Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, July 28, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/351/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111222065
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4111222065.6

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v právnej veci žalobkýň: 1. J. J., bytom J. K. 4, R., 2. J. T., bytom
F. XX, R., obe zastúpené Mgr. Tatianou Bezákovou, Októbrová 59, Partizánske, 3. J.. W. U., bytom K.
XX, R., proti žalovanému: Slovenský zväz záhradkárov - Základná organizácia 11 - 81 Nitra Dražovce,
zastúpená JUDr. Máriou Jakubíkovou, advokátkou so sídlom v Nitre, Fraňa Mojtu 43, o zaplatenie sumy

4 605,30 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkýň v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu
Nitra zo dňa 23. marca 2016, č. k. 25C/175/2011-294, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že:
I. Žalobkyňa v 1. rade je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov konania k rukám jeho právnej
zástupkyne JUDr. Márii Jakubíkovej v sume 433,26 eura, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

II. Žalobkyňa v 2. rade je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov konania k rukám jeho právnej
zástupkyne JUDr. Márii Jakubíkovej v sume 433,26 eura, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Žalobkyňa v 3. rade je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov konania k rukám jeho právnej
zástupkyne JUDr. Márii Jakubíkovej v sume 433,26 eura, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

IV. Žalovanému voči žalobkyni v 1. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
49,78 %.

V. Žalovanému voči žalobkyni v 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
49,78 %.

VI. Žalovanému voči žalobkyni v 3. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
49,78 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“)
uznesením zo dňa 23. 03. 2016, č. k. 25C/175/2011-294, žalobkyniam v 1., 2. a 3. rade uložil povinnosť
zaplatiť žalovanému náhradu trov konania k rukám jeho právnej zástupkyne JUDr. Márii Jakubíkovej v

sume 1 735,63 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 142 ods. 1, 3 a § 146 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“).

3. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že žalobkyne v 1. až 3. rade sa podanou žalobou

zo dňa 22. 07. 2011 domáhali voči žalovanému každá zaplatenia sumy 1 535,10 eura s 5 % úrokom
z omeškania od 04. 06. 2011 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnili tým, že každá zo žalobkýň jepodielovou spoluvlastníčkou 19/216-tin nehnuteľnosti zapísaných v kat. území D., LV č. XXXX ako
parcely č. XXX/X o výmere 1838 m2, parcely č. XXX/X o výmere 50 m2, parcely č. XXX/X o výmere
67 m2, parcely č. XXX/XX o výmere 48 m2, parcely č. XXX/XX o výmere 54 m2. Predmetné parcely

žalovaný užíva protiprávne bez právneho dôvodu. Na parcele č. XXX/XX má žalovaný dom súp. č.
XXX. Keďže žalovaný užíva predmetné nehnuteľnosti bez nájomnej zmluvy, dochádza z jeho strany k
bezdôvodnému obohateniu, za čo si žalobkyne uplatňujú žalovanú sumu, v prípade parcely č. XXX/X
len v rozsahu 1/3 výmery, teda za XXX m2, za tri roky spätne, teda od 22. 07. 2008 do 22. 07. 2011.
Okresný súd návrhu čiastočne vyhovel každej z navrhovateliek v sume 29,03 eura, každej v časti o

zaplatenie sumy 1 149,02 eura konanie zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému súd priznal
právo na náhradu trov konania. Krajský súd v Nitre vo veci samej rozhodnutie Okresného súdu potvrdil.
Ohľadom trov konania rozhodnutie zrušil pre nepreskúmateľnosť.

4. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 3 OSP a § 146 ods. 2 veta prvá OSP tak, že
úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v sume 1 735,63 eura za započítaný

preddavok na trovy štátu v sume 63,08 eura (1/2 z úhrady za znalecký posudok) a trovy právneho
zastupovania.

5. Trovy právneho zastúpenia v celkove sume 1 672,55 eura sú za sedem úkonov právnej pomoci v
sume 160,99 eura podľa vyčíslenia právneho zástupcu (prevzatie veci, účasť na pojednávaniach 08.

11. 2011, 01. 12. 2011, 17. 10. 2013, vyjadrenie k znaleckému posudku, účasť na ohliadke dňa 12. 12.
2011, účasť na tvaromiestnej obhliadke znalca dňa 30. 05. 2013), jedného úkonu v rozsahu 1/2 (90,50
eura vyjadrenie k odvolaniu žalobkýň voči uzneseniu súdu, jedného úkonu v rozsahu 1/4 (40,25 eura
účasť na odročení pojednávania dňa 11. 10. 2011), jedného úkonu v sume 61,41 eura za vyjadrenie k
odvolaniu žalobkýň zo dňa 11. 12. 2013 (hodnota sporu v odvolaní je 1 071,17 eura - zamietnutá časť)

5x režijný paušál po 7,21 eura, jeden režijný paušál po 7,41 eura, 4x režijný paušál po 7,81 eura s 20
% DPH (právny zástupkyňa je platcom DPH) v zmysle vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnej pomoci číslo 655/2004 Z. z. Žalovaný si vyúčtoval trovy voči žalobkyniam celkovo
a každá žalobkyňa bude mať povinnosť v rozsahu 1/3. Ak by si žalovaný účtoval voči každej žalobkyni
samostatne, bola by výška trov právneho zastúpenia pre každú žalobkyňu vyššia.

