Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Wednesday, December 29, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/187/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116214598
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2116214598.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: CD Consulting

s.r.o., IČO: 26 429 705, Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika,
zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému:
X. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z., o zaplatenie 805,25 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojím Návrhom na uplatnenie pohľadávky, resp. žalobou zo dňa 10.06.2016, doručenou
súdudňa22.06.2016-tlačivomAvzmysleNariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007,

domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy 805,25 eura,
zmenkového úroku vo výške 0,06% denne zo sumy 805,25 eura od 07.05.2013 do zaplatenia, 6%
ročného úroku zo zmenkovej sumy 805,25 eura od 13.05.2013 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo
výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 2,68 eura a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú
vystavil žalovaný dňa 24.05.2011 na sumu 805,25 eura, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového

úroku vo výške 0,25 % denne od 07.05.2013. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Žalobca disponuje len originálom zmenky a nemá
informácie o akýchkoľvek iných potenciálne existujúcich vzťahoch žalovaného a predchádzajúceho
majiteľa zmenky, ktorá bola v tomto konaní uplatnená. Zmenka bola vystavená dňa 24.05.2011 na sumu
805,25 eura, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na
rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 17.05.2013. Napriek tomu,
že žalobca má nárok na úhradu zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, požaduje zmenkový úrok

len vo výške 0,06% denne od 07.05.2013. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového
veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,00 eur, pričom
na zmenkovú sumu uhradil 0,00 eur a na úroky uhradil 0,00 eur. Keďže zmenková listina je opatrená
doložkou „bez protestu“ indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Žalobca
ako dôkaz predložil originál zmenky.

3.Žalobcavosvojejpísomnejodpovedizodňa11.08.2016navýzvusúdupoukázalnazákonč.160/2015

Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý v prípade žalôb uplatňujúcich nárok zo zmenky neukladá obligátne
povinnosť žalobcovi predložiť zmluvu medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky a žalovaným, najmä
tak zmluvu, ktorou žalobca ani nedisponuje. Žalobca disponuje len indosovanou zmenkou, ktorá je
podpísaná žalovaným, a nemá k dispozícii iné údaje alebo listiny, ktoré by mohol nad rámec už v žalobeuvedených súdu oznámiť alebo predložiť. Zároveň uviedol, že predmetom konania je výlučne zmenka
a nie iný záväzkový právny vzťah. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002
sp.zn. 25Cdo 1839/2000, podľa ktorého je zmenkový záväzok priamy, bezpodmienečný, nesporný,

abstraktný a samostatný záväzok, celkom nezávislý aj od zabezpečovanej pohľadávky. Ďalej poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013 v zmysle
ktorého zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník
zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a v čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide
tak o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom z takejto

zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola
platnou zmenkou. S tým potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a
preukázať,žešlopôvodneoblankozmenku,ktorámalabyťvyplnenáinak,atedamusiapreukázaťobsah
vyplňovacieho práva, ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením a
teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v prejednávanej veci nestalo. Ak by bola zmenka stále v
dispozícii pôvodného majiteľa, ktorému bola na vyplnenie odovzdaná, bol by odporca na takéto námietky

oprávnený, avšak len voči nemu. Ak však bola zmenka prevedená na iného majiteľa tak, ako je tomu
v prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere
alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou. Posudzovanie základného vzťahu by malo význam
len vtedy, keby žalovaný ako spotrebiteľ vzniesol voči majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jeho
škodu alebo ak by podal relevantné kauzálne námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, príp. zmenky, čoby

však musel v konaní aj preukázať a to aj napriek tomu, že v čase uzavretia úverovej zmluvy platila
právna úprava, ktorá v § 2 písm. a) a b) a v § 4 ods. 6 z.č. 285/2001 Z.z. v znení účinnom do 11.06.2010
obsahovala zákaz plniť dlh zmenkou. Skutočnosť, že zmenková suma vyplnená do zmenky presahovala
maximálnu zmenkovú sumu upravenú v § 4 ods. 6 z.č. 258/2001 Z.z., v dôsledku čoho bola vyplnená v
rozpore so zákonom, mohla mať za následok len vznik práva na náhradu škody, avšak nemohla spôsobiť

absolútnu neplatnosť zmenky. Podľa zákona zmenkového a šekového bol preto súd oprávnený skúmať
len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej
uviesť, nie však podmienky jej vystavenia a ani jej neprípustnosť.

