Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, May 4, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/196/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8406204420
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8406204420.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa L.. O. P., bytom S. nad H., ul. 1. mája XXXX
proti odporcovi O.. L. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., H. 5, v konaní o obnovu konania, o odvolaní
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č.k. 3C/160/2006-40 zo dňa 18.06.2009 takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

Z r u š u j e sa uznesenie a vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým uznesením rozhodol tak, že návrh
navrhovateľazamietol.Otrováchkonaniarozhodoltak,žeodporcanemáprávonanáhradutrovkonania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po vykonanom dokazovaní, po oboznámení sa so spisom
Okresného súdu Kežmarok 2C/531/99 je toho názoru, že nie sú splnené dôvody na obnovu konania tak

ako ich predpokladá ustanovenie § 228 ods. 1 až 3 O.s.p. K tvrdeniu navrhovateľa, že v súčasnej dobe je
možnévykonaťdôkazy,ktorésanemohlivykonaťvpôvodnomkonaníkonštatoval, ženiejeisté,čitakýto
dôkaz môže privodiť pre navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Ďalej uviedol, že v podstate
neexistuje žiaden právny dôvod, pre ktorý by navrhovateľ vystupujúci v pôvodnom konaní ako odporca
bol oprávnený vyjadrovať na adresu inej osoby tak ako sa navrhovateľ vyjadroval na adresu pána L., za
čo bol zaviazaný k náhrade nemajetkovej ujmy. Poukázal na to, že v priebehu pôvodného konania vedel

o možnosti, že môže vypovedať potom, čo ho oslobodí od povinnosti mlčanlivosti minister spravodlivosti
(správne vnútra). Takúto možnosť nevyužil, respektíve nepožiadal súd o prerušenie konania tak, aby
mohol byť oslobodený od mlčanlivosti. Má za to, že po právoplatnosti rozsudku hľadá argumenty, pre
ktoré by mohol obnoviť pôvodné konanie. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody tak návrh navrhovateľa
zamietol.

O trovách konania rozhodol s poukazom na to, že trovy konania úspešnému odporcovi nepriznal, keďže
si ich neuplatňoval (bez uvedenia príslušného právneho predpisu).

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie navrhovateľ. V odvolaní uviedol, že je nesprávny právny názor
súdu v tom, že nevyužil a ani nepožiadal o prerušenie pôvodného konania na základe informácií od
ministra vnútra, pretože vystavený bol prísľub ministra na zbavenie mlčanlivosti z 11. 08. 2003, teda po

vyhlásení rozsudku odvolacieho súdu z 30. júna 2003. Tvrdí, že podrobná presná výpoveď žalovaného
je uvedená v písomnom návrhu na obnovu konania spoločne s listinnými dôkazmi. Poukazuje na to, že
nie je jeho vinou, že ho súd nevypočul. Ak ho súd chcel vypočuť, tak k tomuto výsluchu by muselo
predchádzaťzbaveniemlčanlivosti. Ďalejuvádza,žesúdnesprávneaplikuje§228ods.1písm.a/O.s.p.
Na nové skutočnosti a navrhované dôkazy postačuje, ak sa javí pravdepodobným, že tieto skutočnosti
a dôkazy môžu privodiť pre navrhovateľa priaznivejšie rozhodnutie.Navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie alebo
povolil obnovu konania.

K odvolaniu pripojil podací lístok číslo 99 55 2703 s tým, že podacia pečiatka pošty je Vranov nad Topľou
zo dňa 29. 07. 2009. Prvostupňový súd predložil spis spolu s podaním navrhovateľa odvolaciemu súdu
s poukazom na to, že dňa 04. 10. 2010 došlo v dôsledku živelnej pohromy k vytopeniu Okresného
súdu Kežmarok a k úplnej likvidácii úhrnných podacích lístkov, v dôsledku čoho súd nedisponuje od
uvedeného dátumu informáciami o podacích číslach podacích lístkov. Poukazuje ďalej na to, že sám

účastník konania neprejavil záujem o stav uvedeného súdneho konania napriek tomu, že si bol vedomý
potreby rozhodnutia odvolacím súdom.

Odvolací súd sa pred rozhodnutím vo veci samej zaoberal otázkou včasnosti odvolania proti uzneseniu
súdu prvého stupňa a vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2
zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), pričom dospel k záveru, že

odvolanie je potrebné považovať ako podané včas.

