Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 12, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/167/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716208127
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7716208127.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobkyne Prima banka Slovensko, a.s.,
Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému F. I., F., Z. XXX/XX, P. N. XXX, o zaplatenie
259,40 € s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 24C/180/2016-60 z 9.1.2017 Okresného súdu
Michalovce

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o náhrade
trov konania.
Stranám sporu n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni

214,04 €, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta. III.
Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 65 %.
2. Proti uvedenému rozsudku v rozsahu zamietajúcej časti a v časti trov konania žalobkyňa v zákonnej
lehote podala nasledovné odvolanie.
3. V odôvodnení rozsudku, o. i., citujúc znenie § 52,§ 53 ods.1-3,§ 54 ods.1,2,§ 39 O. z.,§ 708
ods.1,§ 710,§ 497 Obch. zák.,§ 43c ods.1,2 a § 44 ods.1 O. z., ďalej uviedol: Pri svojom rozhodovaní
vychádzal z citovaných ust. zák., ktoré aplikoval na dokazovaním zistený skutkový stav. Vykonaným

dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola 22.2.2013 uzatvorená Zmluva
o osobnom účte, ktorým sa zaviazala zriadiť pre žalovaného osobný účet vedený pod č.XXXXXXXXXX/
XXXX s tým, že úročí kreditný zostatok účtu aktuálnou úrokovou sadzbou a za vykonávanie platobných
operácii a ďalších služieb je oprávnená účtovať si poplatky podľa platného sadzobníka poplatkov.
Vzhľadom na charakter zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným „sa jedná“ o zmluvu
spotrebiteľskú, keďže ju uzatváral žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý nekonal v rámci predmetnej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa nepreukázala zmluvné dojednanie účastníkov o povinnosti

žalovaného platiť poplatky, ktoré mu boli zúčtované na ťarchu vkladového účtu. Rovnako nepreukázala
zmluvné dojednanie účastníkov o výške poplatkov, pričom nestačí odkaz na jej sadzobník poplatkov.
Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala zmluvné dojednanie účastníkov o povinnosti
žalovaného platiť poplatok za výzvy (15 €), ako aj iných poplatkov podľa Sadzobníka poplatkov.
Obdobne poukazuje aj na zdôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len
SR) 1ÚS 3512/11 z 11.11.2013, ktorý za účinnosti O. z. stanovil neprijateľnosť určenia pokút či
poplatkov stanovených iba v Obchodných podmienkach. Žalobkyňa si taktiež nesplnila povinnosť

tvrdenia vo vzťahu k úrokom 28 % ročne, ktoré boli účtované na ťarchu účtu žalovaného keďže
neuniesla dôkazné bremeno o konkrétnom čase od ktorého sa dostal do nepovoleného prečerpania v
priamej súvislosti s konkrétnym dôvodom vyplývajúcim zo zmluvy, ktorý by pozastavenie povoleného
prečerpania umožňoval, pričom rovnako mu nepredložila svoje Všeobecné obchodné podmienky (ďalejiba VOP) platné k 22.2.2013, ale iba svoje VOP s účinnosťou až od 1.4.2016. Z uvedeného je teda
zrejmé, že zo strany žalobkyne nedošlo k predloženiu VOP, ktoré boli súčasťou, resp. prílohou zmluvy,
ktorá bola uzatvorená medzi účastníkmi konania. Pričom zmeny vykonané od predmetného dátumu do

