Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 12, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17C/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716200132
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716200132.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom v právnej veci žalobcu Ing. N. D.,

nar. XX. 4. XXXX, bytom R. XXX/X, XXX XX A., zast. Urbáni & partners, s.r.o. so sídlom Skuteckého
17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovaným 1. K.. S. D., nar. 5. 6. XXXX, bytom
R.. mieru 4, XXX XX A. a 2. I. D., nar. 9. 4. XXXX, bytom Ľ. C. XXXX/XX, XXX XX Q., zast. JUDr.
Radkom Petruňom, advokátom, advokátska kancelária Abelovský - Petruňo so sídlom Tehelná 189, 960
01 Zvolen o zaplatenie istiny 9 958,17 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný v I. rade je p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi istinu vo výške 9 958,17 Eur spolu s úrokom vo
výške 11% ročne zo sumy 9 958,17 Eur od 15. 12. 2009 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

II. Súd žalobu žalobcu voči žalovanej v II. radez a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v ažalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v I. rade vo výške 100 %.

IV. Súd p r i z n á v ažalovanej v II. rade voči žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 28. 12. 2015 domáhal zaplatenia sumy 9 958,17 Eur s prísl. od

žalovaných v I. a v II. rade z toho dôvodu, že žalobca ako veriteľ uzatvoril dňa 14. 1. 2008 so žalovaným
1 a žalovanou 2 ako dlžníkmi Zmluvu o pôžičke na základe ktorej navrhovateľ požičal žalovanému 1 a
žalovanej 2 peňažné prostriedky vo výške 400 000,- Sk (13 277,56 Eur). žalobca ako veriteľ dohodol so
žalovaným 1 a žalovanou 2 ako dlžníkmi zmluvný úrok vo výške 11 % ročne. Vzhľadom na skutočnosť,
že žalovaný 1 a žalovaná 2 sa v roku 2009 rozviedli, plnenie poskytnuté v zmysle zmluvy o pôžičke
bolo žalovaný 1 a žalovanou 2 vrátené len čiastočne a to vo výške 100 000, Sk (3 319,39 Eur) dňa
15. 11. 2008. Vzhľadom na zvyšnú časť dlžného záväzku vo výške 9 958,17 Eur zaplatil žalovaný 1

a žalovaná 2 žalobcovi iba zmluvné úroky a to až do 14. 12. 2009, nakoľko po tomto termíne neboli
splatené žiadne zmluvné úroky z dlžnej sumy žalovaného 1 a žalovanej 2 a ani zvyšná časť istiny vo
výške 9 958,17 Eur. Podľa článku I Zmluvy o pôžičke veriteľ podpisom tejto zmluvy požičiava dlžníkovi
sumu400000,-Sksdohodnutýmúrokom11%ročne,splatnýmkaždýmesiack14-temudňumesiacaaž
do vrátenia pôžičky. Podľa článku II Zmluvy o pôžičke, dlžníci podpisom tejto zmluvy potvrdzujú prevzatie
pôžičky v sumu 400 000,- Sk a súčasne sa zaväzujú predmetnú sumu s dohodnutým úrokom 11 % ročne
vrátiť veriteľovi do 5 rokov v mieste veriteľovho bydliska. Žalovaný 1 a žalovaná 2 neplnením si svojich

povinností vyplývajúcich im zo Zmluvy o pôžičke sa dostali do omeškania so splnením záväzku vo výške
300 000,- Sk (9 958,17 Eur).2. Právny zástupca žalobcu ďalej uvádzal, že majú za to, že súd by ich žalobe mal vyhovieť a zohľadniť
širšie súvislosti tejto žaloby. Žalovaný v I. rade nakoniec tento nárok ani nepopiera. Žalovaná v II.
rade však aj v zmysle iného pojednávania potvrdila prevzatie týchto finančných prostriedkov. Takisto

potvrdila aj to, že došlo ku kúpe motorového vozidla, pričom toto motorové vozidlo bolo zohľadnené v
mase BSM a táto vec sa momentálne nachádza na odvolacom súde. Toto predmetné motorové vozidlo
nebolo sporné, že bolo zahrnuté do masy BSM. Pokiaľ žalovaná v II. rade sa bráni, že tieto finančné
prostriedky neprevzala, doposiaľ nepreukázala, že by na kúpu motorového vozidla boli použité iné
finančné prostriedky, prípadne zo spoločného účtu so žalovaným 1. Pokiaľ sa týka posledného listinného

dôkazu, ktorý bol pripojený do spisu a to od UniCredit Bank, z toho vyplýva, že výlučným vlastníkom
a disponentom tohto účtu bola žalovaná v II. rade a teda poukazovanie platby vo výške 3 mesačného
úroku tento dôkaz svedčí o tom, že žalovaná v II. rade o tejto pôžičke dobre vedela, akceptovala, teda
zložka bola v celom rozsahu naplnená.