6. Predmetom sporu bolo zaplatenie sumy 4 605,30 eura. Z tejto sumy súd určoval hodnotu úkonu.
Pred posledným pojednávaním zobrali žalobkyne čiastočne žalobu späť, na tomto pojednávaní sa aj
späťvzatie oboznamovalo. Za každý úkon súd posudzoval nárok žalovaného na náhradu trov konania
v rozsahu 25,15 % (vyhovená časť 87,07 eura + zamietnutá časť 1 071,17 eura = 1 158,24 eura)

podľa § 142 ods. 3 OSP a v rozsahu 74,85 % (zastavujúca časť 3 447,06 eura) podľa § 146 ods. 2
veta prvá. Súd mal za preukázané, že išlo vždy o jeden konkrétny úkon vo veci. Nesprávne by bolo, aby
každý úkon právneho zástupcu žalovaného posudzoval samostatne podľa § 142 a podľa § 146 OSP,
v podstate by tak vyrobil z každého jedného úkonu dva úkony a trovy konania by boli vyššie. Podľa
prvoinštančného súdu podľa § 142 ods. 3 OSP súd postupoval z dôvodu, že žalovaný bol neúspešný len

v nepatrnej časti 1,89 %, zo žalovanej sumy a dôvody pre postup podľa tohto ustanovenia sú v zákone
citované samostatne (nie je potrebné aby boli slnené vzájomne). Podľa § 146 ods. 2 prvá veta vychádzal
z dôvodu, že žalobkyne podali žalobu nedôvodne a späťvzatím zavinili zastavenie konania. Inak by
v tejto časti súd návrh zamietol. Ohľadom úkonu vyjadrenie k odvolaniu súd postupoval podľa § 142
ods. 1 OSP, keďže v rámci odvolania bol žalovaný plne úspešný v rozsahu odvolania. Rozhodnutie vo

veci záviselo od znaleckého posudku. Bolo to však v nie podstatnej časti veci. V prvom rade žalobkyne
žiadali bezdôvodné obohatenie za tri roky a súd im priznal odmenu za dva úkony (66,66 % nároku, kde
išlo o právnu otázku). Ďalej žalobkyne žiadali o bezdôvodné obohatenie z výmery 831 m2 a súd im
priznal z výmery 103,79 m2 (znaleckým posudkom súd zisťoval výmeru v rozsahu 1,79 m2, inak išlo
o výsledok dokazovania), čo je 12,495 % z celkovej plochy z dvoch tretín nároku (dva roky z troch),

kde súd vychádzal zo znaleckého posudku) a ich podiel na nehnuteľnostiach bol v rozsahu 19/216-tin.
Žalobkyne aj bez znaleckého posudku boli upozorňované súdom na zjavne prehnanú sumu za m2, aj po
znaleckom posudku navrhovali ďalšie dokazovanie ohľadom všeobecnej ceny nájmu m2 nehnuteľnosti.
Žalobkyne žalovali len žalovaného a nie ďalšie osoby, ktoré v podstatne väčšom rozsahu nehnuteľnosti
užívali, čo súd vyhodnotil ako postup v rozpore s dobrými mravmi. Podľa prvoinštančného súdu i v

prípade, že strana nevie akú presnú konkrétnu sumu si má uplatňovať jej žaloba nemôže byť v rozpore s
dobrými mravmi zjavne šikanózna voči druhej spornej strane, ktorá na zjavnú nesprávnosť poukazovala
a mala záujem vec v prijateľnej miere riešiť. V kontexte uvedeného bola skutočnosť, že rozhodnutie
záviselo od znaleckého posudku ako absolútne zanedbateľné a pre posúdenie nároku na trovy konaniabezpredmetné. Žalovaný žiadal o náhradu za zaplatený súdny poplatok, súd však nemal vedomosť, že
by žalovaný platil súdny poplatok.

7. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobkyne v 1. a 2. rade, žiadajúc odvolací
súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že stranám sporu náhradu trov konania
neprizná. Namietali nesprávne právne posúdenie veci, keď súd prvej inštancie aplikoval nesprávne
zákonné ustanovenie § 142 ods. 3 a § 146 ods. 2 veta prvá OSP a súčasne pri výpočte tarifnej odmeny
právnej zástupkyne žalovaného vychádzal z nesprávne určenej tarifnej hodnoty veci 4 605,30 eura.

Ustanovenie § 146 ods. 2 OSP predstavuje osobitnú úpravu k § 146 ods. 1 OSP, keď aj pri zastavení
konania upravuje možnosť priznať niektorej zo strán náhradu trov konania, za súčasného skúmania
podmienok pre takýto postup. Súd vyhodnotil späťvzaie časti žaloby spolu vo výške 3 447,06 eura a
následné zastavenie konania v tej časti ako splnenie podmienky odôvodňujúcej priznanie náhrady trov
konania žalovanému, a teda zastavenie konania zavinené žalobkyňami. Poukázali na to, že vo vyjadrení
k znaleckému posudku zo dňa 08. 09. 2013 uviedli, že v nadväznosti na závery znaleckého posudku

zmenili žalobný petit tak, aby predmetom konania zostalo bezdôvodné obohatenie sa žalovaného
za obdobie 4 rokov od 22. 07. 2009 do 22. 07. 2013 (4 x 289,56 = 1 158,24 eura, pre každú zo
spoluvlastníčok v rovnakom podiely 386,08 eura s 5 % úrokom z omeškania od 04. 06. 2011 do
zaplatenia, žalobu vzali späť v časti o zaplatenie 3 447,06 eura). Z uvedeného vyplýva, že k späťvzatiu
časti žaloby došlo na základe vykonaného znaleckého dokazovania. Z uvedených skutočností po

zastavení konania v časti 3 447,06 eura zostala predmetom konania suma 1 158,24 eura, z čoho bolo
vyhovené v časti o zaplatenie 87,09 eura s príslušenstvom, teda úspech žalobkýň bol 7,52 %. Súd prvej
inštancie nesprávne vypočítal tarifnú odmenu advokáta, a to zo sumy 4 605,30 eura a nie z výšky súdom
priznaného plnenia vypočítaného podľa znaleckého posudku 87,09 eura. Záverom poznamenali, že súd
mal aplikovať ust. § 150 ods. 2 OSP.

8. V písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkýň v 1. a 2. rade žalovaný uviedol, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie považuje za vecne správne. S odvolaním nesúhlasil a poznamenal, že žalobkyne si uplatnili
voči nemu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozpore s dobrými mravmi, a to tým, že pri
uplatnení nároku vôbec nezohľadnili skutkový a užívací stav nehnuteľností. Nereflektovali na vyjadrenie

žalovaného na začiatku konania a neupravili žalobný petit, keďže si uplatňovali neprimerane vysoké
bezdôvodné obohatenie. Žalobkyne upravili výšku nárokovaného bezdôvodného obohatenia až pred
vyhlásením rozsudku súdu prvej inštancie, pričom tak mohli urobiť skôr, keďže znalecké dokazovanie
nemalo výrazný vplyv na posúdenie nároku žalobkýň. Žalobkyne boli v konaní neúspešné a neuniesli
dôkazné bremeno. Tento ich neúspech nemožno zhojiť späťvzatím žaloby po skončení dokazovania a

tesne pred vyhlásením rozsudku. V súvislosti s návrhom žalobkýň na aplikáciu § 150 ods. 2 OSP pretože
trovy konania sú neprimerané voči predmetu konania uviedol, že tento názor nie je správny, keďže v
danej veci nejde o drobný spor, ale bol výsledkom neúspechu žalobkýň. Záverom si uplatnil náhradu
trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby, a to písomné vyjadrenie k odvolaniu v celkovej výške
118,90 eura.

9. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobkýň

je čiastočne dôvodné, preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil.

10. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že žalobkyne v 1. až 3. rade sa podanou
žalobou zo dňa 22. 07. 2011 domáhali voči žalovanému každá zaplatenia sumy 1 535,10 eura s 5 %
úrokom z omeškania od 04. 06. 2011 do zaplatenia. Okresný súd žalobe čiastočne vyhovel rozsudkom

zo dňa 17. 10. 2013, č. k. 25C/175/2011-235, a to každej z navrhovateliek v sume 29,03 eura a každej
v časti o zaplatenie sumy 1 149,02 eura konanie zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému
súd priznal právo na náhradu trov konania. Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa 24. 06. 2015. č. k.
5Co/28/2014-277 vo veci samej rozhodnutie Okresného súdu potvrdil a v časti trov konania rozhodnutie
zrušil pre nepreskúmateľnosť. Následne súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol napadnutým

uznesením tak, že úspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v sume 1 735,63
eura za započítaný preddavok na trovy štátu v sume 63,08 eura (1/2 z úhrady za znalecký posudok)
a trovy právneho zastupovania.11. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobkyne v 1. a 2. rade aj vo vzťahu k žalobkyni v 3. rade,
vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie vo výroku napadnutého uznesenia rozhodol o trovách konania
tak, že žalobkyne zaviazal spoločne. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd rozhodol o potrebe zmeny

napadnutého uznesenia bolo potrebné prejednať odvolanie aj vo vzťahu k žalobkyni v 3. Rade, ktorá sa
neodvolala proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie

12. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava

dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

13. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie..

