Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 24, 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 8C/42/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517203743
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8517203743.2

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v súkromnoprávnom spore navrhovateľa: S. K., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom I. č. XX, XXX XX U. proti odporcom: 1/ Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie č. 3, 811
06 Bratislava, IČO: 00 686 930 a 2/ Hajtovky, s.r.o., so sídlom Rudohorská 33, 974 01 Banská Bystrica,
IČO: 45 486 174 v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Navrhovateľovi súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 25.8.2017 a spresneným podaním doručeným súdu
dňa 25.9.2017 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží odporcovi v 1. rade
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva podľa Zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnému majetku

zo dňa 17.9.2010 uzavretej medzi odporcami v 1. rade a 2. rade, a to k nehnuteľnosti - pozemku o
výmere č. 851 m2, zapísanom v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom G. U., katastrálnym
odborom na LV č. XXXX, parcelné číslo 4520/186 v katastrálnom území G. U. až do právoplatnosti vo
veci samej. Taktiež žiadal, aby súd zakázal odporcovi v 1. rade postúpiť alebo inak previesť svoje
práva a povinnosti záložného veriteľa a svoju pohľadávku s príslušenstvom voči odporcovi v 2. rade
zabezpečenú zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti - pozemku o výmere 851 m2,

zapísanom v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom G. U., katastrálnym odborom na LV
č. XXXX, parcelné číslo 4520/186 v katastrálnom území G. U., až do právoplatnosti vo veci samej. V
spresnení návrhu síce uviedol, že súd má prikázať zdržania sa vyššie uvedeného konania žalobcovi v
1. rade (t.j. pre účely neodkladného opatrenia navrhovateľovi v 1. rade - pozn. súdu) ako záložnému
veriteľovi, z obsahu návrhu je však zrejmé, že došlo k zrejmej pisárskej chybe a záložným veriteľom je
odporca v 1. rade, čo vyplýva aj z pôvodného návrhu, pričom navrhovateľ je len jeden, kým odporcovia

sú určený označením v 1. a 2. rade, preto súd uzavrel, že prikázanie zdržať sa konania uvedeného v
petite návrhu sa navrhovateľ domáha voči odporcovi v 1. rade (teda nie voči sebe).

2. Návrh odôvodnil tým, že dňa 17.9.2000 uzatvoril odporca v 1. rade ako záložný veriteľ s U. B. -
SWM Zmluvu o kontokorentnom úvere č. G na základe ktorej odporca v 1. rade poskytol dlžníkovi
úver vo výške 290 000 eur. Dňa 16.11.2010 uzatvoril odporca v 1. rade s dlžníkom a s odporcom

v 2. rade Zmluvu o pristúpení k záväzku. Dňa 17.9.2010 uzatvoril odporca v 1. rade s odporcom
v 2. rade Zmluvu o záložnom práve k nehnuteľnostiam medzi inými aj k pozemku č. 4520/186 o
výmere 851 m2 - ostatné plochy evidovanom na LV č. XXXX. Záložné právo vzniklo právoplatnosťou
rozhodnutia príslušného správneho orgánu pod V-1104/10 zo dňa 11.10.2010. Dňa 29.10.2010 uzatvoril
navrhovateľ ako kupujúci s odporcom v 2. rade, v tom čase podnikajúcim pod obchodným menom
SWM buildinvest s.r.o., Nám. sv. Mikuláša, Stará Ľubovňa, IČO: 45 486 174, ako predávajúcim Kúpnu

zmluvu č. 002/2010, predmetom ktorej bol pozemok v k.ú. G. U. KN-C č. 4520/186 o výmere 851
m2 - ostatné plochy. V zmysle čl. IV bodu 2 Kúpnej zmluvy predávajúci vyhlásil, že na prevádzanejnehnuteľnosti neviaznu žiadne dlhy, ťarchy a práva tretích osôb, ani vecné bremená, okrem záložného
práva v prospech Tatra banky, a.s., ktoré zaplatením celej kúpnej ceny za prevádzanú nehnuteľnosť
bude vymazané. Ďalej sa odporca v 2. rade zaviazal po splnení záväzkov zo strany navrhovateľa a

