Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/2324/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012211203
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1012211203.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu

Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Andrey Kriškovej v právnej veci žalobcu: Xdeal Slovakia, s. r. o., Mýtna
29, 811 07 Bratislava, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom
Miletičova 5B, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020502/1/1203094/2012/1042 zo dňa
12.10.2012, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.12.2012 domáhal preskúmania zákonnosti
a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1020502/1/1203094/2012/1042 zo dňa 12.10.2012 v
spojení s dodatočným platobným výmerom Daňového úradu Bratislava č. 9102407/5/1347275/2012/Str
zo dňa 28.6.2012. V žalobe uviedol, že prvostupňový správny orgán dodatočným platobným výmerom
v zmysle § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách
v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o správe
daní), nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec

2011 v sume XXXX, XX € a vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume X XXX XXX, XX €.
Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie z dôvodu, že závery daňovej kontroly sú v
rozpore so skutočnosťou ako aj so zákonom. Uviedol, že správca dane konštatoval, že kontrolou neboli
zistené porušenia ustanovení zákona číslo 224/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákon
o DPH ). Žalobca preukázal, že tovar riadne nadobudol a následne odpredal. Odberateľ aj dodávateľ
potvrdili, že obchod bol riadne uskutočnený. Tovar bol riadne uskladnený, o čom žalobca predložil
príslušnú evidenciu. Správca dane vychádzal len z domnienok, čo nemôže byť na ujmu daňovému

subjektu. Žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie zamietol. Žalobca v žalobe citoval
zákony, ktoré boli vydaním dodatočného platobného výmeru porušené. Okrem porušení citovaných
zákonov bol dodatočný platobný výmer vydaný aj na základe nedostatočne zisteného skutkového
stavu, bez vykonania dokazovania, nesprávne právne posúdeného stavu veci, účelovým odopretím
práv a záujmov kontrolovaného daňového subjektu, s účelovými prieťahmi daňovej kontroly ako i s
podozrením na účelovosť a zaujatosť zamestnancov. Vyčítal prvostupňovému rozhodnutiu arbitrárnosť
a diskriminančnosť. Okrem všeobecného poukázania na jednotlivé ustanovenia zákona o správe daní

uviedol, že správca dane nedoručil protokol o daňovej kontrole č. 9102407/5/407850/2010/Str zo dňa
14. 5. 2012 žalobcovi, tento s ním neprerokoval, neukončil daňovú kontrolu do dňa podania odvolania
a v lehote stanovenej zákonom, nevykonal žiadne dokazovanie, porušil daňové tajomstvo, riadil sa
subjektívnymi úvahami, ktoré nezaložil na dôkazoch, neposúdil s dostatočnou odbornou starostlivosťouskutkový stav veci, nezohľadnil pozitívne výsledky iných správcov dane, ktoré boli v prospech
odvolávajúceho sa, neodstránil pochybnosti, ktoré u správcu dane vznikli konfrontáciou svedkov, na
základe čoho sa vydaný platobný výmer stal nezákonným, nepreskúmateľným a nedôvodným. Žalobca

ďalej citoval všetky zásady daného konania, ktoré podľa neho boli postupom správcu dane porušené,
citoval článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý správca dane nerešpektoval. V článku V.
písm. a) až j) rozviedol jednotlivé porušenia zákona o správe daní správcom dane. Opätovne zdôraznil,
že protokol o výsledku daňovej kontroly mu nebol doručený, nebola mu doručená výzva na vyjadrenie
sa k protokolu, tento nebol prerokovaný a o jeho existencii sa po prvýkrát dozvedel až z dodatočného

platobného výmeru zo dňa 28. 6. 2012. V konaní bolo udelené plnomocenstvo len fyzickej osobe - pani
Ľ. O., a to len na 1 konkrétny úkon, a to predloženie dokladov na deň 6. 7. 2011. V tejto súvislosti žalobca
citoval ustanovenia zákona o správe daní týkajúce sa doručovania písomnosti. Uviedol, že daňová
kontrola mala byť ukončená jej prerokovaním, pričom k takémuto úkonu nedošlo, pretože nedošlo ani k
doručeniuprotokoluovýsledkudaňovejkontroly. Žalobcaviackrátzdôraznilvyššiepopísanénedostatky,
ktorých následkom je okolnosť, že daňová kontrola nie je ukončená, čo vyplýva z jednotlivých ustanovení

zákona o správe daní upravujúcich postup správcu dane pri daňovej kontrole. V danom prípade správca
dane začal daňovú kontrolu dňa 22. 6. 2011, pričom táto mala byť v súlade so zákonom ukončená
dňa 22. 12. 2011. Lehota na jej predĺženie nebola určená. Z dodatočného platobného výmeru nie je
preukázané, z akého dôvodu nebola daňová kontrola ukončená v zákonom určenej lehote, táto doposiaľ
trvá. Žalobca ďalej uviedol, že správca dane bol pri výkone daňovej kontroly nečinný a nevykonal

žiadne dokazovanie. Správca dane požiadal Daňový úrad Piešťany o preverenie spoločnosti HOLZ
EXPORT SLOVAKIA s.r.o. a EX-IM SLOVENSKO s.r.o. Nahliadol do spisu žalobcu, predvolal konateľa
spoločnosti GAMA-EXPO s.r.o. Z dôvodu rozporov vo výpovediach a zistení skutočností pre správne
určenie daňovej povinnosti sa snažil skontaktovať s konateľom žalobcu, s ktorým sa mu nepodarilo
skontaktovať, o čom spísal správca dane dňa 9. 5. 2012 úradný záznam. Počas miestneho zisťovania

sa v spoločnosti nikto nenachádzal, čiže miestne zisťovanie nemohlo byť vykonané. Predmetné kroky
však nemožno považovať za úkony smerujúce k správnemu posúdeniu oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu DPH. Uvedeným postupom správca dane odňal žalobcovi procesné právo, najmä
klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní. Je zrejmé, že zamestnanci správcu dane
nevykonali žiadne dokazovanie a sú nečinní. Správca dane žiadnou písomnou formou nevyzval žalobcu

na predloženie dôkazov, nevyhotovil výzvu na písomnú svedeckú výpoveď, nezabezpečil výsluch
svedkov, a teda neviedol žiadne dokazovanie. Žalobca predložil objektívne preukázateľné dôkazy
uvedené v daňovom priznaní, a to faktúry, dodacie listy, ktoré boli riadne preukázané. Podľa jeho
názoru, zo strany správcu dane boli porušené ustanovenia § 15, § 2, § 3, § 6, § 7, § 13, § 14, § 16,
§ 17, § 20, § 21, § 22, § 29, § 30, § 30a, § 41, § 44 a ďalšie, zákona o správe daní. Ak mal správca

dane akékoľvek pochybnosti, mal povinnosť vyzvať žalobcu na objasnenie nezrovnalostí. Správca dane
uvedeným spôsobom nepostupoval. Z dodatočného platobného výmeru ďalej vyplýva, že zverejnil
informácie o iných daňových subjektoch, čím porušil daňové tajomstvo podľa § 23 ods. 1, 2, 4, 5
zákona o správe daní. Žalobca ďalej zopakoval, v čom došlo k pochybeniu správcu dane pri vydaní
dodatočného platobného výmeru. Správca dane nepreukázal, z akého dôvodu bolo dodanie služieb

nedostatočne preukázané. Žalobca ďalej uviedol, že správca dane vo výrokovej časti rozhodnutia
nesprávne uviedol označenie IČ DPH žalobcu ako aj v celom rozhodnutí, pričom samotný výrok nebol v
rozhodnutí uvedený, rozhodnutie nepodpísala osoba na to zákonným spôsobom poverená. Podľa jeho
názoru, jedine riaditeľ Daňového úradu Bratislava je oprávneným subjektom na podpísanie rozhodnutia,
podpísať ho nemôže zastupujúci vedúceho zamestnanca. Protokol o výsledku z daňovej kontroly

nenadobudol povahu zákonne získaného prostriedku a možno skonštatovať, že rozhodnutie neobsahuje
odôvodnenie. Žalobca ďalej vytkol nedodržanie ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH správcom dane.
Obchodní partneri potvrdili zdaniteľné plnenie, predložili dostatok dôkazov, pričom správca dane sa s
predmetnými zisteniami nevysporiadal. Citoval jednotlivé ustanovenie zákona o DPH, pričom správca
dane neuviedol žiadne porušenie zákona. Podmienky pre uplatnenie § 51 zákona o DPH boli splnené.