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

Podľa § 137 OSP v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016, trovy konania sú najmä hotové

výdavkyúčastníkovaichzástupcov,včítanesúdnehopoplatku,ušlýzárobokúčastníkovaichzákonných
zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové
výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného
predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je
zástupcom advokát.

Podľa § 142 ods. 1 OSP v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016, účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 146 ods. 2 OSP v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016, ak niektorý z účastníkov zavinil, že
konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť
návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 251 CSP v znení platnom a účinnom od 01. 07. 2016, trovy konania sú všetky preukázané,

odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 CSP v znení platnom a účinnom od 01. 07. 2016, súd prizná strane náhradu trov
konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 256 ods. 1 CSP v znení platnom a účinnom od 01. 07. 2016, ak strana procesne zavinila
zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
14. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania žalobkýň v 1. a 2. rade dospel k
záveru, že súd prvej inštancie sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci, keď na základe

správne zisteného skutkového stavu dospel k nesprávnym právnym záverom. Uvedené skutočnosti
primäli odvolací súd rozhodnúť o podanom odvolaní tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
zmenil podľa § 388 CSP, keď odvolanie žalobkyne v 1. a 2. rade vyhodnotil ako čiastočne dôvodné.

15. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu bol predmet konania celkovo vo výške 4 605,30 eura.

Žalobkyne späťvzatím doručeným súdu prvej inštancie dňa 09. 09. 2013 vzali podanú žalobu späť v časti
sumy 3 447,06 eura. O späťvzatí časti žaloby súd prvej inštancie rozhodol na pojednávaní, na ktorom
rozhodol rozsudkom zo dňa 17. 10. 2013, č. k. 25C/175/2011-235 vo veci samej, v dôsledku zostal
predmet konania celkovo vo výške 1 158,24 eura. Rozsudkom zo 17. 10. 2013, č. k. 25C/175/2011-235,súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobkýň celkovo v rozsahu 87,07 eura (každá žalobkyňa bola
úspešná vo svojom nároku vo výške 29,03 eura) a vo zvyšnej časti 1 071,17 eura súd žalobu zamietol.

16. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
je aj to, že účastník konania, ktorý v konaní, spravidla v spore, uspel, má, zásadne, právo na to, aby sa
mu nahradili všetky trovy, ktoré zaplatil vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa
chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť,
inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutého účastníka.

17. Zmyslom a účelom inštitútu náhrady trov konania pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej
strane náhradu tých trov konania, ktoré účelne vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo
bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred
všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon; tieto sa musia uplatňovať len
za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napr. takou výnimkou je

nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP (porovnaj napr. II. ÚS 31/04). Pri rozhodovaní o
trovách konania v zmysle § 255 CSP v spojitosti s § 251 CSP platí, že sa hradia len preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené výdavky a že sa právo na náhradu trov konania riadi mierou
procesného úspechu.

18. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie
síce správne zistil skutkový stav veci, keď dospel k záveru, že žalobkyne zavinili zastavenie konanie,
avšak nesprávne uviedol, že žalovaný mal v tejto časti procesný úspech vo výške 100 %, pretože v
zastavujúcej časti mal žalovaný úspech v celom rozsahu. Odvolací súd navyše poznamenáva, že súd
prvej inštancie rozhodoval podľa právnej úpravy zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorá

bola platná a účinná do 30. 06. 2016.

19. Odvolací súd poznamenáva, že len výnimočne možno (§ 146 ods. 2 OSP, § 256 ods. 1 CSP)
uložiť niektorej zo strán povinnosť nahradiť druhej strane trovy zastaveného konania, a to podľa prvej
vety tohto ustanovenia tej strane, ktorá zavinila, že konanie muselo byť zastavené a podľa druhej vety

tohto ustanovenia žalovanému v prípade, že bol pre jeho správanie vzatý návrh späť, ktorý bol podaný
dôvodne.

