Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 22, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 46Sa/2/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200011
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2017200011.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, sudkyňou JUDr. Anitou Filovou, v právnej veci žalobkyne: F. O.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom M. R. I. XXX, XXX XX I. - N. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so
sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX
XXX XXXX X zo dňa 25.11.2016 takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a .

II. Správny súd žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Žalobkyňa žiadosťou spísanou dňa 3. mája 2016 požiadala o prehodnotenie zdravotného stavu a to
z dôvodu, že od poslednej kontroly sa tento zhoršil. Súčasne požiadala o zvýšenie sumy invalidného
dôchodku.

2. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 10. augusta 2016 o žiadosti rozhodla
tak, že od 3. mája 2016 podľa § 73, § 112 ods. 4 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zvýšila žalobkyni sumu

invalidného dôchodku na 103,10 EUR mesačne dôvodiac lekárskym odborným posudkom o invalidite
účastníka konania, ktorý vyhotovil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky
Senica dňa 7. júla 2016, podľa ktorého sa zvýšila miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť zo
45 % na 55% a to od 03.05.2016. Miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť bola určená súčtom
rozhodujúceho zdravotného postihnutia - kapitola XV - Choroby podporného a pohybového aparátu,
Oddiel E - Dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, Položka 3 - Degeneratívne zmeny
na chrbtici a medzistavcových platničkách, písmeno c) - s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a

často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, ťažkou poruchou statiky a
dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu, ktoré bolo stanovené vo výške 45 % a iných
zdravotných postihnutí vo výške 10 %.

3. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 10. augusta 2016 podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom uviedla,
že nemá chorú len chrbticu, ale trpí aj dlhodobými chorobami ako bolerióza, bronchitída, ischemická
choroba srdca atď., ktoré nie sú posudzované, avšak nepriaznivo pôsobia na jej zdravotný stav. Dňa 7.

septembra 2016 bola žalovanej doručené podanie označené ako „Žiadosť o invalidný dôchodok podľa §
73, § 112 ods. 4 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov odo dňa 8.3.2010. Týmto
podaním žalobkyňa žiadala o uplatnenie dávky sociálneho poistenia odo dňa 8.3.2010. Ďalej v podaní
uviedla, že podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. je invalidná pre jej nepriaznivý zdravotný stav, ktorý jedlhodobý a trvá od roku 2003. Súčasne žiadala, aby jej lekár vypísal tlačivo do Sociálnej poisťovne odo
dňa 8.3.2010, ktoré priložila v prílohe.

4. O odvolaní proti rozhodnutiu zo dňa 10. augusta 2016 rozhodol generálny riaditeľ Sociálne poisťovne
podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. tak, že odvolanie zamietol v celom rozsahu a potvrdil
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. V odôvodnení poukázal na to, že na základe odvolania bol
zdravotný stav účastníčky konania dňa 12. septembra 2016 opätovne posúdený posudkovým lekárom
sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne v Senici, ktorý skonštatoval, že jej zdravotný stav

bol posúdený komplexne a nakoľko k odvolaniu neboli doložené žiadne nové dôkazné prostriedky
spisový materiál bol predložený na posúdenie posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, ústredie v Bratislave. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie v odbornom lekárskom
posudku zo dňa 10. novembra 2016 stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
zhodne s posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne v Senici v rozsahu 55
%, ktorá je stanovená na základe rozhodujúceho zdravotného postihnutia, tak ako bolo vymedzené v

prvostupňovom rozhodnutí žalovanej v rozsahu 45 % a 10 % pre iné zdravotné postihnutie, ktoré boli
zdravotnou dokumentáciou účastníčky konania potvrdené (recidivujúca depresívna porucha, obezita,
iné zhubné nádory kože). K aktuálnym vyšetreniam, ktoré účastníčka konania predložila na ústnom
pojednávaní bolo skonštatované, že tieto nepodmieňujú zmenu v posúdení jej zdravotného stavu. K
námietke účastníčky konania vznesenej v doplňujúcom odvolaní zo 7. septembra 2016 ohľadne dátumu

vzniku invalidity vyhodnotiac ju za nedôvodnú poukázal na to, že z administratívneho spisu vyplýva,
že zdravotný stav účastníčky konania bol prvýkrát posudzovaný lekárom sociálneho poistenia v roku
2005, kedy nebola uznaná za invalidnú, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
bola určená v rozsahu 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Ďalšie posúdenie zdravotného
stavu účastníčky konania bolo vykonané na základe žiadosti dňa 1. októbra 2015, kedy bola účastníčka

konania uznaná za invalidnú s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45
% s dátumom invalidity od 26. mája 2014, od ktorého účastníčka konania žiadala invalidný dôchodok
priznať. Proti rozhodnutiu o priznaní invalidného dôchodku č. XXX XXX XXXX X z 29. októbra 2015
nepodala účastníčka konania opravný prostriedok. Z uvedených dôvodov preto odvolací orgán dospel
k záveru, že odvolanie účastníčky konania nie je dôvodné.