Žalobca splnil všetky podmienky stanovené zákonom, čím naplnil predpoklady v § 49 v nadväznosti na §
51, § 8, § 9, § 70 a § 71 zákona o DPH. Žalobca ďalej citoval z judikatúry súvisiacej s predmetom konania
v obdobných veciach. Žiadal, aby súd obe rozhodnutia daňových orgánov zrušil, vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie ak priznal žalobcovi náhradu trov konania.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 21.2.2013 uviedol, že sa pridržiava
dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2011 z dôvodu dôvodného podozrenia, že
jeho prostredníctvom prebieha len fakturácia tovaru - granitových a mramorových dosiek D časť siobchodných spoločností v tuzemsku a v rámci EÚ bez reálneho dodania. Postupovala v súlade s
príslušnými ustanoveniami zákona o správe daní. žalobcovi bolo doručené upovedomenie po výkone
kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu v ktorom uviedol aj miesto

a čas výkonu daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za
zdaňovacie obdobie marec 2011. Upovedomenie o výkone kontroly sa vrátilo späť správcovi dane s
poznámkou poštového doručovateľa "adresát je neznámy„. Zásielka bola doručovaná na adresu sídla
spoločnosti.Žalobcazmenusídlaspoločnostisprávcovidanenenahlásil.Uviedol,žepostupovalvsúlade
s ustanovením § 17 ods. 10 zákona o správe daní. Správca dane súbežne vykonával preverovanie

skutočností prostredníctvom dožiadaní Daňového úradu Bratislava a zaslal predvolanie konateľovi
spoločnosti na adresu jej sídla ako i jeho trvalého bydliska. Predvolanie adresované na adresu bydliska
konateľa žalobcu bolo doručené a tento sa na predvolanie dostavil. V priebehu ústneho pojednávania
predložil správcovi dane plnomocenstvo udelené pani Ľ. O., ktorá v jeho zmysle bola splnomocnená
konať v mene daňového subjektu od 27. 6. 2011 vo všetkých úkonoch. Zdôraznil, že v danom prípade
splnomocnenie nezaniklo, v čase konania bolo platné, správca dane výzvu na vyjadrenie sa k protokolu

a na jeho prerokovanie spolu s protokolom zaslal splnomocnenej osobe, ktorá potvrdila prijatie zásielky
dňa 24. 5. 2012. Žalobca nesplnil svoju povinnosť podľa § 31 ods. 5 písm. b) zákona o správe daní a
neoznámil zmenu údajov. Doručovanie písomností bolo realizované v súlade s ustanovením § 17 ods.
5 zákona o správe daní. Napriek uvedenému, splnomocnená zástupkyňa vrátila správcovi dane dňa 7.
6. 2012 výzvu na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie spolu s protokolom s odôvodnením,

že nie je splnomocnenou zástupkyňou daňového subjektu a jej plnomocenstvo platilo len na 1 deň a na
1 úkon - predloženie dokladov dňa 6. 7. 2011. Uvedené tvrdenie je v rozpore s jej konaním, pretože v
priebehu výkonu daňovej kontroly konala v mene žalobcu , prevzala dňa 3. 11. 2011 od správcu dane
doklady ak písomnosti predložené ku kontrole, prevzala oznámenie o predĺžení lehoty na vykonanie
daňovej kontroly dňa 12. 12. 2011, pričom pri týchto úkonoch neoznámila správcovi dane, že daňový

subjekt nezastupuje. V súvislosti s iným daňovým konaním, listom zo dňa 19. 4. 2012 správcovi dane
oznámila, že daňový subjekt zastupoval len jednorazovo a to počas kontroly za obdobie marec 2011.
Žalovaný ďalej uviedol, že v súlade s ustanovením § 15 ods. 10 zákona o správe daní jej bola doručená
výzva na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie spolu s protokolom s určenou lehotou 8 dní,
pričom splnomocnená zástupkyňa žalobcu až na 17- ty deň po prevzatí zásielky vrátila správcovi dane

príslušný protokol spolu s výzvou s oznámením, že bola oprávnená konať za žalobcu len dňa 6. 7. 2011.
V danom prípade, v zmysle zákona, zmeškanie lehoty na vyjadrenie sa k protokolu nemožno odpustiť. Je
dôležité, aby daňový subjekt využil právo a k protokolu o daňovej kontrole sa včas vyjadril. Ak sa daňový
subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní prerokovania protokolu, platí fikcia, že protokol sa považuje za
prerokovaný v deň určený vo výzve na prerokovanie protokolu. Daňová kontrola je ukončená dňom

prerokovania protokolu o daňovej kontrole, pričom za deň prerokovania protokolu sa považuje deň jeho
doručenia a nasledujúci deň sa začína vyrubovacie konanie. Správca dane začal daňovú kontrolu vo
veci zistenia oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie marec 2011
dňa 22. 6. 2011, daňová kontrola nebola prerušená, bola len predĺžená lehota na vykonanie kontroly do
20. 6. 2012. Správca dane bol teda oprávnený vykonávať daňovú kontrolu v predĺženej 12 mesačnej

lehote. Kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu bola začatá dňa
22. 6. 2011 a trvala 363 dní, pričom prekročená nebola. V priebehu výkonu kontroly správca dane
zistil, že daňový subjekt na adrese sídla spoločnosti nesídlil, nepreberal zásielky, nebol dostatočne
súčinný, splnomocnil na konanie osobu, ktorá po doručení protokolu popierala svoje plnomocenstvo, čo
nasvedčuje tomu, že prieťahy v konaní neboli robené zo strany správcu dane, ale zo strany daňového

subjektu. Námietka žalobcu, že správca dane nevykonal žiadne dokazovanie je účelová, pretože v
tomto prípade daňový úrad nemal dôvod začínať vo vzťahu k daňovému subjektu akejkoľvek vytýkacie
konanie podľa § 41 zákona o správe daní, pričom v tomto prípade sa jedná o kontrolu formálnych
náležitostí a odstránenie nejasností. V preskúmavanej veci sa nejedná o vytýkacie konanie ale o proces
daňovej kontroly v súlade s ustanovením § 15 ods. 5 a ods. 14 zákona o správe daní. V tejto súvislosti

poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúci sa vytýkacieho konania
uvedenývobdobnomkonaní,vedenýpodsp.zn.3Sžf/69/2008.Čosatýkanámietkyohľadomporušenia
daňového tajomstva, žalovaný uviedol, že žalobca bol účastníkom daňového konania a informácie
o daňových subjektoch - jeho obchodných partneroch, ktoré správca dane uviedol v protokole, boli
získané zákonným spôsobom. Žalobca bol účastníkom daňového konania, v ktorom sa rozhodovalo

o jeho právach a povinnostiach, pričom zároveň nemôže byť osobou oprávnenou oboznamovať sa
s daňovým tajomstvom podľa § 23 ods. 4 a 5 zákona o správe daní. Správca dane bol povinný v
odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie
dôkazov ako aj použitie právnych predpisov. Daňový úrad nedopatrením a 1 krát uviedol vo výrokovejčasti a 1 krát v odôvodnení dodatočného platobného výmeru nesprávne IČ DPH žalobcu, pričom sa
jednalo o zrejmú chybu v písaní, ostatné údaje boli uvedené správne. V tejto súvislosti poukázal na
znenie § 30 ods. 2 písm. c) zákona o správe daní. Dodatočný platobný výmer obsahuje výrok, ktorý

obsahuje náležitosti v súlade so zákonom a názor žalobcu, že je podpísaný neoprávnenou osobou nie
je relevantný. Z predložených dokladov správca dane zistil, že daňový subjekt si uplatnil v daňovom
priznaní za zdaňovacie obdobie marec 2011 odpočítanie dane 20 % v sume X XXX XXX, XX € podľa § 49
až § 51 zákona o DPH z nakúpených služieb za opracovanie granitových dosiek v objeme 220 090 kg, za
pomocné práce pri opracovaní predmetných dosiek v objeme 516 075 kg, za opracovanie mramorových