4. Súd v zmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007,

ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie“)
doručoval žalovanému kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s (v časti I) vyplneným
Tlačivom C na odpoveď. Žalovanému bola zásielka doručená dňa 25.10.2016, pričom žalovaný v lehote
vyplnené Tlačivo C súdu nezaslal.

5. Podľa čl. 5 ods. 1 veta prvá a druhá nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo o
to požiada niektorá zo strán.

6. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že nariadenie nevylučuje ústne pojednávanie a jeho potrebnosť

ponecháva na úvahu súdu. V danom prípade súd považoval za potrebné vykonať ústne pojednávanie,
nakoľko bolo potrebné vykonať dokazovanie fotokópiami z exekučného spisu. Súd pojednával v
neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a v neprítomnosti
žalovaného.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na uplatnenie pohľadávky zo dňa 10.06.2016
(ďalej len „žaloba“), zmenkou, vyjadrením žalobcu zo dňa 11.08.2016 a 20.12.2016, obsahom
spisu tunajšieho súdu sp.zn. 54Er/2058/2014 v súlade s § 295 CSP, a to najmä so zmenkou,
žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhom na vykonanie exekúcie, zmluvou
o úvere, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru (ďalej len „VPPÚ“), rozhodcovskou zmluvou,

rozhodcovským rozsudkom, uznesením o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, odvolaním oprávneného. Súd z vykonaného dokazovania zistil nasledovný
skutkový a právny stav veci:

8. Zo zmenky vystavenej žalovaným dňa 24.05.2011 na rad POHOTOVOSŤ, s.r.o. súd zistil, že do

zmenky bola vpísaná suma 805,25 eura a zmenkový úrok 0,25% denne od 30.01.2013. Zmenka bola
splatná pri predložení s doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“
azamiestoplateniabolourčenésídlopôvodnéhozmenkovéhoveriteľa,atospoločnosťPOHOTOVOSŤ,
s.r.o.. V pravom hornom rohu zmenky sa nachádza číslo XXXXXXXXX. Z rubovej strany zmenkyvyplýva, že uvedená spoločnosť túto zmenku indosovala na rad žalobcu. Z uvedenej listiny vyplýva, že
ide o vzorové tlačivo, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné
údaje vystaviteľa, ako aj jeho podpis, pričom zmenková suma je vyjadrená číslicami, ako aj slovami a

dátum začiatku úročenia.

9. Z úradnej činnosti je súdu známe, že pôvodný majiteľ zmenky - POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava,
vykonáva svoju podnikateľskú činnosť prostredníctvom poskytovania úverov. Svoje nároky si uplatňuje
aj v exekučných konaniach, pričom z pripojeného spisového materiálu tunajšieho súdu sp.zn.

54Er/2058/2014,vovecioprávnenéhoPOHOTOVOSŤ,s.r.o.protipovinnému,ktorýmježalovanýztohto
konania,ovymoženieistiny805,25euraapríslušenstvapohľadávkyvyplýva,žetietovymáhanazáklade
exekučného titulu, a to Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 07803/13 zo dňa 17.12.2013,
ktorým bol povinný zaviazaný na zaplatenie sumy vo výške 805,25 eura spolu so zmenkovým úrokom
vo výške 0,25% denne zo sumy 805,25 eura od 30.01.2013 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške
6 % ročne zo sumy 805,25 eura od 13.05.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

