Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 4, 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/225/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514204102
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Dubjelová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8514204102.1

Rozhodnutie

Okresný súd Stará Ľubovňa sudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, pr. zast. Advokátskou kanceláriou JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516 proti žalovaným: 1. A. E.,
nar. XX. 6. XXXX, bytom Q. K., Za V. XXXX/X, 2. A. X., nar. 5. 9. XXXX, bytom Q. K., Za V. XXXX/X, v
konaní o zaplatenie 2 391,47 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní v 1. a v 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 300,18
eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 30.4.2012 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e.
III. Žalovaným v 1. a v 2. rade súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

IV. Občianskemu združeniu - Všeobecná ochrana práva spotrebiteľov Bratislava, súd p r i z n á v a
náhradu trov konania v rozsahu 75 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou, doručenou súdu dňa 21.7.2014, sa domáhal zaplatenia istiny vo výške 2 391,47 eur,
zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne z neuhradených splátok a úroku z omeškania 3,275 % ročne

zo súm a od termínov uvedených v petite žaloby do zaplatenia s tým, že pokiaľ úrok z omeškania
a zmluvná pokuta za omeškanie žalovaného so splácaním úveru spolu dosiahnu sumu poskytnutého
úveru 1 500,-- eur, odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy uplatňuje len 9 % ročný úrok z
omeškania zo sumy 2 391,47 eur do zaplatenia. Žiadal priznať aj trovy konania. Žalobu odôvodnil
tým, že so žalovaným dňa 19.11.2010 uzatvoril zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300032336 (ďalej
len zmluvu o RÚ), na základe ktorej mu žalobca poskytol úver vo výške1 500,-- eur, ktorý sa žalovaný

zaviazal splatiť spolu s úrokom v 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 eur v termínoch splatnosti
dohodnutých v zmluve. Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok už pri splátke č. 1. Na
základe žiadosti žalovaného žalobca sa s ním dohodol na odklade splátok č. 8, 9, 10, ktoré sa zaviazal
splatiť ako splátky č. 43, 44, 45. Z dôvodu, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou už pri splátke č. 1
viac ako 3 mesiace, žalobca vyhlásil podľa § 565 OZ okamžitú splatnosť úveru, čo oznámil a doručil
žalovanému dňa 5.1.2012. Žalovaný bol povinný uhradiť neuhradené splátky úveru, resp. celú dlžnú

sumu do 29.4.2012. Celková suma dlhu žalovaného predstavuje sumu 2 391,47 eur. Do podania žaloby
na súd žalovaný mu uhradil sumu 984,07 eur.

2. Podaním, doručeným súdu dňa 10.9.2014, do konania na podporu žalovaných vstúpil vedľajší
účastník Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Bratislava (ďalej len Združenie).

3. Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach a žalovaných a Združenie
vyzval, aby sa v lehote 15 dní k veci písomne vyjadrili a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahuneuznávajú, uviedli vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojili listiny, na ktoré sa
odvolávajú a označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Tiež oznámil žalobcovi a žalovaným vstup
vedľajšieho účastníka do konania a vyzval žalovaných, aby sa vyjadrili, či súhlasia so vstupom Združenia

do konania na ich podporu.

4. Žalovaní sa ani k žalobe a ani k vstupu vedľajšieho účastníka do konania v lehote stanovenej súdom
nevyjadrili.

5. Združenie v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 25.3.2015, vznieslo námietku premlčania
ohľadom celého uplatneného nároku, uviedlo, že všeobecné obchodné podmienky sú neplatné pre
nedodržanie písomnej formy, výška úrokovej sadzby 70 % ročne je neplatná v zmysle § 39 OZ pre
rozpor s dobrými mravmi. Úverová zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/
až k/, r/ a y/, preto je potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Z karty klienta
vyplýva, že žalobca poskytol skutočne žalovaným úver vo výške 1 284,25 eur, žalovaní mu vrátili úver vo

výške 984,07 eur, preto žalobca má právo len na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutou sumou
úveru a uhradenou sumou úveru, čo je suma 300,18 eur a nad túto sumu navrhol žalobcu zamietnuť
a priznať mu trovy konania.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal žalobcu, resp. jeho právny zástupcu a

žalovaných. Pojednávania sa nezúčastnil žalobca, jeho právny zástupca a žalovaní v l. a 2. rade.
Právnemu zástupcovi žalobcu a žalovaným bolo predvolanie na pojednávanie riade a včas doručené.
Právny zástupca žalobcu neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, súhlasil s prejednaním veci v jeho
neprítomnosti, žalovaní v 1. a 2. rade neúčasť na pojednávaní neospravedlnili. Súd preto prejednal vec
v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu a žalovaných v l. a 2. rade .