dosiek v objeme 41 400 kg, za opracovanie umelého kameňa v objeme 18 000 kg od dodávateľa GAMA-
EXPO,s.r.o.,Bratislavazfaktúr,uvedenýchvrozhodnutížalovaného.Fakturovanéslužbyoddodávateľa
žalobcaďalejfaktúrovalspoločnostiHOLZEXPORTSLOVAKIAs.r.o.aspoločnostiEX-IMSLOVENSKO
s.r.o. presne tak ako ich prijal, teda rovnaký druh služby, rovnaké množstvo, rozdiel je len v cene
služby. Správca dane využil inštitút dožiadania a požiadal Daňový úrad Piešťany o vykonanie šetrenia
u daňových subjektov. Dožiadaný daňový úrad vykonal miestne zisťovanie, výsledky ktorého uviedol do

zápisníc. Z vykonaného miestneho zisťovania bola spísaná zápisnica, v ktorej sa uvádza, že spoločnosť
HOLZ EXPORT SLOVAKIA s.r.o. prijala od žalobcu uvedené faktúry, mala ich evidované a taktiež si
v predmetnom období odpočítala daň. Daňový subjekt sa na otázky správcu dane, ktoré súviseli s
predmetomzisťovaniapísomnenevyjadrilauviedol,žežalobcasiobjednalslužbyuvedenévofaktúrach,
miesto uskladnenia tovaru bolo na Žilinskej ceste 130 v Piešťanoch, granitové dosky nemá evidované,

pretože sa jednalo poddodávku. Ohľadom dopravy sa vyjadril, že nakládka sa uskutočnila v mieste ich
uskladnenia v Piešťanoch a vykládka v PD Prašník. Uvedeným spôsobom sa vyjadrila aj spoločnosť
EX-IM SLOVENSKO s.r.o. Konateľ žalobcu sa ohľadom uskutočnených obchodov vyjadril tak, že
tovar objednáva u poddodávateľov telefonicky a osobne a to len konkrétny druh a váhu bez ďalšieho
označenia pôvodu a vlastností tovaru. Nakúpený tovar uskladňuje v sklade a postupne predáva podľa

telefonických a osobných objednávok opäť len podľa hmotnosti bez bližšej špecifikácie. Spracovateľské
operácie si objednáva subdodávateľsky, pričom zoznam osôb nie je možné preukázať, pretože ho
od dodávateľa nepožaduje. K preprave tovaru uviedol, že tovary od dodávateľov a odberateľov nie
sú prepravované, pretože sú presúvané v sklade vysokozdvižným vozíkom. Sám žalobca svojím
vyjadrením poprel prepravu faktúrovaného tovaru napriek tomu, že dodávatelia sa k preprave tovaru

vyjadrili odlišne. Z uvedeného dôvodu vznikli pochybnosti správcu dane o riadnej podnikateľskej činnosti
žalobcu. V rámci ústneho pojednávania konateľ spoločnosti GAMA-EXPO, Bratislava uviedol, že v
danom mesiaci fakturoval žalobcovi opracovanie granitových dosiek, mramorových dosiek, umelého
kameňa a pomocné práce pri opracovaní granitových dosiek. Opracovanie výrobkov sa nevykonávalo v
sídle tejto spoločnosti ale skladových a výrobných priestoroch spoločnosti KLIMEX STONE SLOVAKIA

s.r.o. Cena a spôsob reklamácie pri poškodení neboli dohodnuté. Preprava sa uskutočňovala len v
rámci skladu a preto ju nevedia vydokladovať. Pomocné práce fakturovali tak, ako i nakúpili od ďalšej
spoločnosti FOR DESIGN, s.r.o. v kilogramoch. Na otázku správcu dane, či má evidenciu o množstve
a druhu výrobkov, ktoré žalobca žiadal opracovať uviedol, že takúto evidenciu nemajú. Správca dane
výpoveďou daňových subjektov zistil rozpor vo vzťahu k predmetu dodávky. V danom prípade sa

uskutočňovalo aj miestne zisťovanie spoločnosti FOR DESIGN, s.r.o. z, ktorého bolo zistené, že na
adrese sídla nebolo možné zastihnúť konateľa ani žiadnu inú osobu. Konateľ predmetnej spoločnosti sa
nezdržiava v mieste trvalého bydliska a nebolo ho možné vypočuť. V predmetnom konaní nebol konateľ
spoločnosti vypočutý ako svedok, a preto správca dane nemal povinnosť upovedomiť žalobcu o konaní
ústneho pojednávania s týmto subjektom, ktorý bol v danom prípade účastníkom daňového konania.

Žalobcovi preto nebolo odňaté právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, pretože
nebolo vykonávané ústne pojednávanie za účelom výsluchu svedka. Žalovaný poukázal na okolnosť,
že daňové subjekty HOLZ EXPORT SLOVAKIA s.r.o. a spoločnosti EX-IM SLOVENSKO s.r.o. pri
miestnom zisťovaní tvrdili, že prepravu dosiek na opracovanie uskutočňovali svojpomocne nákladným
vozidlom Ford Tranzit, ŠPZ: F.- XXX I. ale patriaci spoločnosti AZ AUTO s.r.o. a na motorovom vozidle

P. X., v ŠPZ: F.-Y. patriacom tej istej spoločnosti, nakládka bola na Žilinskej ceste 130 v Piešťanoch a
vykládka na PD Prašník, pri ktorej boli konatelia spoločnosti prítomní. V rozpore s uvedeným tvrdením
žalobca uviedol, že spracovateľské operácie si objednával subdodávateľsky od dodávateľov, tovary
neboli prepravované, boli presúvané v sklade vysokozdvižným vozíkom. Takéto presúvanie tovaru len
v rámci skladu uviedol aj konateľ spoločnosti GAMA-EXPO, Bratislava s.r.o., ktorý nemal evidenciu o

množstve a druhu výrobkov, ktoré žalobca žiadal opracovať, a teda nie je zrejmé, ako táto spoločnosť
dospela k množstvu v jednotlivých faktúrach za opracovanie dosiek a pomocné práce, keď neuviedla
žiadnu evidenciu, ktoré mala opracovať sama alebo dodávateľským spôsobom. Žalovaný poukázal na
okolnosť, že uvedený subjekt fakturoval žalobcovi službu za opracovanie dosiek, umelého kameňa vkilogramoch a v ten istý deň fakturoval žalobca tie isté služby opracovania v rovnakých množstvách
ďalším spoločnostiam, pričom v dodacích listoch vyhotovených žalobcom pre obidve spoločnosti je
uvedené v názve a druhu tovaru - granitová a mramorová dlažba s rôznym názvom, konglomerát

Estivo v mernej jednotke m2. Žalovaný poukázal aj na ďalší rozpor, keď si spoločnosti HOLZ EXPORT
SLOVAKIA s.r.o. a EX-IM SLOVENSKO s.r.o. objednali podľa objednávok a dodacích listov u žalobcu
opracovanie granitových dosiek, mramorových dosiek a konglomerátu a nie granitovú a mramorovú
dlažbu s rôznym názvom a konglomerát. Žalobca uviedol, že tovar nakupuje len v kilogramoch
bez ďalšieho označenia pôvodu a vlastností tovaru, ktorý ďalej predáva opäť len v kilogramoch

bez bližšej špecifikácie. Spracovateľské operácie si objednáva subdodávateľsky od dodávateľov. Z
príloh dožiadania zaslaného Daňovému úradu Piešťany správca dane zistil, že žalobca vyhotovil pre
spoločnosti HOLZ EXPORT SLOVAKIA s.r.o. a EX-IM SLOVENSKO s.r.o. dodacie listy, kde sú uvedené
granitové a mramorové dlažby s konkrétnym názvom (INTARZIE, S IENA, NAPOLI, AUTUNNALE,
PRIMAVERRE, ESTIVO ), konkrétnym dňom opracovania, konkrétnym množstvom a v mernej jednotke
m2,pričomobjednávkyznelinaopracovaniegranitovýchdosiek,granitovejdlažby,mramorovýchdosiek,

