Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 21, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 24Cb/63/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216204150
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Kmeťková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1216204150.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou Mgr. Martinou Kmeťkovou v spore žalobcu:

LEONTEUS, s. r. o., IČO: 45 256 764, Ventúrska 3, 811 01 Bratislava právne zastúpeného BUKNA,
advokátska kancelária, s.r.o., Jánoškova 1545, 026 01 Dolný Kubín proti žalovanému: IKEA Centres
Slovensko, s.r.o., IČO: 35 849 363, Ivanská cesta 16, 821 04 Bratislava právne zastúpenému OLEXOVA
VASILISIN s.r.o., advokátska kancelária, Gorkého 6, 811 01 Bratislava - Staré mesto, o zaplatenie 15
027,53 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté
samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 11.06.2016 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy
15.027,53 eur titulom náhrady škody. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 06.11.2014 so žalovaným uzatvoril
zmluvu o nájme, na základe ktorej žalobca užíval priestory v nákupnom centre Avion Shopping Park
Bratislava, kde prevádzkoval predajný kiosk na predaj syrov a doplnkového tovaru. Žalovaný vystavoval
faktúry na úhradu nájomného vopred a požadoval vopred aj jeho úhradu. S týmto žalobca nesúhlasil
a nájomné uhrádzal tak, ako to vyplývalo zo zmluvy a zákona. Žalovaný zároveň konal v rozpore s

vlastnými internými pravidlami (IWAY standard, 4. vydanie zo dňa 04.06.2008). Žalovaný poslal dňa
11.11.2015 návrh dodatku, ktorý upravoval spôsob úhrady nájomného na úhradu vopred. Naďalej však
nebolo podľa názoru žalobcu z návrhu dodatku zrejmé, či sa má nájomné uhrádzať mesačne, štvrťročne
alebo inak a na základe znenia zmluvy bolo aj naďalej možné, aby žalovaný vyfakturoval žalobcovi
nájomné aj za celú dobu nájmu. Preto žalobca dodatok odmietol. Žalovaný listom zo dňa 18.11.2015
od zmluvy odstúpil, odstúpenie bolo žalobcovi doručené dňa 25.11.2015 s termínom sťahovania k
30.11.2015. Lehotu 5 dní nemožno považovať za primeranú. Ako dôvod omeškania žalovaný uviedol

omeškanie žalobcu s platením nájomného. Žalobca považoval odstúpenie za neplatné a dôvody za
vykonštruované, o čom žalovaného informoval. Z dôvodu ochrany svojho dobrého mena sa napokon
so žalovaným dohodol na ukončení nájmu, a to k 13.12.2015. Po ukončení nájmu musel žalobca svoj
predajný stánok urýchlene demontovať a následne ho predať. Pretože stánok je úplne špecifickým
zariadením, neexistuje preň trh v pravom slova zmysle. Žalobca ho preto musel predať jedinému
možnému záujemcovi, spoločnosti Sálem, s.r.o., a to za cenu 16.667 eur bez DPH, žalobcovi týmto
vznikla škoda vo výške 12.667 eur. Za obdobie od 01.01.2015 do 13.12.2015 vykázal žalobca na

účtovnomstrediskuAvionziskvovýške2.327eur.Nájommalpôvodnetrvaťdo30.11.2016.Predčasným
ukončením nájmu vznikla žalobcovi škoda vo forme ušlého zisku vo výške 2.360,56 eur. Ide o ušlý
zisk, ktorý by žalobca mohol dosiahnuť za obdobie od 14.12.2015 do 30.11.2016, keby nedošlo k
predčasnému ukončeniu nájmu. Podľa názoru žalobcu žalovaný v rámci zmluvného vzťahu so žalobcomkonal v rozpore s dobrými mravmi, ako aj v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, čím
žalobcovi spôsobil škodu. V rozpore so zmluvou totiž voči žalobcovi uplatňoval požiadavky, na ktoré
nemal právo, čím vytvoril situáciu, kedy bol žalobca nútený svoje podnikanie v nákupnom centre

