Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 11, 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 3T/34/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717010303
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Rošak

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5717010303.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu v Martine JUDr. Marián Rošak na hlavnom pojednávaní konanom dňa

11.01.2018 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný
P. C., nar. XX.XX.XXXX v Ž., trvale bytom Ž., B. XX, prechodne bytom
Ž., B. XX, t. č. v ÚVTOS Ilava,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

dňa 14.11.2016 v čase o 12.30 h v obchodnom dome Lidl v Martine - Priekope, Ul. Priekopská č.
10164/49A,zpredajnejplochyzregáluzobral4ksčokoládzn.StrawberryYogurtvcelkovejhodnote5,96
€, ktoré si vložil pod bundu, následne prešiel cez pokladničnú zónu bez zaplatenia tohto tovaru, pričom
bol zadržaný príslušníkom SBS, odcudzené veci boli nepoškodené vrátené na predajnú plochu, čím
uvedeným konaním spôsobil škodu odcudzením spoločnosti Lidl Slovenská republika, v.o.s., Bratislava,
Ružinovská l/E, IČO: 35793783 vo výške 5,96 €, pričom uvedeného skutku sa dopustil aj napriek
tomu, že bol pre skutok z 10.03.2015 Okresným úradom Žilina pod č. k. 0U-ZA-0VVS2- 2015/036129,

právoplatným 21.04.2016, postihnutý za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 Zák. č. 372/90 Zb. o
priestupkoch, v znení neskorších predpisov a bola mu uložená sankcia 60,- € a bol trestným rozkazom
Okresného súdu v Považskej Bystrici sp. zn. 0T/5/2016 z 15.01.2016, právoplatným 15.01.2016, uznaný
za vinného z prečinu krádeže podľa § 14, § 212 ods. 2 písm. a), písm. f) Trestného zákona a bol mu
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do
ústavu so stredným stupňom stráženia,

t e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich
mesiacoch postihnutý a čin spáchal hoci bol za taký čin predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch
odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zák., a s použitím
§ 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere
5 (päť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Martine pod sp. zn. 2 Pv 421/16/5506 podala dňa 16.03.2017
tunajšiemu súdu obžalobu proti obvinenému P. C., stíhanému pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2

písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť skutkom uvedeným v podanej obžalobe.

Súd na nariadenom hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prečítaním
listín nachádzajúcich sa v spise, pričom ustálil skutkový a trestnoprávny stav veci tak ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri rozhodovaní prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom
pojednávaní prebrané a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Súd v zmysle
§ 2 ods. 10, 11, 12 Tr. por. postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné
pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, pričom súd hodnotil dôkazy získané
zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení

všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány
činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní rovnakou starostlivosťou
objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech.

Obžalovaný P. C. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11.01.2018 po zákonnom poučení urobil

vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaný bol samosudcom
poučený, že toto jeho vyhlásenie súd pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia bude považovať za
priznanie spáchania skutku.

Postupom podľa 333 ods. 3 Tr. por. obžalovaný odpovedal na niektoré otázky tak, že rozumie, čo tvorí

podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu; ako bol poučený o svojich právach, najmä o práve na
obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe
obhajoby; rozumie právnej kvalifikácii skutkov ako určitému trestnému činu; bol oboznámený s trestnými
sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy mu kladené za vinu; dobrovoľne sa priznal a uznal vinu
za spáchané skutky, ktoré sa kvalifikujú ako určitý trestný čin. Obžalovaný na dané otázky odpovedal

kladne slovom - „áno“.
Prokurátor a obhajkyňa zhodne navrhli, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného.

Samosudca Okresného súdu v Martine uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného, pričom vyslovil, že
dokazovanie v predmetnej trestnej veci sa vykoná iba v rozsahu týkajúceho sa výroku o treste. Na

hlavnom pojednávaní konanom 11.01.2018 súd podľa § 269 Tr. por. prečítal len listinné dôkazy - odpis
z registra trestov a lustráciu v registri priestupkov na obžalovaného - potrebné pre rozhodnutie súdu o
vyššie uvedenom výroku.

Prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2, písm. f), ods. 3 písm. b/ Tr. zák. sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu

vec tým, že sa jej zmocní a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý a
spácha čin hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený.

Cudzou vecou sa rozumie hnuteľná vec, nepatriaca páchateľovi vôbec, alebo nepatriaca iba jemu a
ktorú páchateľ nemá vo vlastnej dispozícii.

