Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 24Sd/164/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200750
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5015200750.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci

navrhovateľa: Mgr. B. B., nar. XX. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom E., V. XXXX/X, právne zast.
JUDr. Ivanom Hubkom, advokátom, so sídlom v E., Q. X, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie,
so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. júna 2015 p
o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. júna 2015 podľa § 66 ods. 3

Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie
starobného dôchodku.

Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom poukázal na
skutočnosť, že zákon nepozná rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o zvýšenie starobného dôchodku
a zároveň na skutočnosť, že odporkyňa nesprávne vypočítala samotný prvotný základný nárok
dôchodkovej udalosti „starobný dôchodok“, pretože postupovala mimo rámec zákonného zmocnenia

§ 60, § 61, § 62, § 63, § 64, § 65, § 66 Zákona o sociálnom poistení, keď vypočítala teoretickú
výšku starobného dôchodku za celé obdobie sociálneho poistenia od fyzického veku 15 rokov,
od ktorého odpočítala výšku výsluhového dôchodku, ktorý je vypočítaný a priznaný z osobitného
systému sociálneho dôchodkového poistenia. Takto uvedený a vykonaný výpočet dôchodkovej udalosti
odporkyňou pre výsluhového dôchodcu poberajúceho výsluhový dôchodok nie je žiadnymi dispozičnými
ustanoveniami zákona možný, ani určený, nakoľko zákon nepripúšťa takýto výpočet. Zároveň poukázal
na to, že Dohovor o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ku ktorému Slovenská

republika iba pristúpila, čo však samo o sebe neznamená zahrnutie medzinárodnej zmluvy do právneho
poriadku Slovenskej republiky, pretože následne absentuje vyhlásenie práva do vnútroštátnych noriem.
Namietal nezákonnosť krátenia sumy starobného dôchodku, ktorý podľa jeho názoru svojvoľne určený
výlučne iba Sociálnou poisťovňou.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku uviedla, že právoplatným rozhodnutím č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 9. októbra 2014 bol navrhovateľovi podľa § 65, § 274, § 259, § 112 ods. 1,

§ 114 ods. 1, § 82, § 293ce Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, § 21 Zákona
o sociálnom zabezpečení a § 24 ods. 6 zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách od 26.
augusta 2010 priznaný starobný dôchodok v sume 244,40 € mesačne. Starobný dôchodok bol následne
zvyšovaný.Uznesením Krajského súdu v Žiline č. 24Sd/303/2014-30 zo dňa 20. januára 2015 bolo zastavené
konanie o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne zo dňa 4. septembra 2014

z dôvodu, že navrhovateľ na pojednávaní dňa 20. januára 2015 súdu oznámil, že opravný prostriedok
podaný proti napadnutému rozhodnutiu berie v celom rozsahu späť a súhlasil so zastavením konania.
Uznesenie Krajského súdu v Žiline č. 24Sd/303/2014-30 zo dňa 20. januára 2015
nadobudlo právoplatnosť dňa 6. marca 2015.

Žiadosťou zo dňa 4. 6. 2015 požiadal navrhovateľ o prepočítanie a určenie výšky starobného dôchodku
podľa Zákona o sociálnom poistení, sociálnom zabezpečení a mimosúdnych rehabilitáciách.

V tejto súvislosti poukázala odporkyňa na § 66 ods. 3 vetu druhú Zákona o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov, podľa ktorého poistencovi, ktorému bola od 1. januára kalendárneho roka určená
suma starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získaného po splnení podmienok

nároku na starobný dôchodok, alebo sa mu od 1. januára kalendárneho roka neurčila suma starobného
dôchodku z dôvodu, že v predchádzajúcom kalendárnom roku nezíska obdobie dôchodkového poistenia
počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti, zaniklo dôchodkové poistenie v kalendárnom
roku, sa na základe žiadosti o určenie sumy starobného dôchodku poistenca určí tak, že k sume
starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zániku dôchodkového poistenia sa pripočíta suma určená ako

súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia
v kalendárnom roku, v ktorom zaniklo dôchodkové poistenie a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.

Nakoľko navrhovateľ nepreukázal nové rozhodné skutočnosti a po priznaní starobného dôchodku, t. j.
po 26. auguste 2010, nezískal žiadne obdobie dôchodkového poistenia, nie je dôvod na zmenu vo výške

starobného dôchodku navrhovateľa, preto bola jeho žiadosť zamietnutá.

K námietke navrhovateľa týkajúcej sa nemožnosti krátenia starobného dôchodku podľa Dohovoru o
invalidných, starobných a pozostalostných dávkach uviedla, že Dohovor č. 128 bol
Československou socialistickou republikou ratifikovaný 11. januára 1990 a vyhlásený pod č. 416/1991

Zbierky zákonov. Príslušné ustanovenia uvedeného Dohovoru majú prednosť pred zákonmi
o sociálnom zabezpečení (poistení), preto je ním odporkyňa viazaná pri určení sumy starobného
dôchodku poistenca, ktorý je poberateľom výsluhového dôchodku, za tú istú sociálnu udalosť, ktorou je
prežitie zákonom stanoveného dôchodkového veku na vznik nároku na starobný dôchodok. Príslušné
ustanovenia Dohovoru č. 128 majú prednosť pred zákonmi a sú priamo záväzné aj pre Sociálnu

poisťovňu. Sociálna poisťovňa je povinná aplikovať Dohovor, a to priamo bez potreby osobitného
zákona. O takomto postupe poučil odporkyňu Najvyšší súd SR v rozsudkoch napar. 4So/189/2007 zo
dňa 29. mája 2008, 4So/133/2008 zo dňa 7. decembra 2009, 9So/77/2011 zo dňa 30. mája 2012.
Zároveň poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 9So/138/2011 zo dňa 22. augusta 2012, v
ktorom tento vyslovil právny názor, podľa ktorého má odporkyňa pri rozhodovaní o nárokoch poistencov,

ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému,
najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia
získali vo všeobecnom systéme. Keďže výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku pre
vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia)
charakter dávky v starobe, odporkyňa by mala postupovať v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128. Starobný

dôchodoknavrhovateľamôžekrátiť,atoprimeranekpočtuskončenýchrokovdobyslužbyrozhodujúcich
pre výšku výsluhového dôchodku.

K námietke týkajúcej sa neexistencie ustanovenia zákona, ktorým možno zamietnuť žiadosť o zvýšenie
starobného dôchodku odporkyňa uviedla, že v zmysle ust. § 179 ods. 1 písm. a) prvý bod Zákona o

sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozhoduje v prvom stupni o dôchodkových dávkach,
preto aj rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o zvýšenie starobného dôchodku je podľa jej názoru
rozhodnutím o dôchodkovej dávke.

Vzhľadom na uvedené má za to, že postupovala v súlade so zákonom a príslušnými právnymi predpismi

o sociálnom poistení (zabezpečení) a žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie zo dňa 22. júna 2015
ako vecne správne potvrdil.Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní zotrval na písomne podanom opravnom prostriedku, ako
aj ďalšom vyjadrení, ktoré súdu na pojednávaní predložil a poukázal na to, že navrhovateľ nežiadal o
zvýšeniestarobnéhodôchodku,aleprepočítanievsúladesust.§65ods.9Zákonaosociálnompoistení.

Preto rozhodnutie odporkyne o zvýšení starobného dôchodku považuje za protiprávne, nezákonné,
ktoré nemá oporu v zákone, nakoľko odporkyňa musí určiť v kalendárnom roku raz prepočet starobného
dôchodku. Je to jej povinnosť, tak nech rozhoduje podľa toho. Navrhovateľ má právo domáhať sa
práva prepočítania v zmysle § 65 ods. 9 a na základe žiadosti je povinná prepočítať výšku starobného
dôchodku a rozhodnúť o jeho výške, teda musí vydať rozhodnutie. Poukázal na rozhodnutie Krajského

súdu v Žiline, v ktorej veci rozhodovala JUDr. Jančárová, ktorá poukázala na to: „Z listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v administratívnom spise vyplýva, že navrhovateľ po 31. 3. 1991 získal ďalšie doby
civilného zamestnania a pokiaľ odporkyňa uvedené doby nezhodnotila, nepostupovala v súlade so
zákonom.“ Ďalej dal do pozornosti uznesenie Ústavného súdu SR dokladujúce správnosť postupu
navrhovateľa, ktoré môžu usmerniť právnu úvahu súdu pri vyslovení právneho rozhodnutia. Upozornil na
dva základné dôvody nemožnosti krátiť starobný dôchodok pre výsluhového dôchodcu podľa Dohovoru

č.128.Nesprávnosťvýpočtuvýškystarobnéhodôchodkuprevýsluhovéhodôchodcuspočívavovýpočte
fiktívnej výšky celkového starobného dôchodku, od ktorého odporkyňa odpočítava výšku výsluhového
dôchodku a výsledok výšky odpočtu považuje za starobný dôchodok pre určenie výšky starobného
dôchodku pre výsluhového dôchodcu, zároveň na základe nevykonateľných ustanovení Dohovoru č.
128 čl. 33 ods. 1, 2. Výklad dispozičného ustanovenia Dohovoru v čl. 33 ods. 2 jasne a zreteľne

určuje imperatív pre vnútroštátneho zákonodarcu, môžu sa tieto dávky taxatívne uvedené v Dohovoru -
invalidné, starobné a pozostalostné, len tieto tri sú pomenované a ekvivalent ich výkladu nikto neurobil.
Môžu sa krátiť za určených podmienok a v určenom rozsahu, čo znamená, že vnútroštátny zákonodarca
neurčil, nedefinoval a nekvantifikoval výšku práva na starobný dôchodok, nie je prípustné výpočet
starobného dôchodku určiť akýmsi odpočtom jedného fiktívneho vypočítaného starobného dôchodku.

Nakoľko vnútroštátny zákonodarca neurčil a nedefinoval určené podmienky a rozsah, tento si nemôže
odporkyňa ako orgán štátu urobiť sama, podľa Dohovoru krátiť. Podmienky a rozsah môže určiť len
zákonodarca a týmto odporkyňa zatiaľ nie je. Dohovor vo svojich ustanoveniach nikde nedefinuje a
nikde neurčuje výsluhový dôchodok, pretože Dohovor jednoznačne určuje typ dôchodkov ako dávok a
sú to - starobné, pozostalostné, invalidné, ale nie výsluhové dôchodky. Takže nie je možné, aby ktosi

porovnával a krátil výsluhový dôchodok, alebo ho radil k starobným dôchodkom. Výsluhový dôchodok
niejemožnéanemôžebyťpovažovanýzadávkuinvalidnú,starobnú,čipozostalostnú,nakoľkoDohovor
rigidneuvádzaakotypdôchodku-invalidné,starobné,pozostalostné,žiadneiné.Nazákladeuvedeného
právny zástupca navrhovateľa navrhol, aby krajský súd rozhodnutie odporkyne zo dňa 22. 6. 2015 podľa
§ 250j ods. 2 písm. a) v súlade s ust. § 250l ods. 2 a § 250q ods. 3 O.s.p. zrušil. V opačnom prípade

sa bude domnievať, že rozhodnutie nesie alebo sa javí a má charakteristiky arbitrárneho rozhodnutia,
pričom na podobné rozhodnutia poukazujú nálezy Ústavného súdu SR.

Navrhovateľ zotrval na písomne podanom opravnom prostriedku, ako aj vyjadrení svojho právneho
zástupcu a uviedol, že on sa domáhal priznania starobného dôchodku od reálneho veku 55 rokov

veku, čiže od 11. júla 2010 a rozhodnutím z 9. októbra 2014 mu bol priznaný starobný dôchodok vo
výške 244,40 € mesačne od 26. augusta 2010. Proti nemu podal opravný prostriedok, ktorý potom
zobral späť len kvôli jednému mesiacu od reálneho veku 55 rokov veku. Následne, keď zobral opravný
prostriedok späť a súd konanie zastavil, si opätovne celú vec premyslel, a keďže môže raz ročne
žiadať o prepočítanie starobného dôchodku, opätovne žiadal o prepočítanie a určenie výšky starobného

dôchodku podľa Zákona o sociálnom poistení, sociálnom zabezpečení a zákona č. 87/1991 Zb. o
mimosúdnych rehabilitáciách k veku 55 rokov.

Zástupkyňa odporkyne sa pridržiavala podrobného písomného vyjadrenia vo veci zo dňa 23. 7. 2015 a
vzhľadom k tomu navrhla napadnuté rozhodnutie zo dňa 22. júna 2015 ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne,
oboznámil sa s administratívnym spisom, ako aj ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že
opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie odporkyne č. 550 711 7407 0 zo dňa 22. júna
2015, ktorým odporkyňa podľa § 66 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení zamietla žiadosť o zvýšenie
starobného dôchodku navrhovateľa.V konaní o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu vo veci dôchodkového poistenia súd
preskúmava zákonnosť konkrétneho rozhodnutia, proti ktorému smeruje opravný prostriedok podaný
navrhovateľom. Predmet súdneho konania je teda vymedzený tým, čo bolo predmetom rozhodnutia

napadnutého opravným prostriedkom. Inými nárokmi, než boli riešené v napadnutom rozhodnutí
správneho orgánu, sa súd zaoberať nemôže.

Napriek tomu sa súd zaoberal (okrajovo) aj rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 4.
septembra 2014, ktorým odporkyňa priznala navrhovateľovi podľa § 65, § 274, § 259, § 112 ods. 1

a § 114 ods. 1, § 82, § 293ce Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, § 21 Zákona
o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 24 ods. 6 zákona č. 87/1991 Zb. o
mimosúdnych rehabilitáciách starobný dôchodok od 26. augusta 2010 v sume 244,40 €
mesačne. Tento starobný dôchodok bol následne zvyšovaný.

Z predmetného rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že navrhovateľ požiadal o priznanie starobného

dôchodku žiadosťou z 26. augusta 2013 a tento žiadal priznať od 11. júla 2013. Následne žiadosťou z
18. septembra 2014 požiadal o priznanie starobného dôchodku spätne od 11. júla 2014.