konglomerátu v mernej jednotke kg. Spracovávateľ dosiek nemal žiadnu evidenciu o množstve a druhu
výrobkov, ktoré mali byť opracované, pričom žalobca nemohol mať k dispozícii dodacie listy, pretože
ich neprijal pod spracovávateľa a ani uvedené služby sám fyzicky neposkytol. Žalobca nevyhotovil pre
spoločnosti HOLZ EXPORT SLOVAKIA s.r.o. a EX-IM SLOVENSKO s.r.o. odberateľské faktúry v súlade
s dodacími listami, faktúry boli identické s faktúrami vystavenými spoločnosťou GAMA-EXPO, Bratislava

s.r.o. Uvedené skutočnosti preukazujú, že služby opracovania a pomocné práce si navzájom fakturujú
jednotlivé spoločnosti bez toho, aby niektorá z nich práce skutočne fyzicky vykonala, mala vo svojom
účtovníctve preukázateľnú evidenciu s podrobnou špecifikáciou tovaru, ktoré súvisia s poskytovanými
službami. Z dôvodu odstránenia rozporov sa správca dane snažil skontaktovať s konateľom žalobcu,
pričom tento nebral telefón a nenachádzal sa v sídle spoločnosti. Bezvýsledne sa snažil skontaktovať

i s asistentkou konateľa. Žalobca reálne dodanie služieb nepreukázal a ani sa nepokúsil skontaktovať
so správcom dane. Za skúmané zdaňovacie obdobie si žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane z
provízie z obchodného sprostredkovania opracovania dosiek a dlažby 20 % DPH vo výške XX XXX,
XX € od dodávateľa FOR DESIGN s.r.o., ktoré doložil faktúrou PF 1100075 zo dňa 31. 3. 2011 s
dňom zdaniteľného plnenia 31. 3. 2011 so základom dane XXX XXX, XX €, spolu XXX XXX, XX €.

Žalobca dôkazne nepreukázal, že predložené faktúry odrážajú skutočnosť, že služby boli skutočne
vykonané a nakúpené, a preto správca dane spochybnil aj faktúru od spoločnosti FOR DESIGN s.r.o.,
pretože fakturovaná provízia priamo súvisí s nakúpenými službami opracovania a pomocných prác pri
opracovaní, nakúpených od spoločnosti GAMA-EXPO, Bratislava s.r.o. Správca dane neodňal žalobcovi
právo písomne sa vyjadriť k protokolu a zúčastniť sa prerokovania, práve daňový subjekt nekonal a

nevyužil svoje práva. Nesplnil tak povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovenia § 15 ods. 6 písm. d)
zákona o správe daní ako i povinnosti podľa § 15 ods. 6 písm. e) zákona. Tým, že žalobca predložil ku
kontrole dodávateľské faktúry, nepreukázal, že mu vzniklo právo na odpočítanie dane, pričom správca
dane nevychádzal len z dokladov predložených žalobcom ale vykonával dokazovanie v zmysle zákona.
Poukázal na znenie § 49 ods. 1 a 2, § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, pričom preukázanie skutočností

je povinnosťou daňového subjektu. Vyhodnotením získaných dôkazov správca dane dospel k záveru, že
žalobca si za zdaňovacie obdobie marec 2011 neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane v sume
X XXX XXX, XX €. Žalovaný sa so závermi správcu dane stotožnil. Poukázal na existujúcu judikatúru
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III.
ÚS78/2011-17zodňa23.2.2011,zodôvodneniaktorýchvyplýva,žedôkaznébremenojenadaňovom

subjekte. Správca dane hodnotil právne úkony podľa skutočného obsahu pričom dospel k záveru, že
skutočným obsahom v danom obchodnom prípade bolo iba profitovať na odpočte DPH s cieľom získať
daňovú výhodu v rozpore s platnou legislatívou. Žalobca bol povinný správcovi dane preukázať, že
zdaniteľné obchody, tak ako sú deklarované v predloženej fakturácií prijal, čo v uvedenom prípade
nebolo preukázané. Správca dane na základe určitých informácii nadobudol závažné pochybnosti o

pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov alebo vyjadrení, pričom tieto nemusel uznať ako
relevantné, ak žalobca ich hodnovernosť nepreukázal a pochybnosti neodstránil. Faktúra je relevantným
dokladom vtedy, ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. Dôkazné bremeno
žalobcu nebolo absolútne, dokazovanie reálnosti prijatia deklarovaných zdaniteľných obchodov vykonal
správca dane v rámci svojej činnosti prostredníctvom zákonných inštitútov. Aj keď dokazovanie vedie

správca dane, dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte a správca dane posúdi vierohodnosť
jednotlivých dôkazných prostriedkov. Rozsudky, na ktoré žalobca v žalobe poukazoval nemožno
aplikovať na daný prípad, tieto nie sú všeobecné a netýkali sa prípadu keď nebolo preukázané, že by
žalobca s deklarovaným tovarom disponoval. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora ESčíslo C-439/04, v ktorom sa uvádza, že ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka
je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje
na plnení, ktorý je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby tomuto

platiteľovi odmietol priznanie práva na odpočítanie dane. Žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné
bremeno keď sa mu nepodarilo preukázať prijatie zdaniteľných obchodov deklarovaných vo faktúre
od dodávateľov, ktorých vierohodnosť a pravdivosť bola správcom dane spochybnená. Na základe
uvedených dôvodov žiadal súd, aby žalobu zamietol.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté
rozhodnutie na nariadenom pojednávaní v zmysle ust. § 250g ods. 1 O.s.p. v rozsahu žaloby podľa ust.
§ 250j ods. 1 O.s.p..

Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní

zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom
SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ust. §
244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna
činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc
stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný

vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.

Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (súd nemá na to
kompetenciu), ale len preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné
orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a

procesné predpisy.

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. č.
1020502/1/1203094/2012/1042 zo dňa 12.10.2012, ktorým podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. o
správe daní a poplatkov v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový

poriadok) potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava č. 9102407/5/1347275/2012/
Str zo dňa 28.6.2012, ktorým správca dane nepriznal nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty v sume
X XXX,XX € za zdaňovacie obdobie marec 2011 a vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume X
XXX XXX,XX €.

Z administratívneho spisu súd zistil, že dňa 28.4.2011 žalobca podal daňové priznanie pre DPH za
mesiac marec 2011, v ktorom deklaroval daň v celkovej výške X XXX XXX,XX €, odpočítaná daň
predstavovala X XXX XXX,XX € a nadmerný odpočet X XXX,XX €.

Podaním zo dňa 30.5.2011 správca dane informoval žalobcu o vykonaní daňovej kontroly na zistenie

oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Upovedomenie bolo preukázateľne
doručené žalobcovi dňa 28.6.2011, až po tom, ako sa predmetná zásielka vrátila odosielateľovi z
dôvodu jej nedoručenia adresátovi. Dňa 28. 6. 2011 sa uskutočnilo ústne pojednávanie, na ktorom
sa zúčastnil konateľ žalobcu. Z predloženého plnomocenstva zo dňa 27. 6. 2011 vyplýva, že konateľ
žalobcu splnomocnil Ľ. O. ku všetkým úkonom potrebným na zastupovanie žalobcu, a to najmä, ale nie

výlučne na zastupovanie konateľa žalobcu na ústnom pojednávaní v súvislosti s daňovým subjektom,
ktoré sa uskutoční 28. 6. 2011, na predloženie potrebných dokladov. Toto splnomocnenie bolo udelené
k vykonaniu všetkých právnych úkonov súvisiacich s vyššie uvedenými záležitosťami a to i takých,
ktoré v splnomocnení nie sú výslovne uvedené. Plnomocenstvo oprávňovalo splnomocnenca ustanoviť
za seba zástupcu. Žalobca predložil správcovi dane doklady špecifikované v zápisnici. Správca dane

ďalej dohodol so žalobcom termín predloženia ďalších dokladov na deň 6. 7. 2011. Dňa 6. 7. 2011 sa
zamestnanci správcu dane dostavili na dohodnuté miesto k prevzatiu účtovných dokladov žalobcu, ktoré
splnomocnená zástupkyňa predložila.

