol vyzvaný na podrobenie sa
skúške na požitie alkoholických nápojov a že toto žalobca odmietol. Odmietnutie podrobeniu sa dychovej
skúške na zistenie nedovoleného požitia alkoholu musí byť rovnako spoločensky závažné, ako prípadný
pozitívny výsledok takej skúšky. Právo banky ako zamestnávateľa vyzvať svojich zamestnancov na

podrobenie sa takej skúške (najmä ak zamestnávateľ má opodstatnené obavy, že došlo k nedovolenému
požitiu alkoholických nápojov) musí byť považované za primeraný výkon takého práva.

39. Žalobca v podaní zo dňa 25.5.2016 uviedol, že podľa zápisu o priebehu udalostí mal odmietnuť
prevziať listinu o okamžitom skončení pracovného pomeru pred údajným odmietnutím vykonania

dychovej skúšky na alkohol dňa 10.1.2013 a preto listina o okamžitom skončení pracovného pomeru
nie je identická s tou, ktorú mal odmietnuť prevziať. Pretože okamihom odmietnutia prevzatia listiny o
okamžitom skončení pracovného pomeru nastali právoplatné účinky skončenia pracovného pomeru,
žalovaná menila dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru. Zo záznamu ďalej vyplýva, že
boli vyhotovené dve listiny o okamžitom skončení pracovného pomeru - prvá originálna, ktorú mal

žalobca odmietnuť prevziať, a druhá modifikovaná s pridaním dvoch najzávažnejších tvrdení o požívaní
alkoholických nápojov počas pracovnej doby dňa 9.1.2013 a o odmietnutí podrobiť sa skúške na
požitie alkoholických nápojov dňa 10.1.2013, ktorá bola žalobcovi predložená až po výzve jeho
právneho zástupcu. Žalobca upozornil, že údajná skúška na alkohol je vykonštruovaná a žalovaná nikdynemala v úmysle vyzvať ho na podrobenie sa takej skúške. Svedčí o tom o.i. skutočnosť, že dvaja
najvýznamnejší predstavitelia žalovanej (J. O. J.) uviedli dva rozdielne prístroje na vykonanie dychovej
skúšky. Žalovaná nepredložila žiaden dôkaz o viacnásobnom závažnom porušení pracovnej disciplíny

žalobcom v najvýznamnejších bodoch (požívanie alkoholických nápojov pred a počas pracovnej doby
dňa 9.1.2013 a údajné slovné urážky voči vedeniu žalovanej). Opätovne uviedol, že svedecké výpovede
sú v podstatných bodoch nekonzistentné, inak nepotvrdené a niekedy sa aj vzájomne vylučujú.

40. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.) preskúmal

napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil v súlade s § 219 ods.
3 C.s.p. v spojení s § 378 ods. 1 C.s.p.

41. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko
sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho

dôvodov (§ 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p.).

42. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že okamžité skončenie
pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného pomeru adresovaný druhému
účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon pre platnosť tohto

právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie pracovného pomeru
medziiným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba dôvod uvedený
v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným
dôvodom (§ 70 Zákonníka práce) a musí byť vopred prerokované s príslušným odborovým orgánom (§
74 ods. 1 Zákonníka práce). Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru musí byť v písomnom

okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú skutočné dôvody,
ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby
nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne
meniť.

43. Vo všeobecnosti možno uviesť, že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným
povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru (§ 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce)
a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi (najmä ustanoveniami § 81, § 82
Zákonníka práce), pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho

zamestnanca. Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany
zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Zákonník
práce pre účely skončenia pracovného pomeru rozlišuje medzi menej závažným porušením pracovnej
disciplíny a závažným porušením pracovnej disciplíny. Porušenie pracovnej disciplíny najvyššej intenzity

(závažným spôsobom) je dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z
pracovného pomeru (§ 68 ods. l písm. b) a § 63 ods. l písm. e) Zákonníka práce). Tieto pojmy, napriek
tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje
a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní vychádzať. Jedným zo základných hľadísk
pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny je intenzita porušenia pracovnej disciplíny.

Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho
tak osoba zamestnanca, funkcia, ktorú zastáva, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností,
spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia, v ktorej k porušeniu
došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi
škodu a pod.