7. Ešte pred začatím pojednávania žalobca podaním, doručeným súdu dňa 30.9.2016, zobral žalobcu
späť v časti žalovanej istiny vo výške 2 091,29 eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne a úroku
z omeškania vo výške 3,275 % ročne zo súm a od termínov uvedených v petite žaloby do zaplatenia.
Po späťvzatí žaloby žiadal, aby mu žalovaní zaplatili spoločne a nerozdielne sumu 300,18 eur s 9 %

ročným úrokom z omeškania od 30.4.2012 do zaplatenia a trovy konania. Suma 300,18 eur predstavuje
nesplatenú sumu úveru, keďže na účet žalovanej v 1. rade bol skutočne vyplatený úver vo výške 1
284,25 eur, z ktorého doposiaľ žalovaní uhradili sumu 984,07 eur.

8. Súd vykonal dokazovanie a oboznámil sa s obsahom pripojených listinných dôkazov - zmluvou o

RÚ č. 830003212336 zo dňa 19.11.2010 (čl. 5 spisu) (ďalej len zmluva o RÚ), Zmluvným dojednaním
Zmluvy o RÚ (čl. 6 spisu), oznámením veriteľa o schválení úveru (čl. 7 spisu), históriou platieb - kartou
klienta (čl. 8 spisu), oznámením žalobcu o zosplatnení úveru (čl. 4 spisu), pokusom žalobcu o zmier (čl.
3 spisu), vyjadrením Združenia (čl. 40, 41 spisu), čiastočným späťvzatím žaloby (čl. 58 spisu), ako aj
obsahom celého spisu, na základe čoho ustálil tento skutkový stav:

9. Žalobca a žalovaní v l. a 2. rade uzatvorili zmluvu o RÚ, pričom žalovaní podpísali túto zmluvu
označenú ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluva o revolvingovom úvere“ dňa
16.11.2010 a žalobca dňa 19.11.2010. Oznámenie veriteľa - žalobcu o schválení úveru dlžníkovi -zmluva
o RÚ č. 830032336 - bolo vydané a podpísané žalobcom dňa 19.11.2010. Na základe uzavretej zmluvy a

oznámenia o schválení úveru žalobca mal poskytnúť žalovaným 1 500,-- eur. Z karty klienta - žalovanej
v 1. rade - vyplýva, že v skutočnosti žalobca vyplatil žalovanej 1. rade úver vo výške 1 284,25 eur, keďže
ešte pred vyplatením úveru žalobca z poskytnutého úveru 1 500,-- eur stiahol poplatok za odklad splátok
podľa bodu 8.1. písm. a/ zmluvy vo výške 215,75 eur. Z 5. časti zmluvy o RÚ - Údaje o požadovanom
RÚ - vyplýva, že žalovaným bol poskytnutý úver vo výške 1 500,-- eur, ktorí sa zaviazali

splatiť 42 mesačnými splátkami vo výške 80,37 eur , ktoré boli splatné k 17. dňu v kalendárnom mesiaci,
celkovú čiastku mali žalovaní zaplatiť žalobcovi vo výške 3 375,54 eur, ročná úroková sadzba úveru
bola 70,01 %, predpokladaná RPMN 70,01 %, priemerná RPMN za úver 44,57 %, poskytnutá
čiastka revolvingu 790,84 eur, celkom mali žalovaní uhradiť žalobcovi pri revolvingu sumu 1 928,88 eur,
ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 % a predpokladaná RPMN po poskytnutí revolvingu 63,32 %.

