Decision was made at the court Krajský súd Bratislava
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cbi/5/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113218058
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Králiková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:2113218058.4
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21,
814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti žalovanému: Slovenská správcovská a reštrukturalizačná, k.s.,
so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 088 833, správca konkurznej podstaty úpadcu A..
G. V., X.. XX.XX.XXXX, L. R. XX, XXX XX R., o určenie popretej pohľadávky vo výške 6.597,34 Eur, o
výške náhrady trov odvolacieho konania, takto
r o z h o d o l :
Súd výšku trov odvolacieho konania žalovaného n e u r č u j e.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Trnava dňa 08.07.2013 domáhal vydania rozhodnutia,
aby súd určil, že v konkurznom konaní úpadcu A. sp. zn. 25K/36/2012 sa pohľadávky žalobcu (právny
predchodca Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave) prihlásené do konkurzu vo výške 13.800,90 Eur
prihláškou zo dňa 09.04.2013 v zmysle ust. § 32 zákona č. 7/2005 Z.z. považujú za zistené.
2. Tunajší súd rozsudkom č.k. 1Cbi/5/2014-107 zo dňa 31.07.2014 určil prvou výrokovou vetou, že
pohľadávky žalobcu v rozsahu 1.405,75 Eur prihlásené do konkurzného konania úpadcu A.. G. V. sp.
zn. 25K/36/2012 sa považujú za zistené. Druhou výrokovou vetou vo zvyšku zamietol žalobu a treťou
výrokovou vetou nepriznal žalovanému právo na náhradu trov konania.
3. Voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal dňa 02.09.2014 žalobca odvolanie, o ktorom
rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č.k. 2Obo/22/2016-133 zo dňa 25.09.2017 tak,
že prvou výrokovou vetou potvrdil rozsudok tunajšieho súdu v napadnutej časti a druhou výrokovou
vetou priznal žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania.
4. Podľa § 251 zákona NR SR č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré
vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
5. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
6. Úlohou tunajšieho súdu bolo rozhodnúť o výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného.
7. Nakoľko podľa obsahu spisu žalovanému v konaní žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli a
žalovaný si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil, súd nemohol v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p určiť
ich výšku, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
8. Súd v danej súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
6 Cdo 5/2017, v ktorom tento uviedol nasledovné: „Dovolací súd považuje za potrebné dodať, že
princípu rozumnosti v práve (princíp „zdravého rozumu“) chrániaceho hodnotu racionality, vyvoditeľnéhoz idey právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a tiež princípu efektivity
vyplývajúceho z čl. 17 C.s.p., nezodpovedá taká interpretácia a aplikácia ustanovenia § 262 ods. 1
a 2 C.s.p., výsledkom ktorej je rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu má nárok na
náhradu trov konania, hoci je v čase rozhodovania súdu zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli a už
ani vzniknúť nemôžu, a tiež následné rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu je povinná
zaplatiť druhej strane náhradu trov konania vo výške 0,00 €. Takéto výroky sú za danej situácie rozporné
a nerešpektujúce zásadu podľa ktorej z nemožného právo (nárok, záväzok) nevznikne, resp. že k
nemožnému sa neprihliada (impossibilium nulla obligatio est - nemožné nezakladá záväzok - D 50,
17 185 - Celsus). Odporujú zároveň všeobecnému poznaniu, že „z ničoho nič nevznikne“ (Lukretius).
Navyše rozhodnutie súdu ukladajúce povinnosť plniť, ktoré je v skutočnosti rozhodnutím o uložení
povinnosti neplniť (resp. rozhodnutie ukladajúce povinnosť plnenia a zároveň neplnenia), oslabuje
autoritu súdov a dôveryhodnosť výkonu súdnictva.“
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu vydanému súdnym úradníkom je prípustná sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia
uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal. Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech
bolo uznesenie vydané. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. V sťažnosti sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo
uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Rozsah, v akom sa uznesenie
napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno
uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.