44. Iba závažné porušenie pracovnej disciplíny je dôvodom podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce na okamžité skončenie pracovného pomeru. Vzhľadom na charakter citovaného zákonného
ustanovenia, ktoré patrí k právnym normám s neurčitou (abstraktnou) hypotézou, je vždy úlohou súdu,
aby podľa svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil. Je vecou

súdu, aby posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny, a v prípade
kladného záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri týchto
úvahách nie je súd obmedzovaný žiadnymi konkrétnymi hľadiskami, či hranicami, ale berie v úvahu
iba špecifiká prejednávanej veci a podporne i platnú judikatúru (ak táto bola prijatá). Z uvedenéhovyplýva, že pri posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je súd viazaný tým, ako
zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku (alebo v inom internom predpise) hodnotí určité konanie
svojho zamestnanca.

45. Z listiny zo dňa 10.1.2013, podľa ktorej žalovaná podľa § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001
Z.z. okamžite „ruší“ pracovný pomer so žalobcom, je jednoznačne a bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé,
že ide o okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovanou žalobcovi s tým, že ako jeho dôvod
je uplatnené závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Zo

skutkového vymedzenia tohto dôvodu je zrejmé, v akých konaniach žalobcu žalovaná vzhliadla závažné
porušeniepracovnejdisciplíny.Žalobcomvodvolanínamietanénepoužitieterminológie§68ods.1písm.
b) Zákonníka práce (t.j. použitie pojmu “ruší“ miesto „končí“) nemá žiaden vplyv na platnosť uvedeného
právneho úkonu z hľadiska jeho formy, keď žalovaná dodržala písomnú formu v zmysle § 70 Zákonníka
práce. Nemožno sa stotožniť s námietkou žalobcu, že žalovaná v rozpore s oznámením, že okamžite
ruší pracovný pomer, definovala v listine vôľu okamžite skončiť pracovný pomer. Aj keď je okamžité

skončenie pracovného pomeru presným terminologickým označením jedného zo spôsobov skončenia
pracovného pomeru (§ 59 ods. 1 písm. c), § 68 ods. 1 Zákonníka práce), použitý pojem „ruší“ vychádza z
predchádzajúcej právnej úpravy, podľa ktorej bolo jedným zo spôsobov rozviazania pracovného pomeru
okamžitézrušeniepracovnéhopomeru(§42ods.1,písm.c),§53ods.1písm.b)zákonač.65/1965Zb.),
umožňujúce zamestnávateľovi rozviazať pracovný pomer rovnako pri špecifikovanej intenzite porušenia

pracovnej disciplíny. Žalobkyňou použitý pojem „ruší“ tak nie je pojmom, ktorý by spochybňoval právne
posúdenie použitého spôsobu skončenia pracovného pomeru žalobcu. Napokon aj samotný žalobca sa
už v podanej žalobe domáhal o.i. určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.

46. Žalobca ďalej v odvolaní namietol skutočnosť, že listinu o okamžitom skončení pracovného pomeru v

znení, v akom ju údajne odmietol prevziať, bola vyhotovená žalovanou až po jeho odchode z pracoviska
dňa 10.1.2013; žalovaná mala mať pre neho pripravenú len dohodu o skončení pracovného pomeru
a on osobne nevidel v tom čase podpísané vyhotovenie listiny o okamžitom skončení pracovného
pomeru a preto túto listinu ani podpísať nemohol. Uviedol, že ak mala žalovaná pripravenú listinu zo dňa
9.1.2013, ktorú mal 10.1.2013 odmietnuť prevziať, účinky okamžitého skončenia pracovného pomeru

nastali v okamihu odmietnutia prevzatia listiny. Podľa zápisu o priebehu udalostí sa údajná skúška
mala uskutočniť až po tom, čo mal odmietnuť prevziať predmetnú listinu. Nakoľko listina obsahuje aj
bod o odmietnutí podrobiť sa skúške na zistenie požitia alkoholu a tiež bod o požívaní alkoholických
nápojov žalobcom počas pracovného času dňa 9.1.2013, žalovaná menila dôvod okamžitého skončenia
pracovného pomeru.