1.4.2016 mu byť známe nemohli. Rovnako žalovaný sa oboznámil s OP a zaviazal sa ich dodržiavať
však uvedené platí o platných OP, pričom žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala, že žalovaný
sa mal možnosť oboznámiť, resp. sa aj oboznámil s neskoršími OP. Poskytovateľ služieb (veriteľ)
nemôže si upraviť vo VP ľubovoľné povinnosti. Cituje znenie 273 ods.1 Obch. zák. Z uvedeného
vyplýva, že „jedná sa“ o všeobecnú úpravu práv a povinností, ktoré vykladajú jednotlivé ust. zmluvy,

zákonné ust. vzťahujúce sa k poskytovaniu služieb a p. V žiadnom prípade VOP nemôžu obsahovať
ust., ktorými by bol zakladaný ďalší právny vzťah, príp. v ktorých by boli obsiahnuté podstatné náležitosti
zmluvy. Všeobecné zmluvné podmienky predstavujú vôľu veriteľa, ktorý v nich upravuje a spresňuje
podmienky právneho úkonu, vykladá jednotlivé ust., špecifikuje výkon práv a povinností. VOP sú vydané
veriteľom ešte pred uzavretím právneho úkonu a predstavujú určitý rámec povinností a práv, ktoré
musí dlžník pred uzavretím právneho úkonu akceptovať. Obsah VOP nie je závislý od vôle dlžníka,

dokonca dlžník nemôže meniť ich obsah. Pri uzatváraní úkonu ich musí akceptovať. Nemôže pripustiť
výklad, ktorý by vo VP, bolo možné zakladať právne vzťahy, o ktoré druhý účastník vôbec nežiadal a
ani ich nemieni založiť, pokiaľ je druhým účastníkom spotrebiteľ informovaný o všetkých podmienkach
a to len tým, že navrhovateľ vloží do zmluvy klauzulu o tom, že sa môže so VP oboznámiť alebo, že
sa s nimi oboznámil. Dôvodom je aj tá skutočnosť, že v danom prípade žalobkyňa môže meniť OP

podľa svojej ľubovôle a ich zmeny oznamuje zverejnením iba vo svojich obchodných priestoroch. Za
platné zmluvné dojednanie taktiež nemožno považovať VOP žalobkyne. Tieto majú slúžiť na to, aby
nebolo nutné do každej zmluvy prepisovať dojednanie technického alebo vysvetľujúceho charakteru. Za
platné zmluvné dojednanie nemožno považovať ani sadzobník poplatkov veriteľa. Žalobkyňa sa vôbec
nevyjadrila ku skutočnosti ukončenia zmluvy a ani mu nepredložila žiadne listinné dôkazy svedčiace

o tom, že vzhľadom na porušenie zmluvy zo strany žalovaného, v súlade so zmluvou a VOP (vo
VOP k 1.4.2016 je to čl. 5.14 „ Ukončenie zmluvy“; úvodzovky súd) odstúpila od zmluvy z dôvodu
podstatnéhoporušeniazmluvnýchpodmienokapoodstúpeníodzmluvyajnáslednevyzvalažalovaného
na zaplatenie dlžnej sumy. Teda mu vôbec nebolo preukázané ukončenie zmluvného vzťahu žalobkyne
a žalovaného. Preto žalobkyni ako veriteľovi nepriznal účtované úroky 28 % ročne pri nepovolenom

prečerpaní z dôvodu že moment, existenciu ako ani dôvody vzniku nepovoleného prečerpania zo strany
žalovaného žiadnym spôsobom nepreukázala, pričom „možnom“ konštatovať, že iba samotný výpis
z účtu na ktorom sa nepovolené prečerpanie uvádza nepovažuje za dôkaz dostatočný (nebola mu
„nepredložená“ ani len výzva žalobkyne na vyrovnanie nepovoleného prečerpania), ako aj jednotlivé
poplatky (poplatok za upomienku 3 x 15 € - poplatky účtované podľa Sadzobníka poplatkov), pretože nie

sú uvedené a individuálne dojednané v Zmluve o osobnom účte a pri zisťovaní dôvodnosti žalobkyňou
účtovaných úrokov a poplatkov na ne neprihliadol, pričom uvedené skutočnosti sú zrejmé z výpisu
z účtu predloženého žalobkyňou. Z uvedeného je teda zrejmé, že iba samotný debetný zostatok
na účte 214,04 € tvorili finančné prostriedky čerpané žalovaným. Zároveň konštatuje, že považuje
za neprípustné zo strany žalobkyne úročiť poplatky za služby, ktoré žalovaný v zmluve poskytnúť