II. Žalobné body (dôvody žaloby)

5. Z obsahu podanej správnej žaloby vyplýva, že žalobkyňa namieta napadnuté rozhodnutie žalovanej z
dôvodu, že jej nebol priznaný invalidný dôchodok od 8.3.2010. Ako prílohy k správnej žalobe predložila
lekárske správy. Na pojednávaní konanom dňa 22. januára 2018 žalobkyňa ďalej k dôvodnosti správnej

žaloby uviedla, že má boleriózu, ktorá jej poškodila orgány, so svojimi zdravotnými ťažkosťami bojuje
dlhé roky, pričom sa jej zdá nesprávne, že jej lekár nevypísal žiadosť z 8. marca 2010.
III. Vyjadrenie žalovanej

6. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe navrhla správnemu súdu túto zamietnuť ako nedôvodnú.

Argumentovala tým, že posúdenie zdravotného stavu bolo vykonané na základe žiadosti žalobkyne
o zvýšenie sumy invalidného dôchodku a prehodnotenie zdravotného stavu z 3. mája 2016 a to z
dôvodu zhoršenia zdravotného stavu, pretože sa jej zvýraznili bolesti chrbtice a podstúpila operačný
zákrok, pri ktorom jej bol vybratý kožný nádor z lonovej oblasti. Na základe posúdenia zdravotného
stavu posudkovým lekárom ústredia bol zdravotný stav žalobkyne aj v rámci odvolacieho konania

vyhodnotený ako chronický lumboischiadický syndróm s radikulopatiou L5-S1, vertebrogénny polytopný
algický syndróm, cervikokraniálny syndróm a tetániu s tým výsledkom, že rozhodujúcemu zdravotnému
postihnutiu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45 % v
porovnaní so zdravou fyzičkou osobou a pre iné zdravotné postihnutia bola zvýšená miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o ďalších 10 %. Vo vyjadrení sa ďalej žalovaná venovala

opodstatnenosti námietky o priznaní invalidného dôchodku odo dňa 8.3.2010, ktorú vyhodnotila za
nedôvodnú.
IV. Konanie na správnom súde a relevantná práva úprava

7. Podľa § 199 ods. 3 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“), ak nie je v tejto hlave

ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej
správnej žalobe.

8. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.9. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

10. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

11. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý

zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

12. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

13. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa

neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

14. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

15. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je uvedená v prílohe č. 4.

16. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

17. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú.

18. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza

z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

19. Podľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého

dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa
vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo
nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka
a) priznala v nižšej sume, ako patrí,
b) vypláca v nižšej sume, ako patrí,

c) odoprela neprávom alebo
d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.20. Podľa § 184 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., dávkové konanie sa začína, ak tento zákon
neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok
na výplatu dávky.

21. Podľa § 184 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom
Sociálnoupoisťovňou.Fyzickáosobauvedenávodseku1jepovinnápreukázaťskutočnostirozhodujúce
nanároknadávkuanároknajejvýplatuspôsobomurčenýmSociálnoupoisťovňou.Písomnéoznámenie

o zaradení poistenca do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa považuje za žiadosť o dávku v
nezamestnanosti.

22. Na prejednanie veci samej nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP správny súd pojednávanie,
ktorého sa zúčastnila žalobkyňa. Správny súd podľa § 114 SSP konal v neprítomnosti žalovanej, ktorá

svoju účasť na pojednávaní písomne ospravedlnila.

23. Správny súd mal na základe predloženého posudkového a dávkového spisu preukázané, že
napadnuté rozhodnutie žalovanej z 25. novembra 2016 bolo vydané na základe žiadosti žalobkyne zo

dňa 3. mája 2016, ktorou žiadala o prehodnotenie zdravotného stavu a o zvýšenie sumy invalidného
dôchodku. V priebehu administratívneho konania bol vypracovaný posudkovým lekárom sociálneho
poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Senica odborný lekársky posudok zo dňa 7. júla 2016 a
v rámci odvolacieho konania odborný lekársky posudok zo dňa 10. novembra 2016 vypracovaný
posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie. Týmito lekárskymi posudkami

bola zhodne stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 55 % a to
odo dňa 03.05.2016. Miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť bola určená súčtom rozhodujúceho
zdravotného postihnutia - kapitola XV - Choroby podporného a pohybového aparátu, Oddiel E -
Dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, Položka 3 - Degeneratívne zmeny na chrbtici a
medzistavcových platničkách, písmeno c) - s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi,

dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s
výraznou poruchou svalového korzetu, ktoré bolo stanovené v rozsahu 45 % (horná hranica je 50 %)
a iných zdravotných postihnutí (recidivujúca depresívna porucha, obezita a iné zhubné nádory kože) v
rozsahu 10 % (priznaný maximálny rozsah).