Zo 6. časti zmluvy o RÚ Údaje o schválenom RÚ vyplýva, že na rozdiel od údajov uvedených v 5. časti
zmluvy o RÚ, je tu rozdielne uvedená RPMN za úver 64,99 % a predpokladaná RPMN po poskytnutí
revolvingu 60,48 %.10. Súd z obsahu zmluvy zistil, že sa jedná o typovú zmluvu, keď tlačivo - formulár označený ako Žiadosť
o poskytnutie revolvingového úveru / Zmluva o revolvingovom úvere - je rozdelené vertikálne na 6.
časti, s možnosťou vpisovania konkrétnych údajov o spotrebiteľovi a revolvingovom úvere, jeho výške,

opačná strana obsahuje predtlač textu písaného veľmi drobným písmom, v ktorom je odkaz na úpravu
obsiahnutú v zmluvných dojednaniach, dohoda o odmene za poskytnutie služby spočívajúcej v odklade
splátok úveru a revolvingu, 6. časť zmluvy sa týkala údajov o schválení revolvingu. V spodnej časti
tlačiva je priestor pre podpis dlžníka, spoludlžníka, miesto a dátum podpisu.
Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 19.11.2010 vyplýva, že údaje uvedené v tomto

oznámení sú totožné s údajmi v 6. časti zmluvy o RÚ.
Zmluvné dojednania zmluvy o RÚ, na ktoré odkazuje zmluva, nie sú zo strany žalovaných verifikované
(podpísané).

11. Podaním zo dňa 9.4.2012 žalobca oznámil žalovanej v 1. rade zosplatnenie úveru a vyzval ju na
úhradu dlžných splátok č. 13, 14, 15 vo výške 192,87 eur s tým, že ak dlžné splátky neuhradí do 15 dní

od doručenia oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy. Žalovaná v 1. rade v lehote
stanovenej v tomto oznámení dlžnú sumu neuhradila, preto ju žalobca vyzval pokusom o zmier dňa
9.9.2012 na zaplatenie celej splatnej sumy 2 391,47 eur a tiež na zaplatenie zmluvnej pokuty vo
výške 1 068,49 eur, úrokov z omeškania vo výške 148,22 eur a trov konania bezodkladne.

12. Podľa internetových zistení súdu na webovom sídle Národnej banky Slovenska priemerné úroky
zo spotrebiteľských úverov obchodných bánk zverejnených Národnou bankou Slovenska v novembri
2010 s fixáciou od 1-5 rokov boli 12,77 % ročne.

13. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

14. Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len
ObZ) Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zmluvy o
úvere (§ 497 ), zmluvy o bežnom účte (§
708 ).

Podľa § 497 ObZ Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá

nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že

určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a

nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré
podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované
v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má

interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi
stanovenými v článku 7.

Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé
podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa

podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme
spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislémuuplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo
dodávateľov.

16. Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o RÚ spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 O Z Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“).
Podľa § 53 ods. 2 OZ Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 OZ Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

h/prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
Podľa § 53 ods.5 OZ Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 6 OZ Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,

nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia
a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 54 ods. 1 OZ Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 558 ods. 1 OZ Splnením dlh zanikne.

17. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ), účinného
v čase uzavretia zmluvy (dňa 19.11.2010), Tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania

spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových
nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu
spotrebiteľa.
Podľa § 2 ZoSÚ Na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel

ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,

provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiaceso zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o
poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných
podmienok,

j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné
percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úver.

Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré

je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2ZoSÚ účinného v čase podpísania zmluvy o úvere Zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
c / adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

18. Podľa § 5 ods. 1 ZoOS Výrobca, predávajúci, dovozca alebo dodávateľ nesmú klamať spotrebiteľa,
najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné alebo dvojzmyselné údaje alebo
zamlčať údaje o vlastnostiach výrobku alebo služby alebo o nákupných podmienkach.

