Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 2, 2017

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/187/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716205918
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2017:5716205918.6

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci navrhovateľky J. O., C.. XX.
XX. XXXX, S. A., A. X/X proti matke I. I., C.. XX. XX. XXXX, S. L. C. L. Č.. XXX, okres I. a otcovi T. O.,
C.. XX. XX. XXXX, D.. Č.. Ú. C. A. D. L. O., Q. T. X, XXX XX N.Č. C. M. v konaní o zvýšenie výživného
na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Matka je povinná s účinnosťou od 01. 06. 2016 do 31. 07. 2016 prispievať na výživu navrhovateľky

výživným v sume 100 € mesačne, a s účinnosťou od 01. 08. 2016 výživným v sume 50 € mesačne, vždy
do 20-teho dňa v mesiaci vopred na nasledujúci mesiac k rukám navrhovateľky.

II. Dlh na výživnom za obdobie od 01. 06. 2016 do 31. 07. 2016 v sume 700 € je matka oprávnená splácať
splátkami po 20 € mesačne, zročnými spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti rozsudku a s tým, že nezaplatením zročnej splátky stáva sa zročný celý dlh.

III. Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Komárno sp. zn. 6P/80/2008 zo dňa 28. 10.
2008 vo výroku o výživnom na navrhovateľku.

IV. Otec je povinný s účinnosťou od 01. 06. 2016 prispievať na výživu navrhovateľky výživným v

sume 100 € mesačne, zročným vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred na nasledujúci mesiac k rukám
navrhovateľky.

V. Dlh na výživnom za obdobie od 01. 06. 2016 do 31. 07. 2017 v sume 1 500 € je otec oprávnený splácať
v splátkach po 10 € mesačne, zročných spolu s bežným výživným, počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti tohto rozsudku.

VI. Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Komárno sp. zn. 11P/34/2004 zo dňa 03. 03.
2005 vo výroku o výživnom na navrhovateľku.

VII. Vo zvyšku uplatneného nároku sa návrh navrhovateľky zamieta.

VIII. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 24. 05. 2016 sa navrhovateľka ako plnoleté dieťa proti
svojim rodičom domáhala zvýšenia výživného na 100 € od každého rodiča s účinnosťou od 01. 06. 2016.

2. V návrhu uviedla, že naposledy Okresným súdom Komárno rozsudkom sp. zn. 11P/34/2004 bolo
rozhodnuté o jej zverení do pestúnskej starostlivosti pani X. Š., u ktorej navrhovateľka aj v súčasnosti

stále býva. Dňa 27. 03. 2016 dovŕšila 19 rokov a prestala dostáva peňažný príspevok, ktorý dostávala
zo sociálneho oddelenia vo výške 162 €. Jej matka je zamestnaná vo firme Largo s.r.o. Galanta a na jejvýživu nepravidelne posiela približne raz za dva až tri mesiace sumu 30 €. Z tohto príspevku si musela
platiť internát a všetko čo potrebovala na svoje živobytie vo Vrútkach a v Žiline na škole. Keďže stále
študuje, je nevyučená a sama sa o seba finančne nevie postarať. Jej otec T. O. vykonáva trest odňatia

slobody v Trnave. Navrhovateľka navštevuje internátnu školu pre postihnutých v Žiline v odbore fotograf,
kde končí prvý ročník. Keďže sa štúdiom na strednej škole pripravuje na svoje budúce povolanie a jej
jediným príjmom je len peňažný príspevok od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine vo výške
117,92 €, nie je dostatočným spôsobom zabezpečená jej výživa. Všetky ďalšie jej výdavky a strechu nad
hlavou jej zabezpečuje pani Š., preto žiadala zvýšiť určené výživné na sumu 100 € od každého rodiča.