Odvolaciemu súdu navrhovateľ po výzve predložil originál podacieho lístka o doručovaní odvolania,
z ktorého vyplýva, že zásielka bola odosielateľom na Okresný súd Kežmarok podaná na poštovú
prepravu dňa 29.07.2009 na poštu vo Vranove nad Topľou, číslo podacieho lístka 99552703.

Podľa § 204 ods. 1 O.s.p., odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 57 ods. 3 O.s.p., lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Z obsahu spisu vyplýva, že uznesenie súdu prvého stupňa bolo navrhovateľovi doručené dňa
16.07.2009. Posledným dňom 15-dňovej lehoty na podanie odvolania bol deň 31. júl 2009 (piatok) a

táto skutočnosť nie je sporná.

Znavrhovateľom predloženéhodokladuoodovzdanízásielky(bezpopisu) podacieholístkanaprepravu
spoločnosti Slovenská pošta, a.s. vyplýva, že navrhovateľ zásielku s odvolaním odovzdal na jeho
doručenie Okresnému súdu Kežmarok na pošte dňa 29. júla 2009, t.j. v 15-dňovej odvolacej lehote

Orgánom povinným doručiť podanie, ktorým sa vykonáva úkon viazaný lehotou, je v zmysle zákonom
stanovených podmienok ktorýkoľvek okresný súd (§ 42 ods. 2 O.s.p.), odvolací súd (§ 218 ods. 2 O.s.p.),
správny orgán, ktorý vydal rozhodnutie (§ 250m ods. 2 O.s.p.), príslušný orgán nápravno-výchovného
ústavu, zdravotníckeho zariadenia a pod. a napokon aj pošta, čo je zrejmé aj z ustálenej judikatúry

súdov Slovenskej republiky (pozri napr. V 8/72, R 23/86, ZSP č. 2/2004).

Zákon č. 324/2011 Z.z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon“), ktorého predmetom úpravy sú (aj) podmienky poskytovania poštových služieb (§ 1 ods. 1 písm.
a/), definovaných ako služby poskytované na účely dodania poštovej zásielky (špecifikovanej v § 5), a

to vybranie a distribúcia poštovej zásielky (§ 2) vymedzuje poskytovanie poštových služieb poštovým
podnikom (§ 7) ako podnikateľskú činnosť. Poskytovať poštové služby možno len za podmienok
stanovených zákonom a to len na základe registrácie vykonanej Poštovým regulačným úradom (§ 19)
v rozsahu podľa všeobecného povolenia (rozhodnutia vydaného Poštovým regulačným úradom podľa
§ 17), resp. na základe poštovej licencie (rozhodnutia vydaného Poštovým regulačným úradom podľa

§ 44).

Podľa § 31 ods. 1 cit. Zákona, odosielateľ má právo na dodanie vybranej poštovej zásielky alebo
poukázanej platby jej adresátovi podľa poštových podmienok a za poštovú sadzbu podľa tarify, ak nie
je v poštovej zmluve individuálne dojednaná iná suma odmeny za dodanie vybranej poštovej zásielky

alebo poukázanej platby podľa § 26 ods. 1.Vzhľadom na to, že Slovenská pošta, a.s je poštovým podnikom poskytujúcim poštové služby v zmysle
zákona, ktorý má povinnosť toto podanie doručiť s následkom zachovania lehoty v zmysle ustanovenia
§ 57 ods. 3 O.s.p.

V danom prípade sa v súdnom spise nenachádzalo podanie, ktorého obsahom je odvolanie, nemôže
táto skutočnosť byť účastníkovi konania podávajúcemu tento opravný prostriedok na ujmu a je potrebné
vychádzať z prezumpcie včasnosti takéhoto podania (s prihliadnutím k plynutiu lehoty a k predloženiu
originálu podacieho lístka na prepravu poštovým orgánom). Základným predpokladom takéhoto postupu

je však unesenie dôkazného bremena zo strany tohto účastníka konania, spočívajúca v preukázaní
odoslania. Odvolací súd po posúdení dôkaznej hodnoty predložených dôkazov zo strany navrhovateľa
a aj napriek špecifikám prejednávanej veci vzhľadom na dlhý čas od podania zásielky na poštovú
prepravu, okolnosti na strane prvostupňového súdu v roku 2010 (povodeň) prijal záver, že odvolanie
navrhovateľ nepodal ako oneskorene.