nežiadal ani ich v skutočnosti nevyužíval. Podľa VOP (5.14), ako aj predchádzajúcej súdnej praxe,
je zrejmé, že z týchto dôvodov žalobkyňa vždy odstupuje od zmluvy, čím by sa zmluva zrušila od
počiatku. Vzhľadom na inštitút odstúpenia od zmluvy pre daný právny vzťah platí režim § 457 O. z.,
na základe ktorého je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko čo podľa zmluvy dostal, teda
účastníci si majú vrátiť len vykonané plnenia podľa zásad a vydaní bezdôvodného obohatenia. Preto aj

žalobkyňa môže žiadať o vrátenie súm, ktoré poskytla žalovanému bez akýchkoľvek vedľajších plnení
z titulu poplatkov, či zmluvných pokút. Právna úprava odstúpenia od zmluvy obsiahnutá v O. z. je
pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. V tejto súvislosti
(súd) poukazoval na uvedené ust. O. z. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že právny inštitút odstúpenia
od zmluvy je upravený inak v Obch. zák., ako aj v O. z. Obch. zák. podľa § 349 ods.1 zánik zmluvy

viaže na okamih, keď prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane.
Zánik zmluvy teda nastáva v dobe účinnosti úkonu, ktorým oprávnená osoba odstúpila od zmluvy.
Tým sa Obch. zák. odlišuje od O. z., podľa ktorého odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku
zrušuje ak nie je právnym predpisom upravené, alebo účastníkmi dohodnuté inak (podľa § 48 ods.2
O. z.). Zároveň poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3MCdo/12/2014 z 21.4.2015 (cituje,

čo sa v ňom, o. i., uvádza). V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon, ktorý nezodpovedá mravným
zásadám, ktoré sú všeobecne prijaté v určitej spoločnosti a vytvára tak všeobecnú mienku o tom, čo je
spoločnosťou akceptovateľné a čo je pokladané za poctivé a slušné. K rozporu s dobrými mravmi preto
dochádza vtedy keď sa obsah právneho úkonu ocitne v rozpore so všeobecnou uznávanou mienkou,ktorá je určujúcim kritériom pri „nájomných“ vzťahoch pri posudzovaní toho, aký obsah konania je
z tohto hľadiska prijateľný. Dobré mravy netvoria uzavretý normatívny systém, sú akýmsi meradlom
etického hodnotenia konkrétnych situácii a ich súladu so všeobecne uznávanými pravidlami slušnosti

a poctivého konania. Rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi je potrebné posudzovať v každom
prípade individuálne s prihliadnutím na konkrétne okolnosti konania účastníkov v konkrétnom čase.
Súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy bez ohľadu na to, že
obsah bol výsledkom slobodnej vôle účastníkov a tiež bez ohľadu na to, kto daný rozpor s dobrými
mravmi zavinil. Pričom považuje taktiež konanie žalobkyne za konanie v rozpore s dobrými mravmi

a to tak aby ponechávala počas dlhšieho obdobia zmluvu o osobnom účte v platnosti napriek tomu,
že k žiadnym vkladom ani pohybom na účte zo strany žalovaného nedochádza a to iba za účelom
vyrubovania poplatkov, príplatkov a úrokov z nich a to s prihliadnutím na zmluvu a čl. VOP, podľa ktorých
mal možnosť zmluvu sama ukončiť. Na dôvažok konštatoval, že aj v prípade, že by k uzatvoreniu
takejto zmluvy skutočne došlo odstúpením od tejto zmluvy zo strany žalobkyne, sa zmluva v súlade
s občiansko-právnou úpravou od začiatku zrušila a z takto zrušenej zmluvy nemôže voči žalovanému

uplatňovať dohodnuté či už zmluvné úroky, resp. ďalšie poplatky, ako aj sankčné úroky zo žalovanej
sumy. Zo zrušenej zmluvy, resp. na základe plnení bez existencie zmluvy vzniká právo domáhať sa
vydania bezdôvodného obohatenia podľa zásad upravených v § 451 a n. O. z. Vzhľadom na uvedené
žalobkyni úroky z omeškania nepriznal v prvom rade z dôvodu, že tieto v petite žalobného návrhu ani
nepožadovala. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 a § 262 ods.1 CSP (ich znenie cituje).

Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa bola úspešná v rozsahu 82,50 % a žalovaný v rozsahu 17,5 %,
predstavuje čistý úspech žalobkyne rozsah 65 %. Z uvedeného dôvodu v konečnom rozhodnutí priznal
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 65 % o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej v samostatnom uznesení podľa § 262 ods.2 CSP.
4. Žalobkyňa v odvolaní, potom ako uvádza ako Okresný súd „Piešťany“ uvedeným rozsudkom rozhodol

a ako svoje rozhodnutie odôvodnil, ďalej uvádza: S uvedenými argumentmi súdu sa nestotožňuje
a považuje rozsudok v napadnutej časti za nesprávny a odôvodňuje odvolanie tým, že rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods.1 písm. h) C. s. p.)]. K názoru
súdu, že nepreukázala zmluvné dojednanie účastníkov o povinnosti platiť poplatky, o výške poplatkov;
rovnako nepreukázala povinnosť tvrdenia vo vzťahu k úrokom vo výške 28 %, nepredložila VOP platné

k 22.2.2013 a nepreukázal, že žalovaný mal možnosť oboznámiť sa s neskoršími VOP, nevyjadril sa ku
skutočnostiam ukončenia zmluvy, táto uvádza: Má za to, že pokiaľ súd považoval návrh za neúplný, ako
to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, mal ju vyzvať na jeho doplnenie v zmysle § 129 ods.1
C. s. p. (jeho znenie cituje). Z gramatického výkladu predmetného ust. pritom vyplýva, že v prípadoch
neúplnýchpodanísúdobligatórnevyzvenadoplnenietakéhotopodania.Súdnemáfakultatívnumožnosť

uvedené vykonať podľa vlastného uváženia, ale zák. mu výslovne prikazuje pokúsiť sa odstrániť
uvedené vady konania v § 129 C. s. p. uvedeným postupom. Súd ju na doplnenie návrhu nevyzval,
avšak napriek tomu vo veci meritórne rozhodol, pričom uvedený postup je procesne vadný a jej ním
bola odňatá možnosť uplatňovať si procesné práva za účelom účinnej ochrany jej práv. Keďže súd
rozhodol o neurčitej žalobe, pričom jeho rozhodnutiu nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k

odstráneniu neúplnosti žaloby ňou uplatňovaných nárokov, hoci bol k takejto činnosti povinný, súd
takýmtopostupom,ktorýpredchádzalvydaniurozsudku,odňaljejmožnosťkonaťpredsúdom.Ideovady
konania, vymedzené v § 365 ods.1 písm. b) C. s. p., ktoré sú porušením základného práva účastníka
súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré y podmienkach právneho poriadku SR zaručuje okrem
zák. aj čl. 46 a n. Ústavy SR a čl.6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo

na súdnu ochranu ako súčasť práva na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na rozhodnutie, ktorému
predchádza faktická činnosť súdu v súlade so zák., a to konkrétne procesným predpisom, upravujúcim
postup súdu, ktorým je CSP, resp. bol O. s. p. Za porušenie tohto práva treba považovať aj rozhodnutie
súdu vo veci samej bez úplnej a určitej žaloby, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené zák. stanovené
podmienky, pretože takýmto rozhodnutím bolo jej v konaní odopreté právo na ochranu jej oprávneného

nároku, uplatneného žalobou. Súd výzvou vyzval ju k špecifikovaniu dlžnej pohľadávky a k uvedeniu ako
došlo k nepovolenému prečerpaniu na účte žalovaného. Na výzvu súdu reagovala podaním z 15.8.2016,
kdešpecifikovaladlžnúsumuatiežpredložilasúdupožadovanévýpisyzúčtu,prehľadtransakciínaúčte,
zmluvu o PP, sadzobník poplatkov. K názoru súdu, že poplatky neboli uvedené v zmluve a individuálne
dojednané v zmluve a zároveň, že VOP nemožno považovať za platné zmluvné dojednanie, uvádza:

Cituje znenie § 31 ods.2,4,ods.5 písm. d) zák. o platobných službách. Ako vyplýva z uvedených ust., zák.
o platobných službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia
byť individuálne dojednané. V zmysle 25.5 sú VOP súčasťou zmluvy o vkladovom účte. V zmysle VOP
je Sadzobník neoddeliteľnou súčasťou VOP, teda aj rámcovej zmluvy. Cituje znenie § 18 zák.129/10Z. z. o spotreb. úveroch. Zároveň ani zák.258/01 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nestanovoval, že
všetky náležitosti zmluvy musia byť uvedené v jednom dokumente. Takéto pravidlo nezaviedol ani
zák.129/2010. Tento výklad potvrdil aj Rozsudok Súdneho dvora (ďalej len SD) z 9.11.2016 vo veci

C-42/15 (Home Credit vs. Biróová), ktorý ustálil, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená
ako jediný dokument. V zmysle rozsudku SD v prejudiciálnom konaní k Smernici 2008/48/ES - VEC
C-42/15 z 9.11.2016, sa čl.10 ods.1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z
23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s
čl.3 písm. m) tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne

vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v čl.10 ods.2 uvedenej smernice musia
byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči. Ďalej sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni
tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o
úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná
zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti
tejto zmluvy uvedené v čl.10 ods.2 tejto smernice. V našich podmienkach uvedené znamená, že zák.

možno stanoviť, že aj VOP/OP/sadzobník v prípade, ak obsahujú niektoré z uvedených povinných
náležitostí zmluvy, majú byť podpísané. Každopádne, táto povinnosť by mala byť ustanovená v zák.
o spotrebiteľských úveroch a nepostačuje, že tak ustáli súd vo svojom rozhodnutí. Z uvedeného teda
vyplýva, že VOP/OP/sadzobník sú súčasťou zmluvy a klienta zaväzujú, aj pokiaľ ich klient nepodpísal
- a teda sú platným zmluvným dojednaním. Má za to, že uvedený rozsudok sa analogicky týka aj iných

spotrebiteľských zmlúv, teda aj zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. K
názoru súdu, že v prípade odstúpenia od zmluvy sa zmluva zrušuje od počiatku, môže žiadať o vrátenie
súm, ktoré žalovanému poskytla bez akýchkoľvek vedľajších plnení z titulu poplatkov, či zmluvných
pokút, uvádza: Tvrdenie, že v prípade odstúpenia od zmluvy nemá veriteľ nárok na žiadne plnenia od
spotrebiteľa, okrem peňažných prostriedkov, ktoré boli spotrebiteľovi poskytnuté, nemá oporu v zák.

Oporu v právnych predpisoch nemá ani argument súdu, že dojednanie vo VOP, o tom, že odstúpením
zmluva zaniká ku dňu doručenia odstúpenia je neplatné z dôvodu, že odporuje zák. alebo dobrým
mravom, pretože v zmysle § 54 ods.1 O. z. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zák. v neprospech spotrebiteľa a dôsledky odstúpenia od zmluvy upravené
v spotrebiteľskej zmluve nemôžu byť pre spotrebiteľa nevýhodnejšie ako dôsledky podľa O. z. Nakoľko