Podľa § 7 ods. 1 ZoOS Nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní

obchodnej transakcie.
Podľa § 7 ods. 2 ZoOS obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a/ je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b/podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena

skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa § 8 ods. 1 písm. g/ ZoOS obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo
môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože
obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu

alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo
vzťahu k právu spotrebiteľa vrátane práva na výmenu dodaného produktu alebo vrátenie peňazí podľa
osobitného predpisu alebo k rizikám, ktorým môže byť vystavený.
Podľa§8ods.3ZoOSobchodnápraktikasatiežpovažujezaklamlivú,aksprihliadnutímnajejcharakter,
okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný

spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým
zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii,
ktoré by inak neurobil.
Podľa § 8 ods. 4 ZoOS Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje
nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie

uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu,
pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej
transakcii, ktoré by inak neprijal.

19. Právne posúdenie veci

20. Súd po preskúmaní okolností uzavretia zmluvy o RÚ dospel k záveru, že strany neuzavreli zmluvu
o RÚ, hoci žalobca tvrdí, že došlo k uzavretiu zmluvy o RÚ. Súd vychádzal z toho, že na základe zmluvy
o RÚ sa poskytuje určitý úverový rámec, z ktorého môže (ale aj nemusí) dlžník opakovane čerpať apriebežne spláca vyčerpanú časť úverového rámca, pričom po jeho splatení ho môže opakovane čerpať
bez potreby uzatvárania novej zmluvy. Aj keď žalovaní v danom prípade podpísali tlačivo označené ako
Žiadosť o RÚ, je zrejmé, že žalobca im mal poskytnúť peňažné prostriedky vo výške 1 500,-- eur, ale

úverový rámec RÚ žalobca v čase podpísania žiadosti o poskytnutie RÚ žalovanými ešte neschválil a ani
neurčil ďalšie podmienky poskytnutia RÚ. Žalovaní sa však zaviazali uhradiť v stanovených termínoch
42 splátok s presne určenou výškou splátky. Priposúdení, či žalovaní uzavreli zmluvu o RÚ so žalobcom,
súd je toho názoru, že v predmetnej veci ide o formulárovú typovú spotrebiteľskú zmluvu označenú ako
Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ Zmluva o revolvingovom úvere. Uvedený typ zmluvy je

upravený v ObZ a patrí medzi tzv. absolútne obchody. Na druhej strane je tiež nepochybné, že žalovaní
vystupovaliakofyzickéosoby,ktoréúveromzabezpečovalisvojepotreby(použiliichnabežnúspotrebu),
teda ako spotrebitelia, kým žalobca pri poskytovaní úveru vystupoval v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, teda ako dodávateľ. Po zohľadnení obsahu uzavretej zmluvy, povahy jej účastníkov, výšky
úveru a práv a povinností jednotlivých strán je zrejmé, že táto spĺňa podmienky spotrebiteľského úveru,
teda má charakter spotrebiteľskej zmluvy, preto je potrebné tento právny vzťah posudzovať podľa

ustanovení ObZ, ale len do tej miery, pokiaľ ustanovenia ObZ neodporujú Smernici č. 93/13 EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ustanoveniam § 52 - § 54 OZ o spotrebiteľských
zmluvách, ustanoveniam zákona o ochrane spotrebiteľa a zákonu č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, účinného v čase uzavretia tejto zmluvy o úvere, ktorý je úpravou „lex specialis“ k úprave OZ a
takáto zmluva musí mať obligatórne náležitosti upravené týmto zákonom.

21. Ustanovenie § 53 OZ vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkané služby
koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaných služieb, čo zodpovedá poctivému
prístupu k podnikaniu. Citované zákonné ustanovenie vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je nutné zdôrazniť, že spotrebiteľ
v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok,
má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa
predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či
už vôbec prečítať alebo pochopiť ich obsah. Ochrana spotrebiteľa sa týka

formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe formulovaného zmluvného formulára, ktorý má
dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ
spravidla obsah zmluvy nemení.

22. Z predmetnej zmluvy o RÚ vyplýva, že 1. - 5. časť bola vypísaná pri uzavretí zmluvy a takto vyplnenú

zmluvu podpísali žalovaní dňa 16.11.2010 a 6. časť podpísal žalobca až dňa 19.11. 2010. Oznámenie
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o RÚ podpísal žalobca ako veriteľ tiež dňa 19.11.2010 (čl.
7). Oznámenie veriteľa o schválení úveru nie je podpísané žalovanými. Nezrozumiteľným spôsobom
je v 5. a aj v 6. časti zmluvy o RÚ uvedené, že úverový limit je 1 500,-- eur, ale poskytnutá čiastka
revolvingu je 790,84 eur a tiež je uvedené, že pri poskytnutej čiastke revolvingu celková čiastka, ktorú

musia žalovaní zaplatiť, je suma 1 928,88 eur.
Žalobca v zmluve o RÚ tiež uviedol neúplné a nejasné informácie o termíne konečnej splatnosti,
keď uviedol počet splátok 42 mesiacov, mesačná splátka k 17. v mesiaci, ale nie je zrejmé, odkedy
spotrebiteľ začal úver čerpať, odkedy mal platiť splátky a nie je uvedený termín konečnej splatnosti
úveru.

Z uvedeného vyplýva, že takýto postup a konanie žalobcu je potrebné považovať za nekalú obchodnú
praktiku v zmysle § 7 ods. 2 a § 8 ods. 1 písm. g/, ods. 3, 4 ZoOS, keďže v čase podpisu zmluvy
žalovaní nevedeli, v akej výške a s akými podmienkami im žalobca úver, resp. úverový rámec schváli,
podpísali len žiadosť o poskytnutie úveru a údaje o schválenej výške úveru a podmienky poskytnutia
im boli oznámené dodatočne dňa 19.11.2010, keď už nemali možnosť ovplyvniť ani výšku úveru, ani

podmienky, nebola im daná možnosť sa rozhodnúť, či za takýchto podmienok zmluvu o RÚ podpíšu
alebo nie. Takéto klamlivé konanie žalobcu mohlo žalovaných uviesť do omylu vo vzťahu ku cene, výške
úveru, termínu konečnej splatnosti a ďalších podmienok RÚ. Takejto nekalej obchodnej praktike nemôže
byť poskytnutá právna ochrana.

23. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že medzi žalovanými a žalobcom nebola uzavretá
písomná zmluva v zmysle § 40 ods. 1, 3 OZ a § 9 ods. 1 ZoSÚ.24. Podľa názoru súdu tiež čl. 8. 1 písm. a/ zmluvy o RÚ je neprijateľnou a absolútne neplatnou
podmienkou zmluvy, podľa ktorého „predmetom dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa
poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť službu spočívajú v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek

splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe žiadosti/zmluvy uzavretej medzi veriteľom a
dlžníkom a záväzok dlžníka zaplatiť veriteľovi odplatu za poskytnutú službu spočívajúcu v možnosti
odkladu splatnosti splatok úveru vo výške 215,75 eur a za poskytnutie tejto služby spočívajúcej v
možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,88 eur za predpokladu, že bude žalovaným
revolving poskytnutý.“ Ide o neprijateľnú podmienku zmluvy, podľa ktorej žalobca už pri poskytnutí úveru

a pred jeho vyplatením žalovanej v 1. rade odpočítal zo schválenej výšky úveru 1 500, -- eur sumu
215,75 eur ako odplatu za poskytnutie služby uvedenej v čl. 8.1 písm. a) zmluvy, teda žalovaní uhradili
za túto služby žalobcovi ešte predtým, než ju vôbec využili a žalobca tým získala prospech skôr, ako
spotrebiteľom - žalovaným akúkoľvek službu poskytol a skutočne im vyplatil úver len vo výške 1 284,25
eur.Tátodohodaoposkytnutíslužbyspôsobujehrubúnerovnováhuprávapovinnostíúčastníkovzmluvy
v neprospech spotrebiteľa a preto je absolútne neplatnou podmienkou zmluvy aj podľa § 53 ods. 5 OZ.