10. Z uvedeného pripojeného spisového materiálu ďalej súd zistil, že dňa 24.05.2011 bola medzi
spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom na predtlačenom formulári
uzatvorená zmluva o úvere č. XXXXXXXXX. V zmysle zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo
výške 600,- eur, ktorý mal žalovaný vrátiť spolu s poplatkom 450,- eur v 10 mesačných splátkach po

105,- eur, t.j. celkom sumu 1.050,- eur. V zmluve o úvere nie je uvedená výška úroku z úveru, ani
výška RPMN a priemernej RPMN. Žalovaný podpisom potvrdil prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v
zmluve o úvere dňa 24.05.2011. Ďalej zmluva obsahuje predtlačený text o tom, že dolu podpísaný dlžník
vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev
v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane

tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať a súčasne potvrdzuje prevzatie
zmluvy vrátane všeobecných podmienok (na zadnej strane zmluvy) a vyhlasuje, že je plne spôsobilý
na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti. V bode 13 Všeobecných
podmienok je obsiahnutá dohoda o vyplnení zmenky, podľa ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku
dlžníka vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi vystavil dlžník (vystaviteľ) dve zmenky, v

ktorých nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany
sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na prvej zo zmeniek remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý
dlh splatný okamžite, zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa
voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia prvej zo zmeniek a dátum začiatku úročenia
zmenkovej sumy vyplní na prvej zo zmeniek remitent tak, že ním bude deň, kedy sa stal splatný celý

dlh. Zmluvné strany sa dohodli, že remitent je oprávnený vyplniť druhú nevyplnenú zmenku v prípade,
ak zmenka, ktorá bola vyplnená ako prvá, bola zničená alebo stratená.

11. Podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia, toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri
cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v

čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje
2 000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné
ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci („acta
jure imperii“).

12. Podľa čl. 19 nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

13. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne

dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. (1) Podmienka
sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,

nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie
námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. (2)14. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,

ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

15. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

17. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

21. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

22. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.

23. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej

podnikateľskej činnosti,

24. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v
rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú
osobu,

c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

25. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

26. Podľa § 17 ods. 3 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu vystavenia zmenky), v súvislosti s poskytovaním
spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.27. Podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej „ZZŠ“) (v
znení účinnom od 23.12.2015), kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri

nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Ak je žalovaným zo zmenky ten, koho zaviazanosť
zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno majiteľovi robiť námietky, ktoré sa
zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom vždy. (1) V konaní, v
ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti1)
odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho

zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. (2)

28. Podľa § 17 ZZŠ (v znení účinnom do 22.12.2015), kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi
námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom,
okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

29.Podľa§3ods.1OZ,výkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahovnesmiebez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

30. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

31. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobcom predložená zmenka
zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX. uzatvorená dňa
XX.XX.XXXX medzi žalovaným a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava ako veriteľom, keď

číslo zmluvy bolo uvedené aj priamo na zmenke. Na predmetnej zmluve bol žalovaný označený ako
občan - fyzická osoba. Zmluva bola uzatváraná na formulári veriteľa, teda mala predtlačený text vrátane
označenia veriteľa ako zmluvnej strany a do zmluvy sa dopisovali len údaje, ktoré vzhľadom na charakter
nemohli byť vopred dané, a to osobné údaje dlžníka, výška poskytnutého úveru, výška poplatku, spôsob
splatnosti. Rubovú stranu zmluvy tvorili predtlačené Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, vrátane

čl. 13 o Dohode o vyplnení zmeniek a čl. 16 kde si zmluvné strany dohodli v zmysle § 262 ods. 1
Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom, a že
táto zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva.

32. Podľa záveru Európskej komisie vo veci C-328/14, ktorej predmetom bol návrh na začatie

prejudiciálneho konania podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, „Článok 6 smernice Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a články 4, 9 a 14
smernice Rady 87/102/EHS2 z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov
a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, sa majú vykladať v
tom zmysle, že im odporuje právna úprava členského štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci

samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky neumožňuje v
zásade v žiadnej fáze konania ex offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a prípadnú nekalú
povahu zmluvnej podmienky a tiež prípadné porušenie zákona upravujúceho dôsledky neuvedenia
ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka vznikla."