20. Ďalej odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza z § 146 ods. 2 OSP.
Ak teda dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou

súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na
oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu
musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí
konania,potomjepotrebnékonštatovať,žežalovanýprocesnezavinilzastaveniekonania.Akbyžalobca
žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a

teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. Ak dôvodom
späťvzatia žaloby je oprávnene uplatnená námietka premlčania vznesená žalovaným, z procesného
hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinil žalobca a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré
vznikli žalovanému (R 11/1998).

21. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania po vyhodnotení neexistencie dôvodov
hodných osobitného zreteľa a dospejúc k tomu, že súd prvej inštancie sa v konaní dopustil nesprávneho
právneho posúdenia veci následne preskúmal priznanie trov konania súdom prvej inštancie v prospech
žalovaného. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu súdneho spisu má za preukázané, že súd prvej
inštancie nesprávne posúdil procesný úspech žalovaného v zastavujúcej časti. Odvolací súd zohľadniac

priebeh konania dospel k záveru, že žalovaný bol úspešný v rozsahu 100 % v zastavenej časti, teda
sumy 3 447,06 eura (nárok uplatnený žalobou 4 605,30 eura).

22. Súd prvej inštancie priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 1 672,55 eura z
celkovo uplatnených trov vo výške 2 114,07 eura, a to za 7 úkonov právnej pomoci v sume 160,99

eura podľa vyčíslenia právneho zástupcu (prevzatie veci, účasť na pojednávaniach 08. 11. 2011, 01. 12.
2011, 17. 10. 2013, vyjadrenie k znaleckému posudku, účasť na ohliadke dňa 12. 12. 2011, účasť na
tvaromiestnej obhliadke znalca dňa 30. 05. 2013), jedného úkonu v rozsahu 1/2 (90,50 eura vyjadrenie
k odvolaniu žalobkýň voči uzneseniu súdu, jedného úkonu v rozsahu 1/4 (40,25 eura účasť na odročenípojednávania dňa 11. 10. 2011), jedného úkonu v sume 61,41 eura za vyjadrenie k odvolaniu žalobkýň
zo dňa 11. 12. 2013 (hodnota sporu v odvolaní je 1 071,17 eura - zamietnutá časť) 5x režijný paušál
po 7,21 eura, jeden režijný paušál po 7,41 eura, 4x režijný paušál po 7,81 eura s 20 % DPH (právny

zástupkyňa je platcom DPH) v zmysle vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnej pomoci číslo 655/2004 Z. z.

23. Vychádzajúc zo záveru, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo
zastavujúcej časti 3 447,06 eura, predstavuje potom jeden úkon právnej služby vo výške 131,13 eura a

nie 160,99 ako uviedol súd prvej inštancie. V tomto smere odvolací súd ďalej poznamenáva, že odmenu
vo výške 131,13 eura priznal za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia dňa 23.
09. 2011; účasť na pojednávaní na OS Nitra dňa 08. 11. 2011; účasť na pojednávaní na OS Nitra
dňa 01. 12. 2011; účasť na obhliadke dňa 12. 12. 2011; účasť na miestnej obhliadke dňa 30. 05.
2013, vyjadrenie k znaleckému posudku dňa 02. 07. 2013 a vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 11. 12. 2013.
Odmenu za právny úkon účasť na odročenom pojednávaní na OS Nitra dňa 11. 10. 2011 priznal odvolací

súd vo výške 1 v sume 32,78 (1/4 zo sumy 131,13 eura) eura a odmenu vo výške 1/2 priznal súd za
vyjadrenie k odolaniu žalobkýň zo dňa 22. 06. 2012 v sume 65,56 eura (1/2 zo sumy 131,13 eura).
Celkovo priznaná odmena za úkony právnej služby predstavuje sumu 1 016,25 eura (7 x 131,13 eura)
+ (1 x 65,56 eura) + (1 x 32,78 eura)).

24. Ďalej odvolací súd priznal v zastavujúcej časti žalovanému aj režijný paušál za jednotlivé úkony
právnej služby, a to 5 x režijný paušál vo výške 7,21 eura (úkony právnej služby v roku 2011), 1 x režijný
paušál vo výške 7,41 eura (úkon právnej služby v roku 2012) a 3 x režijný paušál vo výške 7,81 eura
(úkony právnej služby v roku 2013). Celkovo priznaný režijný paušál predstavuje sumu 66,89 eura.

25. Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. má advokát, ktorý je platiteľom DPH aj nárok priznanie
dane z pridanej hodnoty, o ktorú sa zvyšuje priznaná náhrada. V predmetnej veci je právny zástupca
žalovaného platiteľom DPH, ktoré predstavuje sumu 216,63 eura (20 % zo sumy (1 016,25 eura +
66,89)).

