Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 23, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27C/175/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111226373
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2111226373.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Trnave sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobcu: N. V., narodený

XX.X.XXXX, C. XX, T., zastúpený advokátom: JUDr. Peter Sopko, Paulínska 24, Trnava, proti
žalovaným: 1. K. H., narodený X.XX.XXXX, H. XX, T., 2. W. S., narodený XX.XX.XXXX, C..P. XX, T., 3.
O. A., narodený XX.X.XXXX, Ľ..N. X, T., o zaplatenie 1.926,26 €, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v časti istiny 1.600,88 € zamieta.

II. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

III. Súd upravuje učtáreň tunajšieho súdu, aby žalobcovi vyplatila sumu 30,08 € zo zloženého preddavku
na účet tunajšieho súdu dňa 15.4.2015 pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX.

IV. Žalovaní v 1. a 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške
96,- € Okresnému súdu Trnava do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 5.12.2011 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných
na zaplatenie sumy 3.527,14 € z titulu náhrady škody, ktorá mu vznikla v dôsledku zavineného
protiprávneho konania odporcov.

Rozsudkom č.l. 181 zo dňa 30.9.2013 uložil žalovaným 1/ až 3/ povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcovi sumu 3.527,14 €, náhradu iných trov konania vo výške 121,70 € a trov právneho
zastúpenia vo výške 999,17 €. Zároveň súd žalovaným 1/ a 3/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť súdny poplatok vo výške 211,50 € Okresnému súdu Trnava.

Žalovaní proti rozsudku podali odvolanie a Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 24Co/12/2014-241 zo
dňa 12.11.2014 potvrdil rozsudok v časti istiny 1.600,88 € a v časti zaplatenia sumy 1.926,26 € vrátane
výroku o náhrade trov konania a uloženia povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu zrušil
a vec vrátil na ďalšie konanie.

Uplatnená pohľadávka vznikla ako následok protiprávneho konania žalovaných, ktorí v
spolupáchateľstve spáchali prečin výtržníctva tým, že napadli na verejnom mieste žalobcu a spôsobili
mu ublíženie na zdraví spoločným útokom. Uplatnená pohľadávka sa skladala z troch nárokov a to na
zaplatenie nemajetkovej ujmy za bolestné vo výške 1.314,- €, majetkovej ujmy vo výške 286,88 € zadve letenky, spolu 1.600,88 €, v tejto časti odvolací súd žalobu potvrdil. Tretím nárokom na zaplatenie
majetkovej ujmy 1.926,26 € vo výške nevyplatených dávok v nezamestnanosti od nasledujúceho dňa,
kedy sa mohol prvýkrát po pôvodne plánovanom návrate prihlásiť na úrade práce, t.j. od 11.12.2009

do 14.02.2010, nakoľko po ukončení práceneschopnosti sa mu týmto dňom opätovne začali vyplácať
dávky v nezamestnanosti. V tejto časti odvolací súd vec zrušil a vrátil na ďalšie konanie.

Súd pojednával v neprítomnosti žalovaného 1/, ktorý sa na pojednávanie nedostavil. Súd vykonal

dokazovanie potvrdením o práceschopnosti zo dňa 5.2.2010 vystaveným A.. A. V., potvrdením o
hospitalizácii F. R. D., rozhodnutím Miestneho úradu práce P., Í. zo dňa 1.9.2009 a oznámením o priznaní
nároku na vyplácanie dávok zo dňa 9.2.2010. Ďalej súd doplnil dokazovanie predloženým oznámením
Oddelenia sociálnych vecí a rodiny Miestny úrad P. zo dňa 5.5.2010 a zistil nasledovný skutkový stav.

Žalobca žil v Í. a poberal dávky v nezamestnanosti na základe rozhodnutia Miestneho úradu práce P.
zo dňa 1.9.2009 vyplácané týždenne vo výške 204,30 €, prvá dávka mu bola vyplatená dňa 27.8.2009
a všetky nasledujúce vždy v stredu najdlhšie po dobu 234 dní. Od 2.12.2009 mu prestali vyplácať
pravidelnú dávku v nezamestnanosti, pretože mu chýbal podpis súvisiaci pri pravidelnom hlásení na
úradepráce.Dávkymumalibyťobnovenépotom,čosadostavínaúradpráceadoplníchýbajúcipodpis.

Keďže v rovnaký deň mal zakúpenú letenku na I. s plánovaným návratom 9.12.2009 odcestoval s tým, že
dňa10.12.2009saprihlásinaúradepráce.Dňa6.12.2009žalovanínapadližalobcuaspôsobilimuškodu
na zdraví s následnou práceneschopnosťou. Napriek zraneniam v plánovanom termíne odcestoval do
Í. a dňa 10.12.2009 sa dostavil na úrad práce, kde mu však bolo oznámené, že sa môže prihlásiť až po
tom,čobudeuznanýpráceschopným.Doevidencienezamestnanýchhoopätovnezaradilipopredložení

potvrdenia od lekára v Í. zo dňa 5.2.2010 o práceschopnosti. Potvrdenie odovzdal na úrade práce dňa
8.2.2010 a 9.2.2010 mu bolo oznámené, že mu je opätovne priznaný nárok na dávky v nezamestnanosti
a dňa 15.2.2010 mu bola vyplatená prvá dávka a nasledujúce vždy v stredu. Miestny úrad sociálnych
vecí a rodiny P. dňa 5.5.2010 oznámil žalobcovi, že podporu môže poberať po dobu 234 dní. Ku dňu
oznámenia poberal dávku 174 dní a čoskoro mu dávka skončí.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu
spoločne a nerozdielne.

Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 442 ods. 3 OZ škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada, a ak jej to
možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti, existencia
škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Porušenie právnej
povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. K porušeniu

právnej povinnosti môže dôjsť buď protiprávnym konaním, alebo opomenutím toho, čo malo byť v súlade
s právom vykonané. Uskutočnený úkon je protiprávny vtedy, ak v súvislosti s ním došlo k porušeniu
právnej povinnosti, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, ktoré
mal škodca zachovávať. Pod pojmom škoda je treba rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecným ekvivalentom. Príčinná

súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a
následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne preukázaná,
nemožno ju len predpokladať. Zavinenie, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu má
charakter subjektívny, lebo znamená psychický vzťah škodcu k protiprávnemu úkonu a ku škode.Súd po vrátení veci odvolacím súdom skúmal, či došli k vzniku majetkovej škody vo výške nevyplatených

dávok v nezamestnanosti za obdobie od 11.12.2009 do 14.02.2010. V konaní bolo preukázané,
že žalobca mal nárok na vyplatenie dávok v nezamestnanosti najviac v rozsahu 234 dní. Žalobca
nepreukázal presný deň, kedy mu prestal úrad práce vyplácať dávky v nezamestnanosti z dôvodu,
ktorý zavinil sám, t.j. nepodpísania hlásenia. Žalobca tvrdil, že to zistil až dňa 2.12.2010, kedy mu
dávka nebola vyplatená, teda od rozhodnutia o priznaní dávok od 1.9.2009 do 30.11.2009 (posledný

deň v mesiaci ktorý predchádzal odňatiu dávky) uplynulo 91 dní. Od nového rozhodnutia úradu práce,
dňa 9.2.2010 mu bolo obnovené vyplácanie dávok, t.j. do dňa oznámenia úradu 5.5.2010 mu boli
vyplácané po dobu 85 dní, teda spolu 176 dní, čo príslušný úrad dňa 5.5.2010 aj potvrdil a upozornil
žalobcu, že mu budú vyplácané najdlhšie po dobu 234 dní, pričom táto podporná doba čoskoro uplynie.
Žalobca nepreukázal vznik škody vo výške nevyplatených dávok v nezamestnanosti, nakoľko i keď mu
dávky v nezamestnanosti počas práceneschopnosti neboli vyplácané, ich vyplácanie bolo obnovené v

pôvodnom rozsahu a to na celú dobu, na ktorú mu vznikol nárok na ich výplatu, t.j. 234 dní. Žalobca
neuniesol dôkazné bremeno preukázania vzniku škody a jej rozsah, preto súd v tejto časti žalobu
zamietol.

Súd sa pokúsil o vykonanie navrhovaného dôkazu dopytom cestou príslušného súdu v Í. na okolnosti
odňatia a opätovného priznania dávok v nezamestnanosti. Dôkaz nebolo možné vykonať z dôvodu, že
podľa právneho poriadku členského štátu nepatrí výkon dožiadania do právomoci súdu. Naviac súd
dospel k záveru, že zodpovedanie navrhnutých otázok žalobcom, by neviedlo k preukázaniu vzniku a
rozsahu škody, nakoľko sám žalobca preukázal, že sa mu nárok na výplatu dávok v nezamestnanosti

obnovil v celom rozsahu po dobu 234 dní a teda vznik škody nepreukázal. Preto súd zamietol doplnenie
dokazovania opätovným dopytom.

Podľa § 255 ods. 2 zák. .č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech

len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol úspešný vo výške

45,40% (istina 1.600,88 €) a žalovaní vo výške 54,60%, t.j. vzhľadom na pomer úspechu v konaní súd
žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania a to vrátane trov odvolacieho konania, kde
mali strany rovnaký pomer úspechu v konaní.

Žalobca zaplatil preddavok na vykonanie navrhnutého dôkazu 50,- €, z ktorého bola uhradená sumy
19,92 € za vyplatené tlmočné na základe uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 27C/175/2011-287 zo dňa
24.7.2015. Súd vracia žalobcovi zvyšok nespotrebovaného preddavku vo výške 30,08 €.

Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
v znení neskorších predpisov, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu
vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak
nie je tiež od poplatku oslobodený.

O povinnosti žalovaných 1/ a 3/ zaplatiť súdny poplatok za podanú žalobu na začatie konania vo výške
96,00 €, rozhodol súd podľa vyššie citovaného ustanovenia, keďže žalobca je od súdnych poplatkov
osobne oslobodený a žalovaní sú povinní podľa výsledkov konania zaplatiť súdny poplatok za podanú
žalobu vo výške 6% z prisúdenej sumy 1.600,88 €, v zmysle položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych

poplatkov.Povinnosťzaplatiťsúdnypoplatoksúdneuložilžalovanému2/,nakoľkobolvpriebehukonania
od platenia súdnych poplatkov oslobodený.Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis
s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.