24. Obsahomposudkovéhoadávkovéhospisumalďalejsprávnysúdpreukázané,žežalobkyňapodala
prvýkrát žiadosť o invalidný dôchodok, ktorá bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Senica dňa
20.01.2005, pričom žiadala priznať dávku sociálneho poistenia odo dňa 24.11.2004. Táto žiadosť bola
vybavenározhodnutímč.XXXXXXXXXXzodňa17.03.2005,ktorýmbolazamietnutážiadosťoinvalidný
dôchodok. Podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Senica žalobkyňa nebola

invalidná, pretože jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nebola viac ako 40 % v porovnaní
so zdravou fyzickou osobou, ale len 20 %. Proti uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa opravný
prostriedok, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 34Sd/20/2005-19 zo dňa 8. marca
2006 tak, že napadnuté rozhodnutie potvrdil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 5. apríla 2006.

25. Ďalej z obsahu posudkového a dávkového spisu vyplýva, že ďalšia žiadosť o dávku sociálneho
poistenia bola doručená žalovanej dňa 13. augusta 2014, pričom žalobkyňa žiadala priznať dávku
odo dňa 26.05.2014. Na základe tejto žiadosti žalovaná vydala rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X.
zo dňa 29.10.2015, ktorým podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. priznala žalobkyni
invalidný dôchodok od 26. mája 2014, pričom miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť bola určená

v rozsahu 45 %. Sociálna poisťovňa, ústredie teda priznala žalobkyni invalidný dôchodok od dátumu,
ktorý v žiadosti sama uviedla. Proti tomuto rozhodnutiu žalobkyňa opravný prostriedok nepodala. V tejto
súvislosti správny súd poukazuje na ustanovenie § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., v zmysle ktorého
bola žalobkyňa oprávnená požiadať o priznanie dávky najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku, čo
znamená, že už v roku 2014 bola oprávnená požiadať o priznanie invalidného dôchodku aj napríklad

odo dňa 13.8.2011.

26. Z odborného lekárskeho posudku, ktorý vypracoval posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, ústredie dňa 10. novembra 2016 vyplýva, že žalobkyňa predložila žalovanej nové lekárskesprávy, konkrétne prepúšťaciu správu z hospitalizácie na ORL od 11.01.2012-13.1.2012, urologické
vyšetrenia zo dňa 8.3., 16.10., 31.10.2016, reumatologické vyšetrenie zo dňa 8.3.2010, kardiologické
vyšetrenie zo dňa 23.3.2010, pľúcne vyšetrenie zo dňa 30.4.2010, sonografické vyšetrenie brucha zo

dňa 6.9.2010, chirurgické vyšetrenie zo dňa 6.9.2010, 10.12.2010 a ORL vyšetrenie zo dňa 22.2012.
Posudkový lekár sociálneho poistenia v posudku uviedol, že po prvom posúdení, ktoré bolo vykonané
v priebehu roku 2005 bolo ďalšie posúdenie vykonané až 1.10.2015 na žiadosť poistenkyne, kedy bola
uznaná invalidnou s MPSVZČ 45% pre ochorenie chrbtice, vysoký krvný tlak a depresívnu poruchu s
dátumomvznikuinvalidity26.05.2014akožiadala,pričomaktuálneposúdeniebolovykonanénazáklade

žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku a žiadosti o prehodnotenie zdravotného stavu zo dňa
3.5.2016.

27. Správny súd považuje za potrebné v danej veci uviesť, že žalovanej žiadosť o priznanie dávky
sociálneho poistenia od 8.3.2010 nebola do 7. septembra 2016 preukázateľne žalovanej podaná a z
uvedeného dôvodu sa nemohlo ani začať v zmysle § 184 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. dávkové

konanie, predmetom ktorého by bolo priznanie dávky sociálneho poistenia od 8.3.2010 (rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/83/2010 zo dňa 17.05.2011). Z obsahu dávkového a posudkového
spisu je preukázané, že žalobkyňa okrem žiadosti o priznanie sociálnej dávky podanej v roku 2005 a
žiadosti o poskytnutie sociálnej dávky doručenej Sociálnej poisťovni, pobočka Senica dňa 13.8.2014
nedoručila žalovanej ani žiadne neformálne podanie, ktorým by sa domáhala priznania dávky sociálneho

poistenia od 8.3.2010, o ktorom by žalovaná bola povinná spísať žiadosť o dávku dôchodkového
poistenia (k tomu pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4So/173/2009). Pokiaľ však ide o podanie
označené ako „Žiadosť o invalidný dôchodok podľa § 73, § 112 ods. 4, § 82 zákona č. 461/2003 Z. z.
v znení predpisov odo dňa 8.3.2010“ (ďalej aj ako „Žiadosť zo 7.9.2016“) doručené dňa 7. septembra
2016 žalovanej, ktorým žalobkyňa žiadala, aby jej lekár vypísal tlačivo z 8.3.2010, ktoré bolo žalovanou