3. Žalobca ďalej k veci uviedol, že poukazuje na jediný argument, ktorý doposiaľ použila žalovaná v

II. rade a to že nepodpísala Zmluvu o pôžičke s tým, že jej mal byť poskytnutý nevýhodný úrok na
túto pôžičku. Tvrdila, že v banke by mala výhodnejší úrok a ona si chcela požičať z banky, s čím
údajne nesúhlasil žalovaný v I. rade. Na pojednávaní však predložili listinný dôkaz o tom, za aké úroky
poskytovali banky úvery. Pokiaľ by si brali úver z banky tak si ho vedeli požičať za 16 % a viac. On jej
však poskytol pôžičku s 11 % úrokom . Z toho teda vyplýva, že žalovaná v II. rade účelovo niečo tvrdí

a zavádza. Takisto vo vyjadrení z decembra pokiaľ druhá strana neklamala tak určite zavádzala keď
tvrdila, že úrok za 3 mesiace bol zaplatený zo spoločného účtu, ktorý bol zahrnutý do BSM. Pokiaľ je
mu známe, tento účet bol výhradne vo vlastníctve žalovanej v II. rade, teda tento určite nezahŕňala ani
do BSM. Toto svedčí o jej charaktere, že to chcela zamlčať.

4. Žalovaný v I. rade uviedol, že pokiaľ sa týka listinného dôkazu z UniCredit Bank a žalovaná v II. rade sa
bránila tým, že si na tento účet jednoducho nepamätá tak teda zavádza, že nevedela o svojom vlastnom
účte, ktorý mala 6 rokov. Toto sa týka aj ostatných dôkazov. Z ostatných dôkazov nakoniec vyplýva,
že tieto peniaze boli prevzaté obidvomi. Následne za tieto peniaze išli kupovať auto do Nemecka,
toto síce tam nekúpili ale o nejaký mesiac ho kúpili vo Fiľakove od pána Baloga. Toto auto počas

trvania manželstva výhradne používala žalovaná v II. rade. On toto auto ani nepotreboval využívať. V
podstate súd by mal žalobu voči nemu zamietnuť a na celú sumu zaviazať len žalovanú v II. rade. Počas
manželstva so žalovanou v II. rade mali spoločné podnikanie. Bolo na to treba finančné prostriedky,
ktoré v tom čase nemali. Nastal problém vtedy, keď žalovaná v II. rade chcela auto. On v tom čase už
mal firemné auto a toto služobné auto mohol používať na služobné účely. V tom čase dokonca tlačil

na žalovanú v II. rade ako vtedajšiu manželku aby druhé auto nekupovali, že predsa jedno auto majú.
Žalovaná v II. rade však chcela kúpiť auto aby ho mohla využívať tak na služobné ako aj súkromné
účely. Najskôr oslovili rodičov a známych aby získali peniaze. Takto tie peniaze však nezískali. Ďalšia
možnosť bola taká, aby získali úver z banky, ale ten úver v banke, vzhľadom na to, že bola začínajúca
živnostníčkaodbankynedostala.Potommuonapovedala,žesamásnažiť,žejezamestnaný,ženiekde

úver získa. Išiel aj do banky, ale v tej dobe boli vysoké úroky. Potom oslovil brata, žalobcu a oslovil ho, či
by im vedel požičať peniaze na kúpu auta. O tomto sa bavili spoločne, stretávali sa, všetci traja niekoľko
krát. Z morálneho hľadiska by to teda mala uhradiť žalovaná v II. rade. Zmluvu o pôžičke robil brat, teda
žalobca. Túto zmluvu o pôžičke spolu s peniazmi priniesol žalobca, ktorý prišiel k nim domov, doniesol
zmluvu o pôžičke a takisto 400 000, - Sk. Tieto peniaze on vtedy položil na stôl, vtedy tam bol prítomný

on, ako aj žalovaná v II. rade. Zmluva vtedy už bola žalobcom podpísaná. On túto zmluvu podpísal asi
v priebehu týždňa. Žalovaná v II. rade to odmietla podpísať a potom zmluvu odniesol bratovi asi o 3
mesiace. Vie o tom, že vtedy žalovaná v II. rade nebola stotožnená s tým, že by podľa zmluvy o pôžička
mali platiť úroky. Na toto jej povedal, že keby si požičala peniaze z banky, úroky by platiť musela a už
dávno by mala exekúciu na krku. Tieto peniaze vtedy aj on prepočítal, prítomná tam bola aj žalovaná v II.