V spise sa nachádzajú doklady o dožiadaní adresovanom Daňovému úradu Bratislava 1 ohľadom

vykonania šetrenia spoločnosti GAMA-EXPO s.r.o. Bratislava týkajúceho sa vyhotovenia faktúr pre
žalobcu s termínom dodania marec 2011 ako i ohľadom zistenia ďalších skutočností týkajúcich sa
obchodných transakcií so žalobcom. Z výpovede konateľa predmetnej spoločnosti zo dňa 10. 5. 2012
vyplýva, že dodávateľ prác pre žalobcu vykonával pomocné práce spočívajúce v opracovaní granitovýchdosiek prostredníctvom spoločnosti For Design, pričom nemá evidenciu o množstve a druhu výrobkov,
ktoré žiadal žalobca opracovať. Práce boli fakturované v kilogramoch, iné pracovné aktivity nemajú a
nevedel vydokladovať prepravu tovaru, pretože táto bola realizovaná len v rámci skladu.

Prostredníctvom dožiadaného daňového úradu bolo vykonané šetrenie aj v spoločnostiach HOLZ
EXPORT SLOVAKIA s.r.o. a spoločnosti EX-IM SLOVENSKO s.r.o. Zo zápisnice o miestnom zisťovaní
zo dňa 3. 8. 2011 vyplýva, že spoločnosť EX-IM SLOVENSKO s.r.o. mala vo svojej účtovnej
evidencii zaevidované faktúry žalobcu č. 2011000 37, 201100038, 2011000 40, 201100044, 201100045,

201100048, 201100052, 201100053, 201100055, 201100058, 201100061, 201100063, 201100067,
201100068, všetky vystavené v priebehu mesiaca marec 2011. Z uvedených faktúr spoločnosť
odpočítala daň podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH. Spoločnosť uviedla, že na konkrétne otázky ohľadom
spôsobu realizácie transakcie so žalobcom zodpovie neskôr, písomne.

Zo zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 3. 8. 2011 spísanej so zástupcom spoločnosti HOLZ

EXPORTSLOVAKIAs.r.o.vyplýva,žeodžalobcuobdržalfaktúryč.201100035,201100036,201100039,
201100041, 201100042, 201100043, 201100046, 201100047, 201100049, 201100050, 201100051,
201100054, 201100056, 201100057, 201100059, 201100062, 201100064, 201100065, 201100066,
201100069,vystavenévpriebehumesiacamarec2011.Uvedenéfaktúrybolizaevidovanévúčtovníctve,
odpočítal z nich daň podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH a k ďalším otázkam prisľúbil doručiť písomné

stanovisko, pretože sa k nim nevedel na mieste vyjadriť.

Listom zo dňa 28. 8. 2011 spoločnosť EX-IM SLOVENSKO s.r.o. uviedla, že si objednala u žalobcu
opracovanie granitových dosiek. Tieto boli uskladnené v Piešťanoch na Žilinskej ceste 130. Spoločnosť
nemá o tomto tovare evidenciu, pretože sa jedná o poddodávku. Prepravu zabezpečoval H. Q. na PD

Prašník,motorovýmvozidlomMercedesSprinter,patriacispoločnostiAZAUTOs.r.o. Doskysanakladali
v sklade a vykladali sa na PD Prašník, pričom boli pri tom konatelia spoločnosti.

Podobnú informáciu správca dane obdržal aj od spoločnosti HOLZ EXPORT SLOVAKIA s.r.o. s tým,
že preprava bola svojpomocná a vykonávaná iným typom vozidla, takisto patriacim v spoločnosti AZ

AUTO s.r.o.

Z ďalšieho zisťovania daňového úradu vyplýva, že dodávateľ prác, spoločnosť FOR DESIGN s.r.o.
na adrese svojho sídla reálne nesídli, nepreberá poštu, so správcom dane nekomunikuje. Konateľ
spoločnostitakistonavýzvysprávcudanenereagoval,podľainformáciísusedovsadlhodobonezdržiava

v mieste bydliska. Správca dane eviduje žiadosť Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti
organizovanej kriminalite o vykonanie daňovej kontroly v danej spoločnosti.

Zo zápisnice o ústnom pojednávaní s konateľom žalobcu, spísanej dňa 7. 9. 2011 na, ktorom sa
zúčastnil aj so splnomocnenou zástupkyňou, Ľ.J. O. uviedol, že tovar u objednávateľov objednával

osobne a telefonicky, formou uvedenia konkrétneho druhu v kilogramoch bez ďalšieho označenia
pôvodu, vlastností tovaru. Tovar uskladňoval v sklade a postupne predával podľa objednávok opäť
len v kilogramoch, bez bližšej špecifikácie. Na otázku správcu dane, kde mal žalobca skladové
priestory v roku 2010, 2011, žalobca neodpovedal. Vzhľadom na nesúlad medzi obstaraním a
dodaním tovarov, správca dane požadoval od žalobcu zoznam osôb, ktoré vykonali práce na tovare.

Žalobca na uvedenú otázku neodpovedal. Nevedel sa vyjadriť ani k otázkam ohľadom prepravy
tovaru od dodávateľov k odberateľom. Nevedel predložiť faktúry za prepravné služby, záznamy o
prevádzke vozidiel, mená osôb uskutočňujúcich prepravu. Nevedel zodpovedať otázku pohľadom
pôvodu granitových dosiek, mramorových dosiek, ónyxu, nepreukázal doklad o originalite tovarov,
vybavovanie reklamácií, technických parametroch, vlastnostiach tovarov, účelu a spôsobu ich využitia,

dôkazu ohľadom všeobecného označenia tovaru, menách osôb, s ktorými žalobca komunikoval a
uzatváral obchodné transakcie. K položeným otázkam sa prisľúbil vyjadriť písomne. Z vysvetlenia
doručeného správcovi dane dňa 22. 9. 2011 vyplýva, že skladové priestory sa nachádzajú na Žilinskej
ceste 130, Piešťany. Nevedel uviesť mená osôb, ktoré spracovávali tovar z dôvodu, že opracovanie
si objednával od ďalších dodávateľov, tovar nebol prepravovaný, bol presúvaný len v rámci skladu

vysokozdvižným vozíkom, žiadne ďalšie písomnosti požadované neboli, reklamácie neboli podané. V
danom prípade sa jedná o prírodný kameň vhodný do interiéru a exteriéru, odberateľ nepožadoval
technické parametre a tento bol obstaraný za účelom ďalšieho predaja. Jedná sa ako prírodný kameňrôznych rozmerov určený na výrobu dlažby, obkladu a podobne, ktorý si záujemca vybral po osobnej
obhliadke. Dodávateľom mala byť spoločnosť MEAT, s.r.o., Bratislava a FOR DESIGN, s.r.o., Banka.

Dňa 3. 11. 2011 sa na daňový úrad dostavila splnomocnená zástupkyňa žalobcu, za účelom vrátenia
dokladov predložených ku kontrole.

V spise sa nachádza žiadosť o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly zo dňa 14. 11. 2011, ktorej
bolo v zmysle listu zo dňa 22. 11. 2011 vyhovené a lehota na vykonanie daňovej kontroly bola predĺžená

do 20. 6. 2012. Upovedomenie prevzala splnomocnená zástupkyňa žalobcu dňa 12. 12. 2011.

V spise sa ďalej nachádza úradný záznam zo dňa 9. 5. 2012, v zmysle ktorého sa správcovi dane
nepodarilo telefonicky skontaktovať s konateľom žalobcu za účelom dohodnutia termínu miestneho
zisťovania. Ani opakovaný pokus zo dňa 10. 5. 2012 nebol úspešný.

Dňa 14. 5. 2012 bol vypracovaný protokol na zistenie oprávnenosti nároku žalobcu na vrátenie
nadmernéhoodpočtupodľazákonaoDPH,č.9102407/5/407850/2012/Strzazdaňovacieobdobiemarec
2011. V predmetnom protokole správca dane uviedol, že žalobca si za kontrolované zdaňovacie obdobie
podalriadnedaňovépriznaniekDPH,vktoromvykázalnadmernýodpočetvovýškeXXXX,XX€.Uplatnil
si odpočítanie dane podľa § 49 až 51 zákona o DPH z nakúpených služieb - opracovanie granitových

dosiek v objeme 220 090 kilogramov, pomocné práce pri opracovaní granitových dosiek v objeme 516
075 kilogramov, opracovanie mramorových dosiek v objeme 41 400 kilogramov, opracovanie umelého
kameňa - konglomerátu v objeme 18 000 kilogramov v celkovej výške 20 % DPH - 1 XXX XXX, XX €,
dodávateľa GAMA-EXPO s.r.o., Bratislava z faktúr 1100040 až 1100074.