47. Predmetom konania je o.i. určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa
10.1.2013, ktoré obsahuje 7 bodov závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého konania sa mal
žalobca dopustiť dňa 9.1.2013 a 1 bod závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého konania sa
mal žalobca dopustiť dňa 10.1.2013. V prípade existencie okamžitého skončenia pracovného pomeru zo

dňa 9.1.2013, ktoré by bolo doručované žalobcovi dňa 10.1.2013 a ktoré by žalobca odmietol prevziať,
by došlo ku skončeniu pracovného pomeru bez ďalšieho dňom 10.1.2013 na základe takéhoto právneho
úkonu, nakoľko žalobca neplatnosť skončenia pracovného pomeru takýmto okamžitým skončením
neuplatnil na súde v dvojmesačnej lehote v zmysle § 77 Zákonníka práce. Posudzovanie platnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 10.1.2013 by potom bolo bezpredmetné. Žalovaná

však existenciu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 9.1.2013 netvrdila a nakoľko žalobca
jeho existenciu nepreukázal, súd prvej inštancie sa správne zaoberal platnosťou, resp. neplatnosťou
okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 10.1.2013.

48. Pokiaľ žalobca namietol rozpor medzi zápisom o priebehu udalostí zo dňa 10.1.2013, spísaného

o 11:30 hod. a okamžitým skončením pracovného pomeru a v tejto súvislosti skutočnosť, že súd prvej
inštancie vyhodnotil zápisy ako záznamy vyhotovené pre potreby žalovanej a nie ako dôkazy, tak
odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie hodnotil zápisy o priebehu udalostí ako dôkazy listinou v
zmysle § 129 ods. 1 O.s.p. a v súlade s § 132 O.s.p. Odvolací súd sa stotožňuje s jeho záverom, že
tieto zápisy boli vyhotovené pre potreby žalovanej, pričom samotné boli a sú pre skončenie pracovného

pomeru žalobcu irelevantné.

49. V zápise o priebehu udalostí zo dňa 10.1.2013, spísaného o 11:30 hod. sa uvádza, že na základe
špecifikovaných skutočností (body 1/, 3/-7/ okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 9.1.2013)sa žalovaná rozhodla bezodkladne pristúpiť k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobcom
s tým, že boli pripravené dve alternatívne skončenia pracovného pomeru, a) písomné okamžité zrušenie
pracovného pomeru na základe § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a b) písomná dohoda o skončení

pracovného pomeru na základe § 60 ods. 1 Zákonníka práce, pričom však z dôvodu skoršieho a
svojvoľného opustenia pracoviska žalobcom dňa 9.1.2013 mu nebolo možné odovzdať ani jeden z
dvoch možných dokumentov. Dňa 10.1.2013 sa pristúpilo k odovzdaniu možných dokumentov žalobcovi
na jeho výber v priestore jeho kancelárie, pričom žalobca odmietol prečítať, prevziať a/alebo podpísať
ktorýkoľvek z dokumentov. Zároveň bol vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške na zistenie požitia

alkoholických nápojov, čo žalobca odmietol. Krátko na to bola do jeho kancelárie prizvaná aj p. Z.,
ktorá žalobcu upozornila na účinky odmietnutia prevzatia písomného okamžitého skončenia pracovného
pomeru; napriek tomu žalobca odmietol ktorýkoľvek z dokumentov prevziať a/alebo podpísať.

50. Zo samotného zápisu potom nemožno dospieť k záveru o doručovaní/doručení okamžitého
skončenia pracovného pomeru zo dňa 9.1.2013 žalobcovi. Ak aj takéto okamžité skončenie pracovného

pomeru vyhotovené bolo, nebolo dňa 9.1.2013 doručované. Dňa 10.1.2013 je v opise priebehu
udalostí časovo stotožnené odovzdávanie oboch možných dokumentov s odmietnutím ich prečítania,
prevzatia a/alebo podpísania žalobcom na jednej strane a výzva na podrobenie sa dychovej skúške
na zistenie požitia alkoholických nápojov s jej odmietnutím žalobcom na druhej strane. Nebolo preto
možné pri hodnotení dôkazov vychádzať len zo samotného zápisu o priebehu udalostí, ale bolo ho

potrebné hodnotiť vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi, ako správne postupoval súd prvej
inštancie. Svedkyňa J. uviedla, že dňa 10.1.2013 za jej prítomnosti a prítomnosti p. J. vyzvala p. J.
žalobcu v jeho kancelárii na dychovú skúšku, ktorú žalobca odmietol; po odmietnutí dychovej skúšky
mu ponúkla dve alternatívy skončenia pracovného pomeru (dohodou alebo okamžitým skončením),
ktoré boli pripravené vopred písomne; žalobca odmietol dohodu a odmietol aj prevziať okamžité