rade. Ešte počas manželstva z tejto pôžičky zaplatili žalobcovi sumu 100 000,- Sk. Platili aj nejaké úroky.
Do kedy, to nevedel povedať. O tejto pôžičke vedeli rodičia žalovanej v II. rade, jeho rodičia, vedela o
tom švagriná, čiže manželka žalobcu. V podstate o tom vedela celá Detva, lebo bývalá manželka po
celej Detve hovorila, akú dostali pôžičku a aký úrok tam je. Za tieto peniaze kúpili 7 miestne vozidlo
Renault Escape. Toto auto boli kupovať spoločne so žalovanou v II. rade vo Fiľakove. Kúpili ho u pána

Baloga, bolo to v marci 2008, bolo to necelých 400 000, Sk.

5. Žalovaná v II. rade uviedla, že Zmluva o pôžičke nie je ňou podpísaná, preto lebo s ňou nesúhlasila.
Nesúhlasila s podmienkami a to s 11 % úrokom. Jej bývalý manžel žalovaný v I. rade to veľmi dobre vie,pretože sa kvôli tomu hádali. Vtedy aj povedala, že si peniaze požičia na seba z banky. Oni sa však s
bratom takto dohodli, pretože žalobcovi by žiadna banka jeho vklad tak nezhodnotila. Je pravdou, že so
žalovaným v I. rade riešili otázku, že budú potrebovať peniaze. Jednak že budú potrebovať peniaze na

podnikanie ako aj na auto. Ona navrhovala banku, avšak bývalý manžel žalovaný v I. rade uviedol, že
toto bude výhodnejšie. Vtedy jej žalovaný v I. rade povedal, že radšej pomôže bratovi, že nebude predsa
platiť úroky banke. Ona osobne sa so žalobcom o tejto pôžičke nerozprávala. O tomto sa rozprávala iba
so žalovaným v I. rade a kvôli tomuto sa hádali. Pamätá sa, že prišiel domov bývalý manžel, žalovaný v
I. rade s peniazmi s tým, že ona nevie koľko ich bolo, prišiel s tým, že ich doniesol od brata, od žalobcu,

že sa tak dohodli. Vtedy, keď prišiel domov s peniazmi jej zmluvu nedával podpisovať. So zmluvou
potom za ňou prišiel bývalý švagor, teda žalobca, kedy prišiel, to si už nepamätala. Na to povedala, že
s podmienkami nesúhlasí, že zmluvu nepodpíše. Uviedla, že ona nedala ústny súhlas na túto pôžičku.
Ďalej uviedla, že si už nepamätá, koľko stálo auto, čo kupovali, takže už nevie presne povedať, čo sa
za tieto peniaze kúpilo. Možno si to skôr pamätá žalovaný v I. rade ale toto sa práve rieši aj v otázke
vyporiadania BSM. Toto auto však využívali v rámci podnikania ale aj spoločne napríklad vozili syna

do škôlky.

6. Právna zástupkyňa žalovanej v II. rade uviedla, že pokiaľ sa týka Zmluvy o pôžičke, ktorá je pripojená
do spisu tak účastníčkou tejto zmluvy o pôžičke nie je žalovaná v II. rade, keďže táto ju nepodpísala.
Poukázala na to, že v Zmluve je uvedené, že dlžníci podpísaní v tejto zmluve potvrdzujú prevzatie tejto

pôžičky.ŽalovanávII.radevšaktútozmluvunepodpísala.Tedanepotvrdilaprevzatiepôžičky.Poukázala
na to, že žalovaná v II. rade v spore nie je pasívne legitimovaná. Z tohto dôvodu žiadala žalobu voči
žalovanej v II. rade zamietnuť. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že žalobca voči žalovanej v II. rade
si svoj nárok uplatňuje z dôvodu, že z jej správania a najmä pokiaľ sa jedná o motorové vozidlo, ktoré si
spoločne so žalovaným v I. rade zakúpili možno prijať záver, že žalovaná v II. rade vyslovila súhlas so

zmluvou o pôžičke. Teda, že sa stala účastníčkou tejto zmluvy. Takýto vzorec naznačovaný žalobcom
považujú za absurdný, pokiaľ sa jedná o správanie žalovanej v II. rade. O vzťahu k predmetnému
motorovémuvozidluzdôrazňuje,žetotomotorovévozidlopatrilodomasyBSM,tedamožnokonštatovať,
že žalovaná v II. rade sa k predmetnému vozidlu správala adekvátne. Nedokáže si predstaviť ako sa
podľa predstáv žalobcu mala žalovaná v II. rade správať k tomuto motorovému vozidlu, aby mohli