v súlade s bankovým harmonogramom zániku záložného práva vyhotoviť návrh na vklad vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti nezaťaženej záložným právom. Ku dňu 8.11.2010 bola kúpna cenu v plnej
výške uhradená. Vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľností navrhovateľ nenadobudol bez zaťaženia
záložným právom, aj napriek tomu, že za uvedenú nehnuteľnosť riadne a včas odporcovi v 2. rade
zaplatil. Do dnešného dňa viazne na predmetnej nehnuteľností ťarcha - záložné právo v prospech

odporcu v 1. rade. Dňa 18.7.2017 bolo navrhovateľovi doručené Oznámenie o začatí výkonu záložného
práva odporcu v 1. rade. Navrhovateľ považuje výkon záložného práva zo strany odporcu v 1. rade
za sporný a neoprávnený, pretože výkon záložného práva by neoprávnene a hrubo zasiahol do práva
navrhovateľa. Odporca v 2. rade si splnil všetky podmienky pre vydanie kvitancie viažuce sa na
jednotlivé nehnuteľností. Podľa vyjadrenia odporcu v 2. rade bola jeho povinnosť, na ktorú sa viazalo
vydanie kvitancií k pozemku na LV č. XXXX, splnená uhradením kúpnej ceny za nehnuteľnosť zo strany

navrhovateľa. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy navrhovateľ odôvodnil tým, že on si splnil
všetky povinnosti, ktoré mu vyplývali z Kúpnej zmluvy voči odporcovi v 2. rade, odporca v 2. rade
si však nesplnil povinnosť previesť vlastnícke právo k nehnuteľností na navrhovateľa bez zaťaženia
záložným právom v prospech tretej osoby - odporcu v 1. rade. Na LV č. XXXX k pozemku o výmere
851 m2 bola zapísaná poznámka o začatí výkonu záložného práva, preto má navrhovateľ obavu, že

odporca v 1. rade uspokojí svoje pohľadávky voči odporcovi v 2. rade prostredníctvom výkonu záložného
práva formou dobrovoľnej dražby aj napriek tomu, že si splnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplývali z
Kúpnej zmluvy. Navrhovateľ sa tak stal rukojemníkom právneho vzťahu medzi odporcami. Vzhľadom
na reálnu hrozbu výkonu záložného práva a komplikovanosť sporu o určení existencie vlastníckeho
práva s poukazom na rozporné tvrdenia odporcov má navrhovateľ naliehavý právny záujem na dočasnej

úprave pomerov účastníkov v súlade s § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., ktorým súd zakáže odporcovi v 1.
rade pokračovať vo výkone záložného práva a zakáže mu previesť pohľadávku s príslušenstvom voči
odporcovi v 2. rade. Nutnosť dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu je odôvodnená hrozbu
výkonu dobrovoľnej dražby a následnej zmeny vlastníckych pomerov. V prípade zmeny vlastníckych
vzťahov by došlo k nezvratnému stavu, kedy by sa navrhovateľ nemohol domáhať žalobou vo veci samej

určenia existencie záložného práva zriadeného v prospech odporcu v 1. rade a splnenia povinnosti zo
strany odporcu v 2. rade. Navrhovateľ ďalej uviedol, že vydaním neodkladného opatrenia by odporcom
žiadna ujma nevznikla, nakoľko pokiaľ by aj navrhovateľ nebol úspešný, odporca v 1. rade bude ďalej
oprávnený pokračovať vo výkone záložného práva dražbou. Odporca v 2. rade nebude poškodený z
dôvodu, že za predmetnú nehnuteľnosť už dostal riadne uhradenú cenu v plnej výške. Chrániť práva