O. z. dohodu o účinkoch odstúpenia od zmluvy umožňuje, takáto dohoda nemôže odporovať zák.
alebo dobrým mravom. Uvedená dohoda určite nemá za následok zhoršenie postavenia spotrebiteľa. V
tejto súvislosti upozorňuje, napr. na § 6 ods.1 zák.č.266/05 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (jeho znenie cituje). Z cit. ust. vyplýva, že
právo veriteľa na odmenu v prípade zrušenia zmluvy na základe odstúpenia od zmluvy nie je v rozpore

s ochranou spotrebiteľa a nie je ani špecifickou zmluvnou podmienkou, ktorú by navrhovateľ uplatňoval
z dôvodu zvýhodnenia svojho postavenia na úkor spotrebiteľa. Z uvedeného vyplýva, že aj v prípade
zániku zmluvy na základe odstúpenia od zmluvy jednou zo zmluvných strán, má nárok na odplatu za
poskytnuté služby. V podmienkach odstúpenia od zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou povoleného
prečerpania, je finančnou službou, ktorú klientovi poskytovala, spotrebiteľský úver. Za poskytnuté služby

má veriteľ nárok na odplatu, ktorou je odplata (úrok) za prostriedky poskytnuté formou povoleného
prečerpania. V zmysle § 10 ods.1 písm. a) zák. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom
úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do 3 mesiacov, musí
obsahovať náležitosti podľa § 9 ods.2 písm. a),b),d),f),g),i),j),x) a aa). V zmysle § 9 ods.2 písm. j) zák.
o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa O. z.

musí obsahovať odplatu podľa osobitných predpisov, teda v zmysle odkazu pod čiarou podľa § 1 a § la
nar.vl.č.87/95 Z. z. Cituje znenie § 1 ods.1 nar.vl.č.87/95 Z. z. právna úprava: Cituje znenie § 1 ods.4
zák. o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti má za to, že jej odvolanie
je dôvodné, keďže je daný odvolací dôvod v zmysle § 365 ods.1 písm. h) CSP - rozhodnutie súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhuje, v zmysle § 388 CSP, rozhodnutie súdu v

napadnutom rozsahu zmeniť a vyhovieť jej žalobe v plnom rozsahu a zároveň jej priznať náhradu trov
prvostupňovéhokonaniaajnáhradutrovodvolaciehokonania-vovýškezaplatenýchsúdnychpoplatkov.
5. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 474 CSP tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2016.

7. Rozsudok, okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o náhrade trov konania,
nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods.1 a § 379 CSP), preto nebol, okrem
uvedených výrokov, v odvolacom preskúmavaný.8. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, a rozsudok vo výroku

o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a výroku o náhrade trov konania potvrdil podľa § 387 ods.1 CSP,
lebo je vecne správny, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozsudku, na čom nič nemení ani odvolanie.
9. Uplatnený odvolací dôvod nie je daný.
10. Odvolacím dôvodom upraveným v § 205 ods.2 O. s. p. zodpovedajú (v základných rysoch) odvolacie

dôvody podľa § 365 ods.1 CSP.
11. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil

zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkovéhostavupodľatýchtoust.vovzťahukpredmetukonaniaprávaapovinnostiaakobolapretovec
rozhodnutá. Použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie
k zistenému skutkovému stavu.
12. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne

aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.
13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť (§ 387 ods.3 CSP):
14. Žalobkyňa ani v odvolacom konaní nepredložila VOP, účinné v období od uzavretia zmluvy 22.2.2013
do 31.3.2016, a nepreukázala skončenie zmluvného vzťahu so žalobcom, ani ďalšie skutočnosti, na

ktoré súd poukazuje a ktoré boli dôvodom na zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti.
15. VOP/OP/sadzobník sú platným zmluvným dojednaním aj keď ich klient nepodpísal len v tom prípade,
ak sa s nimi preukázateľne oboznámil, čo v prejednávanej veci žalobkyňa nepreukázala.
15. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

16. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Žalobkyňa nemala v odvolacom konaní úspech vo veci, preto nemá právo na náhradu jeho trov a
žalovanému žiadne trovy nevznikli.
18. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.