žalovaného ukončiť a odpredať svoj predajný stánok so stratou.
2. Žalovaný žiadal žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť z dôvodu absencie podmienok pre vznik
nárokov z titulu náhrady škody, najmä protiprávneho konania žalovaného a príčinnej súvislosti medzi
konaním žalovaného a následkom. Žalobca ako nájomca uzatvoril so žalovaným ako prenajímateľom
slobodne dohodu o ukončení nájomného vzťahu z 30.11.2015, ktorou zhodne prejavili vôľu v zmluvnom

vzťahu nepokračovať. Skutočnosť, že sa žalobca rozhodol uzatvoriť kúpnu zmluvu na predaj stánku
za nižšiu cenu (4000 eur oproti nadobúdacej 16.000 eur) nemá žiadnu kauzálnu súvislosť s konaním
žalovaného. To, že po zániku nájmu sa stánok stane prebytočným, mal a musel žalobca vedieť už
pri vzniku nájmu, a s týmto nákladom mal preto pri bežnej starostlivosti počítať. Nebol daný žiadny
dôvod domnievať sa, že opotrebovaný stánok predá za nákupnú cenu nového tovaru alebo cenu blížiacu
sa tejto hodnote. Nie je dôvod predpokladať, že by cena dosiahnutá na „second handovom“ trhu po

riadnom ukončení nájmu do 30.11.2016 bola vyššia ako získaných 4.000 eur, naopak skôr sa možno
domnievať, že čím dlhšie by bolo zariadenie využívané, tým väčšia by bola opotrebovanosť a nižšia
predajná cena. Zo žaloby ďalej nevyplýva žiadne protiprávne konanie žalovaného, ktoré by viedlo k
vzniku škody. Zánik nájmu nastal na základe slobodného prejavu vôle žalobcu - dohody o skončení
nájmu.Predzánikomnájmubolžalobcazostranyžalovanéhoopakovaneupozorňovanýnanedodržanie

platobnej disciplíny a skutočnosť, že nájomné sa hradí na mesiac vopred. Nájomca naopak trval na tom,
že nájomné bude hradiť až na konci mesiaca, t.j. po tom, ako priestor užíval - t.j. už z vygenerovaného
zisku. Keďže žalobca dôvodil nejasnosťou zmluvy, chcel žalovaný nezrovnalosti odstrániť dodatkom,
čo však žalobca odmietol. Úhradou mesačne vopred však nemôže nájomcovi hroziť ujma, keďže aj
tak je zánik nájmu viazaný na výpovednú dobu. Úhradou pozadu by prenajímateľ ľahko mohol prísť

o odplatu za svoje služby, a možnosť využiť zákonné zabezpečovacie inštitúty (napr. zádržné právo).
V nájomnej zmluve zo dňa 06.11.2014 bolo jasne zakotvené, že nájomné za každý mesiac sa hradí
na základe faktúry. Uvedeným spôsobom boli platobné podmienky upravené dostatočne jasne, určito a
zrozumiteľne, neodporujúc zákonu.
3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu a prednesmi právnych

zástupcov strán sporu.
4. V konaní nebolo sporné, že medzi stranami sporu bol odo dňa 06.11.2014 zmluvou o nájme založený
obchodnoprávny vzťah, na základe ktorého žalovaný ako prenajímateľ prenajal žalobcovi ako nájomcovi
priestory, a to v pasáži budovy Avion Shopping Park Bratislava v Bratislave (ďalej len „Centrum“), s
rozlohou 10 m2. Nebolo sporné ani to, že priestory boli žalobcovi odovzdané za účelom realizácie