navrhovateľa, ktoré nadobudol v dobrej viere je možné len tým, že sa v konaní vo veci samej vyrieši
otázka existencie, neexistencie, resp. k zániku záložného práva na nehnuteľnosť, ktorá je vo vlastníctve
navrhovateľa. Vzhľadom na tvrdenia odporcu v 2. rade, že si voči odporcovi v 1. rade splnil všetky
povinnosti potrebné k vydaniu kvitancie k uvedenej nehnuteľností, záložné právo odporcu v 1. rade
zriadené k pozemku zaniklo v zmysle § 151md písm. a) Obč. zák. Odporca v 1. rade tak nemá právo

vykonávať voči predmetnej nehnuteľností navrhovateľa žiadne záložné práva. Ak aj existujú nejaké dlhy
odporcu v 2. rade voči odporcovi v 1. rade, odporca v 1. rade mal a stále má možnosť zrealizovať ich
uspokojenie prednostne z iného majetku vo vlastníctve odporcu v 2. rade. Podľa tvrdenia odporcu v
2. rade nevydaním kvitancií odporca v 1. rade svojvoľne porušil zmluvné podmienky. Podľa tvrdenia
odporcu v 1. rade však podmienky pre vydanie kvitancií neboli splnené, teda k splneniu pohľadávky

zo strany odporcu v 2. rade nedošlo. Navrhovateľ je však presvedčený o zániku záložného práva,
preto je rozhodnutý podať návrh na určenie neexistencie, resp. zániku záložného práva a domáhať
sa následného vydania kvitancie od odporcu v 1. rade. Odporca v 2. rade bez súhlasu odporcu v 1.
rade v zmysle § 151 l ods. 1 OZ nie je oprávnený previesť predmet vlastníctva na navrhovateľa.
Ak by aj odporca v 1. rade dal súhlas k prevodu pozemku, odporca v 2. rade by bez určenia zániku

záložného práva nemohol previesť pozemok na navrhovateľa bez záložného práva v prospech odporcu
v 1. rade. Navrhovateľ sa cíti ohrozený na svojich právach, preto sa vo veci samej bude domáhať určenie
existencie záložného práva k uvedenej nehnuteľnosti.

3. K návrhu navrhovateľ doložil listinné dôkazy, a to Kúpnu zmluvu č. 002/2010 zo dňa 29.10.2010,

Dodatok ku Kúpnej zmluve č. 002/2010 z 31.12.2010, príjmový a výdavkový pokladničný doklad na
sumu 38 295 eur z 8.11.2010, návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností z 3.11.2010,
oznámenie o začatí výkonu záložného práva z 13.7.2017, výpis LV č. XXXX a č. XXXX pre k.ú. G.U.. K spresneniu návrhu pripojil Zmluvu o záložnom práve k nehnuteľnému majetku uzavretú medzi
odporcami zo dňa 17.9.2010.

4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 C.s.p. uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť

z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa§ 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa § 333 C.s.p., neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

12. Podľa § 334 C.s.p., súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

13. Podľa § 336 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

14. Podľa § 336 ods. 3 C.s.p. súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba
nebola v lehote podaná.

15. Podľa § 337 ods. 1 C.s.p., ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

16. Ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán konania alebo ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená, súd na návrh môže vydať neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie možno vydať pred
začatím konania, po začatí konania alebo aj po jeho skončení. Vo všetkých prípadoch je možné ho
nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov strán konania a druhým je

zabezpečenie exekúcie, ak by mala byť ohrozená. Z charakteru neodkladného opatrenia ako prostriedku
rýchlej úpravy pomerov medzi stranami sporu vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať
všetkyokolnosti,ktorésúpotrebnéprevykonaniemeritórnehorozhodnutiaaneodkladnéopatreniemôže
nariadiť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