Ďalej si uplatnil odpočítanie dane z provízie z obchodného sprostredkovania opracovania dosiek a
dlažby za predmetné zdaňovacie obdobie vo výške 20 % DPH - XX XXX, XX €, od dodávateľa FOR
DESIGN s.r.o., Banka z faktúry 1100075 zo základu dane XXX XXX, XX €..

Zároveň žalobca všetky dodané služby od spoločnosti GAMA-EXPO s.r.o., Bratislava ďalej fakturoval

spoločnostiam HOLZ EXPORT SLOVAKIA s.r.o. a spoločnosti EX-IM SLOVENSKO s.r.o. presne tak,
ako ich prijal - rovnaký druh služby, rovnaké množstvo, rovnaká merná jednotka, rozdiel bol len v cene
služby ( vyššia suma ). Jednalo sa o faktúry popísané vyššie, pričom pri dodávke pre spoločnosť HOLZ
EXPORT SLOVAKIA s.r.o., predstavovalo 20 % DPH čiastku XXX XXX,XX € a DPH pri dodávke pre
spoločnosť EX-IM SLOVENSKO s.r.o. predstavovala čiastku XXX XXX €. V protokole sú uvedené vyššie

popísanézisteniavyplývajúcezošetrenídaňovýchúradov.Správcadanepozhodnotenívšetkýchzistení
uviedol, že žalobca nepreukázal reálne dodanie služieb a žiadnym spôsobom sa nepokúsil skontaktovať
so správcom dane. Správca dane spochybnil okrem reálnosti vykonaných prác spoločnosťou GAMA-
EXPO s.r.o. aj províziu z obchodného sprostredkovania od spoločnosti FOR DESIGN s.r.o. predmetného
opracovania. Podľa správcu dane si žalobca nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovenia

§ 15 ods. 6 písm. d)a e) zákona o správe daní, pričom správca dane nevychádzal len z faktúr
predložených platiteľom ale aj z výsledkov dokazovania, pričom daňový subjekt svoje tvrdenia nedoložil
dôkazmi. Poukázal na ustanovenie § 29 ods. 7 zákona, v zmysle ktorého, žalobca nepreukázal
skutočnosti uvedené v daňovom priznaní. Nevyužil právo predkladať v priebehu daňovej kontroly
dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a na základe uvedeného správca dane neuznal odpočítanie dane

z nakúpených služieb od subjektu GAMA-EXPO s.r.o., Bratislava ani subjektu FOR DESIGN s.r.o. a
skonštatoval, že sa v jeho prípade jedná o odpočítanie dane uplatnené v rozpore s ustanovením § 49
ods. 1 zákona o DPH. V danom prípade bol u žalobcu zistený rozdiel dane oproti podanému daňovému
priznaniuvovýškeX XXXXXX,XX€.Zozáveruprotokoluvyplýva,žetentobolsožalobcomprerokovaný
dňa 19. 6. 2012 .

Listom zo dňa 15. 5. 2012 správca dane vyzval žalobcu na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho
prerokovanie, ktoré malo byť uskutočnené dňa 19. 6. 2012. Výzva spolu s protokolom bola zaslaná
splnomocnenej zástupkyni žalobcu, ktorá zásielku prevzala dňa 24. 5. 2012. Žalobca ani splnomocnená
zástupkyňa sa na určený deň na prerokovanie protokolu nedostavili ani neúčasť neospravedlnili.

Listomzodňa1.6.2012,doručenýmsprávcovidanesplnomocnenázástupkyňažalobcu,Ľ.O.oznámila,
že nie je splnomocnenou zástupkyňou žalobcu, plnomocenstvo jej bolo udelené len na 1 úkon a z
uvedeného dôvodu bola výzva a protokol vrátený správcovi dane. V spise sa nachádza list zástupkynežalobcu zo dňa 19. 4. 2012, ktorým správcovi dane oznamuje, že žalobcu nezastupuje, jeho doklady
nemá a zastupovala ho len jednorazovo počas kontroly za obdobie marec 2011, ktorá sa uskutočnila
6. 7. 2011.

Súčasť spisu predstavujú faktúry vystavené spoločnosťou GAMA-EXPO s.r.o., Bratislava, ktorými
boli pre žalobcu vyúčtované práce - opracovanie granitových, mramorových dosiek, konglomerátu a
pomocné práce.

Ďalej sa v spise nachádzajú i jednotlivé faktúry žalobcu vystavené pre spoločnosti HOLZ EXPORT
SLOVAKIA s.r.o. a spoločnosti EX-IM SLOVENSKO s.r.o. špecifikované vyššie, v ktorých je dodaný
tovar označovaný ako opracovanie granitových a mramorových dosiek, konglomerátu, pomocné práce,
v množstve uvádzanom v mernej jednotke - kilogramy ako i súvisiace dodacie listy, kde sú uvedené
dodanégranitovéamramorovédlažby,konglomerátskonkrétnymnázvom(INTARZIE,SIENA,NAPOLI,
AUTUNNALE, PRIMAVERRE, ESTIVO ), konkrétnym dňom odoslania, konkrétnym množstvom v

mernej jednotke m2, pričom objednávky zneli na opracovanie granitových dosiek, granitovej dlažby,
mramorových dosiek, konglomerátu v mernej jednotke kg.

V spise sa nachádza aj faktúra č. 97032011 zo dňa 31.3.2011 vystavená dodávateľom, spoločnosťou
FOR DESIGN, s.r.o., Banka za sprostredkovanie opracovania dosiek a dlažby za mesiac marec 2011

na celkovú sumu XXX XXX, XX € vrátane DPH (DPH tvorí XX XXX,XX €).

Dňa 28. 6. 2012 bol správcom dane vydaný dodatočný platobný výmer č.9102407 /5/1347275/2012/Str,
ktorým nebol žalobcovi priznaný nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie marec 2011 v sume XXXX,
XX € a bol mu vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume X XXX XXX, XX €. V odôvodnení

sú popísané zistenia správcu dane vyplývajúce z daňovej kontroly tak, ako sú popísané v protokole.
Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým
rozhodnutím s uvedením dôvodov vyplývajúcich z vyjadrenia k žalobe popísanom vyššie.

Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa § 2 ods. 1 zákona o

správe daní, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov
daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli
uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného
hodnotenia dôkazov, zakotvenej v § 2 ods. 3 citovaného zákona.

Priuplatňovanídaňovýchpredpisovvdaňovomkonanísaberiedoúvahyvždyskutočnýobsahprávneho
úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

Zo zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie,

pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a
vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania,
ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým
subjektom (§ 29 ods. 1, ods. 8 citovaného zákona).

Ust. § 9 ods. 3 a 4 zákona o správe daní, daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník
sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného
písomne s úradne overeným podpisom alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak nie je rozsah
plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa toto plnomocenstvo za všeobecné. V tej istej veci
môže mať len jedného zástupcu. Zástupca koná osobne, ak z obsahu plnomocenstva nevyplýva, že

za zástupcu môže konať aj iná osoba; na takéto konanie udelí zástupca inej osobe plnomocenstvo s
úradne osvedčeným podpisom. Konanie inej osoby v rozsahu udeleného plnomocenstva sa považuje
za konanie zástupcu.

Zastupovanie daňového subjektu zástupcom nevylučuje, aby správca dane rokoval v nevyhnutných

prípadoch s daňovým subjektom priamo alebo aby ho vyzval na vykonanie niektorých úkonov. Daňový
subjektjepovinnývýzvesprávcudanevyhovieť.Správcadanemusíotomtokonanívyrozumieťzástupcu
daňového subjektu.Podľa ust. § 17 ods. 5 zákona o správe daní, ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom pre celé daňové
konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne v daňovom konaní
niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu i jeho zástupcovi.

Podľa ust. § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v
jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa ust. § 32 ods. 2 Obč. zákonníka, ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach

oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané
splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže
by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.

Podľa ust. § 33b ods. 1, písm. c) a ods. 6 Občianskeho zákonníka, plnomocenstvo zanikne ak ho
vypovedal splnomocnenec. Ak splnomocniteľ zomrie alebo ak splnomocnenec vypovie plnomocenstvo,

je splnomocnenec povinný urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny
nástupca neutrpel ujmu na svojich právach. Úkony takto urobené majú rovnaké právne účinky, ako keby
zastúpenie ešte trvalo, pokiaľ neodporujú tomu, čo zariadil splnomocniteľ alebo jeho právni nástupcovia.