25. Súd považuje za neprijateľnú podmienku zmluvy aj ročnú úrokovú sadzbu uvedenú v zmluve o RÚ
vo výške 70,01 %, keďže v čase uzavretia zmluvy - v novembri 2010 boli úrokové miery stanovené
NBS pri obdobných spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov vo výške 12,77 % ročne.
Úrok uvedený v zmluve o RÚ je takmer šesťkrát vyšší, čo je v rozpore s dobrými mravmi a judikatúrou

súdov, a to rozhodnutím NS SR sp. zn. 1 M Cdo 1/2009 a KS Prešov sp. zn. 3Co 151/2013 a sp.
zn. 6 Co/138/2012 zo 7.5.2013. Podľa právneho názoru vysloveného KS Prešov v tomto
rozhodnutí cena plnenie vrátane úrokov) nie je vyňatá zo súdnej kontroly jej primeranosti a ani kontroly
podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 OZ) s odkazom na rozsudok súdneho dvora C 484/08-Caja de
Ahoros y Monte de Pidadde Madrid proti Asociacióndel Usaurios de Servicios Bancarios. Judikatúra

súdov nikde nespochybnila, že neprimerané úroky nie sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré
sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú fundamentálny hodnotový poriadok (napr.
rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 MCdo 1/09 z 31.07.2009, NS SR sp. zn. 5Cdo 26/2011 z 26.04.2012, KS
Prešov sp. zn. 3 Co 67/2012 z 24.10.2012). Dohoda o výške úrokov sa však nesmie priečiť dobrým
mravom a úroky dohodnuté v zmluve o úvere nesmú presiahnuť úrokovú mieru poskytovanú peňažnými

ústavmi v čase uzavretia zmluvy s poukazom § 53 ods. 6 OZ, čo v prejednávanom prípade nebolo
splnené. Vzhľadom na súdom zistenú priemernú úrokovú sadzbu porovnateľných úverov v obchodných
bankáchvčaseposkytnutiazmluvy(12,77%ročne),takétonavýšenieúrokovejsadzby,vdanomprípade
takmer 6 násobne, je netolerovateľné zvlášť v spotrebiteľských zmluvách a je možné ročnú úrokovú
sadzbu uvedenú v zmluve o RÚ vo výške 70,01 % ročne považovať za úžernícku a ako taká nemôže

požívať súdnu ochranu. Úrok uvedený v zmluve o RÚ preto súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku
zmluvy, odporujúcu § 53 ods. 6 OZ, ako aj dobrým mravom. V zmysle § 3, § 39 OZ a § 53 ods. 6 OZ
ide o absolútne neplatnú podmienku zmluvy.

26. V zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez

poplatkov, keďže predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.
1 ZoSÚ a neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. a/ - k/ ZoSÚ, konkrétne neobsahuje
náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. c/, f/ a k/ ZoSÚ , a to adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (písm. c), dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (písm. f), výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (písm. k). Žalobca má
preto nárok len na vrátenie rozdielu medzi skutočne vyplatenou sumou úveru a sumou uhradenou
žalovanými. Žalobca skutočne vyplatil žalovaným sumu 1 284,25-- eur, keďže ešte pred vyplatením
úveru stiahol žalovaným z poskytnutého úveru 1 500,-- eur poplatok za odklad splátok podľa čl. 8.1.a/

zmluvy vo výške 215,75 eur, hoci im ešte nepovolil žiaden odklad splátok. Žalovaní sa zaviazali splatiť
úver 42 mesačnými splátkami splatnými k 17. dňu v kalendárnom mesiaci po 80,37 eur. V zmluve nie je
uvedenýanizačiatoksplácaniasplátokaanitermínkonečnejsplatnostiúveru.Tiežniejeuvedené,koľko
z mesačnej splátky je splátka istiny, koľko úrok a koľko poplatky a ani poradie, v ktorom sa splátky budú
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkov. Z predloženej platobnej histórie - karty klienta vyplýva

že žalovaní uhradili žalobcovi celkom sumu 984,07 eur, teda rozdiel medzi vyplatenou a uhradenou
sumou je suma 300,18 eur (1 284,25 - 984,07), preto súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne
uhradiť žalobcovi sumu 300,18 eur.28. Žalobca žiadal priznať so žalovanej sumy 9 % ročný úrok z omeškania od 30.4.2010 do zaplatenia.
Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa prechodného ustanovenia § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol
pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru
2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995Z.z. účinnéhodo31.01.2013výškaúrokovzomeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd priznal žalobcovi zákonný
úrok z omeškania 9 % ročne (úroková sadzba ECB v čase omeškania bola 1 % + 8,0 % ročne
podľa nar. vlády č. 87/1995) z priznanej sumy 300,18 eur od 30. 4.2012 do zaplatenia. Žalobca tvrdil, že