33. Z obsahu odpovede na prejudiciálnu otázku vyplýva, že „Rešpektovanie abstraktného charakteru
zmenky v zmysle, ako to uvádza vnútroštátny súd vo svojom uznesení by bolo podľa Komisie
neprijateľné vo svetle judikatúry Súdneho dvora. Súdny dvor už totiž vyslovil všeobecnú zásadu, v
zmysle ktorej špecifiká súdneho konania, ktoré prebieha v rámci vnútroštátneho práva medzi predajcom
alebo dodávateľom a spotrebiteľom, nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu

ochranu, ktorá podľa ustanovení smernice 93/13/EHS spotrebiteľovi musí byť poskytnutá, čo potvrdzuje
aj článok 14 smernice 87/102/EHS. Podľa názoru Komisie je zrejmé, že ak pri vymáhaní dlžnej
sumy z indosovanej zmenky vnútroštátny súd vôbec nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej
zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok, ide o drastické zníženie právnej
ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. V takomto právnom režime je totiž

nemožné alebo minimálne neprimerane ťažké, aby sa spotrebiteľ domohol ochrany svojich práv, keďže
v konaní o vymáhanie pohľadávky nie je možné skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Spotrebiteľovi
samozrejme aj v takejto situácii ostáva možnosť uspokojiť veriteľa -nadobúdateľa indosovanej zmenky
- a následne ho žalovať o náhradu škody, ale v zmysle § 17 zákona zmenkového a šekového byspotrebiteľ musel v takomto prípade dokázať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Dokázať takúto skutočnosť samozrejme nie je nemožné, ale podľa názoru Komisie neprimerane sťažuje
situáciu spotrebiteľa. Navyše je zrejmé, že táto požiadavka nie je v súlade s právom Únie, keďže

ochrana spotrebiteľa v zásade nie je závislá od zavinenia veriteľa.“ Ďalej uviedli, že „Cieľom nariadenia
(ES) č. 861/2007 totiž podľa Komisie nie je obmedziť sudcov pri zadovážení si dôkazov potrebných
pre rozhodnutie vo veci, ale umožniť im využívanie technických a iných prostriedkov v záujme toho,
aby dokazovanie prebehlo čo najjednoduchším a najmenej zaťažujúcim spôsobom (pozri článok 9
ods. 3 uvedeného nariadenia). Z článkov 8 a 9 uvedeného nariadenia jednoznačne vyplýva, že aj

v konaniach s malou hodnotou sporu je zachovaná možnosť sudcu vykonať potrebné dokazovanie
a nariadiť ústne pojednávanie, pokiaľ to považuje za potrebné. Zjednodušená forma konania podľa
uvedeného nariadenia je preto plne zlučiteľná s judikatúrou Súdneho dvora, citovanou v bode 18 týchto
písomných pripomienok, ktorá prikazuje sudcom ex offo prihliadať na nekalosť zmluvných podmienok
v spotrebiteľských zmluvách.“

34. Z § 17 ZZŠ nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo, takže toto ustanovenie pripúšťa
i taký výklad, že ich skúmať možno. Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo
alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Čl. 7 ods. 3
nariadenia naopak hovorí, že súd v prípade pasivity odporcu len „vydá rozsudok“, nehovorí, že žalobe
musí vyhovieť. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu (a judikatúra SD EÚ to naopak vyžaduje), aby

ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva, a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné
podmienky. Z vyššie uvedeného preto vyplýva, že súd ex offo skúma nekalosť zmluvných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách hoci ide o konanie podľa nariadenia ES č. 861/2007, a taktiež je povinný ich
skúmať ex offo, hoci sa žalobca domáha svojho nároku zo zmenky.