Prisvojením veci sa rozumie získanie možnosti trvalej dispozície s vecou, teda vylúčenie doterajšieho
vlastníka alebo držiteľa veci z držby, užívania a nakladania s vecou. Páchateľ si prisvojí vec tým, že sa
jej zmocní, ak odníme vec z dispozície vlastníka, oprávneného držiteľa alebo faktického držiteľa a ak tak
získamožnosťsvecoutrvalonakladaťpodľasvojejvôlesámalebosďalšímiosobami(spolupáchateľmi).
Zmocniť sa veci môže páchateľ sám (vlastnou rukou) alebo za pomoci nástroja (napríklad žeriavnik

naloží odcudzované panely na auto spolupáchateľa). Páchateľ môže použiť aj tzv. „živý nástroj“, ktorým
môže byť osoba trestne nezodpovedná, konajúca z donútenia. Trestný čin je dokonaný aj vtedy, ak
páchateľa odníme vec z dispozície poškodeného a ukryje ju na inom mieste s úmyslom vec neskôr
vyzdvihnúť, podobne je čin dokonaný, ak po násilnom vniknutí do miestnosti, páchateľ pomocou kľúčov
vnikne do skríň a stolov, odcudzí z nich veci a uloží do pripravenej batožiny, aj keď potom za ďalším

účelom v miestnosti zotrvá (R 51/1976-I).Vyššie uvedené konanie obžalovaného popísané v obžalobe prokurátora súd právne posúdil ako prečin
krádeže podľa § 212 ods. 2, písm. f), ods. 3 písm. b/ Tr. zák., nakoľko obžalovaný si prisvojí cudziu

vec tým, že sa jej zmocní a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý
(Okresným úradom Žilina pod č. k. 0U-ZA-0VVS2- 2015/036129, právoplatným 21.04.2016) a spáchal
čin hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený (trestným rozkazom
Okresného súdu v Považskej Bystrici sp. zn. 0T/5/2016 z 15.01.2016, právoplatným 15.01.2016).

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere u obžalovaného súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy, pričom vychádzal zo zásady, že trest má postihovať iba páchateľa, tak
aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby, má mu zabrániť v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život.

Obžalovaný P. C. má viacej záznamov v evidencii priestupkov, podľa odpisu z registra trestov bol
doposiaľ 17-krát súdne trestaný, pre spáchanie prevažne majetkovej trestnej činnosti, za čo mu boli
uložené aj nepodmienečné tresty odňatia slobody, ktoré aj vykonal. Naposledy bol odsúdený rozsudkom
Okresného súdu Žilina sp. zn. 28T/58/2016 zo dňa 26.01.2017, právoplatným 26.01.2017 pre prečin
výtržníctva podľa § 364 ods. 1, písm. a) Tr. zákona a iné, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 2 roky v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Súd pri svojom rozhodovaní ohľadom uloženia trestu obž. P. C. zistil rovnováhu poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností, súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť - obžalovaný sa k
trestnémučinupriznalaajhooľutoval(§36písm.l/Tr.zákona),priťažujúcouokolnosťouuobžalovaného

je to, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/ Tr. zákona). V tomto konkrétnom
prípade za spáchanie prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2, písm. f), ods. 3 písm. b/ Tr. zák., je možné
páchateľovi uložiť trest odňatia slobody vo výmere od 6 mesiacov až do 3 rokov. Nakoľko samotný
obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe
prokurátora a súd prijal toto jeho vyhlásenie, čím obžalovaný výrazne uľahčil dokazovanie pre súdom

a zároveň neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny bez toho, aby bolo akýmkoľvek
spôsobom predzaznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu, preto okresný súd v
nadväznosti na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. 44, uverejnené v Zbierke
stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 5/2017 použijúc analógiu ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d/, ods.
4 Tr. zákona obžalovanému z tohto dôvodu mimoriadne znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu

o jeden mesiac (z dolnej hranice trestnej sadzby stanovenej vo výmere 6 mesiacov na trest odňatia
slobody vo výmere 5 mesiacov), tak ako to môže učiniť prokurátor v rámci konania o dohode o vine a
treste. Súd v tomto smere prihliadol i na výšku spôsobenej škody (5,96 €) a taktiež i tú skutočnosť, že
odcudzený tovar bol nepoškodený vrátený a poškodená spoločnosť cestou svojho splnomocnenca si
nežiadala náhradu škody.

S poukazom na osobu obžalovaného, náchylnú pre páchanie prevažne majetkovej činnosti, súd je toho
názoru, že pre dosiahnutie účelu trestu je potrebné na obžalovaného pôsobiť represívne, a to uložením
nepodmienečného trestu odňatia slobody, ktorý bol súdom stanovený vo výmere 5 mesiacov, teda pod
dolnú hranicu trestnej sadzby (viď vyššie). Súdu neuniklo, že obžalovaný sa dopustil predmetného

protiprávneho konania (skutok zo dňa 14.11.2016) krátko potom čo bol prepustený (15.07.2016) z
výkonu trestu odňatia slobody uloženému mu za spáchanie majetkovej trestnej činnosti (trestný rozkaz
OS Považská Bystrica sp. zn. OT/5/2016 z 15.01.2016).

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody

pre spáchanie úmyselnej trestnej činnosti pred spáchaním tohto trestného činu, súd ho podľa § 48 ods.
2 písm. b/ Tr. zák. na výkon uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Súd je toho názoru, že takto stanovený druh trestu zabezpečí nápravu obžalovaného / prvok

individuálnej prevencie/ a zároveň bude pôsobiť aj voči ostatným občanom - potenciálnym páchateľom /
prvok generálnej prevencie/, aby sa nedopustili obdobného protiprávneho konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v
Žiline v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti

toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je
až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená
podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol
urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie

mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok
napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený,
ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť
okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný

pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či
smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva
za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu

ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení
rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala môže ho
výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor.