Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, August 28, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/223/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216219082
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1216219082.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu
JUDr. Janky Richterovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava,
a. s., so sídlom v Bratislave, Olejkárska 1, IČO: 00 492 736, zast. JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom
v Bratislave, Námestie Martina Benku 9-C1, proti žalovanej: V. Č., N.. XX. XX. XXXX, A. M. A., C. E.
Č.. XX F., o zaplatenie 70,70 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo

dňa 6. marca 2017 č. k. 21Csp/99/2016-14 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania z r
u š u j e a vec v r a c i a tomuto na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 70,70 eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 16,50 eur, ktorú uložil

žalovanej zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia
nepriznal.

2/ V dôvodoch svojho rozsudku uviedol, že mal za preukázané, že žalovaná ako cestujúca dňa 04. 01.
2016 cestovala vo verejnom hromadnom dopravnom prostriedku v A. na linke MHD č. X a nepreukázala
saplatnýmcestovnýmlístkom.Svojerozhodnutieodôvodnilustanoveniami§11ods.2písm.b/,§14ods.

2 a § 17 ods. 2 zák. č. 56/2012 Z. z. Žalovaná bola povinná zaplatiť cestovné a na vyzvanie sa preukázať
platným cestovným lístkom. Žalovaná sa platným cestovným lístkom nepreukázala, na základe čoho
jej vznikla povinnosť zaplatiť cestovné 0,70 € a úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom
70,00 €, t. j. spolu sumu vo výške 70,70 €.

3/ O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 257 CSP. Uviedol, že

žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal voči neúspešnej žalovanej náhradu trov konania.
Nakoľko je však predmetná právna vec drobným sporom, súd prvej inštancie v zmysle § 257 CSP
náhradu trov konania primerane znížil a to tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške
zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 16,50 €. Hoci si žalobca uplatnil okrem náhrady
trov konania predstavujúcej zaplatený súdny poplatok aj trovy právneho zastúpenia vo výške 91,59 eur,
čo predstavuje spolu trovy konania vo výške 108,09 eur (viac ako dvojnásobok dlžnej sumy), takéto

trovy konania sú neprimerané voči pohľadávke 70,70 eur, a teda je dôvodné náhradu trov konania v
uvedenom rozsahu znížiť. Žalobca obdobné nároky uplatňuje vzorovou žalobou, v ktorej sú menené
len identifikačné údaje žalovaného, dátum jazdy bez platného cestovného lístku a variabilný symbol.
Príprava týchto žalôb je rutinná činnosť, nevyžadujúca žiadne odborné znalosti. Pokiaľ aj napriek tomu
žalobca splnomocnil na prípravu žaloby advokáta, takýto postup je nanajvýš neúčelný a teda neúčelne
sú vynaložené aj tým vzniknuté trovy.4/ Proti výroku o trovách konania tohto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca,
ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobcovi prizná právo na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. Vytkol súdu prvej inštancie, že jeho rozhodnutie o trovách konania vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s postupom súdu podľa § 257 CSP, nakoľko aplikácia
tohto ustanovenia je primeraná iba vtedy, keď suma trov konania niekoľkonásobne prekročí sumu istiny,
ktorá je predmetom konania. Mal za to, že súd mal o náhrade trov konania rozhodnúť podľa § 255
ods. 1 CSP. Poukázal na skutočnosť, že zaplatenie súdneho poplatku je obligatórnou povinnosťou
žalobcu. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v minimálnej výške v súlade s vyhláškou č. 655/2004

Z. z. Žiaden právny predpis neobmedzuje právo strany sporu dať sa zastupovať v súdnom procese
advokátom a to ani v tzv. drobných sporoch a žalobca má ako úspešná strana právo na náhradu trov
právneho zastúpenia. Rozsah zníženia náhrady trov konania bol v danom prípade podľa žalobcu v
rozpore s dobrými mravmi a považoval za nespravodlivé, neodôvodnené a neprimerané, aby žalovaná
neznášala trovy procesne plne úspešného žalobcu.

5/ Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu v stanovenej lehote nevyjadrila.

6/ Odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP, teda
v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania, dospel pritom k
záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. c/ CSP v napadnutej

časti zrušiť, a vec mu v zrušenom rozsahu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

7/ Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

8/ Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

9/ Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

10/ Civilný sporový poriadok zavádza (na rozdiel od predchádzajúcej právnej úpravy podľa O.s.p.)
rozhodovanie o trovách konania v dvoch etapách. Ako vyplýva z § 262 ods. 1 a 2 CSP, súd najskôr
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne o nároku na náhradu trov konania, t. j. o tom, ktorej
strane sporu náhrada trov konania patrí a v akom rozsahu. Až po právoplatnosti rozhodnutia o nároku na

náhradu trov konania súd (výhradne súd prvej inštancie) rozhodne o výške náhrady trov konania, t. j. o
jej konkrétnom peňažnom vyjadrení a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd prvej
inštancie uvedený postup nedodržal, keď priamo v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a ktoré vydal
sudca (nie súdny úradník) rozhodol nielen o nároku na náhradu trov konania, ale aj o výške náhrady
trov konania.

11/ Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol so svojou žalobou vo veci samej v celom rozsahu úspešný.
V takom prípade mu v zásade v zmysle § 255 ods. 1 CSP patrí plná náhrada trov konania. Ustanovenie
§ 257 CSP však dáva možnosť súdu nepriznať náhradu trov konania strane, ktorej by inak patrila, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré súd prvej inštancie v posudzovanej veci podľa jeho

vyjadrenia aplikoval.

12/ Nepriznanie náhrady trov konania úspešnému žalobcovi súd prvej inštancie odôvodnil charakterom
predmetnéhosporu,ktorýpovažovalzatzv.drobnýspor,pričomtrovykonaniapovažovalzaneprimerané
pohľadávke. Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 30.6.2016, ktoré umožňovalo aj

bez prítomnosti dôvodov hodných osobitného zreteľa znížiť alebo nepriznať náhradu trov konania v
drobných sporoch, však v Civilnom sporovom poriadku nemá ekvivalent. Možnosť nepriznať úspešnej
strane náhradu trov konania zostala v Civilnom sporovom poriadku zachovaná iba v prípadoch
predpokladaných § 257 CSP, teda ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Danosť týchto dôvodov
treba skúmať v každej veci individuálne, na základe všetkých jej osobitostí a nie je možné paušálne

aplikovať § 257 CSP na všetky tzv. drobné spory, v ktorých výška náhrady trov konania prevyšuje
žalovanú pohľadávku.13/ Odvolací súd tiež upozorňuje na to, že ustanovenie § 257 CSP umožňuje súdu rozhodnúť iba tak, že
náhradutrovkonaniastranenepriznávôbec,včomsalíšiod§150ods.1O.s.p.vzneníúčinnomdo30.6.
2016, ktorý umožňoval nepriznať náhradu trov konania buď celkom alebo v časti. Pokiaľ teda súd prvej

inštancie priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP v časti zodpovedajúcej
zaplatenému súdnemu poplatku a súčasne v zmysle § 257 CSP nepriznal žalobcovi náhradu trov
právneho zastúpenia, takýto postup je vzájomne rozporný a nie je v súlade s § 257 CSP.
14/ Z vyššie uvedených záverov vyplýva, že spôsob akým súd prvej inštancie rozhodol o náhrade
trov konania nebol vecne správny. Nebola predovšetkým dodržaná vzájomná následnosť dvoch etáp

rozhodovaniaonáhradetrovkonaniavzmysle§262ods.1a2CSPasúdprvejinštancietiežnesprávne,
v rozpore so znením § 257 CSP, pristúpil k čiastočnému nepriznaniu náhrady trov konania. Odvolací súd
preto musel rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania zrušiť
v zmysle § 389 ods. 1 písm. c/ CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

15/ V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je

podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný. Bude úlohou súdu prvej inštancie rozhodnúť v zmysle § 262 ods. 1 CSP
najskôr o nároku na náhradu trov konania buď podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi prizná nárok
na náhradu trov konania v celom rozsahu, alebo podľa § 257 CSP tak, že v prípade existencie dôvodov
hodných osobitného zreteľa žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu neprizná. Proti
novému rozhodnutiu o trovách konania (o nároku na náhradu trov) bude prípustné odvolanie (§ 357

písm. m/ CSP). Až po právoplatnosti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie
v súlade s § 262 ods. 1 CSP rozhodne o výške ich náhrady uznesením, ktoré vydá súdny úradník a
voči ktorému bude prípustná sťažnosť (§ 239 ods. 1 CSP).

16/ V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396

ods. 3 CSP).

17/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).