26.Titulom§256ods.1CSP(predtým§146ods.2OSP)bolatedažalovanémupriznanácelovonáhrada
trov právneho zastúpenia celkovo vo výške 1 299,77 eura (1 016,25 eura + 66,89 eura + 216,63 eura).

27. Pokiaľ ide o úkon právnej služby účasť na pojednávaní na Okresnom súde Nitra dňa 17. 10. 2013,
za tento úkon právnej služby odvolací súd žalovanému nepriznal. Odvolací súd ohľadom nepriznania

odmeny za uvedený úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 17. 10. 2013 rozhodol z dôvodu, že
o právnom úkone, ktorým bolo späťvzatie žaloby žalobkýň, bolo síce rozhodnuté až na pojednávaní, na
ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom vo veci samej, avšak späťvzatie žaloby vyvoláva podľa odvolacieho
súdu účinky ním sledované dňom, kedy bolo doručené súdu, a to 09. 09. 2013. Od tohto dňa 09. 09.
2013 teda zostala predmetom konania len suma 1 158,24 eura, o ktorej súd prvej inštancie ďalej po

pripustení čiastočného späťvzatia žaloby konal a v ktorej odvolací súd dospel k záveru o vzniku nároku
na náhradu trov konania v celom rozsahu žalobkýň.

28. Odvolací súd taktiež žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania titulom zaplateného
preddavku na znalecké dokazovanie vo výške 63,08 eura, pretože odvolací dospel k záveru, že v časti

konania, v ktorej rozhodnutie súdu záviselo od znaleckého posúdenia majú nárok na plnú náhradu trov
konania. Trovy uvedenej časti rozhodnutia zahŕňajú aj trovy štátu, a to titulom preddavku na znalecké
dokazovanie, avšak vzhľadom na plný úspech žalobkýň v konaní, v časti ktorá zostala predmetom
konania po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobkyňami, nemožno žalovanému priznať ním uplatnenú
sumu 63,08 eura.

29. Podľa § 142 ods. 3 OSP v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016, aj keď mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne
nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy
súdu;vtakomprípadesazákladnásadzbatarifnejodmenyadvokátavypočítazvýškysúdompriznaného

plnenia.

30. Ako už odvolací súd vyššie uviedol, základným meradlom pre nárok na náhradu trov je miera
úspechu vo veci. Podľa toho sa najprv určuje pomer úspechu či neúspechu vo veci, a až keď došlok pomernému rozdeleniu náhrady, vypočítajú sa skutočne vynaložené náklady, a to u tej strany,
ktorej úspech bol vyšší a ktorá má teda nárok na ich náhradu. Nepatrnosť neúspechu je potrebné
posudzovať vždy vo vzťahu k predmetu konania. Vzhľadom k uvedenému je preto nutné poznamenať,

že ustanovenie § 142 v odseku 3, pokiaľ sa v ňom hovorí o závislosti rozhodnutia, o výške plnenia na
znaleckom posudku alebo na úvahe súdu, nemožno použiť v tých prípadoch, kde bol znalecký posudok
vykonávaný len k doloženiu základu uplatňovaného žalobného nároku, napr. na stanovenie podielu
zodpovednosti poškodeného a zavinenie zodpovedného. Ak je v jednom žalobnom návrhu uplatnených
niekoľko samostatných nárokov, nemôže úspech žalobcu v spore ohľadne niektorého z nich založiť

právo na náhradu trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s ďalším nárokom, ak žalobný návrh bol ohľadne
tohto ďalšieho nároku vzatý účinne späť.

31. Priznanie plnej náhrady trov konania za situácie, že dotknutá strana nemala plný úspech vo veci,
podmieňuje aj čiastočne odlišný prístup k výpočtu konkrétnej výšky trov právneho zastúpenia. V prípade
aplikácie rozoberaného ustanovenia nebude základom pre určenie tarifnej odmeny advokáta výška

nárokuuplatňovanávžalobnomnávrhu,alelenvýškaplneniapriznanásúdomvrozhodnutíovecisamej.

32. V časti nároku žalobkýň vo výške 1 158,24 eura súd prvej inštancie síce rozhodol tak, že žalobkyniam
v 1. až 3. rade vyhovel len v časti 87,07 eura (každá 29,03 eura) a vo zvyšnej časti žaloby (suma
1 071,17 eura) žalobu zamietol, avšak odvolací súd zastáva ten názor, že v danej časti rozhodnutie

záviselo od znaleckého posúdenia, a to tak, ako to už uviedol vo svojom rozhodnutí zo dňa 24. 06. 2015,
č. k. 5co/28/2014-277, ktorým okrem iného zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti trov konania.
Súd prvej inštancie, ktorý mal rešpektovať právny názor odvolacieho súdu a postupovať v súlade s ním
(§ 226 OSP platný a účinný v čase rozhodovania odvolacieho súdu a taktiež aj súdu prvej inštancie)
konštatoval, že rozhodnutie záviselo od znaleckého posúdenia v nie podstatnej časti, avšak odvolací