17. V súlade s ustálenou judikatúrou súdov nie je potrebné pri rozhodovaní o nariadení neodkladného
opatrenia dodržať formalizovaný postup štandardného dokazovania, a to vzhľadom na charakter
neodkladného opatrenia, ktoré má slúžiť na rýchlu a účinnú úpravu pomerov strán sporu. Dokazovanie
má v takomto konaní povahu osvedčovania, t.j. súd na základe dostupných dôkazných prostriedkovzisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, pričom samozrejme posudzuje i samotný obsah a podstatu tvrdení uvedených v návrhu
a k nemu pripojené dôkazy a listiny. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné osvedčenie

najvýznamnejších skutočností, ktoré spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti. Podmienkou vydania
neodkladného opatrenia je teda osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo
právo strany ohrozené. Je preto nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
potrebné pre záver o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Dôkazné
bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia a je výlučne vecou navrhovateľa

neodkladného opatrenia, aby svoje tvrdenia o osvedčení nároku, pre ktorý žiada dočasnú ochranu,
podložil dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti a opodstatnenosti takéhoto
návrhu. Jeho návrh teda musí obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie.
Neodkladné opatrenie preto nemožno vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia
aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana. Hodnoverné osvedčenie nároku vo veci samej musí na strane súdu viesť k záveru,

že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe vo veci samej je v danom štádiu konania vyššia než
pravdepodobnosť jej zamietnutia.

18. Súd na základe doložených listín mal preukázané skutkové tvrdenia navrhovateľa týkajúce sa
zmluvných vzťahov medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade, zmluvných vzťahov medzi odporcami,

záložného práva na pozemku vo vlastníctve navrhovateľa v prospech odporcu v 1. rade napriek úhrade
kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy č. 002/2010, ako aj začatie výkonu záložného práva zo strany
odporcu v 1. rade.

19. Súd po preskúmaní návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru,

že tento nie je dôvodný.

20. Ako už bolo uvedené, jednou zo skutočností, ktoré musí navrhovateľ neodkladného opatrenia
osvedčiť je dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Keďže ide o návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia pred podaním žaloby vo veci samej, súd vychádzal z tvrdení navrhovateľa a

dokladov ním predložených. Navrhovateľ sa chce vo veci samej domáhať určenia existencie záložného
práva v prospech odporcu v 1. rade k jeho nehnuteľnosti. Vychádza pritom z toho, že on si splnil svoje
povinnosti na zánik záložného práva vo vzťahu k odporcovi v 2. rade. Je pravdou, že navrhovateľ kúpnu
cenu odporcovi v 2. rade zaplatil, avšak zároveň je potrebné uviesť, že záložné právo zriadil odporca v 2.
rade v prospech odporcu v 1. rade, teda prípadný zánik záložného práva bude potrebné posúdiť podľa

právneho vzťahu medzi odporcami. Aj keď sa odporca v 2. rade zaviazal v kúpnej zmluve navrhovateľovi
vymazať záložné právo, je zrejmé, že splnenie tejto povinnosti nezávisí len od neho, ale aj (a najmä) od
záložného veriteľa, teda od odporcu v 1. rade. Samotný navrhovateľ v návrhu na neodkladné opatrenie
sám vyslovil tvrdenie, že odporca v 1. rade sa vyjadril v tom smere, že odporca v 2. rade podmienky pre
vydanie kvitancií nesplnil, teda k splateniu pohľadávky zo strany odporcu v 2. rade vo vzťahu k odporcovi

v 1. rade nedošlo. Ak sa odporca v 1. rade vyjadril v uvedenom smere, je pravdepodobné, že na tomto
tvrdení bude trvať aj v konaní vo veci samej, pričom tomuto tvrdeniu nasvedčuje aj skutočnosť, že začal
výkonzáložnéhopráva.Navrhovateľpredložilsúduajzmluvuozáložnompráveknehnuteľnémumajetku
uzavretú medzi odporcami zo dňa 17.9.2010, z ktorej nevyplýva, že by odporca v 1. rade mal vydávať
nejaké kvitancie v prospech postupne predávaných pozemkov a že by malo dochádzať k postupnému

zániku, resp. obmedzovaniu záložného práva, ktoré bolo zriadené pôvodné na parcelu vo vlastníctve
odporcu v 2. rade.