predajného kiosku, na povolené užívanie - predaj syrov, doplnkových delikates, prívlastkových vín a
potrieb na servírovanie syrov. Nebolo sporné to, že zmluva o nájme bola dojednaná na dobu určitú, a
to do 30.11.2016, avšak k ukončeniu zmluvy došlo predčasne, a to na základe dohody o ukončení zo
dňa 30.11.2015, na základe ktorej sa strany dohodli, že doba nájmu skončí dňa 13.12.2015, 21.00 hod.
Zároveň nebolo sporné, že odstúpeniu od zmluvy, ktoré malo nadobudnúť účinnosť dňa 30.11.2015,

strany po vzájomnej dohode neprikladali právne účinky, a teda odstúpením nebola žiadna zo strán
viazaná.
5. V konaní bol sporný nárok žalobcu na náhradu škody čo do základu aj výšky.
6. Právni zástupcovia strán zotrvali na svojej argumentácii.
7. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.
8. Podľa § 424 Občianskeho zákonníka za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním
proti dobrým mravom.
9. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.

10. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
11. Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy,
inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

12. Podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, dodaním služby je
každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8, vrátane poskytnutia práva užívať hmotný majetok.
13. Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z., ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby,
vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.14. Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žaloba nemá oporu v zákone. Nárok na náhradu
škody žalobcovi nevznikol, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu
škody. Žalobca nepreukázal splnenie ani jednej podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody, a

to porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a
vznikom škody a prípadne zavinenie (na ktoré sa v obchodnoprávnych vzťahoch neprihliada). Žalobca v
priebehu konania nekonkretizoval, v čom spočívalo porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného,
len všeobecne uviedol, že sa žalovaný voči nemu nesprával korektne, čiže konal v rozpore s poctivým
obchodným stykom. Súd v tejto súvislosti uvádza, že konanie v rozpore s poctivým obchodným stykom,

i keby v danom prípade nastalo, samo o sebe nemôže spôsobovať vznik škody, a na tom základe si
žalobca nemôže uplatňovať náhradu škody. Dôsledkom pri konaní v rozpore s poctivým obchodným
stykom je len to, že takýto výkon práva by nepožíval právnu ochranu. Z ustanovenia § 265 Obch. zák.
však nie je možné domáhať sa aj náhrady škody. Nárok na náhradu škody by bol vznikol iba vtedy, keby
žalovaný konal v rozpore so zmluvou alebo zákonom, s čím by v priamej súvislosti žalobcovi vznikla
škoda.

15. V danom prípade žalobca nepreukázal, že došlo porušeniu zmluvy či zákona zo strany žalovaného.
Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu, že žalovaný pri fakturovaní nájomného konal v rozpore so zákonom o dani
z pridanej hodnoty, súd takého tvrdenie nemal za preukázané. Žalobca slobodne vstúpil do zmluvného
vzťahu so žalovaným dňa 06.11.2014 tým, že podpísal zmluvu o nájme. Žalobca od počiatku vedel
aké je znenie zmluvy čo do úpravy fakturácie nájomného, ak mal voči nemu výhrady, pre ktoré by do

zmluvného vzťahu so žalovaným nevstúpil, mal znenie zmluvy pripomienkovať alebo zmluvu nepodpísať
a hľadať si iný priestor pre svoju prevádzku. Žalobca zmluvu o nájme podpísal, čím bol uzrozumený s
jej znením. Podpisom zmluvy mu vznikli zmluvné práva a povinnosti. Hlavnou povinnosťou žalobcu bolo
platiť nájomné, ktoré bolo stanovené vo výške 1.974,95 eur bez DPH za jeden mesiac nájmu s tým, že
bude hradené nájomcom formou bezhotovostného bankového prevodu na účet prenajímateľa uvedený

na faktúre so splatnosťou 10 dní. V konaní nebolo sporné, že žalovaný si nájom fakturoval mesačne
vopred. Fakturáciu vopred však nemožno považovať za fakturáciu v rozpore so zákonom č. 222/2004
Z.z.,resp.inýmzákonom.Súdujeznáme,žefakturovanievopredjebežnévzmluvnýchvzťahoch,najmä
vovzťahochznájomnýchzmlúvajeakceptovateľnépreobezmluvnéstrany.Samotnýzákonč.222/2004
Z.z. takúto fakturáciu sám pripúšťa v ust. § 19 ods. 4, keď uvádza, že ak je platba prijatá pred dodaním