konštatovať, že jej správanie nepredstavuje akceptáciu so zmluvou o pôžičke a to aj za situácie, že
finančné prostriedky z tejto pôžičky boli použité na kúpu tohto motorového vozidla. Ak by sa prijalo
takéto tvrdenie žalobcu v praxi by v podstate dochádzalo k situácii, že zmluvu o pôžičke počas trvania
manželstva a BSM nemôže uzavrieť iba jeden z manželov, že ak by tieto prostriedky boli použité na
kúpu vecí, ktoré následne patrili do BSM, automaticky by to znamenalo, že účastníkmi zmluvy o pôžičke

sú obidvaja manželia. Poukázala na rozsiahlu judikatúru, ktorá prijala záver, že ak jeden z manželov za
trvania manželstva a existencie BSM sa zaviaže na určité plnenie napríklad uzavrie zmluvu o pôžičke
tak potom platí, že tento záväzok sa považuje za individuálny záväzok toho manžela , ktorý sa k tomuto
plneniuzaviazalatedapasívnasolidaritamanželovjevylúčená.Inakpovedanéveriteľjepovinnýžalovať
len toho manžela, s ktorým uzavrel zmluvu o pôžičke, pretože tomuto manželovi ako dlžníkovi svedčí

hmotnoprávna povinnosť vrátiť poskytnutú pôžičku. Z dokazovania, vykonaného súdom jednoznačne
vyplýva, že účastníkmi zmluvy o pôžičke na strane dlžníka je žalovaný v I. rade, túto zmluvu v písomnej
forme aj podpísal, finančné prostriedky prevzal, teda je zrejmé, že žaloba voči žalovanej v II. rade nie
je dôvodná.

7. Súd z fotokópie Zmluvy o pôžičke zo dňa 14. 1. 2008 zistil, že túto zmluvu uzatvoril ako veriteľ žalobca,
ktorý ju aj podpísal. Ako dlžníci sú tam uvedení žalovaný I, ktorý takisto zmluvu podpísal a ako dlžníčka je
uvedená aj žalovaná v II. rade, ktorá túto zmluvu nepodpísala. V texte je uvedené, že veriteľ podpísaním
tejto zmluvy požičiava dlžníkom sumu 400 000,- Sk s dohodnutým úrokom 11 % ročne, splatným každý
mesiac k 14-temu dňu v mesiaci až do vrátenia pôžičky. Dlžníci podpísaním tejto zmluvy potvrdzujú

prevzatie pôžičky v sume 400 000,Sk a súčasne sa zaväzujú predmetnú sumu s dohodnutým úrokom
11 % ročne vrátiť veriteľovi do 5 rokov v mieste veriteľovho bydliska. Účastníci si zmluvu prečítali, jej
obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísali.

8. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 5. 12. 2011 pred Okresným súdom Lučenec zo spisu 21C 102/2011

na strane 9 žalovaná v II. rade na otázku sudkyne, či si skutočne požičiavali ďalšie peniaze od žalobcu,
resp. od jeho rodiny uviedla: „áno, boli tie dve pôžičky, ktoré uvádza žalobca, pričom tá na sumu 50
000,- Sk bola požičaná švagrinou na 7,5 % úrok, tá sa vrátila. To sme si požičali obaja s manželom.
Druhá pôžička na sumu 400 000,- Sk to bola pôžička, ktorú sme chceli lebo sme si chceli kúpiť auto. Jasom však chcela peniaze z banky, ale môj manžel trval na tom a presviedčal ma, že lepšie je si požičať
od brata, predsa je to rodina. Táto pôžička bola na 11 % úrok ročne, pričom takýto úrok poskytovala
aj banka. Opakujem bola som proti tomu, preto som zmluvu o pôžičke nikdy nepodpísala, peniaze si

výlučne požičal môj manžel od svojho brata i keď s mojím vedomím a v podstate aj s mojím súhlasom
ale som s tým nebola stotožnená. Nikdy som práve preto Zmluvu o pôžičke nepodpísala, lebo ten úrok
sa mi zdal neprimeraný. Manžel ma presviedčal, že ten úrok, ktorý dáva brat - žalobca je rovnaký ako v
banke. Viem, že bolo vrátených 100 000,- Sk ako aj úroky tých 11 % zo 400 000,- Sk za prvý rok, za rok
2008, boli vrátené úroky a aj za rok 2009 boli vrátené úroky. Peniaze boli vracané zo spoločného účtu.