súd sa s týmto názorom súdu prvej inštancie nijako nestotožňuje. Ak raz súd prvej inštancie v konaní
rozhodol o vykonaní dokazovania formou znaleckého posúdenia, či už tak vykonal z vlastnej vôle, alebo
na návrh niektorej zo strany sporu, dospel k záveru, že znalecké posúdenie je pre rozhodnutie súdu
nevyhnute potrebné a nemožno tak následne pri rozhodovaní o trovách konania zľahčovať význam a
dôležitosť takto vykonaného dôkazu.

33. Z ustanovenia § 142 ods. 3 OSP (platné a účinné do 30. 06. 2016, teda v čase rozhodovania súdu
prvejinštancienapadnutýmuznesením,upravovalo)vyplývalo,žeajkeďmalúčastníkvoveciúspechlen
čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti
alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom

prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Odvolací súd v tomto smere má nad mieru všetkých pochybností za preukázané, že rozhodnutie súdu
vo zvyšnej časti prejednávanej sumy 1 158,24 eura záviselo od znaleckého posúdenia, a preto priznal
žalobkyniam plnú náhradu trov konania, a to aj napriek tomu, že boli spolu úspešné celkovo len v časti
87,07 eura, čo pre každú žalobkyňu predstavuje sumu 29,03 eura. Poukazujúc na uvedené by však

mali nárok na náhradu trov konania v hodnote jedného úkonu právnej služby za účasť na pojednávaní
na Okresnom súde Nitra dňa 17. 10. 2013 vychádzajúc pritom zo súdom priznanej sumy. Odvolací súd
však v danom prípade nepriznal nárok na náhradu trov konania žalobkyniam v 1. až 3. rade, pretože si
nárok na náhradu trov konania neuplatnili.

34. Vychádzajúc z uvedeného celkovo odvolací súd priznal náhradu trov konania žalovanému vo výške
1 299,77 eura, pričom každá žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému po zaokrúhlení sumu 433,26
eura. Odvolací súd v tomto smere zaviazal každú žalobkyňu samostatne, vzhľadom k tomu, že každá
žalobkyňa žalovala osobitne svoj nárok, avšak spoločnou žalobu. Vo veci samej teda nebol predmetom
solidárny záväzok žalovaného vo vzťahu k žalobkyniam a uvedené rovnako platí aj na rozhodnutie o

trovách konania.

35. Podľa § 150 ods. 1 OSP v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016, ak sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd
prihliadnenajmänaokolnosti,čiúčastník,ktorémusapriznávanáhradatrovkonania,uviedolskutočnosti

a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a
dôkazy uplatniť.Podľa § 150 ods. 2 OSP v znení platnom a účinnom do 30. 06. 2016, ak sú trovy konania v drobných
sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

36. V súvislosti s námietkami uvedenými v podanom odvolaní ohľadom existencie dôvodov hodných
osobitného zreteľa sa odvolací súd zaoberal preskúmaním, či možno v danej veci aplikovať § 257 CSP,

či sú splnené všetky zákonné podmienky na to, aby súd nepriznal náhradu trov konania žalovanému v
rozsahu, ako je uvedené vyššie v tomto uznesení. Žalobkyne poukazovali na § 150 ods. 2 OSP, a teda,
že ide o drobný spor.

37. Ustanovenie § 257 CSP preberá doterajšiu úpravu v ustanovení § 150 ods. 1 prvej vety OSP. Účelom
ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov

konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že
tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára
sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za
splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul
z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.

38. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu
v konaní. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy
v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255
a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu

trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj
náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach
u strán sporu. Uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do
úvahy len výnimočne, a preto sa musí vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady
trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie

odporovať dobrým mravom. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach
na strane niektorej strany sporu. Dôvody hodné osobitného zreteľa, sa skúmajú vždy u strany konania
povinnej plne alebo čiastočne nahradiť trovy konania. Tieto dôvody, inak pomerne jasne vymedzené
stabilizovanou judikatúrou, spôsobujú čiastočný alebo úplný zánik práva na náhradu trov konania u
čiastočne alebo úplne úspešnej strany sporu.

39. V prvom rade pri uplatnení aplikácie § 257 CSP je treba prihliadnuť najmä na okolnosti, či strana,
ktorej sa priznáva náhrada trov konania, uviedla skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý jej patril.
K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej
procesnej situácie. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a

prihliadnuť i na postoj strán sporu v konaní.