žalovanísadostalidoomeškaniasozaplatenímdlžnejsumyod30.4.2012apoukázalnato,žežalovanej
v 1. rade oznámenie o zosplatnení úveru dňa 9.4.2012, ktoré jej bolo doručené dňa 13.4.2012 a v ktorom
ju vyzval na zaplatenie dlžnej sumy v lehote 15 dní od doručenia oznámenia, t.j. dňa 29.4.2012 bola
povinná uhradiť všetky neuhradené splátky. Žalovaná v stanovenej lehote dlžnú sumu neuhradila, preto
sa od 30.4.2012 dostala do omeškania so zaplatením celého dlhu. Žalobca nepredložil súdu doklad

o doručení oznámenia o zosplatnení žalovanej 1. rade a ani žalovanému v 2. rade. Žalovaní v 1.a 2.
rade však nenamietali, aby im oznámenie o zosplatnení nebolo doručené a tiež nenamietali, aby sa
dostali do omeškania so zaplatením celého dlhu od 30.4.2012, preto súd priznal žalobcovi zákonný 9 %
ročný úrok z omeškania z priznanej sumy 300,18 eur od 30.4.2010 do zaplatenia a zaviazal žalovaných
zaplatiť priznanú sumu 300,18 eur s príslušenstvom v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

29. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Podaním, doručeným súdu dňa
30.9.2016, zobral žalobca žalobu späť v časti žalovanej sumy vo výške 2 091,29 eur, zmluvnej pokuty
vo výške 0,065 % denne a úroku z omeškania vo výške 3,275 % ročne zo súm a od termínov

uvedených v petite žaloby do zaplatenia, t.j. v časti prevyšujúcej sumu 300,18 eur s príslušenstvom a
v tejto časti žiadal konanie zastaviť. Súd v zmysle § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil.

30. Na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na zákonné ustanovenia súd zaviazal
žalovaných na zaplatenie rozdielu medzi vyplatenou sumou úveru a neuhradenou sumou úveru, t.j. na

sumu 300,18 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 30.4.2012 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti
po späťvzatí žaloby súd konanie zastavil.

31. O trovách konania žalobcu a žalovaných súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2, § 256 ods.
1 a § 257 CSP.

Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa
§ 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa§256ods.1CSPakstranaprocesnezavinilazastaveniekonania,súdpriznánáhradutrovkonania
protistrane.

Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.
Žalobca uplatnil zaplatenie sumy 2 391,47 eur, zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne a úroku z
omeškania vo výške 3,275 % ročne zo súm a od termínov uvedených v petite žaloby do zaplatenia.
Súd po späťvzatí žaloby zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy 300,18 eur s 9 % ročným úrokom

z omeškania od 30.4.2012 do zaplatenia, teda v časti, ktorá predstavuje vo vzťahu ku žalovanej istine
12,5 %, bol žalobca v konaní úspešný. Po späťvzatí žaloby v časti prevyšujúcej istinu 300,18 eur s
príslušenstvom - t.j. v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne a 3,25 % ročného úroku
z omeškania zo súm a od termínov uvedených v petite žaloby, súd konanie zastavil, t.j. vo vzťahu ku
žalovanej istine súd konanie zastavil v rozsahu 87,5 %, teda v tejto časti žalobca zavinil zastavenie

konania a žalovaní majú v tejto časti nárok na náhradu trov konania podľa zásady zavinenia. Ak súd
odpočíta úspech žalobcu 12,5 % od nároku žalovaných na náhradu trov konania, ktoré zavinil žalobca z
dôvodu späťvzatia žaloby a zastavenia konania - 87,5 % (87,5 - 12,5), žalovaní majú nárok na náhradutrov konania v rozsahu 75 %. Žalovaní si však žiadne trovy konania neuplatňovali a zo spisu nevyplýva,
aby im nejaké trovy konania vznikli, preto im súd náhradu trov konania v zmysle § 257 CSP nepriznal.