9. Súd z kópie výpisu z účtu žalobcu za obdobie 1. 11. 2009 - 30.11.2009 zistil, že mu bola zaslaná suma
273,84 Eur od žalovanej v II. rade z účtu XXXXXXXXXX/XXXX.

10. Súd z čestného prehlásenia Júliusa K. a E. K. zo dňa XX. 8. 2016 zistil, že sú rodičmi žalovanej v II.
rade a majú vedomosť o tom, že ich dcére a ich vtedajšiemu manželovi Jánovi D. ponúkol N. D. niekedy

v roku 2007-2008 pôžičku vo výške niekoľko 100 000,- Sk . Presnú sumu si nepamätajú, keďže to
bolo dávno. Dcéra sa s nami radila ako s rodičmi, či túto pôžičku vziať, oboznámila nás s podmienkami
tejto pôžičky, nesúhlasila s úrokom, ktorý bol príliš vysoký. Pamätajú si, že bol vyšší ako 10 %, čo oni
považovali za úžeru a neodporúčali jej, aby si ju od Pavla D. zobrala. Majú vedomosť o tom, že túto
pôžičku sa ich dcéra rozhodla neprijať a že žiadnu zmluvu neuzavrie a nepodpíše. Majú vedomosť o tom,

žeichdcérasakvôlitejtopôžičkesosvojímvtedajšímmanželomS.Babiakomhádala.Dcéraspomínala,
že sa jej bývalý manžel S. D. spolu s jeho bratom N. D. vyhrážali aby zmluvu podpísala. Osobne boli
svedkom incidentu, keď k nim domov vtrhol bezdôvodne N. D., ktorý sa ich dcére vyhrážal, aby zmluvu
podpísala. Bolo to v čase, keď už vzťahy medzi ich dcérou a vtedajším manželom boli narušené.

11. Súd z výpisu živnostenského registra na žalovanú v II. rade zistil, že deň vzniku jej oprávnenia bol
dátum 1. 6. 2007 a deň zániku jej oprávnenia 23. 12. 2010.
12. Súd z úrokovej štatistiky Národnej banky Slovenska zistil, že v januári 2008 bola úroková sadzba
pri spotrebiteľských úveroch pri pohyblivej sadzbe a ZFS do 1 roka bola 10,57 %, od jedného roka do
5 rokov bola 16,16 % a nad 5 rokov bola 13,86 %.

13. Z čestného prehlásenia O. D. zo dňa 30. 8. 2016 vyplýva, že ako predávajúci predal žalovanej v II.
rade a žalovanému v I. rade v marci 2008 auto Renault Espace 1,9 dCi rok výroby 2004 v hodnote
390 000,- Sk.

14. Z prehlásenia o pridelení automobilu do užívania zamestnancovi zo dňa 30. 8. 2016 vyplýva, že
spoločnosť Angelini Pharma Slovenská republika, s.r.o. na základe žiadosti žalovaného v I. rade ako
zamestnanca vystavila prehlásenie, že zamestnanec od začiatku pracovného pomeru v ich spoločnosti
dostal do užívania osobný automobil, ktorý na základe dohody o užívaní motorového vozidla je
využívaný na pracovné ako aj súkromné účely. V požadovanom období od 1. 1. 2007 do 31. 12. 2010

mal v užívaní na pracovné ako aj súkromné účely osobný automobil Ford Focus Wagon ŠPZ: BA XXXLP
do XX/XXXX a Ford Focus Wagon ŠPZ: BA XXXSO od XX/XXXX do 12/2010.

15. Súd z dokladu FPLCX1702_100494 zistil, že dodávateľ, žalovaná v II. rade dodala odberateľovi
AUTOCENTRUM AAA AUTO, a.s. motorové vozidlo Renault Espace 1,9dCi, rok výroby 2004 za úhradu

4 800,- Eur. dátum splatnosti dodania bol 15. 11. 2010.

16. Súd z vyjadrenia svedkyne K. D. zistil, že žalobca je jej starší syn, žalovaný v I. rade je mladší syn a
žalovaná v II. rade je jej bývalá nevesta. Uviedla, že vie, že žalovaná v II. rade si požičala na podnikanie
na auto sumu 400 000,- Sk. Tieto peniaze si požičala od staršieho syna. Vie to z toho dôvodu, že aj

predtým sa hovorilo o tom, že ona si chce kúpiť auto veľké, hovorila to žalovaná v II. rade. Ona hovorila,
že si chce požičať peniaze od jej staršieho syna. Vtedy, keď prišiel starší syn k nim s peniazmi tak
ešte jej manžel hovoril, že prečo polovicu peňazí si nepožičia z jej strany. Žalovaná v II. rade totižto
stále hovorila, že jej rodičia nemajú peniaze, že mama je upratovačka na pol úväzku a otcovi stále
neplatí peniaze hrobár. Jednoducho vtedy, keď starší syn tieto peniaze niesol k nim do bytu, myslí tým