40. Ďalšou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady
charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu
nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s

veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o
úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom
na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (citované z uznesenia Ústavného súdu
SR z 8. decembra 2011, sp. zn. II. ÚS 563/2011-14, a prispôsobené novej právnej úprave). Je teda

potrebné skúmať pomery nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého
majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá.

41. Judikatúra taktiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by
zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd

povinnýskúmať,čivprejednávanejvecineexistujúzvláštneokolnostihodnéosobitnéhozreteľa,naktoré
je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto
nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásadyrozhodovania o trovách konania (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. 2
M Cdo 17/2009.

42. Ustanovenie § 257 CSP je teda zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania
predstavuje určitú formu výnimky zo všeobecne platnej zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady
zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade
trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje
všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych

noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie vždy dopadá na tú
stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je teda
existenciadôvodovhodnýchosobitnéhozreteľaprenepriznanienáhradytrovinakúspešnejstranesporu
a existencia výnimočnosti daného prípadu.

43. Zákon osobitne zdôrazňuje možnosť využitia moderačného práva súdu v drobných sporoch. V takom

prípade nemusia byť dané dôvody hodné osobitného zreteľa a ani nemusí ísť o výnimočnú situáciu.
Popri skutočnosti, že ide o drobný spor (§ 200ea OSP), postačuje, ak trovy konania sú neprimerané
pohľadávke. Posúdenie primeranosti medzi pohľadávkou (správnejšie medzi hodnotou predmetu sporu)
a medzi výškou trov opätovne ponecháva zákonodarca na súdnu prax. Vzhľadom na sadzby súdnych
poplatkov a výšku tarifnej odmeny advokátov, stanovené všeobecne záväznými predpismi, by však

bolo zrejme nesprávne za neprimerané trovy konania vyhlásiť paušálne trovy, ktoré prevyšujú hodnotu
predmetu sporu.

44. Odvolací súd preskúmavajúc dôvodnosť podaného odvolania dospel k záveru, že v danej veci
nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, v nadväznosti na existenciu ktorých by nepriznal

žalovanému náhradu trov konania, na ktoré mu vznikol ako je vyššie uvedené zákonný nárok. Odvolací
súd v zmysle zákona preskúmal podmienky aplikácie § 257 CSP na oboch sporových stranách, teda
na strane žalobkýň ako aj na strane žalovaného. Pri skúmaní podmienok súd skúmal okrem iného aj
postoj strán v konaní, prihliadnuc na dôvod vyvolania sporu a taktiež aj správanie sa strán sporu v
samotnom konaní. Vyhodnotiac všetky súdu dostupné skutočnosti dospel k záveru, že v danej veci

by nebolo spravodlivé aplikovať na vec § 257 CSP. Súd zohľadnil aj postoj strán sporu v konaní a
posúdiac komplexne všetky uvedené skutočnosti, ako aj to, že v danej veci nejde o drobný spor, tak
ako to uvádzali žalobkyne v podanom odvolaní, dospel odvolací súd k záveru o neexistencii dôvodov
hodných osobitného zreteľa.

45. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti rozhodol odvolací súd o podanom odvolaní tak, ako
uviedol vo výrokovej časti tohto uznesenia.

46. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 49,78 % vo vzťahu ku každej

žalobkyni a jej prislúchajúcej povinnosti nahradiť trovy konania žalovanému (433,26 eura). Odvolací súd
pritom vychádzal z procesného úspechu každej strany v konaní. Predmetom odvolacieho konania bola
výška trov konania priznaná súdom prvej inštancie 1 735,63 eura, čo pre každú žalobkyňu predstavuje
povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 578,54 eura. V odvolacom konaní súd priznal žalovanému náhradu
trov konania celkovo vo výške 1 299,77 eura, čo pre každú žalobkyňu predstavuje povinnosť zaplatiť

žalovanému sumu 433,26 eura. Procesný úspech žalovaného vo vzťahu ku každej žalobkyni osobitne
v odvolacom konaní predstavuje 74,89 %, keď mu odvolací súd priznal vo vzťahu ku každej žalobkyni
nároknanáhradutrovkonaniavovýške433,26eura(578,54eurapredmetodvolaciehokonania-433,26
eura úspech žalovaného = 145,28 eura neúspech každej žalobkyne) a na strane druhej procesný úspech
každej žalobkyne v odvolacom konaní predstavuje 25,11 % (578,54 eura predmet odvolacieho konania

- 145,28 eura úspech každej žalobkyne = 433,26 eura úspech žalovaného). Čistý úspech žalovaného
vo vzťahu ku každej žalobkyni je 74,89 % - 25,11 % = 49,78 %.

47. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku v spojení § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).