Podľa ust. § 2 ods. 1, písm. a) a b) zákona o DPH, predmetom dane je

a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,

Podľa ust. § 8 ods. 1, písm. a) zákona o DPH, dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom
sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a
bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,
alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom

určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

Podľa § 9 ods. 1 zákona, dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa § 8.

Podľa ust. § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento
deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.

Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

Podľa ust. § 49 ods. 1 a 2, písm. a), právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v

deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky
tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi

dodané.
Podľa ust. § 51 ods. 1 písm. a) a b) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak
a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71,
b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70.

Podľa ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona o DPH, pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre
zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť
faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru apredtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku
daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo
viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac

platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej
povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci.
Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s
oslobodením od dane podľa § 28 až 42.

Faktúra musí obsahovať
a) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo
službu, a jeho identifikačné číslo pre daň,
b) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo
služby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené,
c) poradové číslo faktúry,

d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak
tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry,
e) dátum vyhotovenia faktúry,
f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby,
g) základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene,

h) uplatnenú sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane,
i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť.

Podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo

v daňovom konaní vyšlo najavo.

Podľa § 15 ods. 1 zákona o správe daní, daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane
alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u
daňovéhosubjektualebonamieste,kdetoúčelkontrolyvyžaduje;prisprávedanívykonávanejdaňovým

úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm.
j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola
sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo
kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,

alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru
oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.

Podľa § 15 ods. 5 písm. c) zákona o správe daní, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola
(ďalejlen"kontrolovanýdaňovýsubjekt"),mávovzťahukzamestnancovisprávcudaneprávopredkladať

v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku 10
druhej vety.

Podľa § 15 ods. 6 písm. e) zákona o správe daní, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu
k zamestnancovi správcu dane povinnosti predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné

prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety.

Podľa ust. § 15 ods. 14 zákona o správe daní, ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola oprávnenosti
vrátenia dane, kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Na vykonanie tejto
kontroly sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2, 7 a 13 štvrtej vety. Rovnako sa postupuje, ak sa daňovou

kontrolouvykonávakontrolauplatneniadaňovéhobonusupodľaosobitnéhozákona.Ovýsledkudaňovej
kontroly podľa prvej vety a tretej vety vydá správca dane rozhodnutie do desiatich dní odo dňa ukončenia
daňovej kontroly. Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, (zákon o DPH) daňová kontrola je začatá
v deň uvedený v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly alebo v deň spísania zápisnice o začatí

daňovej kontroly. Správca dane v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly uvedie aj miesto výkonu
daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie a určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov
potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Na vykonanie
tejto daňovej kontroly sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2 a 7. O výsledku tejto daňovej kontroly vydásprávca dane platobný výmer alebo dodatočný platobný výmer podľa § 44 ods. 6 v lehote do desiatich
dní odo dňa ukončenia daňovej kontroly; lehota ustanovená v § 44 ods. 6 sa nepoužije.

V danom prípade nastal začiatok daňovej kontroly dňa 22.6.2011. Lehota na vykonanie daňovej kontroly
bola predĺžená o 6 mesiacov. Daňová kontrola bola ukončená v rámci zákonom stanovenej maximálnej
lehoty dňom prerokovania protokolu, dňa 19.6.2012.

Podľa § 29 ods. 2 zákona o správe daní, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne

určenie daňovej povinnosti, boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových
subjektov.

Podľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na
správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na
ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,

správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 30a ods. 2 zákona o správe daní, v ostatných prípadoch je správca dane príslušný na
rozhodnutie v daňovom konaní povinný vo veci rozhodnúť do 30 dní odo dňa začatia konania. Odvolací
orgán (§ 48 ods. 1) je povinný vo veci rozhodnúť do 30 dní odo dňa doručenia podania tomuto orgánu. V

osobitne zložitých prípadoch je správca dane a odvolací orgán povinný tak urobiť do 60 dní. O registrácii
podľa § 31 je správca dane povinný rozhodnúť do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu
alebo do siedmich dní odo dňa vysvetlenia, zmeny alebo doplnenia tejto žiadosti podľa § 31 ods. 10;
pri registrácii podľa § 31 ods. 21 začína lehota plynúť nasledujúci deň po dni prijatia údajov v daňovom
informačnom systéme.

Podľa § 30a ods. 3 zákona o správe daní, ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné
závažné okolnosti alebo osobitnú povahu tohto prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní,
môže túto lehotu na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť orgán najbližšie nadriadený
správcovi dane. Ak rozhoduje orgán najbližšie nadriadený správcovi dane, môže túto lehotu na základe

písomného odôvodnenia primerane predĺžiť ministerstvo, a ak rozhoduje ministerstvo, minister financií
Slovenskej republiky.

Podľa § 48 ods. 2 zákona o správe daní, odvolací orgán preskúma odvolaním napadnuté rozhodnutie
vždyvrozsahupožadovanomvodvolaní.Akvyjdúpripreskúmavanínajavoskutkové,čiprávneokolnosti

odvolávajúcim sa neuplatnené, ktoré majú podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, možno na ne pri
rozhodovaní prihliadnuť. Pritom nie je odvolací orgán viazaný len návrhmi odvolávajúceho sa a môže
zmeniť rozhodnutie odvolaním napadnuté i v neprospech odvolávajúceho sa. V rámci odvolacieho
konania môže odvolací orgán výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo
toto doplnenie alebo odstránenie chýb uložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.

Podľa § 48 ods. 5 zákona o správe daní, odvolací orgán rozhodnutie preskúma s výnimkou podľa odseku
4. Rozhodnutie v odôvodnených prípadoch zmení alebo zruší, inak napadnuté rozhodnutie potvrdí.
Odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na to dôvody. Ak
odvolací orgán rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán,

ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu.

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-
právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto
zakotvujeoprávneniedaňovýchorgánov,abymohlizisťovať,čidaňovésubjektysisplnilisvojepovinnosti

stanovené príslušnými hmotno-právnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o
správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 29 je správca dane povinný, aby skutočnosti rozhodujúce pre

správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Daňový subjekt preukazuje všetky
skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní či hlásení, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný
správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť, či úplnosť povinných
evidencií alebo záznamom vedeným daňovým subjektom.So žalobcom predloženého plnomocenstva zo dňa 27. 6. 2011, ktoré predložil pri výkone kontroly
správcovi dane vyplýva, že konateľ žalobcu splnomocnil Ľ. O. ku všetkým úkonom potrebným na

zastupovanie žalobcu, a to najmä, ale nie výlučne na zastupovanie konateľa žalobcu na ústnom
pojednávaní v súvislosti s daňovým subjektom, ktoré sa uskutočnilo 28. 6. 2011, na predloženie
potrebných dokladov. Toto splnomocnenie bolo udelené k vykonaniu všetkých právnych úkonov
súvisiacich s vyššie uvedenými záležitosťami a to i takých, ktoré v splnomocnení nie sú výslovne
uvedené. Plnomocenstvo oprávňovalo splnomocnenca ustanoviť za seba zástupcu.

Z textu uvedeného splnomocnenia nemožno vyvodiť záver, že by bolo akýmkoľvek spôsobom
obmedzené len na určitý úkon, tak ako to neskôr po prevzatí výzvy na prerokovanie protokolu, tvrdila
zástupkyňa žalobcu. O tom, že splnomocnenie nebolo udelené len na vykonanie jedného úkonu svedčí
aj okolnosť, že splnomocnená zástupkyňa sa zúčastňovala a vykonávala aj ďalšie úkony v mene žalobcu
v priebehu daňovej kontroly, napr. zúčastnila sa ústneho pojednávania dňa 7.11.2011, komunikovala

so správcom dane a nedostatok právomoci konať za zastúpeného pri nich nenamietala ona ani
zastúpený. Správcovi dane nepredložila žiaden doklad preukazujúci, že vypovedala udelené všeobecné
plnomocenstvo, a preto bola povinná vykonať všetky neodkladné úkony tak, aby záujmy zastupovaného
subjektu neutrpeli ujmu, ako to vyplýva z vyššie uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka. Jej
úkon, prevzatie výzvy na prerokovanie protokolu o výsledku daňovej kontroly ako i prevzatie protokolu

malopretoriadneprávneúčinkyvočižalobcovi.Zospisutakistonevyplýva,žebyžalobcaneskôroznámil
správcovi dane prekročenie právomoci splnomocnencom. Toto namietal až v podanom odvolaní voči
vydanému dodatočnému platobnému výmeru. Túto námietku z uvedených dôvodov súd považuje za
účelovú a nedôvodnú.