35.Tedaajkeďspotrebiteľnevznesienámietkyprotizmenke,resp.jejvyplneniualebouplatneniuprávzo
zmenky,jesúdoprávnenýapovinnýskúmaťplatnosťzmenkyadohodyojejvyplnení,aktívnulegitimáciu
majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu pri vypĺňaní blankozmenky a
nekalú povahu zmluvných podmienok dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve, na základe ktorej záväzok
zabezpečený zmenkou, vznikol. Ak by totiž súd pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky

nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných
podmienok, či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany
prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Aplikácia ustanovenia § 17 zákona ZZŠ by
spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich
práv. Povinnosť súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v

tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch,
kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex offo, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí
prihliadať ex lege. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o
vyplňovacom práve, aplikujúc právnu normu účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

36. Z vyššie uvedeného preto vyplýva, že súd ex offo skúma nekalosť zmluvných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách, hoci ide o konanie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007, a taktiež je povinný ich skúmať ex offo, hoci sa žalobca domáha svojho nároku zo
zmenky. Vychádzajúc potom zo skutočnosti, že žalovaný pri uzatváraní hlavného záväzkového vzťahu,
teda Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, nekonal ako podnikateľ, teda spĺňal

definíciu spotrebiteľa a na strane druhej veriteľ, teda spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava,
pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keďže v predmete
podnikania zapísaného v obchodnom registri mal veriteľ aj činnosť - poskytovanie úverov z vlastných
zdrojov, súd dospel k záveru, že uvedená zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, keďže napĺňa
znaky spotrebiteľskej zmluvy uvedené v § 52 OZ. Jedná sa o predtlačenú formulárovú zmluvu, pri

ktorej nemá spotrebiteľ možnosť ovplyvňovať jej obsah. Keďže predmetom zmluvy bolo dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom žalovanému, išlo o spotrebiteľský úver, a teda o zmluvu
o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú podľa zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere, a to napriek tomu, že v zmluve o úvere je zaznačená kolónka účel úveru „na
výkon zamestnania“. Z úradnej činnosti sú súdu známe zmluvy žalobcu a takmer v každej tejto zmluve

uzatváranej v danom období je pri dlžníkovi, ktorý nie je podnikateľ, uvedené, že finančné prostriedky
sú poskytnuté na výkon zamestnania alebo povolania. Vzhľadom k tomu, že pri pochybnostiach o
obsahu zmlúv platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, súd dospel k záveru, že dôkazné bremeno na
preukázanie účelu, za ktorým bol poskytnutý, zaťažuje toho, kto takúto skutočnosť tvrdí, v tomto prípadeteda žalobcu. Keďže účel vyznačený v zmluve preukázaný nebol, súd vychádzal z toho, že uvedený
úver bol poskytnutý na súkromné účely.

37. Tak ako už bolo uvedené, v danom prípade sa teda jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ale aj o
spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve o úvere nie je uvedený údaj
o RPMN, ani o priemernej hodnote RPMN, doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti úveru, ani výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo boli
v čase uzatvárania tejto zmluvy povinné údaje vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch. Ich

neuvedenie má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatku.

38. Žalobcom predložená zmenka nezohľadňuje túto skutočnosť, práve naopak umožňuje vymáhať
zmenkový úrok vo výške 0,25% denne, čo predstavuje 91,25 % ročne. Takto dojednaný zmenkový úrok
je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť. Uvedená zmluvná
podmienka je teda neplatná s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 OZ.

39. Po preskúmaní celej zmluvy o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru dospel
súd k záveru, že zmluva je koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Zmluva obsahuje samé povinnosti dlžníka, sankcie
za porušenie povinností v neprimeraných výškach - napr. zmluvná pokuta 312,- eur (dohodnutá v čl.