skončenie pracovného pomeru; po privolaní právničky mu táto vysvetlila účinky tohto odmietnutia.
Svedkyňa J. uviedla, že dňa 9.1.2013 sa dohodli, že žalobcovi nasledujúci deň pripravia dve alternatívy
skočenia pracovného pomeru; v uvedený deň žalobca prišiel do práce pod vplyvom alkoholu, ktorý
z neho bolo silno cítiť; vyzvala ho na vykonanie dychovej skúšky, čo žalobca odmietol; žalovaná
mu dala na výber skončenie pracovného pomeru dohodou alebo okamžité skončenie pracovného

pomeru; žalobca odmietol čokoľvek podpísať; pri doručovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru
bola prítomná aj p. J., p. J. a právnička; z logiky veci vyplýva, že okamžité skončenie pracovného
pomeru bolo spísané po odmietnutí dychovej skúšky. Svedok J. uviedol, že dňa 10.1.2013 spoločne s
riaditeľkou a p. J. išli za žalobcom a požiadali ho o vykonanie dychovej skúšky, čo žalobca odmietol;
mali pripravené dve alternatívy skončenia pracovného pomeru; žalobca odmietol čokoľvek podpísať;

následne prišla aj právnička a poučila žalobcu o účinnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru
aj v prípade odmietnutia jeho doručenia. Uvedení svedkovia teda jednoznačne opísali priebeh udalostí
dňa 10.1.2013 tak, že najprv bol žalobca vyzvaný na podrobenie sa skúške na zistenie požitia
alkoholických nápojov a po jej odmietnutí žalobca odmietol prevziať okamžité skončenie pracovného
pomeru. Výpovede svedkov tak spresňujú horeuvedené časové stotožnenie odovzdávania oboch

možných dokumentov s odmietnutím ich prečítania, prevzatia a/alebo podpísania žalobcom na jednej
strane a výzvy na podrobenie sa dychovej skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov s jej
odmietnutím žalobcom na druhej strane v zápise o priebehu udalostí. Na uvedenom základe tak nie
sú na mieste pochybnosti o existencii dvoch rôznych vyhotovení a doručovaní okamžitého skončenia
pracovnéhopomeru.Žalobcasvojetvrdenieoúčelovomzakomponovaníodmietnutiapodrobiťsaskúške

na zistenie požitia alkoholických nápojov do listiny až po opustení pracoviska žalobcom a potom, čo
žalobca odmietol pristúpiť k podpísaniu dohody o skončení pracovného pomeru, nepreukázal. Zo strany
žalovanej potom nešlo o rozširovanie ani menenie dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru,
ktoré by bolo v rozpore s § 70 Zákonníka práce.

51. Žalobca ďalej namietol skutočnosť, že žalovaná ho nikdy nevyzvala, aby sa podrobil skúške
na zistenie požitia alkoholu; o uvedenom mali svedčiť úplne rozporuplné a protichodné tvrdenia
svedkov. Samotný žalobca však ako v žalobe, tak aj vo výpovedi uviedol, že p. J. mu dňa 10.1.2013
adresovala slová “N. J., P. T. I. A.“. Uvedené v spojení s opisom udalosti zo strany svedkov J., J.
a J. potvrdzuje existenciu dôvodu uvedeného v okamžitom skončení pracovného pomeru, že dňa

10.1.2013 v dopoludňajších hodinách sa žalobca v prítomnosti svedkov odmietol podrobiť skúške na
zistenie požitia alkoholických nápojov. Odchýlky vo výpovediach uvedených svedkov, na ktoré žalobca
v odvolaní poukázal, nemožno považovať vzhľadom na plynutie času za rozhodujúce pre hodnotenie
týchtovýpovedíakonepravdivých;vpodstatnýchčastiach,t.j.vovýzvežalobcovi,abysapodrobilskúškenazisteniepožitiaalkoholu,vokolnostiach,časeamiestevýzvyavjejodmietnutížalobcomsavýpovede
svedkov zhodujú.