podľa obsahu vyhodnotené ako námietka proti dátumu vzniku invalidity (uvedené vyplýva z lekárskej
správy zo dňa 10.11.2016) posúdená žalovanou ako námietka nedôvodná, pretože o priznaní dávky
sociálneho poistenia už bolo rozhodnuté s dátumom vzniku invalidity odo dňa 26.5.2014, tak podľa
názoru správneho súdu túto žiadosť je potrebné považovať za podanie, ktorým sa žalobkyňa domáha
priznania statusu invalidity od 8.3.2010. Žalovaná má preto povinnosť na základe tejto žiadosti spísať

žiadosťozmenupriznaniadávkysociálnehopoisteniaanazákladepredloženýchlekárskychspráv,ktoré
žalobkyňa predložila, posúdiť, či tieto odôvodňujú priznanie dávky sociálneho poistenia od skoršieho
dátumu podľa § 112 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. ako od 26.5.2014, naviac však tri roky
spätne od uplatnenia nároku, t. j. najskôr od 7.9.2013.

28. S poukazom na bod 24 správny súd uvádza, že z ustanovenia § 112 ods. 1 v spojení s §
184 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že zákon o sociálnom poistení diferenciu na účely
daného súdneho konania medzi dávkovým konaním o zmene poskytovanej dávky (zmena dátumu
vzniku invalidity) a dávkovým konaním o zmene sumy už priznanej dávky (zvýšenie sumy invalidného
dôchodku). Predmetom posudzovania v tomto správnom súdnom konaní je dávkové konanie o zmene

sumy už priznanej dávky, teda zvýšenie invalidného dôchodku na základe žiadosti žalobkyne, ktorou
žiadala prehodnotiť zdravotný stav a zvýšiť sumu invalidného dôchodku od 3.5.2016. Na základe jej
žiadosti bol preto posudzovaný jej zdravotný stav k 3.5.2016. Pokiaľ však ide o žiadosť zo 7.9.2016 túto
je potrebné, tak ako bolo uvedené v bode 24, posudzovať ako podanie, ktorým sa žalobkyňa domáha
zmeny v nároku na dávku, konkrétne pokiaľ ide o stanovenie dátumu vzniku invalidity.

29. Pokiaľ však ide o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej vrátane
prvostupňového rozhodnutia, ktoré boli vydané na základe žiadosti žalobkyne doručenej dňa 1. júna
2016 Sociálnej poisťovne, pobočka Senica, ktorou žiadala o zvýšenie dávky sociálneho poistenia od
3.5.2016, správny súd zastáva názor, že žalovaná na základe lekárskych posudkov náležite zistila

skutočný zdravotný stav žalobkyne (pokiaľ ide o žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku odo dňa
3.5.2016), ktorý viedol k zvýšeniu miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť zo 45 % na 55 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou odo dňa 3.5.2016, teda tak ako žalobkyňa vo svojej žiadosti
požadovala. Správny súd posudzoval zákonnosť rozhodnutí žalovanej neviazanúc žalobnými bodmi
a rozsahom žaloby, nakoľko ide o správnu žalobu fyzickej osoby, teda ju posudzoval neformálne

podľa § 202 ods. 2 SSP, pričom vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý tu existoval v čase
právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej a to s poukazom na § 135 ods. 1 SSP.30. V súvislosti s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k posúdeniu Žiadosti zo 7.9.2016
však považuje správny súd za potrebné uviesť, že sa nestotožňuje s názorom žalovanej, ktorá ju
vyhodnotila za nedôvodnú preto, že žalobkyňa žiadosťou z 1.10.2015 žiadala o priznanie invalidného

dôchodku od 26.5.2014, pričom proti rozhodnutiu, ktorým jej táto dávka bola priznaná od 26.5.2014
odvolanienepodalaarozhodnutiejeprávoplatné.Kuvedenémujepotrebnéopätovnepoukázaťna§112
ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý umožňuje dodatočne priznať dávku, ak bude preukázané,
že sa dávka priznala od neskoršieho dátumu, než patrí. Toto konštatovanie žalovanej však nemá vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože týmto rozhodnutím sa rozhodovalo o zvýšení sumy

invalidného dôchodku.

31. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd podľa § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

32. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnej žalovanej

trovy konania nepriznal, nakoľko nevzhliadol dôvod na to, že ich možno spravodlivo požadovať a naviac
obsahom súdneho spisu má správny súd preukázané, že žalovanej ani trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca
od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

nemožno odpustiť .

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.