3. Navrhovateľka na návrhu zotrvala, uviedla, že k jej pravidelným životným nákladom patria náklady na
dopravudoškolyzmiestabydliskaaspäťmesačnepribližne15€,poplatkyzainternátmesačnepribližne
23 €, poplatky na stravu v internáte 58 €, poplatky za bývanie v sume 60 €, náklady na stravu keď nie
je na internáte v sume 50 €, poplatky na lieky približne 15 € a potom primerané náklady na oblečenie
a obuv približne 30 € mesačne, na hygienické potreby približne 10 € mesačne a na školské potreby

približne 15 € mesačne. V druhom ročníku bude potrebovať fotoaparát a počítač, ktorých náklady budú
predstavovať približne 1 100 € spolu. Na dôkaz svojho tvrdenia navrhovateľka predložila potvrdenie o
návšteve školy, potvrdenie o bývaní na internáte a nákladov za stravu a bývanie, potvrdenie o poberaní
prídavku na dieťa, o poberaní opakovaného príspevku dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti a
ďalšie listinné dôkazy preukazujúce jej životné náklady.

4. Následne navrhovateľka uviedla, že v školskom roku 2016/2017 jej náklady predstavujú náklady na
domácu stravu 90 €, obedy v škole 30,80 €, lístky na MHD 23 €, poplatky za školské potreby približne
5 €, oblečenie a obuv približne spolu 30 €, náklady na hygienické potreby približne 15 €, náklady na
príspevok na bývanie v sume 40 €, poplatky za lieky približne 10 € a na nákup kreditu do mobilného

telefónu približne 6 € mesačne.

5. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že na základe obojstranného súhlasu stále býva u svojej
tety X. Š., navštevuje Spojenú školu internátnu v Žiline, kde denne dochádza, v čase výsluchu bola už
študentkou druhého ročníka. Navrhovateľka sa stravuje v školskej jedálni a v závislosti od toho koľkokrát

ju navštívi, vznikajú jej náklady na obedy približne 30 až 40 € mesačne. Potrebuje ale lístky na mestskú
hromadnúdopravu,ktorénákladypredstavujúpribližne23€mesačne.Následnepopísalasvojeaktuálne
výdavky tak, ako uviedla v písomnom podaní vyššie. Navrhovateľka uviedla, že tete prispieva na bývanie
približne 40 € mesačne. Trpí ochorením štítnej žľazy, musí si dokupovať lieky za približne 10 € mesačne.
Škola ju podporuje sociálnym štipendiom vo výške 45 € mesačne, potom dostáva už len prídavky na

dieťa v sume 23,52 € a v roku 2016 poberala opakovaný príspevok dieťaťa zvereného do náhradnej
starostlivosti prvé tri mesiace roku 2016 v sume 138,13 € a následne už len 94,40 €. Na dôkaz týchto
skutočností navrhovateľa predložila listinné dôkazy preukazujúce jej príjmy a výdavky, pričom ich obsah
korešpondoval výpovedi navrhovateľky. Navrhovateľka naviac uviedla, že od otca nedostáva žiadne
výživné a od matky dostala výživné len dvakrát v žalovanom období od 01. 06. 2016, a to dostala 100

€ v decembri 2016, a v marci 2017 v sume 50 €, a v tomto smere navrhovateľka predložila ústrižky
poštových poukážok, ktoré svedčili o platení výživného matkou tak, ako uviedla.

6. Otec navrhovateľky sa k návrhu vyjadril niekoľkými podaniami vždy keď dostal upovedomenie o
termíne pojednávania, kde uviedol, že bude akceptovať akúkoľvek výšku výživného, ktorú určí súd a

rozhodnutie ponechával na súd. Skutočnosti tvrdené navrhovateľkou nenamietal.

7.Matkanavrhovateľkysakvecivyjadrilalenrazelektronickýmpodanímbezzaručenéhoelektronického
podpisu, ktoré bolo sprievodným listom pre zaslanie listinných dôkazov preukazujúcich jej vtedajšie
príjmy a životné náklady a na súd došlo 02. 03. 2017. V tomto podaní matka uviedla, že v roku 2016 júni a

v júli bola chorá, a od augusta 2016 je nezamestnaná. Od 30. 09. 2016 poberá dávku v nezamestnanosti
približne 180,50 až 199,80 €. Jej výdavky predstavujú s poplatkami za elektrinu približne 177,50 € a
teda jej príjem nepostačuje na jej výživu. Doma má ešte jedno dieťa školopovinné, ktoré dochádza
do školy autobusom. Súdu navrhla, aby sa konanie uskutočnilo bez jej prítomnosti. K tomuto podaniu
matka pripojila vyúčtovanie životných nákladov, z ktorého vyplynulo, že v prenajatom byte jej vznikol

nedoplatok na elektrine 0,52 €, za vodu 53,70 €, za odpadovú vodu 85,03 € a za plyn 110,13 €. Z tohto
vyúčtovania nevyplynulo za aké časové obdobie bolo vypracované. Matka predložila kópiu nájomnej
zmluvy, z ktorej je zrejmé, že býva v obecnom byte, ktorý má prenajatý a nájom má uzavretý do júna roku
2018. Zo zmluvy vyplynulo, že na prenájom bytu zložila zábezpeku 232,36 €, výška nájomného a úhradza služby spojené s užívaním bytu z tejto nájomnej zmluvy nevyplynula. K nájomnej zmluve sa viazal
aj tzv. výpočtový list preddavkov na poskytnuté služby, z ktorého vyplynulo, že matka platí preddavky
na teplo, teplú vodu, studenú vodu, elektrickú energiu a vývoz splaškov, celkovo 85 €. Na dôkaz svojich

tvrdení o poskytovaní dávky v nezamestnanosti predložila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, z ktorého
vyplynulo, že matka má nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho
základu od 30. 09. 2016 na obdobie 6 mesiacov, a to 50 % z vymeriavacieho základu denne 12,8874 €.

8. Z potvrdenia zamestnávateľa matky súd potom zistil, že matka v rokoch 2015-2016 bola zamestnaná

v obchodnej spoločnosti JASPLASTIK-SK spol. s r.o. so sídlom v Galante, kde pracovala až do 31. 07.
2016 v pracovnom pomere na dobu určitú. Jej priemerný zárobok podľa potvrdenia zamestnávateľa v
tomto období dosahoval 435,51 €.

9. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni súd potom zistil, že niekoľko dní v máji roku 2017 bola matka
zamestnaná v obchodnej spoločnosti KOM Polster s.r.o. so sídlom v Novej Stráži, kde dosiahla

vymeriavací základ 141,52 €. Následne v júni 2017 bola niekoľko dní zamestnaná v obchodnej
spoločnostiSKITUSAutomotives.r.o.sosídlomvOkoličnejnaOstrove,kdedosiahlavymeriavacízáklad
276,82 €. Zamestnaná bola v období do 02. 06. 2017 do 06. 07. 2017.

10. Výživné pre matku na navrhovateľku bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Komárno

sp. zn. 6P/80/2008, kde bola matka zaviazaná prispievať na výživu navrhovateľky výživným vo výške
30 % aktuálneho životného minima, a to s účinnosťou od 21. 08. 2008.

11. Z rozsudku Okresného súdu Komárno sp. zn. 11P/178/2004 zo dňa 03. 03. 2005 súd zistil, že matka
mala v tom čase vyživovaciu povinnosť k ďalším deťom, a to U. O., C.. XX. XX. XXXX, I. O., C.. XX. XX.

XXXX X. D. O., C.. XX. XX. XXXX, ktoré týmto rozsudkom boli zverené do výchovy starej matky W. I., C..
XX. XX. XXXX. Matke v tom čase bolo určené výživné na každé dieťa po 3 000 Sk s účinnosťou od 01.
04. 2005. V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by vyživovacia povinnosť matky voči U.
X. I. v čase rozhodovania súdu ešte trvala. Týmto rozsudkom bol súčasne zaviazaný otec prispievať na
výživu týchto detí, a to T. O. výživným po 500 Sk mesačne s účinnosťou do 01. 04. 2005. Ako však súd

zistil z rozsudku Okresného súdu Komárno, sp. zn. 11P/39/2007 z 13. 12. 2007 vyživovacia povinnosť
otca voči deťom je dnes určená týmto rozsudkom po 2 000 Sk na každé z vyššie menovaných troch
detí - súrodencov navrhovateľky. Otcovi na navrhovateľku bolo naposledy výživné určené rozsudkom
Okresného súdu Komárno sp. zn. 11P/34/2004 zo dňa 03. 03. 2005 v sume 500 Sk (16,50 €). Avšak v
roku 2007, keď sa rozhodovalo vo veci Okresného súdu Komárno sp. zn. 11P/39/2007, otec deklaroval

svoju schopnosť dosiahnuť príjem, z ktorého bol pripravený platiť po 2 000 Sk na tri deti, teda spoločne
6 000 Sk.

12. Ako súd zistil od roku 2010 otec vykonáva trest odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia
slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou a to od 03. 06. 2010, pričom predpokladaný koniec trestu má

03. 01. 2020. Ako súd zistil, otec je zamestnaný, pričom v roku 2016 zarobil 277,13 €. Z prehľadu o
rozúčtovaní jeho pracovnej odmeny bolo potom pre súd zrejmé, že z tejto odmeny dosahovanej vo
výkone trestu odňatia slobody sú mu vykonávané zrážky v prospech výživného na I. O., C.. XX. XX.
XXXX, na syna T. C., C.. XX. XX. XXXX, na U. O., C.. XX. XX. XXXX a D. O., C.. XX. XX. XXXX.

13. Majúc zistené tieto skutočnosti súd dospel k presvedčeniu, že návrh navrhovateľky je dôvodný.

14. Nároky navrhovateľky súd posudzoval podľa ust. § 62, § 75 a § 78 Zákona o rodine,

15. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

16. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.18.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

19. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa § 62 ods. 6 Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča
alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné
neurčuje.

21. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

22. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

23. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

24. Podľa § 78 ods. 2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa
za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.

25. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

26. Výživné na navrhovateľku bolo naposledy jej matke určené v roku 2008 v sume 30 % aktuálneho

životného minima a bolo zrejmé, že v roku 2016, keďže navrhovateľka žiadala výživné určiť s účinnosťou
od 01. 06. 2016, sa jej pomery a pomery jej matky od roku 2008 podstatným spôsobom zmenili.
Navrhovateľka v tom období bola maloletým dieťaťom a jej matka bola nezamestnaná. V období podania
návrhu navrhovateľka bola už študentkou strednej školy a študovala mimo miesta svojho bydliska, kde
najprv bývala v internátnej škole a neskôr v druhej polovici školského roku 2016/2017 do školy v Žiline z

Vrútok, kde býva, denne dochádzala. Navrhovateľka je dnes plnoletou osobou, ktorá má vyššie nároky
na výživu, ktoré spočívajú nie len v bezprostredných výdavkoch, ktoré sú spojené s výživou v užšom
slova zmysle ale aj v nákladoch na bývanie, na úhradu na uspokojovanie hygienických, spoločenských,
študijných potrieb.

27. Je zrejmé, že výživné, ktoré bolo matke určené, nie je postačujúce. Súd preto prihliadal na
skutočnosť, že v letných mesiacoch v roku 2016, keďže navrhovateľka žiadala priznať zvýšené výživné
s účinnosťou od 01. 06. 2016 bola matka ešte zamestnaná a preukázateľne mala vyživovaciu povinnosť
mimo navrhovateľky, len k jednému maloletému dieťaťu D..

28. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd za dva mesiace, keď matka bola preukázateľne zamestnaná
od 01. 06. 2016 do 31. 07. 2016, určil matke vyživovaciu povinnosť 100 €, čo je podľa presvedčenia
súdu minimálna suma potrebná na výživu navrhovateľky s prihliadnutím na vtedajšie možnosti matky.
Od 01. 08. 2016, keď je matka nezamestnaná a poberala nižší príjem titulom dávky v nezamestnanosti
a následne v roku 2017 bola krátkodobo zamestnaná, súd určil matke nižšie výživné vo výške 50 €

mesačne s tým, že podľa presvedčenia súdu je v matkiných schopnostiach dosahovať príjem, ktorý jej
umožní vyživovaciu povinnosť v tejto výške, vo vzťahu k navrhovateľke, plniť.29. Matka v priebehu roku 2015, 2016 keď bola dlhodobejšie zamestnaná, bola schopná dosahovať
príjem vyše 400 €, teda v jej schopnostiach podľa presvedčenia súdu je prispievať na výživu
navrhovateľky minimálne sumou 50 € mesačne.

30. Pokiaľ ide o otca, tak ten od roku 2005 mal určenú vyživovaciu povinnosť, ktorá zodpovedala sume
16,50 €. Napriek tomu v roku 2007, keď sa konalo vo veci 11P/39/2007, bol otec schopný dosahovať
príjem taký, že sa sám zaviazal na tri deti platiť výživné spolu 6 000 Sk mesačne. Ku dňu rozhodovania
súdu preukázateľne bola na výživu otca odkázaná navrhovateľka a jej maloletá sestra D., ktorá žije s

matkou. Nebyť skutočnosti, že otec vykonáva trest odňatia slobody je možné reálne predpokladať, žeby
mohol dosahovať taký príjem, ktorý by mu umožnil platiť výživné minimálne spolu v sume 200 € aj v
súčasnosti, a že je v jeho schopnostiach takýto príjem dosahovať. Skutočnosť, že vykonáva 10 ročný
trest odňatia slobody a v dôsledku neho sa otec zbavil možnosti dosahovať príjem, súd v prospech otca
nezohľadnil, prihliadal na skutočnosť, že je otec schopný dosiahnuť príjem taký, ktorý by mu umožnil
výživné na navrhovateľku v sume 100 € platiť, aj keď dnes vďaka vlastnej vine nie je v jeho možnostiach

pre výkon trestu odňatia slobody tento príjem dosahovať. Súd preto prihliadal na zárobkové schopnosti
otca a potreby navrhovateľky a aj otca zaviazal s účinnosťou od 01. 06. 2016 prispievať na výživu
navrhovateľky sumou tak, ako ona žiadala, teda 100 €.

31. Vzhľadom na skutočnosť, že súd rozhodoval v auguste 2017, súd určil obom rodičom navrhovateľky

dlh na výživnom, pričom rozhodol o ich práve splácať ho tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto
rozsudku. Bolo zrejmé, že otec na výživu navrhovateľky neprispieval odo dňa začatia konania až po
rozhodnutie súdu žiadnou sumou. Z tohto dôvodu jeho dlh na výživnom predstavuje sumu 1 500 €, čo
je suma za 7 mesiacov roku 2016 a 8 mesiacov roku 2017.

32. Pokiaľ ide o matku tak tá na výživu navrhovateľky v období od začiatku konania pred súdom do
rozhodnutia súdu zaplatila celkovo sumu 150 €, keďže výživné jej bolo určené za prvé dva mesiace od
01. 06. 2016 do 31. 07. 2016 v sume 100 €, predstavuje dlh za tieto dva mesiace 200 € a ďalej až do
augusta 2017, keď jej bolo určené výživné po 50 €, predstavuje jej dlh na výživnom 850 €, za 5 mesiacov
roku 2016 (august až december) a 8 mesiacov roku 2017. Avšak potom, čo súd odpočítal výživné, ktoré

matka v tomto období zaplatila - 150 €, dospel k dlhu matky vo výške 700 €. Aj u matky súd určil akým
spôsobom je matka oprávnená tento dlh splácať s tým, že matke určil splátky, ktoré by nemali ohroziť
jej výživu. Aj keď je dlh na výživnom určený do 31. 07. 2017, je zrejmé, že k tomuto dňu bolo už zročné
výživné na august 2017, preto ho súd určoval za 8 mesiacov roku 2017.

33. Keďže navrhovateľka proti matke žiadala vyššie výživné, súd vo zvyšku uplatneného nároku návrh
navrhovateľky zamietol.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 52 C. m. p., podľa ktorého v týchto typoch konania
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 C. m. p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 C. m. p. odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa § 63 C. m. p. v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

Podľa § 64 C. m. p. zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.