52. Zamestnávateľ je povinný v zmysle § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 124/2006 Z.z. sústavne kontrolovať
a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na
pracovisku a bezpečných pracovných postupov, najmä kontrolovať či zamestnanec nie je v pracovnom
čase pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a či dodržiava určený zákaz

fajčenia v priestoroch zamestnávateľa. Zamestnanec je povinný v zmysle § 12 ods. 2 písm. k) zákona
č. 124/2006 Z.z. nepožívať alkoholické nápoje, omamné látky a psychotropné látky na pracoviskách a
v priestoroch zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk a priestorov, nenastupovať
pod ich vplyvom do práce; v zmysle § 12 ods. 2 písm. l) zákona č. 124/2006 Z.z. podrobiť sa vyšetreniu,
ktoré vykonáva zamestnávateľ alebo príslušný orgán štátnej správy, aby zistil, či zamestnanec nie je pod
vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok; okruh zamestnancov zamestnávateľa

a iných osôb oprávnených dať zamestnancovi pokyn, aby sa podrobil vyšetreniu, uvedie zamestnávateľ
v pracovnom poriadku alebo vo vnútornom predpise. Z uvedených ustanovení je zrejmá ako povinnosť
zamestnávateľa kontrolovať, či zamestnanec nie je v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu, ako
aj povinnosť zamestnanca nenastupovať pod vplyvom alkoholických nápojov do práce a podrobiť
sa vyšetreniu na zistenie, či nie je pod vplyvom alkoholu. Zamestnávateľ má uviesť v pracovnom

poriadku okruh zamestnancov a iných osôb oprávnených dať zamestnancovi pokyn, aby sa podrobil
vyšetreniu. Podľa čl. 24 ods. 2 písm. f) Pracovného poriadku žalovanej je zamestnanec povinný
podrobiť sa vyšetreniu, ktoré vykonáva zamestnávateľ (spravidla priamy nadriadený zamestnanec)
alebo príslušný orgán štátnej správy s cieľom zistenia, či nie je zamestnanec pod vplyvom alkoholu
alebo iných omamných prostriedkov. Nakoľko bol žalobca vyzvaný podrobiť sa skúške na zistenie

požitia alkoholických nápojov p. J., zástupkyňou riaditeľa pobočky zahraničnej banky, za prítomnosti
p. J., riaditeľky obchodnej divízie Slovensko, vedúcej pobočky zahraničnej banky a p. J., priameho
nadriadeného žalobcu, nie je dôvodná námietka žalobcu týkajúca sa skutočnosti, že uvedení neboli
oprávnení na vykonanie skúšky (išlo o vedúcich zamestnancov a o priameho nadriadeného žalobcu, t.j.
osobu v súlade s Pracovným poriadkom žalovanej).

53. Skutočnosti uvádzané žalobcom v odvolaní, ktoré sa týkajú testu na alkohol (či ho žalovaná dňa
9.1.2013 zakúpila, či ním žalovaná dňa 10.1.2013 disponovala, či sa nachádzal na pracovisku, či bola
pripravená ho použiť, či test zakúpený v lekárni je hodnoverným meradlom), sú pre rozhodnutie v
predmetnej veci irelevantné vzhľadom k preukázanému bezdôvodnému odmietnutiu žalobcu podrobiť

sa skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov.

54. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že je postačujúce preukázanie čo
i len jedného z uvedených dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý predstavuje
závažné porušenie pracovnej disciplíny. Tento záver, a teda nepreukázanie ďalšieho prípadne ďalších

uvádzaných dôvodov, nepredstavuje a nepripúšťa dodatočnú zmenu dôvodov okamžitého skončenia
pracovného pomeru, ako namietol žalobca. O dodatočnú zmenu dôvodov okamžitého skončenia
pracovného pomeru by totiž išlo v prípade, ak by zamestnávateľ po daní a doručení okamžitého
skončenia pracovného pomeru už uvedený dôvod menil.