Na základe uvedených zistení, súd považuje doručenie protokolu o výsledku daňovej kontroly spolu s
výzvou na dostavenie sa za účelom jeho prerokovania dňa 19. 6.2012 splnomocnenej zástupkyni, za
súladné s ust. § 17 ods. 5 zákona o správe daní a daňovú kontrolu ukončenú v uvedený deň aj v prípade,
že sa žalobca nezúčastnil prerokovania protokolu.

Žalobca bol povinný správcovi dane v priebehu daňovej kontroly preukázať, že zdaniteľné obchody, tak
ako sú deklarované v predloženej fakturácií prijal, čo v uvedenom prípade nebolo preukázané. Správca
dane na základe určitých informácii nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti
predložených dokladov alebo vyjadrení, pričom tieto nemusel uznať ako relevantné, ak žalobca ich
hodnovernosť nepreukázal a pochybnosti neodstránil. Faktúra je relevantným dokladom vtedy, ak je

nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie.

Žalobca v konaní nepreukázal reálne dodanie tovaru na opracovanie, neodstránil žiadnym dokladom
rozpory ohľadom jeho premiestňovania tvrdené spoločnosťami HOLZ EXPORT SLOVAKIA s.r.o.
a spoločnosti EX-IM SLOVENSKO s.r.o. a spoločnosťou GAMA-EXPO s.r.o. a vlastným tvrdením.

Nepredložil žiaden doklad preukazujúci, že tovar bol umiestnený v sklade na Žilinskej ceste v
Piešťanoch, či to bolo skladové miesto žalobcu, príp. iného subjektu u ktorého mal priestory prenajaté.
Žalobca nevysvetlil údaje vyplývajúce z rozdielnosti uvádzania merných jednotiek tovaru na faktúrach a
dodacích listoch, a preto sa tieto doklady stali nedôveryhodnými.

Podľa tvrdenia subjektov zúčastnených na predmetnej obchodnej transakcii, opracovanie dosiek
vykonávala firma FOR DESIGN, s.r.o., ktorá však nemá podľa zápisu predmetu činností v príslušnom
obchodnom registri, zodpovedajúci predmet činnosti - kamenárstvo, respektíve podobný druh činnosti.
Žalobca takisto neobjasnil zmenu špecifikácie už opracovaného tovaru v dodacích listoch, kde sa
neuvádza tovar ako granitové a mramorové dosky, konglomerát, ale granitové, mramorové obklady

s konkrétnymi názvami (INTARZIE, SIENA, NAPOLI, AUTUNNALE, PRIMAVERRE, ESTIVO), čo
svedčí aj o ďalších odlišnostiach vo vlastnostiach, vzhľade tovaru, ktorý v predchádzajúcich dokladoch
uvádzaný nebol, pričom ani odlišný spôsob opracovania, ktorý si vyžadovali výrobky odlíšené názvami,
nebol zadávateľom požadovaný.

Zo všeobecne dostupných informácií je evidentné, že cena mramoru a iného kameňa (vrátanie
granitových dosiek) je závislá od kvality, ktorú určuje miesto ťažby, od štruktúry, sfarbenia, kresby,
veľkostiahrúbkydosiek.Anivjednomzúčtovnýchdokladovpredloženýchžalobcomniejeuvedenýúdaj
o druhu, kvalite, hrúbke ani merná jednotka (kusy, rozmery dosiek, hrúbka, počet a podobne), spôsobeich nadobudnutia ani pôvode. Pred opracovaním sa v dokladoch množstvo označovalo v kilogramoch a
pri dodaní v metroch štvorcových, čo nie sú pri danom druhu tovaru porovnateľné parametre.

Spochybnenie reálnosti celej transakcie, pri ktorej si žalobca uplatnil nadmerný odpočet dane správcom
dane je preto relevantné. Keďže je spochybnené sprostredkovanie opracovania predmetného materiálu,
je dôvod aj na spochybnenie fakturácie provízie z obchodného sprostredkovania faktúrou č. 97032011
spoločnosťou FOR DESIGN s.r.o. v sume XXX XXX, XX €. Určenie výšky provízie žalobca nepreukázal
žiadnou zmluvou ani iným dokladom, dôkazným prostriedkom.

Žalobca v konaní vierohodným spôsobom predmetné zistenia a logické závery správcu dane nedokázal
zvrátiť a svoje dôkazné bremeno neuniesol.

V preskúmavanej veci preto bolo dostatočne zistené, že žalobcovi daňová povinnosť nevznikla, v
dôsledku čoho nevzniklo ani právo na odpočítanie dane.

Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave nepovažoval za dôvodné námietky žalobcu, pokiaľ tento
v žalobe namietal, že skutkový stav bol vo veci nedostatočne zistený a nesprávne právne posúdený.

Súd dáva do pozornosti, že v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona o správe daní a aj s ohľadom

na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora (napr. Kittel, vec č. C -439/04) je dôkazné bremeno na strane
daňového subjektu. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené
skutočnosti, pričom správca dane, resp. žalovaný tieto dôkazy len vykonáva.

Krajský súd v konaní žalovaného správneho orgánu nezistil vadu, ktorá by mohla mať vplyv na

zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia, v dôsledku čoho nemožno konštatovať, že napadnuté
rozhodnutie správneho orgánu, resp. jeho postup, nie sú v súlade so zákonom. Žalobca mal možnosť
v priebehu konania predkladať návrhy na dokazovanie, bol oboznámený s výsledkami vykonanej
kontroly, bol predvolávaný na ústne pojednávania spojené s vypočutím svedkov. Predloženými dokladmi
nedokázal zvrátiť logické závery a úvahy daňových orgánov.

Krajský súd v Bratislave vzhľadom vyššie uvedené, považoval námietky žalobcu uvedené v žalobe za
nedôvodné a také, ktoré nemohli ovplyvniť správnosť preskúmavaného rozhodnutia.

Súd po preskúmaní veci v medziach žaloby a žalobných dôvodov dospel k záveru, že správca dane v

danom prípade postupoval v súlade so zákonom o správe daní. Vo veci si zadovážil dostatok skutkových
podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, v daňovom konaní postupoval v súčinnosti s daňovým
subjektom - žalobcom, boli dodržané jeho procesné práva a vo veci rozhodol skutkovo a právne správne.
Žalobca svojim konaním, tým že nebol vo veci aktívny a nepredložil dôkazy schopné zvrátiť skutkové
zisteniadaňovýchorgánovznemožnilprijatieinéhozáveruohľadomvýsledkudaňovejkontroly.Žalovaný

sa s námietkami žalobcu vznesenými v daňovom konaní náležite vysporiadal v odôvodnení svojho
rozhodnutia. Súd z obsahu spisu nezistil porušenie daňového tajomstva ani okolnosť, že by správca
dane nezohľadnil výsledky dožiadaných daňových úradov. Súd súhlasí s právnym názorom žalovaného,
že v konaní neboli vypočúvaní svedkovia, boli získané dôkazné prostriedky od iných daňových orgánov,
a preto požiadavka na vypočúvanie a konfrontáciu žalobcu s týmito osobami ako so svedkami nie

je dôvodná. Keďže sa v danom prípade nejednalo o konanie obdobné trestným veciam (t.j. nebol
prejednavaný priestupok), nebolo potrebné sa pridržiavať zásad platných pre trestné konanie a umožniť
daňovému subjektu účasť pri získavaní informácii od iných subjektov.

Rozhodnutie žalovaného správneho orgánu je podľa názoru súdu potrebné považovať za súladné so

zákonom, a preto Krajský súd v Bratislave s poukazom na ust. § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi
ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
1.5.2011).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.;
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.);

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.