6 VPPÚ) v prípade porušenia povinnosti iba dlžníka, v prípade porušenia povinnosti veriteľom nebola
dohodnutá žiadna sankcia pre veriteľa, zmluvné pokuty vo výške 15,- eur v prípade omeškania sa so
splátkou viac ako 7 dní a 30,- eur v prípade omeškania sa so zaplatením 4 a viac splátok, alebo ich
častí (dohodnuté v čl. 4 VPPÚ) opäť dohodnuté ako povinnosť iba pre dlžníka, bez ohľadu na výšku
poskytnutého úveru, ďalej samé práva a výhody pre veriteľa (zmenka, uznanie dlhu, dohoda o zrážkach

zo mzdy, rozhodcovská doložka), všetko povinnosti a okolnosti zaťažujúce iba dlžníka bez akejkoľvek
obdobnej zmluvnej povinnosti na strane veriteľa.

40. Vzhľadom na nerovnosť podmienok účastníkov zmluvy vyjadrenú takmer vo všetkých ustanoveniach
zmluvy, ako aj neprimerane vysoký poplatok za spracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou

administratívou s tým spojenou, výška ktorého predstavuje 75 % z celého objemu úveru sa zmluva prieči
dobrým mravom, čo spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Z uvedeného dôvodu nemohlo žalobcovi ako
veriteľovi zo zmluvy o úvere vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky podľa čl. 13 VPPÚ, a ak zmenka
vyplnená bola, nie je možné sa na základe takto vyplnenej zmenky úspešne domáhať akýchkoľvek práv.
Takáto zmenka na základe neplatnej spotrebiteľskej zmluvy vôbec nemala byť vyplnená, ani následne

indosovaná a nemožno na jej základe uplatňovať akékoľvek nároky.

41. Súd je toho názoru, že aj keby nebola neplatná celá zmluva o úvere, právo na vyplnenie
blankozmenky nemohlo vzniknúť aj z toho dôvodu že Dohoda o vyplňovacom práve zmenky je uvedená
vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, teda vo formulári, ktorý spracoval žalobca a žalovaný

ho nemal možnosť ovplyvniť. Táto podmienka nebola individuálne dojednaná a nepochybne spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvy v neprospech spotrebiteľa práve
pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenia, ktoré sú v rozpore so zákonom
napr. pre dôsledok chýbajúcich obligatórnych náležitostí zmluvy spôsobujúcich, že úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, a teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka túto

skutočnosť nezohľadňuje a dokonca umožňuje, ako už bolo vyššie uvedené, vymáhať aj zmenkový
úrok 0,25 % denne. Uvedená zmluvná podmienka je teda neplatná s poukazom na ustanovenie §
53 ods. 5 OZ. Zároveň dohodou o vyplnení zmenky sa zmluvné strany dohodli, že dlžník vystaví
zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, ktorú
vyplní veriteľ, a ktorá bude pozostávať zo všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré

veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Takto formulovaná dohoda o vyplnení zmenky predstavuje
pre žalovaného dohodu vykazujúcu znaky neurčitosti s nezrozumiteľnosti (vzhľadom na množstvo
dojednaných zmluvných pokút, či a v akej miere budú uplatnené) a teda ďalší dôvod neplatnosti v zmysle
neprijateľných zmluvných podmienok.

42. Zákon o spotrebiteľských úveroch v čase vystavenia zmenky dokonca zakazoval zabezpečenie
spotrebiteľského úveru zmenkou (§ 17 ods. 3 ZoSÚ v znení účinnom ku dňu vystavenia zmenky), pričom
inú dohodu obchádzajúcu uvedené zákonné ustanovenie možno považovať za neprijateľnú zmluvnú
podmienku majúcu za následok neplatnosť takéhoto dojednania. V danom prípade bola vystavenázmenka ako zabezpečovacia zmenka na zabezpečenie nároku veriteľa zo Zmluvy o úvere a bola
vystavená na sumu 805,25 eura, čím došlo k porušeniu zákazu ustanoveného v § 17 ods. 3 ZoSÚ (v
znení účinnom v čase vystavenia zmenky). Zmenka tak bola vyplnená v rozpore so zákonom, a preto

ju veriteľ nesmel prijať a ďalej postupovať. Ak je neplatná Dohoda o vyplnení zmenky, neplatná je aj
samotná zmenka (porovnaj napr. rozhodnutie NS SR zo dňa 06.05.2008, sp.zn. 4Obo/161/2007).

43. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že exekúciu oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. súd
nepovolil, pričom po nepovolenej exekúcii uvedená spoločnosť indosovala zmenku podpísanú pri

dojednaní vyššie uvedeného úveru na žalobcu. Dobromyseľnosť indosatára - žalobcu je vylúčená z
dôvodu, že každá zmenka v hornom rohu obsahuje číslo, ktoré je číslom príslušnej úverovej zmluvy. Pri
nadobúdaní takého veľkého množstva zmeniek, ktoré sú označené rôznymi číslami v hornom rohu, a
ku ktorému indosant - POHOTOVOSŤ, s.r.o. musel poskytnúť určité údaje o platení, možno vychádzať
z toho, že indosatár vedel, že určité kauzálne vzťahy existujú, ale spoliehal sa na to, že nebudú mať na
jeho zmenkové práva vplyv. Vzhľadom na to možno tvrdiť, že pri nadobúdaní zmenky konal na škodu

dlžníka.

44. Žalobca ako majiteľ zmenky, na ktorej vyplnenie právo nevzniklo, a ktorá ani nemohla byť od
žalovaného prijatá, nemôže sa na základe takejto zmenky s úspechom domáhať jej vyplatenia. Na
základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť, a preto žalobu vo výroku

I. rozsudku zamietol.

45. Podporne súd pritom poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp.zn. 25Co/499/2015 zo
dňa 08.06.2016, Z ktorého odôvodnenia vyplýva, že „v akokoľvek formalizovanom procesnom postupe
musí súd dbať, aby neprestal byť orgánom ochrany práv. Práve takéto postavenie súdu je nevyhnutným

atribútom právneho štátu a spravidla je vyjadrené v procesných ustanoveniach predpisov stanovujúcich
ich základné princípy vychádzajúce z hodnotových základov spoločnosti. V prípade Nariadenia je to
jednoduchý odkaz na spravodlivosť ako vodiaci princíp, na ktorý priamo odkazuje v bode 1 Preambuly.
Nebolo by možné považovať za spravodlivé také rozhodnutie, ktoré by súd vydal napriek závažným
principiálnym pochybnostiam o dôvodnosti uplatneného nároku iba preto, že bol dodržaný procesný

postup, ktorý sám o sebe dovoľuje uplatnenému nároku vyhovieť. Vzhľadom na to bol súd prvého stupňa
aj v procese podľa Nariadenia oprávnený rozhodnúť inak ako vyhovením návrhu, a bol oprávnený aj
na vykonanie nenavrhovaných dôkazov, pretože boli nevyhnutné pre také rozhodnutie vo veci, ktoré
zabránilo aprobovaniu zjavne neprimeraného použitia zmenky.“

46. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

47. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

49. Podľa Čl.4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva
tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)

50. Podľa Čl.17 Základných princípov CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a
neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

51. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP, keď v konaní úspešnému žalovanému vo výroku II. rozsudku náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli. Súd má pritom za to, že postupom podľa čl. 4 ods.
2 v spojení s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania,bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania žalovaného uvedeným spôsobom,
t.j. o nároku na náhradu trov konania, ako aj o výške trov konania jedným rozhodnutím, a to použitím
analógie. V prejednávanej veci by bolo nehospodárne rozhodnúť najprv spôsobom, že sa žalovanému

priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania a následne uznesením rozhodnúť,
že žalovaný má právo na náhradu trov konania vo výške 0 eur. Takýto postup by bol v rozpore z
vyššie citovaným článkom základných princípov a nebolo ani v úmysle zákonodarcu takéto predlžovanie
rozhodovania o trovách konania v obdobných prípadoch.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m)).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.