55. V súvislosti s odvolacími námietkami týkajúcimi sa nepreukázania dôvodov okamžitého skončenia
pracovného pomeru uvedených pod bodmi 2/, 3/, 5/ - 7/ odvolací súd úvodom uvádza, že
záverečným štádiom v priebehu procesného dokazovania je hodnotenie výsledkov získaných
vykonaným dokazovaním. Hodnotenie dôkazov predstavuje myšlienkovú činnosť súdu (sudcu), pri
ktorej sa vykonané dôkazy posudzujú z hľadiska zákonnosti procesného postupu pri ich zadovažovaní

a vykonaní, ich závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie a nakoniec z hľadiska ich pravdivosti, resp.
hodnovernosti. Pri hodnotení dôkazov sa uplatňuje zásada (princíp) voľného hodnotenia dôkazov, ktorá
bola v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku vyjadrená v § 132 O.s.p. Uvedené ustanovenie však
malo širší dosah než len úpravu tejto zásady. Vyplývala z neho, okrem povinnosti hodnotiť dôkazy
podľa úvahy súdu, aj povinnosť hodnotiť dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a pritom starostlivo

prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu. Táto úprava
vychádzala z toho, že jednotlivé dôkazy nemožno mechanicky zaraďovať vedľa seba, nakoľko by tým
boli ignorované súvislosti medzi jednotlivými dôkazmi. Po zhodnotení každého vykonaného dôkazu zhľadiska jeho zákonnosti, závažnosti a pravdivosti, resp. hodnovernosti, tak súd musel všetky vykonané
dôkazy zhodnotiť z hľadiska ich vzájomných vzťahov a súvislostí.

56.Súdprvejinštanciepostupovalprihodnotenídôkazovvsúlades§132O.s.p.,keďnajmähodnotením
dôkazov (predovšetkým výpovedí svedkov) vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru o preukázaní
dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedených pod bodmi 2/, 3/, 5/ - 7/. Napadnutý
rozsudok následne odôvodnil spôsobom zodpovedajúcim § 157 ods. 2 O.s.p., pričom odvolací súd
pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale

len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.
Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, čomu zodpovedá odôvodnenie napadnutého rozsudku, stačí na záver o tom, že z tohto
aspektu je realizované základné právo strany sporu na spravodlivý proces.

57. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti záveru súdu prvej inštancie ohľadom preukázania dôvodov
okamžitéhoskončeniapracovnéhopomeruuvedenýchpodbodmi2/-7/uvádzanasledovnéskutočnosti.
Pokiaľ svedkyňa J. uviedla, že z dychu žalobcu poobede dňa 9.1.2013 silno cítila alkohol, tak uvedené
nie je v úplnom rozpore s výpoveďou svedka J.X., podľa ktorého mal žalobca v uvedený deň červenšie
oči a preto si myslel, že je po záťahu z predchádzajúceho dňa; zo samotnej skutočnosti, že svedok J.

zo žalobcu alkohol necítil (avšak svedok z červených očí žalobcu dedukoval, že bol opitý), nemožno
potom vyvodiť záver o nepreukázaní dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedeného
pod bodom 2/. Pri uvedenom je potrebné brať do úvahy aj skutočnosť, že kým podľa svedkyne J. táto
bola v bezprostrednej blízkosti žalobcu, keď tento sa k nej približoval (a ktorý stretnutie so svedkyňou
dňa 9.1.2013 vo výpovedi potvrdil), svedok J. žiadny bezprostredný kontakt so žalobcom netvrdil;

sedel s ním iba v kancelárii. Nemožno opomenúť výpoveď svedkyne J., ktorej svedkyňa J. v priebehu
školenia oznámila situáciu ohľadom žalobcu; svedkyňa J. následne zo školenia odišla a bola svedkyňou
J. informovaná, že žalobca bol opitý a bolo z neho cítiť alkohol; mala okrem toho aj informácie od
kolegov, že žalobca pred tým spal opitý na záchode. Svedok J. uviedol, že mu počas školenia volal
nadriadený z Prahy a pýtal sa, že čo sa deje so žalobcom. Z uvedeného je zrejmé, že ide o taký

sled navzájom logicky nadväzujúcich udalostí, že pri nepreukázaní dôvodu okamžitého skončenia
pracovného pomeru uvedeného pod bodom 1/ je potom v spojení s preukázaním dôvodov okamžitého
skončenia pracovného pomeru uvedených pod bodmi 3/-7/ správny záver súdu prvej inštancie aj o
preukázaní dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedeného pod bodom 2/. Tieto dôvody
okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedené pod bodmi 2/ až 7/ sa totiž logicky a vo vzájomnej

nadväznosti dopĺňajú a takto vzájomne sa aj preukazujú.