žalovaných tak sa u nich zastavil. Vtedy povedal, že idem I. požičať peniaze na auto aby rodina o tom
vedela. Vtedy on veľa cestoval, robil riaditeľa. V ich rodine nikto nerobil podrazy, vtedy mu aj povedali,
že dobre, pravda, požičaj. Z tých peňazí sa nevrátilo nič, hovoril jej to syn. Myslela tým žalobcu. Keď
sa dozvedela, že čo hovorí žalovaná v II. rade, hovorí že to nebolo jej auto, že ona ho nepoužívala takskoro zinfarktovala, pretože jej syn, žalovaný v I. rade to auto nepotreboval, mal firemné auto. Vie o tom,
že k požičaniu peňazí malo dôjsť pekne dávno, mohlo to byť zo 5 rokov. Síce si pamätá, že žalobca bol
s týmito peniazmi u nich doma ale kedy to bolo, to si nepamätá. Vie však povedať, že žalobca požičal

žalovaným 1, 2 aj iné peniaze, pretože žalovaná v II. rade chcela podnikať. Hovorilo sa o nejakej pôžičke
70 000,- Sk. Vie o tom, že bola uzatvorená aj písomná zmluva o pôžičke, či ju aj videla, to si nepamätá.
Vie, že túto zmluvu o pôžičke podpísal žalovaný v I. rade a že žalobca naliehal, aby to podpísala aj
žalovaná v II. rade. Každý o tom v Detve vedel, že na tom auto chodila žalovaná v II. rade. Teraz už
nevie povedať, či žalovaná v II. rade niečo o tejto pôžičke ešte hovorila.

17. Svedok S. D. uviedol, že žalobca je jeho syn, žalovaný v I. rade takisto jeho syn a žalovaná v II. rade
je ex nevesta. Uviedol, že pôžička vo výške 400 000,- Sk je nespochybniteľná, bolo to pred nejakými 3
- 4 rokmi. Keď žalovaní začali podnikať a v rámci podnikania minuli všetky peniaze, bolo potrebné kúpiť
na podnikanie väčšie auto. Na nátlak žalovanej vtedy on povedal, že oni ako rodičia dajú po 200 000,-
Sk o tomto sa zhovárala aj so svatovcami. Oni však povedali, že peniaze nemajú. Bol aj taký návrh,
že si zoberú úver z banky. Na to ich upozornil, že je to nebezpečnejšie. Vtedy povedal žalobca, že on

by im tieto peniaze požičal. Keď žalobca išiel tieto peniaze odovzdať tak vtedy v obálke ukázal, že ich
ide odovzdať žalovanému, myslím tým bratovi aj ex neveste. Pri odovzdaní peňazí on už nebol. Vie, že
potom žalovaní vycestovali do Nemecka, ale vtedy tam auto nevybrali. Vedel o tom, že nejaká malá časť,
jedna splátka bola uhradená, on zmluvu nevidel. Vie však o tom, že nebola podpísaná. Bola podpísaná
iba žalovaným v I. rade. Vtedy aj hovoril s nevestou, teda so žalovanou v II. rade a povedal jej, aby to

podpísala. Na to ona povedala, že si to musí ešte overiť. Vtedy už zrejme s ex manželom žili horšie.

18. Z oznámenia UniCredit Bank Czech Republik and Slovakia, a.s. zo dňa 23. 11. 2016 súd zistil, že č.
účtu: I XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, že tento účet bol vedený na meno I. D., nar. 9. 4. XXXX, dátum
otvorenia 9. 9. XXXX, dátum uzavretia 25. 2. 2015.

19. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci, určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

20. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

21.Podľa§145ods.1Občianskehozákonníka,bežnévecitýkajúcesaspoločnýchvecímôževybavovať
každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon
neplatný.

22. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca vypracoval zmluvu o pôžičke zo dňa
14. 1. 2008 kde ako veriteľ, uvedený žalobca a ako dlžníci sú uvedení žalovaný v I. rade a žalovaná v II.
rade.Vtextetejtozmluvysauvádza:„veriteľpodpísanímtejtozmluvypožičiavadlžníkomsumu400000,-
Skk (štyristotisíc korún slovenských) s dohodnutým úrokom 11 % ročne, splatným každý mesiac k 14-

temu dňu mesiaca až do vrátenia pôžičky. Dlžníci podpísaním tejto zmluvy potvrdzujú prevzatie pôžičky
v sume 400 000,- Skk (slovom štyristotisíc korún slovenských) a súčasne sa zaväzujú predmetnú zmluvu
s dohodnutým úrokom 11 % ročne vrátiť veriteľovi do 5 rokov v mieste veriteľovho bydliska. Účastníci
si zmluvu prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísali“. Ďalej z tejto
zmluvy o pôžičke vyplýva, že túto zmluvu podpísal ako veriteľ žalobca a ako dlžníci žalovaný v I. rade. Je

zrejmé, že na tejto zmluve o pôžičke sa nenachádza podpis žalovanej v I. rade. Takisto je nepochybné,
že žalobca sumu 400 000,- Sk odovzdal žalovanému v I. rade, ktorý peniaze prepočítal. Takisto súd má
za nepochybné, že za časť týchto finančných prostriedkov a to suma 390 000,- Sk bolo kúpené motorové
vozidlo Renault Espace 1,9 dCi čo vyplýva jednak z čestného prehlásenia predávajúceho Adama D.,
následne aj vyjadrenia žalovaného v I. rade s tým, že žalovaná v II. rade v tejto súvislosti uviedla, že ona

si už presne nepamätá, či za tieto peniaze bolo kupované auto, že to si lepšie pamätá žalovaný v I. rade.
PokiaľsaajžalovanývI.radebrániltým,žetietofinančnéprostriedkybyzmorálnehohľadiskamalavrátiť
iba žalovaná v II. rade, ktorá motorové vozidlo používala, súd má za to, že nie sú podstatné okolnosti, kto
využíval toto motorové vozidlo, ale kto zmluvu o pôžičke uzavrel. Z vyjadrenia strán sporu ako aj svedkov
a najmä zo zmluvy o pôžičke zo dňa 14. 1. 2008 vyplýva, že zmluvu o pôžičke uzavrel ako veriteľ žalobca

práve so žalovaným v I. rade. Žalovaný v I. rade takisto potvrdil, že tieto peniaze, ktoré dal žalobca,
prepočítaval, teda prevzal. Z tohto dôvodu súd žalobe žalobcu voči žalovanému v I. rade vyhovel. Pokiaľ
sa žalobca domáhal plnenia aj voči žalovanej v II. rade, súd má za to, že žalobca nepreukázal, že by bol
finančné prostriedky poskytoval aj žalovanej v II. rade. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 14. 1. 2008 vyplýva,že žalovaná v II. rade túto zmluvu nepodpísala, sama uviedla, že zmluvu o pôžičke nikdy neuzavrela,
peniaze neprevzala a stále tvrdila, že zmluvu neuzavrela z toho dôvodu, lebo sa jej zdali podmienky
zmluvy nevyhovujúce kvôli výške úrokov. Pokiaľ žalovaná v II. rade aj na pojednávaní pred Okresným

súdom Lučenec v konaní 21C 102/2011 dňa 5. 12. 2011 uviedla, že bola tam aj druhá pôžička na sumu
400 000,- Sk, ktorú chceli, lebo si chceli kúpiť auto, súčasne tiež uviedla, že ona chcela peniaze z banky,
ale jej manžel trval na tom a presviedčal, že lepšie si požičať peniaze od brata. Ďalej uviedla, že bola
proti tejto zmluve, preto zmluvu o pôžičke nikdy nepodpísala, peniaze si výlučne požičiaval jej manžel
od svojho brata. I keď s jej vedomím a v podstate s jej súhlasom. S týmto nebola ale stotožnená. Aj tu

uviedla, že tento úrok sa jej zdal neprimeraný. Pokiaľ žalovaná v II. rade uviedla, že peniaze si požičal
jej manžel s jej vedomím a v podstate aj s jej súhlasom, to ešte stále neznamená, že žalovaná v II. rade
zmluvu o pôžičke uzavrela ale podľa názoru súdu to len znamená, že o tejto zmluve o pôžičke vedela
a že žalovaný v I. rade si túto zmluvu o pôžičke zobral s jej súhlasom. Pokiaľ boli vypočúvaní ostatní
svedkovia a to rodičia žalobcu a žalovaného v I. rade, ktorí sa vyjadrovali k zmluve o pôžičke, títo sami
tak ako uviedli neboli pri uzatváraní zmluvy o pôžičke ani pri odovzdávaní peňazí. Ich vyjadrenia boli teda

sprostredkované od toho, čo im povedali strany sporu. Nakoniec obaja rodičia žalobcu a žalovaného v
I. rade uviedli, že vedia o tom, že zmluvu o pôžičke podpísal iba žalovaný v I. rade a nie žalovaná v II.
rade. Súd v tejto súvislosti poukazuje ďalej na zborníky stanovísk správ a rozhodnutí súdov a súdnych
rozhodnutí Najvyšších súdov IV strana 495, kde sa uvádza: „manželia, ktorí za trvania manželstva a
bezpodielového spoluvlastníctva uzavreli zmluvu o pôžičke ako dlžníci zodpovedajú veriteľovi (rovnako

ako iní dlžníci) spoločne a nerozdielne len v prípade, že to bolo dohodnuté alebo stanovené právnym
predpisom (§ 74 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teraz ide o § 511, 515 Občianskeho zákonníka).
Ak uzavreli za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva zmluvu o pôžičke ako dlžník iba
jeden z manželov nepotrebuje k tomu súhlas druhého manžela a to i keď nejde o bežnú vec“. Z tohto
stanoviska jednoznačne vyplýva, že za trvania manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva môže

zmluvu o pôžičke uzavrieť aj jeden z manželov a nepotrebuje k tomu súhlas druhého manžela. V
tomto prípade teda žalovaný v I. rade za trvania manželstva so žalovanou v II. rade mohol aj sám
uzavrieť zmluvu o pôžičke so svojím bratom tak, ako sa nakoniec aj stalo. K tomuto nepotreboval ani
súhlas druhého manžela, teda žalovanej v II. rade, i keď podľa názoru súdu z vyjadrenia žalovanej v
II. rade pred Okresným súdom Lučenec č.k. 21C 102/2011 zo dňa 5. 12. 2011 vyplýva, že žalovaná

v II. rade takýto súhlas svojmu manželovi , teda žalovanému v I. rade dala. Toto však nič nemení na
skutočnosti, že sama so žalobcom zmluvu o pôžičke neuzavrela. Pokiaľ aj z výpisu z účtu žalobcu a
následne z oznámenia UniCredit Bank vyplýva, že žalovaná poukázala z účtu, ktorého bola vlastníkom
na účet žalobcu sumu 273,84 Eur dňa 24. 11. 2009 z týchto dôkazov jednak nevyplýva, čo tým chcela
žalovaná v II. rade zaplatiť a pokiaľ by tým aj bola platila úroky z poskytnutej pôžičky z vykonaného

dokazovania nebolo preukázané, či tieto finančné prostriedky patrili výlučne žalovanej v II. rade alebo
v tom čase obom manželom žalovanému v I. rade a žalovanej v II. rade. Pokiaľ by aj žalovaná v II. rade
zo svojich vlastných finančných prostriedkov bola zaplatila žalobcovi časť úrokov zo zmluvy o pôžičke,
toto nie je možné chápať ako uznanie záväzku, pokiaľ samotný záväzok nikdy nevznikol. Pokiaľ aj z
finančných prostriedkov, ktoré boli poskytnuté na základe žalovanej zmluvy o pôžičke následne žalovaní

1,2 kúpili motorové vozidlo a toto využívala žalovaná v II. rade, resp. výlučne žalovaná v II. rade ani táto
skutočnosť sama o sebe predsa neznamená, že tým, že využívala motorové vozidlo, ktoré bolo kúpené
za finančné prostriedky zo zmluvy o pôžičke uzavrela zmluvu o pôžičke. Súd je teda toho názoru, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by bol zmluvu o pôžičke zo dňa 14. 1. 2008
uzatvoril ako s dlžníkom aj so žalovanou v II. rade. Z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu voči žalovanej

v II. rade zamietol.

23. Súd podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

24. Nakoľko v konaní mal žalobca plný úspech voči žalovanému v I. rade súd priznal žalobcovi náhradu
trov konania voči žalovanému v I. rade vo výške 100 %. Nakoľko v konaní ďalej mala úspech žalovaná v
II. rade voči žalobcovi, súd jej priznal náhradu trov konania vo výške 100 % od žalobcu. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd 1 inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa
§ 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 3 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 C.s.p.
a § 362 ods.1 C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 (§ 360 ods.1 C.s.p).
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p. (§
360 ods.2 C.s.p.).

Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 C.s.p.).

Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
361 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
C.s.p.).

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje
poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa

spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 C.s.p.).

Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie

týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je
napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorýodvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 C.s.p.).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o

trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367
ods.3 C.s.p.).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže

ho podať znova (§ 369 ods.1 C.s.p.).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 C.s.p.).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 C.s.p.).

Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 C.s.p.).
Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie

žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2
C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 C.s.p.).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 C.s.p.).