21. Ako vyplýva z uvedených skutočností, súdu po preskúmaní tvrdení navrhovateľa a dokladov ním
predložených javí, že ak by sa vo veci samej domáhal určenia existencie záložného práva, resp. jeho

zániku vo vzťahu k odporcovi v 1. rade, miera pravdepodobnosti vyhovenia takejto žalobe by za daného
stavu v danom štádiu konania bola nižšia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Navrhovateľ teda
nepreukázal skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť nároku aspoň v takom rozsahu, ktorý by odôvodňoval
nariadenie neodkladného opatrenia. Ak pritom nie je osvedčená aspoň jedna z podmienok pre
nariadenie neodkladného opatrenia, je to dôvod na jeho zamietnutie, aj keby ostatné podmienky boli

splnené.

22. Vo vzťahu k druhému petitu návrhu, t.j. pokiaľ ide o uloženie zákazu odporcovi v 1. rade postúpiť
alebo inak previesť svoje práva a povinnosti záložného veriteľa a svoju pohľadávku voči odporcoviv 2. rade, je potrebné ešte uviesť, že dôvodnosť svojho nároku v tejto časti navrhovateľ bližšie ani
nezdôvodnil a ani nepreukázal, aký súvis by mal mať požadovaný zákaz vo vzťahu k požadovanému
určeniu vo veci samej. Je zrejmé, že navrhovateľ sa mieni domáhať vo veci samej určenia existencie

záložného práva odporcu v 1. rade vo vzťahu k pozemku v jeho vlastníctve a neodkladné opatrenie
smerovalo hlavne k zákazu vykonania záložného práva. Zákaz previesť alebo postúpiť pohľadávku
vyplynula len sekundárne z prvého petitu návrhu, avšak aj keby tento zákaz neexistoval, na postavenie
navrhovateľa vo vzťahu k jeho hlavnému cieľu by to nemalo žiaden vážny, či negatívny dopad. Ak
by aj odporca v 1. rade pohľadávku postúpil, či previedol na inú osobu, nový veriteľ by vstúpil do

právneho postavenia odporcu v 1. rade, teda zmenila by sa iba osoba, voči ktorej by smeroval svoje
nároky a rovnakých nárokov by sa mohol domáhať aj voči prípadnému novému veriteľovi. Rovnako by
tomu bolo aj v prípade, ak by k zmene veriteľa došlo až v priebehu súdneho konania. Aj v tejto časti
preto súd považoval návrh za nedôvodný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

23. Na záver je potrebné uviesť, že zamietnutie návrhu na neodkladné opatrenie nebráni navrhovateľovi
podať žalobu vo veci samej tak, ako ju mienil podať, príp. podať inú žalobu na ochranu svojich práv.
Výsledok rozhodnutia o neodkladnom opatrení nemusí byť totožný s výsledkom konaní vo veci samej,
ak navrhovateľ v konaní vo veci samej preukáže svoje tvrdenia a po vykonanom dokazovaní unesie
dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach (ktoré dokazovanie v ponímaní, ako sa vykonáva vo veci samej,

súd pri rozhodovaní o návrhu na neodkladné opatrenie z dôvodov uvedených v tomto uznesení
nevykonával). Zároveň je potrebné zdôrazniť, že na odporcu v 2. rade bol uznesením Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 4K/33/2017 zo dňa 13.9.2017 vyhlásený konkurz. Uznesenie bolo zverejnené
v Obchodnom vestníku.

24. O nároku na náhradu trov konania o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhodol v súlade s §
262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania
nepriznal, pretože v tomto konaní nebol úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia uznesenia na

súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).