32. V priebehu konania nadobudol účinnosť dňa 1.7.2016 zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len CSP), ktorý zrušil zákon č. 99/1963 Z.z. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p),
v ktorom bolo upravené postavenie vedľajšieho účastníka v konaní. Občianske združenie - Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov, Bratislava (ďalej len Združenie) vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na
strane žalovaných dňa 10.9.2015, t.j. za účinnosti O.s.p. a súd s ním konal ako s vedľajším účastníkom

na strane žalovaných do 30.6.2016. CSP od 1.7.2016 nepozná pojem vedľajšieho účastníka, teda
Združenie ako vedľajší účastník od 1.7.2016 v konaní vystupovať nemôže a preto súd s ním od 1.7.2016
ako s vedľajším účastníkom na podporu žalovaných nekonal. V zmysle § 95 ods. 1 CSP, účinného od
1.7.2016, na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať právnickú osobu, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu za predpokladu, že strana, na ochranu
práv ktorej má vystupovať, s tým súhlasí alebo Združenie tiež môže zastupovať v konaní žalovaných za

predpokladu, že žalovaní mu udelia plnomocenstvo na ich zastupovanie v konaní. Združenie po zmene
právnej úpravy, t.j. po 1.7.2016 nepredložilo súdu ani súhlas žalovaných s tým, aby Združenie bolo
pribraté do konania ako osobitný subjekt na ochranu ich práv a nepredložilo ani splnomocnenie udelené
žalovanými na ich zastupovanie v konaní. Na základe uvedeného súd so Združením od 1.7.2016
nekonal.

34. Súd rozhodoval o trovách Združenia, ktoré mu vznikli v konaní do 30.6.2016, podľa § 255 ods. 1,
2 a § 256 ods. 1 CSP. Združenie, ktoré vystupovalo na ochranu práv žalovaných, má v zásade právo
na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli, v takej výške, ako majú žalovaní. Združenie v písomnom
vyjadrení, doručenom súdu dňa 25.3.2015, vznieslo námietku premlčania ohľadom celého uplatneného

nároku,uviedlo,ževšeobecnéobchodnépodmienkysúneplatnéprenedodržaniepísomnejformy,výška
úrokovej sadzby 70 % ročne je neplatná v zmysle § 39 OZ pre rozpor s dobrými mravmi. Úverová
zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/, preto je potrebné
považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Z karty klienta vyplýva, že žalobca skutočne
vyplatilžalovanýmúvervovýške1284,25eur,žalovanímuvrátiliúvervovýške984,07eur,pretožalobca

má právo len na zaplatenie rozdielu medzi poskytnutou sumou úveru a uhradenou sumou úveru, čo je
suma 300,18 eur a nad túto sumu navrhol žalobu zamietnuť a priznať mu trovy konania. Je dôvodné
predpokladať, že žalobca zobral žalobu späť v časti prevyšujúcej sumu 300,18 eur s príslušenstvom
až po vyjadrení Združenia k žalobe a súd po späťvzatí žaloby žalobcom zastavil konanie v časti
prevyšujúcej sumu 300,18 eur s príslušenstvom. Súd dodáva, že ak by žalobca nezobral žalobu späť

v časti prevyšujúcej istinu 300,18 eur s príslušenstvom, súd by bol v tejto časti žalobu zamietol z
dôvodu, že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov. Na základe súd priznal Združeniu náhradu
trov konania v rozsahu 75 % (87,5 - 12,5) s poukazom na § 255 ods. 1, 2 a § 256 ods. 1 CSP s tým, že
od náhrady trov konania v rozsahu 87,5 % (späťvzatie žaloby žalobcom a zastavenie konania) odpočítal
náhradu trov konania v rozsahu 12,5 %, (úspech žalobcu). O výške náhrady trov konania rozhodne súd

po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie

len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Odvolanie môže podať intervenient, ak
tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných prípadoch
môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods. 1, 2 CSP).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods. 1 CSP).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

1./ Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2./ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

3./ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.