58. K námietke týkajúcej sa hodnovernosti svedkyne J., ktorú uviedol žalobca pri spochybňovaní dôvodu
okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedeného pod bodom 2/ odvolací súd uvádza, že výpoveď
svedkyne nemožno označiť za nehodnovernú len z dôvodu, že bola vedúcim zamestnancom žalobcu,

resp.žeiniciovalaokamžitéskončeniepracovnéhopomeru.Vpredmetnejveciobsahvýpoveďsvedkyne
korešpondovalsobsahomvýpovedíďalšíchsvedkov.Nespokojnosťžalobcučijehonesúhlassobsahom
výpovede svedkyne potom nemá vplyv na posúdenie hodnovernosti svedkyne (uvedené sa týka aj jeho
námietok voči svedkyni J.).

59. Aj dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedený pod bodom 3/ bol preukázaný
logickou nadväznosťou skutočností zistených vykonaným dokazovaním. Žalobca sa síce v odvolaní
zaoberá dĺžkou trvania pobytu svedkov na WC a ich nemožnosťou vidieť do vnútra kabínky s
tým, že ani jeden svedok nevedel dôveryhodne potvrdiť, že dňa 9.1.2013 žalobca kabínku vôbec
použil, nesúladom svedkami uvedených časov, nesúladom svedkami uvedeného počtu zamestnancov

žalovanej, pôdorysom poschodia a nemožnosťou disponovania prehľadom o všetkých zamestnancoch,
avšak v priebehu konania neopísal prehľad svojich činností dňa 9.1.2013 a neuviedol, kde sa v
poobedňajších hodinách nachádzal. Vo výpovedi uviedol iba, že o 11:50 hod. odišiel na obed a vrátil
sa o 12:45 hod.; časový úsek od 12:45 hod. do 14:45 hod., kedy mal odísť z práce, nešpecifikoval;
časové údaje uvádzané žalobcom však ostali iba v rovine jeho tvrdení. V konaní o určenie neplatnosti

okamžitého skončenia pracovného pomeru je v prípade popretia pravdivosti uvádzaných dôvodov zo
strany zamestnanca na zamestnávateľovi, aby túto preukázal. V predmetnej veci však bolo v záujme
žalobcupodaťvlastnévysvetlenieohľadomčasuapriestoru,vakomsapohybovalauvedenépreukázať.
Výpoveďami svedkov preukázaná skutočnosť, že na WC niekto spal a chrápal v zamknutej kabínke,v spojení s nemožnosťou zastihnutia žalobcu svedkyňou J. na pracovisku s malým počtom kancelárií
a zamestnancov (na ktorom sa žalobca mal podľa svojho tvrdenia nachádzať) a súčasné preukázanie
dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedených pod bodmi 2/ a 4/-7/ potom bez

akýchkoľvek pochybností preukazujú dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedený pod
bodom 3/.

60. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedený pod bodom 4/ žalobca nespochybnil ani
v podanom odvolaní. Skutočnosť, že niektorí zamestnanci žalovanej sa školenia nezúčastnili, čo dal do

pozornosti, existenciu uvedeného dôvodu nevyvracia.

61. V súvislosti s dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedeným pod bodom 5/ žalobca
potvrdil telefonát so svedkom J., avšak s tým, že tento mu telefonoval, aby sa vrátil do práce, pričom
nespomínal dôvod, prečo sa do práce má vrátiť. Svedok J. vo výpovedi uviedol, že telefonicky vyzval
žalobcu, aby sa vrátil do práce a zúčastnil sa školenia; na otázku žalobcu, či si svedok myslí, že

je štandardný postup volať mu na súkromný mobil, aby prišiel do práce po pracovnom čase svedok
odpovedal že áno, nebolo po pracovnom čase a prebiehalo povinné školenie. Výzvu na návrat žalobcu
do práce potvrdili aj svedkyne J. a J.; nakoľko v uvedenom čase prebiehalo školenie, výzvu na návrat do
práce možno stotožniť s výzvou na dostavenie sa na školenie. Dôvod okamžitého skončenia pracovného
pomeru uvedený pod bodom 5/ tak bol jednoznačne preukázaný.

62. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedený pod bodom 6/ bol preukázaný
výpoveďami svedkov J. O. J. tak, ako to odôvodnil súd prvej inštancie. Vzhľadom na všetky ostatné
preukázané skutočnosti ohľadom udalostí zo dňa 9.1.2013 nemožno spochybniť uvedený dôvod
námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie nemal preukázané a zdokumentované, presne akými

slovnými spojeniami mal napadnúť a hrubo urážať bezprostredne nadriadeného a vedenie banky;
jediným dôkazným prostriedkom, ktorý by presne „zdokumentoval“ slovné spojenia použité žalobcom,
by totiž bol len zvukový záznam telefonického hovoru.

63. K dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedený pod bodom 7/ žalobca v podanom

odvolaní uviedol, že na návrat do práce bol vyzvaný po skočení pracovnej doby po 15:00 hod.
Skutočnosť, že pracovisko opustil pred skončením pracovného času, však nesporoval. Vzhľadom k
trvaniu školenia, ktorého žalobca bol povinný sa zúčastniť, do 15:30 hod., je preukázaný aj uvedený
dôvod okamžitého skočenia pracovného pomeru.

64. V konaní tak bolo preukázané, že žalobca viacnásobne porušil pracovnú disciplínu, keď porušil
povinnosť podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom
pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu (§ 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce) vo všetkých
preukázaných dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru; porušil povinnosť pracovať
zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi, využívať

pracovný čas na prácu a z pracoviska odchádzať až po skončení pracovného času, dodržiavať právne
predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený
(§ 81 písm. a), b), c) Zákonníka práce) vo všetkých preukázaných dôvodoch okamžitého skončenia
pracovného pomeru; porušil povinnosť nepožívať alkoholické nápoje na pracoviskách a v priestoroch
zamestnávateľa a v pracovnom čase aj mimo týchto pracovísk a priestorov, nenastupovať pod ich

vplyvom do práce (§ 12 ods. 2 písm. k) zákona č. 124/2006 Z.z.) v dôvodoch okamžitého skončenia
pracovného pomeru uvedených pod bodom 2/ a 3/; porušil povinnosť podrobiť sa vyšetreniu, ktoré
vykonáva zamestnávateľ, aby zistil, či zamestnanec nie je pod vplyvom alkoholu (§ 12 ods. 2 písm.
l) zákona č. 124/2006 Z.z.) v dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru týkajúceho sa dňa
10.1.2013.

65. Odvolací súd sa potom stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý vychádzajúc zo spôsobu
a intenzity porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácie, za ktorej k porušeniu došlo,
vyhodnotil označené dôvody okamžitého skočenia pracovného pomeru za závažné porušenia pracovnej
disciplíny, ktoré odôvodňovali okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobcom.

66. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietol aj porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, tak skutočnosti
uvedené v 33. odseku tohto rozsudku pod písm. c), d), f), g) a h) sa týkajú dania a doručovania
okamžitého skončenia pracovného pomeru. Pokiaľ súd prvej inštancie zamietol žalobu na určeniejeho neplatnosti, tieto skutočnosti nemôžu obstáť ako argument preukazujúci porušenie namietanej
zásady žalovanou. V neumožnení vyjadrenia sa písomnou formou k porušeniu pracovnej disciplíny a
v neprerokovaní dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru (uvedených v 33. odseku tohto

rozsudku pod písm. a) a b)) ani odvolací súd nevzhliadol porušenie zásady rovnakého zaobchádzania,
a to vzhľadom na okolnosti dania a doručovania okamžitého skončenia pracovného pomeru; vzhľadom
na odmietnutie podrobenia sa skúške na zistenie požitia alkoholických nápojov je požiadavka žalobcu
na umožnenie vyjadrenia sa písomnou formou k porušeniu pracovnej disciplíny a na prerokovanie
dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru neprimeraná. Skutočnosti uvedené v 33. odseku

tohto rozsudku pod písm. e) ohľadom nátlaku na žalobcu preukázané neboli, ako uviedol aj súd
prvej inštancie; samotná skutočnosť, že žalobca bol pri opustení pracoviska a odchode do garáže
sprevádzaný dvomi zamestnancami žalovanej, nepredstavuje porušenie slobody pohybu a ani zásady
rovnakého zaobchádzania.

67. Vo vzťahu k odvolacím námietkam týkajúcich sa uvedenia nepravdivého údaju na zápočtovom liste

odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku.

68. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p.
v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov
odvolacieho konania, nakoľko mala vo veci plný úspech.

69. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).