Odvolací súd tak pristúpil k preskúmaniu napadnutého uznesenia, preskúmal aj konanie, ktoré mu
predchádzalo v zmysle zásad uvedených ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa
§ 214 O.s.p. a dospel k záveru, že v prejednávanej vec neboli splnené podmienky pre potvrdenie
napadnutého uznesenia (§ 219 O.s.p.) a ani pre jeho zmenu (§ 220 O.s.p.).

Navrhovateľ sa domáha obnovy konania vedeného na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn.
2C/531/99. Tvrdí, že sú také skutočnosti a dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol uplatniť v pôvodnom
konaní a tie môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Poukazuje, že je príslušníkom
Policajného zboru a nebol v konaní pôvodnom oslobodený od povinnosti mlčanlivosti.

Prvostupňovýsúd návrh zamietoladospelkzáveru,ženebolidanédôvodynaobnovukonaniavzmysle
ustanovenia § 228 ods. 1 O.s.p a zhodnotil, že „neexistuje žiaden právny dôvod, aby sa vyjadroval
navrhovateľ na adresu inej osoby ako sa vyjadroval navrhovateľ na adresu pána Ilčišina, za čo bol
zaviazaný k náhrade nemajetkovej ujmy.“

Poukazuje vo svojom odôvodnení na to, že mohol v pôvodnom konaní požiadať o oslobodenie od
povinnosti mlčanlivosti.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal
a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,

jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane

ustanovenia o rozsudku.

Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho
procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby
na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v

odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa
špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,
č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c.
Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje
rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd vyslovil, že“ súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.“ (IV. ÚS

115/03).

Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným
spôsobom neopísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledkyvykonaného dokazovania, necitoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých
vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane nevysvetlil. Odôvodnenie odvolaním
napadnutého uznesenia ako celok nespĺňa požiadavky zákona na odôvodnenie rozhodnutia (§ 157 ods.

2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p)

Podľa § 228 ods. 1 písm.a O.s.p., právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu
konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v
pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

Obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom. To znamená, že ním možno napadnúť
len právoplatné rozhodnutie súdu z taxatívne stanovených dôvodov a v presne určenej lehote ktorej
zmeškanie má za následok procesnú preklúziu práva podať návrh na obnovu konania (§ 230 ods. 3
O.s.p.).

Podľa § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p. dôvodom obnovy konania je existencia skutočností rozhodnutí,
alebo dôkazov, ktoré musia kumulatívne spĺňať tieto podmienky: skutočnosti rozhodnutia a dôkazy
nemohol účastník pôvodného konania bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní. Otázka viny sa
posudzuje striktne z procesného hľadiska. Napriek tomu, že skutočnosti a dôkazy objektívne v čase
pôvodného konania existovali, účastník z procesného hľadiska nezavinil, že sa súd s nimi nemohol

oboznámiť. Tieto skutočnosti rozhodnutia alebo dôkazy sú spôsobilé privodiť pre účastníka pôvodného
konania priaznivejšie rozhodnutie vo veci. So zreteľom na konkrétne okolnosti sa tak javí do istej
miery pravdepodobným, že nové rozhodnutie bude pre účastníka ktorý podal návrh na obnovu
konania priaznivejšie ako to pôvodné. Preukázanie potencionálne priaznivejšieho rozhodnutia vo veci
je procesným predpokladom vyhovenia návrhu na obnovu konania.

Prvostupňový súd sa náležitým spôsobom vo svojom rozhodnutí nevyrovnal, respektíve neodôvodnil
dôsledne svoje závery vo vzťahu k dôvodom obnovy konania v zmysle ustanovenia § 228 ods. 1 písm.
a) O.s.p., ako aj preskúmaniu splnenia objektívnej podmienky prípustnosti návrhu na obnovu konania,
t. j. zachovanie zákonných lehôt, ktoré O.s.p. pre podanie návrhu na obnovu konania predpisuje v

zmysle § 230 O.s.p.

Z uvedených dôvodov odvolací súd právny záver prvostupňového súdu považuje za nesprávny a
skutkové zistenia za nedostatočné. Uvedené dôvody sú dôvodom pre zrušenie napadnutého uznesenia
(§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.) a vrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2

O.s.p.).

Úlohou prvostupňového súdu bude opätovne posúdiť a preskúmať dôvodnosť uplatneného návrhu.
Svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám v zmysle ustanovenia § 157 ods. 2
v spojení s §167 ods. 2 O.s.p.

V novom konaní rozhodne prvostupňový súd aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.