služby,vznikádaňovápovinnosťzprijatejplatbydňomprijatejplatby.Uvedenéznamená,žežalovanému
vznikla daňová povinnosť dňom, kedy žalobca faktúru vystavenú za nájom vopred zaplatil. Na okraj je
potrebné uviesť, že uvedený predpis je verejnoprávnym predpisom, na základe ktorého vznikla zákonná
povinnosť len žalovanému ako daňovníkovi. Žalobca z neho nemá zákonný titul vyvodzovať si svoje
nároky súkromnoprávneho charakteru.

16. Bol to práve žalovaný, ktorý sa snažil vyjsť žalobcovi v ústrety a navrhol dodatok k nájomnej zmluve,
vktoromsibolojasneupravené,ženájomnébudenájomcomhradenévopred.Žalobcabezdôvodutento
dodatok odmietol s tým, že bude postupovať podľa zmluvy. Z faktúr vystavených žalobcovi a dokladov o
úhrade nájomného za celé obdobie zmluvného vzťahu vyplýva, že to bol práve žalobca, ktorý si sústavne
nesplnil svoje povinnosti riadne a včas, a všetky faktúry uhrádzal po lehote splatnosti, a to od omeškania

v trvaní 1. dňa až po 35 dní omeškania. Žalovaný bol tak v zmysle príslušných ustanovení zmluvy
oprávnený zmluvu vypovedať, resp. okamžite od nej odstúpiť, k čomu aj došlo. Napokon sa zmluvné
strany dohodli, že na odstúpenie nebudú prihliadať a uzatvorili Dohodu o ukončení zo dňa 30.11.2015,
v zmysle ktorej došlo k ukončeniu nájmu dňa 13.12.2015 o 21.00 hod. Dohodu o ukončení žalobca
uzatvorildobrovoľne,čímprejavil,ženechcezotrvaťvzmluvnomvzťahusožalovaným,ohľadomktorého

mal počas trvania zmluvy aj tak výhrady, ktoré odmietal riešiť. Z takéhoto konania nemožno vyvodiť,
že by žalovaný porušil nejakú svoju zmluvnú či zákonnú povinnosť, správal by sa v rozpore s poctivým
obchodným stykom. Naopak bol to žalobca, ktorý zmluvu porušoval tým, že faktúry uhrádzal po lehote
splatnosti. Sumy, ktoré si žalobca v konaní uplatňoval tak nemožno ustáliť, že by vôbec vznikli v príčinnej
súvislosti s neoprávneným konaním žalovaného. Na základe uvedeného súd konštatuje súd nemal

preukázanú základnú podmienku pre priznanie náhrady škody, a to porušenie zmluvnej či zákonnej
povinnosť žalovaného. Nemal preukázanú ani príčinnú súvislosť medzi týmto porušením a vznikom
škody. Na základe tohto už nebolo potrebné zaoberať sa samotnou uplatnenou výškou škody, nakoľko to
už nebolo potrebné. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že žalobca pri fakturácií nájomného porušoval svoje
interné normy, súd konštatuje, že z týchto noriem si žalobca nemôže uplatňovať svoje nároky, nakoľko

tieto normy neboli súčasťou zmluvy o nájme, teda strany sporu nimi vo svojom zmluvnou vzťahu neboli
žiadnym spôsobom viazané. Tieto normy platili len pre žalovaného, a za ich dodržanie sa žalovaný môže
zodpovedať výlučne materskej spoločnosti vo Švédsku.
17. S poukazom na uvedené súd žalobu ako neopodstatnenú zamietol.18. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“), o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. V danom prípade mal plný úspech vo veci žalovaný a z toho dôvodu mu súd priznal nárok na plnú
náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava II, písomne, vo dvoch vyhotoveniach, prípadne elektronicky do elektronickej schránky súdu.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.