Starobný dôchodok je možné priznať spätne tri roky od podania žiadosti v súlade s § 114 ods. 1 Zákona
o sociálnom poistení, teda od 26. augusta 2010.

Nebolo sporné, že rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-47.472-3/2014-VZ zo 6. augusta
2013 bol navrhovateľovi od 1. januára 2008 priznaný výsluhový dôchodok s nárokom na jeho výplatu
od 31. októbra 2012. Pre výpočet výsluhového dôchodku bola zhodnotená doba výkonu náhradnej
vojenskej služby od 1. októbra 1974 do 28. februára 1975, doba služobného pomeru príslušníka ZNB

od 1. marca 1975 do 23. januára 1984 a doba mimosúdnej rehabilitácie od 24. januára 1984 do 31.
marca 1991. Rovnako nebolo sporné, že navrhovateľ dôchodkový vek podľa § 65 ods. 2 a § 274 Zákona
o sociálnom poistení s použitím ust. § 21 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom zabezpečení dosiahol
dovŕšením 55. rokov veku, t. j. 11. júla 2010. Zároveň navrhovateľ získal najmenej 25 rokov obdobia
dôchodkového poistenia vrátane doby služby, splnil teda podmienky nároku na starobný dôchodok v

súlade s § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení.

Priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu
služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie
dôchodkovéhopoisteniapodľazákonač.461/2003Z.z.vzneníneskoršíchpredpisov,ktoréjevýznamné

pre zistenie výšky dôchodku. Správne preto odporkyňa musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov,
ktorýmbolapriznanániektorázdávokvýsluhovéhozabezpečeniapoistencovosobitnéhosystémunajprv
vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo
všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda napr. pri
skoršom odchode do dôchodku), následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila

po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku,
vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia. Odporkyňa musí postupovať v súlade s čl. 33 Dohovoru
č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vyhláseného v Zbierke zákonov pod č.
416/1991 Zb.. Starobný dôchodok navrhovateľa môže krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov
doby trvania služby rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.

z.. Slovo „možno“ tu nevyjadruje zváženie možnosti odporkyne, či bude dôchodok krátiť, ale vyjadruje,
že krátenie je možné až po určení tzv. teoretickej výšky dôchodku. Uvedeným spôsobom odporkyňa v
predchádzajúcom konaní, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia zo dňa 9. októbra 2014 postupovala.

Pokiaľ sa týka námietky navrhovateľa, že starobný dôchodok i výsluhový dôchodok nie sú dávkami

sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, ktorou je prežitie zákonom stanoveného
dôchodkového veku, je nutné poznamenať, že práve od okamihu dovŕšenia dôchodkového veku,
teda prežitím stanoveného dôchodkového veku nadobudol výsluhový dôchodok navrhovateľa charakter
dávky v starobe tak, ako to má na mysli ustanovenie čl. 33 ods. 2 Dohovoru.

Pokiaľ sa týka napadnutého rozhodnutia odporkyne, teda rozhodnutia zo dňa 22. júna 2015, konkrétne
námietky navrhovateľa týkajúcej sa neexistencie ustanovenia zákona, ktorým možno zamietnuť žiadosť
o zvýšenie starobného dôchodku, súd poukazuje na to, že predchádzajúce rozhodnutie o priznaní
starobného dôchodku zo dňa 9. októbra 2014, nadobudlo právoplatnosť dňa 6. marca 2015. Pretožiadosť navrhovateľa zo 4. júna 2015 o prepočítanie a určenie výšky starobného dôchodku podľa
Zákona o sociálnom poistení, sociálnom zabezpečení a mimosúdnych rehabilitáciách považovala
odporkyňa správne za totožnú žiadosť podanú za účelom prepočítania starobného dôchodku v tom

istom kalendárnom roku. Okrem iného súd poznamenáva, že pokiaľ sa týka námietky neexistencie
ustanovenia zákona, ktorým možno zamietnuť žiadosť o zvýšenie starobného dôchodku, je odporkyňa
rovnakoakosúdpovinnásazaoberaťkaždýmpodaním(žiadosťou)poistencaaotomtopodaní(žiadosti)
rozhodnúť.Odporkynimožnolenvytknúť,ževnapadnutomrozhodnutípoužilaslová-žiadosťozvýšenie
starobného dôchodku, zrozumiteľnejšie by asi bolo, keby použila slová - žiadosť o prepočítanie a

určenievýškystarobnéhodôchodku.Uvedenáskutočnosťvšaknespôsobujenezákonnosťnapadnutého
rozhodnutia.

Na základe vyššie uvedeného považuje krajský súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 22. júna
2015 za správne, preto napadnuté rozhodnutie potvrdil ako zákonné v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p..

Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo
na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri

právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.